Publikácie

nedokončené

Fotky

Panoráma

Nitra

01 02

Svidník

01

Staré

Spišská Nová Ves

01, 02, 03, 04, 05, 06, 07, 08, 09, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 34, 35, 36, 37, 38, 39, 40, 41, 42, 43, 44, 45, 46, 47, 48, 49, 50, 51, 52, 53, 54, 55, 56, 57, 58, 59, 60, 61, 62, 63

1965, 1966: most cez garbovnu v pozadí Tarča, ulica pred ONV ulica Skrobarova, ulica Odborarov, Starosa, 196 6ulica pred ONV, , , , , , , , , , , ,

PrílohaVeľkosť
001.jpg134.89 KB
002.jpg318.15 KB
003.jpg162.55 KB
004.jpg178.05 KB
005.jpg191.37 KB
006.jpg160.22 KB
007.jpg138.27 KB
008.jpg154.24 KB
009.jpg162.38 KB
010.jpg220.9 KB
011.jpg158.84 KB
012.jpg257.26 KB
013.jpg191.53 KB
014.jpg294.71 KB
015.jpg1.26 MB
016.jpg221.77 KB
017.jpg214.17 KB
018.jpg181.49 KB
019.jpg340.13 KB
020.jpg222.57 KB

Historické dokumenty

Dokumenty sú preberané zo stránky http://www.majokral.yw.sk/ .

do roku 1000

Fredegarova kronika o Samovej ríši

r. 623 - 658

kapitola 48
Kniha IV

V štyridsiatom roku panovania Chlotara muž menom Samo, rodom Frank z kraja senonského, priviedol so sebou mnohých kupcov a uberal sa obchodovať k Slovanom prezývaných Vinidmi. Slovania sa už začali búriť proti Avarom nazývaných Hunmi a proti ich vládcovi kaganovi. Vinidi boli už oddávna predvojom (dvojšíkom - dvojplukom) Hunov; keď Huni s vojskom viedli útok proti ktorémukoľvek kmeňu, vtedy Huni stavali svoje zhromaždené vojsko na obranu táborov, Vinidi však bojovali. Ak sa víťazstvo klonilo na ich stranu, Huni vtedy útočili, aby sa zmocnili koristi, ak však Vinidi boli porážaní, podporovaní pomocným vojskom Hunov znova nabrali síl. Huni ich teda nazývali predvojom, lebo pri bojovom stretnutí tvoriac dvojité bojové šíky kráčali pred Hunmi. Huni každoročne prichádzali k Slovanom prezimovať, na lôžka si brávali manželky Slovanov a ich dcéry. Okrem iných (znášaných:) násilenstiev Slovania odvádzali Hunom poplatky. Synovia Hunov, ktorých splodili z manželiek Vinidov a (:ich:) dcér, neznášali ďalej zlo krutosti a násilia, vzpierali sa nadvláde Hunov a, ako som už spomínal, začali sa búriť. Keď Vinidi s vojskom zaútočili proti Hunom, kupec Samo, ktorého som taktiež spomenul, postupoval s nimi vo vojsku. A tu preukázal takú veľkú schopnosť proti Hunom, že to vzbudilo obdiv, a nesmierny počet z nich bol pobitý mečom Vinidov. Vinidi spoznajúc Samovu užitočnosť zvolili si ho za kráľa nad sebou, a tu šťastlivo panoval 35 rokov. Za jeho vlády Vinidi viedli mnohé boje proti Hunom. S jeho rozvahou a schopnosťou Vinidi vždy porazili Hunov. Samo mal 12 žien z kmeňa Vinidov, z ktorých splodil 22 synov a 15 dcér.

kapitola 68

V tom roku Slovania, nazývaní Vinidmi, v ríši Samovej usmrtili veľký počet franských kupcov a olúpili ich o tovar. Toto bol začiatok roztržky medzi Dagobertom a Samom, vládcom Slovanov. I poslal Dagobert vyslanca Sycharia k Samovi s prosbou, aby za kupcov, ktorých jeho (;ľudia:) usmrtili, alebo za tovar, ktorý si neprávom prisvojili, dal riadnu náhradu. Samo nechcel Sycharia vidieť, ani by nebol dovolil, aby (:predstúpil:) pred neho. Sycharius (:teda:) oblečený odevom na spôsob Slovanov prišiel so svojimi pred zrak Samov; všetko, čo mu bolo uložené, mu oznámil. Avšak ako býva (:zvykom:) pohanstva a spupnosti u nešľachetných, Samo nedal nijakú náhradu za to, čo spáchali jeho (:ľudia:), chcel ustanoviť iba rokovanie, aby sa vo veci týchto a iných sťažnosti, ku ktorým medzi stránkami došlo, navzájom zadosť urobilo spravodlivosti. Sycharius ako pochabý vyslanec riekol Samovi prenáhlené slová, ktoré mu neboli uložené, ba aj vyhrážky, že Samo a ľud jeho ríše vraj je povinný službou Dagobertovi. Samo už urazený v odpovedí riekol: ?Aj pôda, ktorú máme, patri Dagobertovi, aj my patríme jemu, ak, pravda, nariadi zachovávať s nami priateľstvo". Sycharius odpovedal: ?Nieje možné, aby kresťania a sluhovia Boží uzavierali priateľstvo so psami". Samo na toto povedal: ?Ak ste vy sluhami Božími a my psami Boha, vtedy vy neprestajne proti nemu konáte, a my sme si vzali dovolenie zubami vás roztrhať". Sycharius bol odohnaný spred očí Samových. Keď toto Dagobertovi oznámil, Dagobert spupne rozkázal, aby vojsko z celej ríše Austrázijskej vytiahlo proti Samovi a Vinidom. Keď vojsko s tromi oddielmi v šíku zaútočilo na Vinidov, hneď aj Longobardi, podplatení Dagobertom, tak isto nepriateľsky pritiahli proti Slovanom. Slovania na týchto a na iných miestach sa oproti tomu (:vojensky:) pripravovali; do ktorého kraja vkročilo vojsko Alemanov s vojvodcom Chrodobertom, zvíťazilo. Tak isto Longobardi zvíťazili, a Alemani i Longobardi odviedli so sebou veľmi veľký počet zajatcov zo Slovanov. Keď potom Austiázijci obkľúčili hrad

Wogastisburg, kde sa opevnili veľmi početné oddiely udatných Vinidov, v trojdennom boji boli tu mnohí z Dagobertovho vojska pobití mečom a (ostatní) zanechajúc všetky stany a batožinu, ktorú malí, zbabelo sa odtiaľ vrátili do vlastných sídiel. Potom Vinidi viac ráz vtrhli do Durínska a do ostatných krajov Franskej ríše a plienili. Ešte aj Dervan, knieža z rodu Srbov", ktorí pochádzali z kmeňa Slovanov a už dávno patrili k Franskej ríši, pridali sa so jimi k vládcovi Samovi. K tomuto víťazstvu, ktoré Vinidi dosiahli nad Frankami, nedopomohla natoľko udatnosť Slovanov ako práve nerozumnosť Austrázijcov, ktorí medzitým zistili, že upadli do nenávisti Dagoberta a že by boli neprestajne olupovaní.

kapitola 75

V jedenástom roku panovania Dagoberta, keď Vinidi na rozkaz Samov trúfalo páchali ukrutnosti a častejšie, keď prekročili ich hranice, aby plienili Franskú ríšu, napádali Durínsko a ostatné kraje, Dagobert prišiel do mesta Méty, na radu biskupov, ako aj cirkevných hodnostárov a so súhlasom všetkých veľmožov svojej ríše povýšil svojho syna Sigyberta na kráľa Austrázie a dovolil, aby za sídlo mal mesto Méty. Chuniberta, biskupa mesta Kolína, a knieža Adalgysela ustanovili za veliteľa dvora, aby spravoval ríšu. Poklad, ktorý postačoval, odovzdal synovi a primerane, ako sa patrilo, postavil (ho) na jeho čelo. Ustanovil, aby všetko, čo mu daroval, bolo osobitne potvrdené v písomných dekrétoch. Potom sa vlastným pričinením rozhodli zhodne chrániť hranicu a Franskú ríšu proti Vinidom...

Fuldské anály o Svätoplukovi

894

Svätopluk, knieža Moravanov a nádoba všetkej vierolomnosti, keď všetky krajiny s ním susediace úkladmi a ľsťou rozvrátil a bažiac po ľudskej krvi obkľúčil, napokon napomínajúc svojich, aby sa nestali milovníkmi mieru, ale radšej nepriateľmi susedov, nešťastne dožil svoj posledný deň.

Avari, ktorí sa nazývajú Uhrami, v tom čase prešli za Dunaj a spôsobili mnohé nešťastia. Celkom vyvraždili totiž chlapov a staré ženy, iba mladé dievčatá ako dobytok na ukájanie vášne vláčili so sebou a celú Panóniu až do základu spustošili. V jesennom období Bavori a Moravania uzavreli mier...

Fuldské anály o zrade Svätopluka a následnom zajatí Rastislava Frankami

870.

Svätopluk, synovec Rasticov, majúc na zreteli vlastné záujmy, vzdal sa Karolmanovi spolu s dŕžavou, ktorú spravoval. Preto sa Rastic veľmi nahneval, synovcovi tajne strojil úklady a rozkázal ho na hostine nič netušiaceho zabiť; avšak s Božou milosťou vyviazol z nebezpečenstva smrti. Lebo prv ako vošli do domu tí, ktorí ho chceli zabiť, na znamenie dané mu akýmsi zasvätencom do tohto úskoku, vstal z miesta hodovania a akoby zaujatý lovom so sokolmi unikol pripraveným nástrahám. Rastie však, vidiac, že jeho lesť bola prezradená, s vojakmi sledoval svojho synovca, ako by ho zajal; avšak spravodlivým rozhodnutím Božím chytil sa do slučky, ktorú nastrojil; bol totiž týmto svojím synovcom zajatý, sputnaný a odovzdaný Karolmanovi, ktorý ho poslal do Bavorska pod dozorom vojakov, aby neušiel aby bol pod strážou väznený v žalári až do príchodu kráľa. Karolman potom vnikol do jeho ríše bez každého odporu, všetky hrady a pevnosti si podrobil a keď ríšu usporiadal a pomocou svojich uviedol do poriadku a obohatil sa kráľovskými pokladmi, vrátil sa... Keď sa potom kráľ Ľudovít zdržiaval v paláci v Aachene, prišli k nemu vyslanci cisára Ľudovíta z Itálie a súčasne pápeža Hadriána, ktorých po prijatí prepustil. A zakrátko potom vytiahol okolo novembrových kalend a prišiel do Bavorska; tu so svojimi konajúc poradu, rozkázal priviesť Rastica, sputnaného ťažkými okovami a podľa rozhodnutia Frankov a Bavorov, ako aj Slovanov, ktorí prišli z rôznych provincií prinášajúc dary kráľovi, dal odsúdeného na smrť pripraviť iba o svetlo očí.

871.

Svätopluk, Rasticov synovec, obvinený u Karolmana zo zločinu zrady, bol uvrhnutý do žalára. Moravskí Slovieni však domnievajúc sa, že ich knieža zahynulo, ustanovili si za vládcu istého kňaza, príbuzného tohto kniežaťa, menom Slavomíra, hroziac mu smrťou, ak neprijme vládu nad nimi. Ten okolnosťami donútený dal im súhlas, že sa pustí do boja proti Karolmanovým vojvodcom, Engelšalkovi a Vilhelmovi, a vynasnaží sa ich zo zaujatých hradov vyhnať. Tí však, bojujúc proti nepriateľovi s rovnakým zámerom a pobijúc niekoľkých z jeho vojska, jeho zahnali na útek...

Medzitým Svätopluk, keďže mu nikto nemohol dokázať zločiny, z ktorých ho obviňovali, Karolmanom prepustený a poctený kráľovskými darmi vrátil sa do svojej ríše, vedúc so sebou Karolmanovo vojsko, akoby sa chystal poraziť Slavomíra; tak totiž ľstivo prisľúbil Karolmanovi, ak sa mu povolí návrat do vlasti. Avšak ako obyčajne neobozretných a na seba namyslených stihne potupa, tak sa stalo onomu vojsku, lebo Svätopluk, zatiaľ čo ostatní vymeriavali tábor, vošiel do starobylého hradu Rasticovho a podľa slovanského zvyku hneď porušil sľub a zabudnúc na svoju prísahu, vynaložil schopnosti a úsilie nie na porazenie Slavomíra, lež na pomstu urážky spôsobenej mu Karolmanom. Napokon Bavorov, nič zlého netušiacich a málo ostražitých, s veľkým vojskom napadol v tábore a mnohých z nich zajal živých, ostatných, vyjmúc tých, čo sa prv z tábora obozretne vzdialili, skoro všetkých pobil; a všetka radosť Bavorov z mnohých predchádzajúcich víťazstiev sa zmenila v smútok a nárek. Keď sa o tom dopočul Karolman, veľmi sa zdesil nad záhubou svojho vojska a okolnosťami donútený rozkázal všetkých rukojemníkov, ktorí sa v jeho ríši nachádzali zhromaždiť a vrátiť Svätoplukovi, on však ledva dostal od neho jedného muža, menom Ratboda, aj to polomŕtveho ...

Industriae tue

(Milovanému synovi Svätoplukovi, slávnemu vladárovi.)

Tvojej horlivosti (Industriae tuae) chceme dať na vedomie, že keď náš spolubrat Metod, najdôstojnejší arcibiskup svätej cirkvi moravskej, prišiel spolu s Tvojím verným Zemežizňom pred prah svätých apoštolov Petra a Pavla a pred našu pápežskú tvár a prehovoril žiarivou rečou, spoznali sme úprimnosť Tvojej oddanosti i žičlivosť celého Tvojho ľudu, ktoré prechovávate voči apoštolskej stolici a našej otcovskej starostlivosti. Lebo z vnuknutia Božej milosti opovrhol si inými vládcami tohto sveta, z najvernejšej lásky si si spolu so svojimi vznešenými vernými mužmi a s celým ľudom svojej ríše vyvolil blahoslaveného Petra, knieža apoštolského zboru a jeho námestníka, za patróna a pomocníka i ochrancu vo všetkom, a skláňajúc šiju pod ochranu jeho a jeho námestníka, so zbožnou mysľou túžiš s pomocou Božou ostať najoddanejším synom až do smrti. Nuž za túto takú pevnú vieru a oddanosť Tvoju i Tvojho ľudu s otvoreným náručím našej apoštolskej stolice s nesmiernou láskou Ťa objímame ako jediného syna a spolu so všetkými Tvojimi vernými prijímame do svojho otcovského lona ako ovečky Pánove nám zverené a želáme si milostivo (Vás) sýtiť pokrmom života a vo svojich ustavičných modlitbách sa usilujeme odporúčať Ťa všemohúcemu Pánovi, aby si zásluhou orodovania svätých apoštolov mohol premáhať všetky protivenstvá i na tomto svete ,a potom v nebeskej ríši s Kristom, naším Bohom, jasať. Vypočuli sme teda tohto Metoda, Vášho ctihodného arcibiskupa, pred ustanovenými našimi bratmi biskupmi, či vyznáva vierovyznanie pravej viery a pri svätých bohoslužbách spieva tak, ako to v skutočnosti svätá rímska cirkev zachováva a ako to na šiestich svätých všeobecných synodách svätí otcovia podľa hodnovernosti evanjelia Krista, nášho Boha, vyhlásili a podali. On verejne vyznal, že tak zachováva a spieva podľa učenia evanjelia a apoštolov, ako učí svätá rímska cirkev a ako podali (svätí) otcovia. My však po zistení, že je vo všetkých cirkevných náukách pravoverným a v službách (cirkvi) prospešným, poslali sme Vám ho naspäť, aby znova spravoval zverenú mu Božiu cirkev. Prikazujeme Vám, aby ste ho prijali ako vlastného pastiera s dôstojnou poctou i úctou a radostnou mysľou, pretože podľa rozhodnutia našej apoštolskej autority sme mu privilégium jeho arcibiskupstva potvrdili a stanovili, že s Božou pomocou zostane naveky platné tak, ako sú z moci našich predchodcov ustanovené a potvrdené práva i výsady všetkých Božích cirkví. Pravda, v takom zmysle, aby sa podľa kánonickej tradície sám staralo všetky cirkevné záležitosti a vykonával ich akoby pod dohľadom Božím; veď jemu bol zverený ľud Pána a on bude vydávať účty za jeho duše. Aj toho kňaza menom Wiching, ktorého si k nám poslal, vysvätili sme ako zvoleného biskupa svätej nitrianskej cirkvi; prikázali sme mu, aby svojho arcibiskupa vo všetkom poslúchal, ako to sväté kánony učia. Želáme si tiež, aby si nám takisto so súhlasom a prezieravosťou samého arcibiskupa vo vhodnom čase poslal aj druhého schopného kňaza alebo diakona, ktorého by sme tiež vysvätili za biskupa pre inú cirkev, kde by si biskupský úrad uznal za potrebný, aby spomenutý Váš arcibiskup mohol potom spolu s týmito dvoma nami vysvätenými biskupmi podľa apoštolského ustanovenia vysviacať (za biskupov) pre iné miesta, v ktorých biskupi majú a môžu dôstojne žiť. Avšak kňazom, diakonom alebo duchovným ktoréhokoľvek stavu, či Slovienom alebo príslušníkom ktoréhokoľvek kmeňa, ktorí žijú na území Tvojej dŕžavy, nariaďujeme, aby sa vo všetkom podriadili a poslúchali nášho už spomínaného spolubrata, Vášho arcibiskupa, aby bez jeho vedomia vôbec nič nekonali. Ak by sa však vo vzdorovitosti a neposlušnosti opovážili vyvolať nejaké pohoršenie alebo rozkol a po prvom, ba ani po druhom napomínaní by sa vôbec nepolepšili, z našej moci nariaďujeme, aby ste ich podľa platnosti (tých) ustanovení, ktoré sme mu odovzdali a Vám poslali, ako rozsievačov kúkoľa ďaleko vyhnali zo svojich cirkví a územia. Napokon právom schvaľujeme slovienske písmo vynájdené nebohým Konštantínom Filozofom, ktorým nech zaznievajú chválospevy patriace Bohu, a prikazujeme, aby sa v tomto jazyku hlásalo velebenie a skutky Krista, Pána nášho. Veď zvelebovať Pána nielen tromi, lež všetkými jazykmi pripomína nám Písmo sväté, ktoré prikazuje slovami "Chváľte Pána všetky národy a oslavujte ho všetci ľudia" (Ž 117, l). Aj apoštoli naplnení Duchom Svätým hlásali veľké skutky Božie všetkými jazykmi (Sk 2, 11). Preto aj Pavol, trúba nebies, hlása napomínajúc: "Aby každý jazyk vyznával: Ježiš Kristus je Pán na slávu Boha Otca" (Flp 2, 11). O týchto jazykoch nám dostatočne a zreteľne pripomína aj v Prvom liste Korinťanom, aby sme hovoriac (rozličnými) jazykmi budovali Božiu cirkev (1Kor 14, 4). Veď ani viera, ani náuka nijako neprekáža či už omše spievať v tomže slovienskom jazyku, či čítať sväté evanjelium alebo sväté čítanie Nového alebo Starého zákona správne preložené a vysvetľované, či prespevovať všetky iné hodinkové pobožnosti, pretože kto stvoril tri hlavné jazyky, a to hebrejský, grécky a latinský, ten aj všetky ostatné stvoril na svoju chválu a slávu. Prikazujeme však, aby sa vo všetkých kostoloch Vašej krajiny čítalo evanjelium pre väčšiu slávu po latinsky a len potom preložené do slovienskeho jazyka zaznievalo do uší ľudu, ktorý nerozumie latinskému slovu, ako sa to vraj v niektorých cirkvách robí. A keď sa Tebe i Tvojim veľmožom páči počúvať omše radšej v latinskom jazyku, nariaďujeme, aby sa pre Teba omšové obrady odbavovali po latinsky.

(Dané v mesiaci júni, v trinástej indikcii.)

Jordanes: O pôvode a dejinách Gótov (opis Hunov)

okolo r. 550

(krátené)


121) Z dávneho podania sme sa dozvedeli, ako títo Huni vznikli. Kráľ Gótov Filimer našiel vo svojom ľude niekoľko čarodejníc, ktoré potom zapudil spomedzi svojich a zahnal ďaleko do pustatiny; tam ich donútil blúdiť.

122) Keď ich uvideli nečistí duchovia, ako sa túlajú po púšti, vzali ich do svojho objatia a splynuli s nimi v pohlavnom spojení. Z tohto zmiešania vzišiel tento vrcholne divý druh ľudí, ktorý žil sprvoti v močarinách, bol drobný, odporný, vycivený. Bol to takpovediac druh ľudí, ktorých bolo možno za ľudí uznať jedine v tom zmysle, že sa dohovárali znakmi, pripomínajúcimi ľudskú reč.

127) Vo vojnovom remesle ich prevyšoval málokto. Nesmiernu hrôzu naháňali svojim výzorom. Na útek obracali súpera svojou strašidelnosťou. Nebola to ani tvár, ale sťaby dáky ? ak to vôbec slobodno tak povedať ? znetvorený hrniec s dierami na mieste očí. Aj voči svojim deťom sa správajú od prvého dňa surovo. Chlapcom rozdriapu líca mečom, aby boli nútení vyrovnať sa so znášaním bolesti ešte prv, než začnú cicať mlieko.

128) Preto ani na prahu staroby nemávajú bradu a ako mladí muži sú vyložene škaredí, keďže ich tvár bola rozbrázdená železom a jazvy ich oberajú o pôvab fúzov primeraný veku. Okrem toho sú územčistej postavy, vyznačujú sa ráznymi pohybmi a najväčšiu záľubu majú v jazde na koňoch. Majú široké plecia, nechýba im vrtkosť v narábaní s lukom a šípmi. Celý život žijú v zverskej surovosti.

Metodovo Napomenutie vladárom

Ak teda vladárom zeme Božie slovo velí milovať spravodlivosť a (:inde:) zasa: Začiatok blaženej cesty je konať spravodlivé (:skutky:), lebo od spravodlivých skutkov začíname blažený život, nech uvidíme so strachom, čo tomu zahubeniu hovorí Boží zákon a nech tomu (:zahubeniu:) nad každý plameň plamennejšiemu a jedovatému uhryznutiu najjedovatejšiemu unikneme.

Lebo príde prorok Mojžiš súc od Boha určený a vládcom prvý hovoriac: Výpoveď lichú, povedal, neprijmeš. A o čom sa hovorí, že je výpoveď lichá? A lichú (:výpoveď:) i bez svedkov iba po spásnom a zjavnom zákonnom skúmaní prijmem. Predovšetkým tí, čo od Boha moc prijali, dobre skúmajú spory ľudí, nachádzajúcich sa v ich (:oblasti:) a s trpezlivým vyskúmavaním každý deň rozsudzujúc. Povinní sú podľa Božieho zákona nemať za lepšieho ani jedného človeka pod nimi súceho, ani brata, ani dieťa, ani druha, ani iného nikoho, dobre vidiac i mysliac na to, čo bolo v Boží zákon vpísané: Ten, kto povie otcovi i matke svojej: Nevedel som o tebe a bratov svojich som nepoznal, ani synov svojich som nerozoznal. Pre tvoj zákon som zachoval spravodlivosť tvoju. Potom to, čo bolo vpísané v sväté evanjeliá: Ľúbiaci otca alebo matku viacej ako mňa, neje na moju podobu.

Preto je povinné každé knieža, neostýchajúc sa pred nikým, kto je pod jeho mocou, Boží svätý Kristov zákon i (:zákon:) prorokov i apoštolov i svätých otcov vyučovať a všetkým na každý deň prikazovať, aby nekrivdili nikomu zo slabších, aby ani pohanský nejaký obyčaj nekonali, ani pohanskú prísahu, alebo aby v inom niečom neblúdili. Lebo niet ani jedného spájania svetla k tme, ani synov, kresťanov a pohanov. Svätý krst (:treba:) v cti veľkej mať a nie úkorizeň mu činiť.

A nezmiešavať sa (ženbou:) s kmotrami svojimi a s dcérami podľa svätého krstu. Lebo všetko toto sväté, celému svetu všeobecné, snemy prekliali; lež zavrhli aj kniežatá, prekľajúc ich do večného ohňa, ktorí by pozorujúc takého necnosti, nie žeby, ako sa patrí, ich pokarhali príslušným pôstom podľa rozličných okolností.

Bratia, v svätom i spasiteľnom krste povinný je každý kresťan so strachom a chvením to uchraňovať, lebo to isté svätý a blažený apoštol Pavol hovorí k verným: Smilstvo ani nijaká nečistota nech sa u vás nemenuje, akože sa patrí svätým; a nikto z vás nech neklame prázdnymi slovami, lebo kráľovstvo Božie nezdedia ani smilníci, ani klebetnici, ani nadutci. Preto teda prichádza hnev Boží na synov protiviacich sa. Povinný je každý pokrstený samého seba uchovať čistého ako chrám Bohu svätý. A so svojou ženou uspokojiť sa, nič iného ďalšie nezmýšľať, ani na spôsob hoväda za nezmyselnými vášňami chodiť.

Teda kto sa odteraz ako pokrstený nájde, a keď činí (:takéto veci:), podľa Božieho zákona nech sa odsúdi.

Rovnako tak, keď sa Boha a Spasiteľa, nášho Ježiša Krista pýtali, či možno prepustiť svoju ženu v každom čase, (:odpovedal:): Každý kto prepúšťa svoju ženu okrem príčiny cudzoložstva, spôsobuje, že ona cudzoloží, a každý kto sa pritiera k prepustenej žene, cudzoloží. Tí (:dvaja:) ľudia, ktorých Boh spojil, nech sa nerozlučujú. Keď skrze proroka Malachiáša zvestoval Boh, povedal: A ženu mladosti tvojej nech neopustíš, ale ak znenávidiac, prepustíš ju, padne neresť na teba, hovorí Hospodin.

Keď tak isto aj svätí apoštolovia a blažení otcovia so svätým zákonom tejto veci veľké a veľmi prísne také posúdenie vypovedali, veľkému skúmaniu a posteniu to podrobili. I povinný je každý kresťan s úctou a bázňou mať tú, ktorá si ho zvolila, podľa Božieho zákona svätého ju súdiť pri každej vyskytujúcej sa rozopre, ako zákon píše.

Nech teda nikto z vladárov, keď ho diabol opantá, i keď ústami svojimi vypovedá, že je verný, nech srdcom ďaleko nestojí od Boha, nepokúšajúc sa brániť pre tmu nevedomosti niečomu z tých písaných (:ustanovení:) alebo nejakej inej lenivosti, alebo telesnej žiadosti a nech sa nedomnieva, že sám nie je podriadený odsúdeniu na večný oheň a na tomto svete Božiemu hnevu. Usilovne nech premyslí, čo sa stalo prvému kráľovi židovskému Saulovi, a nie za veľké opomenutie, od proroka Samuela. Preto trasúc sa a chvejúc nech zachováva Boží zákon. Lebo riekol k nemu Boh, volajúc hlasom (:proroka:): Či treba Bohu zápalné obety a dary, alebo aby bol uslyšaný Ohlas:) Hospodinov. Poslušnosť je väčšie dobro ako dar. Pretože si prehliadol slovo Pána, zahubí ťa Pán tým, že nebudeš vládcom. A opäť: Spravodlivosť povznáša národ, ľudia však hynú hriechmi a nespravodlivosťami. A mnohé iné, čo sväté knihy hovoria, hrôzu i strach spôsobuje vladárom.

Keď ale porozumejú, že sláva táto prechádza ako sen, nech zvolajú do mysle svojej podľa svätého apoštola Pavla hovoriaceho: Kto nás odlúči od lásky Božej. A podľa svätého zákona: Ani oheň, ani železo, ani iné nič.

A preto tí, čo zachovávajú utvrdenie vo viere a neporušenosť Božieho zákona a panovania, ktoré je od neho uznané za sväté, nech sa veselia v budúcom živote, nech dúfajú, že uslyšia s blaženým hlasom Pána: Blažený sluha i verný, v mále si bol verný, nad mnohými ťa ustanovím.

Moravsko-panónska legenda / Život Konštantína

okolo r. 879

(krátené)

II. V meste Solúne bol jeden bohatý a urodzený muž menom Lev, ktorý zastával hodnosť drungária pod stratégom. Bol zbožný a spravodlivý a úplne zachovával všetky Božie prikázania ako kedysi Jób. Počas žitia so svojou manželkou splodil sedem detí, z nich najmladšie, siedme, bol Konštantín Filozof, náš vychovávateľ a učiteľ. Keď ho matka porodila, dali ho k dojke, aby ho dojčila. Dieťa sa však nechcelo chytiť iných pŕs okrem materských, pokiaľ nebolo oddojčené. Stalo sa tak z Božej Prozreteľnosti, aby bola dobrá ratolesť z dobrého koreňa dojčená nepoškvrneným mliekom. Potom sa tí dobrí rodičia dohodli, že sa nebudú telesne stýkať, ale zachovávať zdržanlivosť, a tak žili v Pánovi ako brat a sestra štrnásť rokov, kým ich smrť nerozlúčila, bez toho že by boli tento dohovor akýmkoľvek spôsobom porušili. Keď však mal (otec) odísť pred súd Boží, plakala matka nad dieťaťom hovoriac: ?O nič iné nemám obavy, iba o toho jediného chlapčeka, ako len bude vychovaný?" On jej však povedal: ?Ver mi, žena, dúfam v Boha, že mu dá takého otca a opatrovníka, ktorý riadi všetkých kresťanov." Tak sa aj stalo.

III. Keď mal chlapec sedem rokov, sníval sa mu sen, rozpovedal ho otcovi a matke hovoriac: ?Stratég zhromaždil všetky dievčatá z nášho mesta a povedal mi: Vyber si z nich, ktorú chceš, za manželku sebe na pomoc a vekom primeranú. Keď som si ich všetky poobzeral a obhliadol, videl som jednu zo všetkých najkrajšiu, so žiarivou tvárou a krásne vyzdobenú zlatými šperkami, perlami a všemožnou krásou. Volala sa Sofia, to jest Múdrosť: tú som si vybral." Keď rodičia počuli tieto slová, povedali mu: ?Zachovaj, synu, prikázania svojho otca a nepohŕdaj radami svojej matky, lebo prikázanie je kahancom a rada svetlom. Riekni Múdrosti: Buď mi sestrou a urob si známou rozumnosť. Múdrosť totiž žiari viac ako slnko, a ak si ju privedieš, aby si ju mal za manželku, s jej pomocou sa zbavíš mnohého zla." Keď ho dali učiť sa knihám, vynikal v učení nad všetkými žiakmi pamäťou a neobyčajnou bystrosťou, až sa všetci čudovali. Jedného dňa, ako je u zámožných mladíkov zvykom zabávať sa lovom, vyšiel s nimi do poľa so svojím jastrabom. A len čo ho vypustil, Božím riadením sa strhol vietor, vzal mu ho a odniesol. Chlapec pre to prepadol skľúčenosti a smútku a dva dni nejedol chlieb. Svojou láskou k ľuďom ho totiž milosrdný Boh, ktorý nechcel, aby si zvykol na svetské veci, ľahko ulovil. Ako predtým ulovil Placida jeleňom, tak aj jeho teraz jastrabom. Zamyslel sa nad radosťami tohto života, začal sa kajať hovoriac: ?Taký je teda tento život, že v ňom namiesto radosti prichádza žiaľ? Od tohto dňa pôjdem inou cestou, ktorá je lepšia ako táto, a nebudem márniť svoje dni v zhone tohto života." Dal sa do učenia, sedával vo svojom dome a učil sa spamäti knihy Gregora Bohoslovca. Na stene urobil znamenie kríža a svätému Gregorovi napísal tento chválospev: ?Ó, Gregor, telom človek a dušou anjel. Ty telom človek, anjelom si sa ukázal, lebo ústa tvoje ako jeden zo serafínov Boha oslavujú. Preto aj mňa, čo sa ti odovzdávam s láskou a vierou, prijmi a buď mi učiteľom a osvecovateľom." Tak chválil Boha. Vhĺbil sa tak síce do zmyslu mnohých rečí a získal rozsiahle vedomosti, ale keďže nemohol pochopiť hĺbku, upadol do veľkého zármutku. Bol tam však akýsi cudzinec, ktorý ovládal gramatiku. I šiel k nemu, a padajúc mu k nohám, ho prosil: ?Buď taký dobrý a nauč ma gramatickému umeniu." Ten však svoj talent zakopal a povedal mu: ?Nenamáhaj sa, chlapče, zapovedal som sa, že už vo svojom živote nebudem nikoho učiť." No chlapec znovu, klaňajúc sa mu, so slzami v očiach hovoril: ?Vezmi si celý podiel z domu môjho otca, čo mi patrí, len ma nauč." Pretože ho však nechcel vypočuť, šiel domov a zotrvával tu v modlitbách, aby získal to, čo bolo želaním jeho srdca. Boh však skoro splní vôľu tých, ktorí sa ho boja. Lebo o jeho kráse, múdrosti a vytrvalom učení, do ktorého bol ponorený, sa totiž dozvedel cisárov správca, ktorý sa nazýva logotét. Poslal poňho, aby sa učil s cisárom. Keď sa to chlapec dopočul, s radosťou sa vydal na cestu. Na ceste si pokľakol a takto sa modlil: ?Bože otcov našich a Pane milosrdný, ktorý si slovom všetko stvoril a vo svojej preveľkej múdrosti si stvoril človeka, aby vládol nad tvorstvom tebou stvoreným, daj mi múdrosť, ktorá je pri tvojom tróne, aby som -poznajúc, čo ti je milé - dosiahol spasenie. Pretože ja som tvoj služobník a syn tvojej služobnice." A keď k tomu predniesol nasledujúcu Šalamúnovu modlitbu, povstal a povedal: Amen.

IV. Keď potom prišiel do Carihradu (Konštantínopol, dnes Istanbul), zverili ho učiteľom, aby sa učil. Už po troch mesiacoch zvládol celú gramatiku a pustil sa do ostatných náuk. Naučil sa Homéra i geometriu a u Leva i Fotia dialektiku a všetky filozofické náuky a okrem toho ešte rétoriku a aritmetiku, astronómiu a muziku i všetky ostatné grécke vedy. A naučil sa ich lepšie ako ostatní žiaci, pretože sa uňho spájala bystrosť s usilovnosťou, jedna predbiehajúc druhú, čím sa vedomosti a umenia zdokonaľujú. Ešte viac ako učenosťou sa prejavoval miernou povahou, rozprával sa iba s tými, s ktorými to bolo najužitočnejšie, a vyhýbal sa tým, ktorí sa odchyľovali z pravej cesty. A mysliac na to, ako zameniť pozemské veci za nebeské, vyletel z
tohto tela a žil s Bohom. Keď logotét videl, aký je, dal mu plnú moc nad svojím domom a právo podľa vlastnej ľubovôle vchádzať do cisárovho paláca. A raz sa ho opýtal: ?Filozof, chcel by som vedieť, čo je to filozofia." On mu svojím bystrým rozumom odpovedal: ?Pochopenie Božských i ľudských vecí, pokiaľ sa človek môže priblížiť k Bohu, pretože skutkom učí človeka stať sa obrazom a podobou toho, ktorý ho stvoril." Od tejto chvíle si ho ešte viacobľúbil a ustavične sa ho na všetko vypytoval aj napriek tomu, že to bol významný a vážený muž. On ho poučil o filozofii, vypovediac málo slovami veľké myšlienky. Čím viac sa páčil Bohu pre svoju čistotu, tým obľúbenejším sa stával pre všetkých. Aj logotét mu preukazoval všetku česť a úctu a dával mu mnoho zlata, ale on ho neprijal. Raz mu povedal: ?Tvoja krása a múdrosť ma núti, aby som ťa miloval ešte viac. Mám duchovnú dcéru, ktorej som kmotrom, krásnu a bohatú, z dobrého a vznešeného rodu. Ak budeš chcieť, dám ti ju za manželku. Od cisára dostaneš vysokú hodnosť a kniežatstvo a môžeš očakávať ešte viac. Čoskoro sa staneš stratégom." Filozof mu však odpovedal: ?Dar je to iste veľký pre tých, ktorí ho chcú. Lenže pre mňa nejestvuje nič väčšie ako štúdium. Keď sa mi s jeho pomocou podarí získať vedomosti, budem hľadať česť a bohatstvo svojho pradeda." Keď logotétpočul jeho odpoveď, odišiel k cisárovnej a povedal: ?Nuž, mladý filozof nemiluje tento život. No neprepusťme ho z nášho spoločenstva, ale dajme ho postrihnúť na kňaza a zverme mu úrad. Nech sa stane bibliotekárom u patriarchu pri Chráme svätej Sofie, aby sme si ho udržali aspoň takto." A tak s ním aj urobili. S nimi však pobudol v tejto funkcii iba krátko, odišiel za Úzke more a ukryl sa tajne v kláštore. Hľadali ho šesť mesiacov a ledva ho našli. A do tejto služby ho už nemohli donútiť. Prehovorili ho teda, aby prijal učiteľskú hodnosť a učil filozofiu ľudí domácich i cudzincov so všetkou pomocou a podporou. A toho sa ujal

XIV. Keď sa potom Filozof radoval v Bohu, opäť sa objavila nová záležitosť a úloha nemenšia od predchádzajúcich. Rastislav totiž, knieža moravské, z Božieho popudu sa poradil so svojimi kniežatami a s Moravanmi a poslal k cisárovi Michalovi posolstvo hovoriac: ?Napriek tomu, že náš ľud odvrhol pohanstvo a drží sa kresťanského zákona, nemáme takého učiteľa, ktorý by nám vyložil v našom jazyku pravú kresťanskú vieru, aby aj iné kraje, keď to uvidia, nás napodobnili. Tak nám, vladár, takého biskupa a učiteľa pošli, lebo od vás vždy vychádza do všetkých krajín dobrý zákon." Cisár potom zvolal snem, pozval naň Konštantína a zariadil, aby si vypočul túto reč, a povedal: ?Viem, Filozof, že ti to nebude po vôli, ale treba, aby si tam šiel. Túto záležitosť nemôže totiž vybaviť lepšie nik iný ako ty." Filozof odvetil: ?Aj keď som telesne vyčerpaný a chorý, rád ta pôjdem, ak majú pre svoj jazyk písmo." Cisár mu riekol: ?Napriek tomu, že to hľadali môj dedo i môj otec i mnoho iných, nič nenašli. Ako to môžem nájsť ja?" Filozof sa však spýtal: ?Lenže kto dokáže napísať reč na vodu a získať si meno kacíra?" Cisár spolu so svojím strýkom Bardom mu znovu povedali: ?Keď to budeš chcieť ty, tak ti to môže Boh dať, lebo ten dáva všetkým prosiacim bez pochybovania a otvára klopajúcim." Odišiel teda Filozof a podľa svojej starej obyčaje sa oddal modlitbe spoločne s inými pomocníkmi. A skoro potom ho osvietil Boh, ktorý počúva modlitby svojich služobníkov, a vtedy zložil písmená a začal písať text evanjelia: Na počiatku bolo slovo a slovo bolo u Boha a Boh bol Slovo (atď.). Zaradoval sa cisár a spoločne so svojimi radcami velebil Boha. Potom ho poslal s mnohými darmi a napísal Rastislavovi takýto list: ?Boh, ktorý chce, aby každý dospel k poznaniu pravdy a usiloval sa o vyššiu hodnosť, uvidel Tvoju vieru a snahu, učinil to i teraz za našich čias a zjavil pre Váš jazyk písmená. To sa nestalo už dávno, iba v prvých rokoch, aby ste sa aj Vy priradili k veľkým národom, ktoré oslavujú Boha svojím jazykom. A tak sme Ti poslali toho, komu ich zjavil, muža ctihodného a zbožného, veľmi vzdelaného a filozofa. Teda prijmi dar väčší a hodnotnejší ako všetko zlato a striebro, drahé kamene a pominuteľné bohatstvo. Snaž sa spoločne s ním upevniť reč a z celého srdca hľadať Boha. A nezanedbávaj ani všeobecnú spásu, ale povzbudzuj všetkých, aby nelenili a nastúpili cestu pravdy. Aby si aj Ty, keď ich svojím úsilím privedieš k poznaniu Boha, prijal za to svoju mzdu v tomto i budúcom živote. Za všetky tie duše, ktoré uveria v Krista Boha nášho odteraz až do skonania, a tak zanecháš svoju pamiatku ďalším pokoleniam podobne ako veľký cisár Konštantín."

XV. Keď prišiel na Moravu, s veľkou úctou ho prijal Rastislav, zhromaždil učeníkov a zveril mu ich na učenie. A (Konštantín) onedlho preložil celý cirkevný poriadok, naučil ich rannú službu Božiu, hodinky, nešpory, kompletárium i omšové obrady. A otvorili sa podľa slov prorokových uši hluchých, aby počuli slová Písma, a jazyk jachtavých sa jasným stal. Boh sa tomu veľmi zaradoval a diabol bol zahanbený. Keď sa Božie učenie takto rozrastalo, diabol, oddávna zlý závistník, ktorý neznášal toto dobro, ale vstúpil do svojich nástrojov a začal mnohých podpichovať hovoriac im: ?Týmto spôsobom sa Boh neoslavuje. Lebo keby mu to bolo milé, či by nebol mohol učiniť, aby aj títo od začiatku zapisovali svoje slová (vlastnými) písmenami a tak slávili Boha? Ale on len tri jazyky vybral - hebrejský, grécky a latinský, ktorými sa patrí vzdávať Bohu chválu." Takto hovorili latinskí a franskí duchovní, veľkňazi a ich učeníci. A keď s nimi bojoval ako Dávid s cudzincami, získavajúc víťazstvo slovami Písma, nazval ich trojjazyčníkmi, pretože Pilát tak napísal v nápise na kríži Pánovom. Nehlásali však iba túto jedinú vec, ale učili aj iné bezbožné veci hovoriac, že pod zemou žijú ľudia s veľkými hlavami a že každý plaz je diablov výtvor. Ak niekto zabije hada, bude mu odpustených deväť hriechov. Ak niekto zabije človeka, má tri mesiace piť vodu z drevenej čaše a sklenej sa nemá dotýkať. Nebránili ani (Ľuďom) vykonávať obety podľa starej obyčaje a ani uzatvárať nezákonné manželstvá. To všetko ako tŕnie vysekal a spálil ohňom slov hovoriac: ?Prorok o tom povedal: Obetuj Bohu obeť chvály a oddaj Najvyššiemu svoje modlitby. Ženu svojej mladosti však neprepúšťaj, lebo ak ju znenávidenú prepustíš, necnosť pokryje žiadostivosti tvoje, hovorí Pán všemohúci. A tiež: Vystríhajte svojho ducha, aby nikto z vás neopustil ženu svojej mladosti. A tieto veci, ktoré som nenávidel, ste konali, takže Boh bol svedkom medzi tebou a ženou tvojej mladosti, ktorú si opustil. Tá je tvojou pomocníčkou a ženou tvojej zmluvy." A v evanjeliu Pán hovoril: ?Počuli ste, čo bolo povedané starým: Nescudzoložíš. Ja vám však vravím, že každý, kto sa pozrie so žiadostivosťou na ženu, už scudzoložil s ňou vo svojom srdci. A ďalej: Hovorím vám, že ten, kto prepustí svoju ženu (okrem príčiny cudzoložstva), ju núti cudzoložiť. A ten, čo pojme mužom prepustenú ženu, cudzoloží. A apoštol riekol: Tých dvoch ľudí, ktorých spojil Boh, človek nech nerozlučuje." Po tom, čo strávil na Morave 40 mesiacov, vydal sa vysvätiť svojich učeníkov. Po ceste ho prijal Koceľ, panónske knieža, ktorý si veľmi obľúbil slovienske písmo a naučil sa ho. A zveril mu do 50 učeníkov, aby ich vyučil. Preukázal mu veľkú úctu a odprevadil ho ďalej. Nevzal ani od Rastislava, ani od Koceľa zlato, striebro ani nijakú inú vec, ale odovzdal im slovo evanjelia bez pláce. Od oboch si vyžiadal iba zajatcov, a to 900, a prepustil ich na slobodu.

XVI. Keď bol v Benátkach, zišli sa proti nemu latinskí biskupi, kňazi a mnísi ako havrany na sokola a pozdvihli trojjazyčný blud, hovoriac: ?Človeče, povedz nám, prečo si teraz vytvoril pre Slovienov písmená a učíš ich, hoci ich nikto iný nevynašiel skôr, ani apoštol, ani rímsky pápež, ani Gregor Bohoslovec, ani Hieroným, ani Augustín? My však vieme iba o troch jazykoch, ktorými sa patrí v knihách sláviť Boha: po hebrejsky, po grécky a po latinsky." Odvetil im Filozof: ?Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako? Či slnko nesvieti takisto na všetkých? Či hádam nedýchame na vzduchu všetci rovnako? Tak vy sa nehanbíte len tri jazyky spomínať a všetkým ostatným národom a kmeňom prikazovať, aby boli slepé a hluché? Povedzte mi, prečo robíte Boha bezmocným, akoby to nemohol dať, alebo závistlivým, že to nechce dopriať? My však poznáme mnoho národov, ktoré ovládajú umenie písma a vzdávajú slávu Bohu svojím jazykom. Ako je známe, sú to Arméni, Peržania, Abasgovia, Iberi, Sugdi, Góti, Avari, Turci, Kozári, Arabi, Egypťania, Sýrčania a mnoho iných. Ak však nechcete porozumieť podľa tohto, vedzte, čo o tejto veci hovorí Písmo. Veď Dávid volá hovoriac: Spievajte Pánovi všetky zeme, spievajte Pánovi novú pieseň. A ešte: Zvolajte Pánovi všetky zeme. Spievajte, veseľte sa a zaspievajte. A inde zasa: Celá zem nech sa pokloní a nech ti spieva, nech spievajú tvoje meno, Najvyšší. A ešte: Chváľte Boha, všetky národy, velebte ho, všetci ľudia a všetko, Čo dýcha, nech chváli Pána. V evanjeliu sa zasa hovorí: Koľkokoľvek z nich ho prijalo, dal im moc, aby sa stali dietkami Božími. A zasa ten istý: Nielen za týchto sa prihováram, ale aj za tých, ktorí vo mňa uveria, aby všetci boli jedno, rovnako ako i ty, Otče, si vo mne a ja v tebe. Matúš tiež predsa povedal: Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda a učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a učte ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta. Amen. Marek tiež hovorí: Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému tvorstvu. Ten, kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený. Ale ten, kto neuverí, bude zatratený. A pre tých, ktorí uveria, sa objavia tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať zlých duchov a novými jazykmi budú hovoriť. A hovorí aj k vám, učiteľom zákona: Beda vám, zákonníci, farizeji a pokrytci, že zatvárate kráľovstvo nebeské pred ľuďmi, pretože vy nevstupujete a tým, ktorí by chceli vstúpiť, nedovolíte. A ešte: Beda vám, zákonníci, lebo ste vzali kľúč poznania. Sami ste nevošli a tým, ktorí chceli vojsť, ste zabránili. Korinťanom však Pavol povedal: Chcem, aby ste všetci hovorili jazykmi a navyše, aby ste prorokovali. Ten totiž, čo prorokuje, je väčší než ten, čo hovorí jazykmi, iba ak by vysvetľoval, aby sa cirkev poučila. Teraz však, bratia, Čím by som vám bol osožný, ak by som k vám prišiel a hovoril jazykmi, a nie slovami zjavenia alebo vedomosti, proroctva alebo náuky. Veď aj bezduché a bezhlasne nástroje, čo vydávajú zvuk, či je to píšťala alebo husle, keby nevydávali rozdielne zvuky, ako by sa poznalo to, Čo sa píska, alebo to, čo sa hrá. A keby poľnica vydávala neistý zvuk, kto by sa hotovil do boja? Tak aj vy, ak jazykom nevydáte zrozumiteľné slová, ktože bude vedieť, čo hovoríte? Do vetra budete hovoriť. Veď je toľko rozmanitých rečí na svete a ani jedna z nich nie je bez hlasu. Ak teda nepoznám moc hlasu, budem cudzincom pre toho, čo hovorí, a ten, čo hovorí, bude cudzincom pre mňa. Tak aj vy, pretože ste horliví obrancovia vecí duchovných, proste, nech ich máte hojnosť pri budovaní cirkvi. Pretože ten, kto hovorí (cudzím) jazykom, nech sa modlí, aby mohol aj vykladať. Lebo keby som sa modlil cudzím jazykom, modlí sa môj duch, ale rozum to nevníma. Čo teda? Pomodlím sa duchom, pomodlím sa aj rozumom. Zaspievam duchom, zaspievam i rozumom. Lebo ak by si dobrorečil duchom, ako ten, kto zaberá miesto nevedomého, povie po tvojej chvále amen? Veď nevie, čo hovoríš. Ty zaiste dobre blahorečíš, lenže ten druhý sa nevzdeláva. Chvalabohu, že hovorím viacerými (cudzími) jazykmi, ako vy všetci, ale v cirkvi chcem radšej povedať päť slov svojím rozumom, aby som poučil iných, než desaťtisíc slov jazykom. Bratia, nebuďte deti mysľou, ale buďte mladučkí v zlobe. Rozumom však buďte dospelí. V zákone je, ako viete, napísané: Cudzími jazykmi a cudzími ústami budem hovoriť k tomuto ľudu, a ani tak ma nepočúvnu, hovorí Pán. Preto jazyky nie sú znamenie pre neveriacich, lež pre veriacich, ale ani proroctvo pre neveriacich, lež veriacich. Keby sa tak celá cirkev zišla pospolu a všetci by hovorili (cudzími) jazykmi a keby prišiel niekto nechápavý alebo neveriaci, či by nepovedal, že bláznite? Ak však budú všetci prorokovať a vojde iný neveriaci alebo nepoučený, odhalí sa pred všetkými, všetci ho budú odsudzovať a tajomstvo jeho srdca sa stane zjavným. Padol by na tvár, vzdal poklonu Bohu a vyznal: Iste je Boh medzi vami. Čo to teda znamená, bratia? Keď sa schádzate, každý z vás má žalm či náuku, či zjavenie, či dar jazyka, či dar vysvetľovania. Toto všetko nech slúži vzdelávaniu". Týmito slovami a ešte mnohými ďalšími ich zahanbil a odišiel a nechal ich.

XVII. Keď sa o ňom dozvedel rímsky pápež, poslal poňho. A keď prišiel do Ríma, vyšiel mu oproti sám pápež Hadrián6 so všetkými mešťanmi a niesli sviece, pretože sa dozvedeli, že prináša ostatky svätého Klementa, mučeníka a rímskeho pápeža. A tu Boh začal konať zázraky. Človek ranený mŕtvicou sa uzdravil a mnohí iní sa zbavili rozličných neduhov a rovnako aj zajatci, keď vzývali pamiatku svätého Klementa, zbavili sa tých, ktorí ich zajali. Pápež prijal slovienske knihy, posvätil ich a uložil v Chráme svätej Márie, ktorý sa nazýva Fatné. Potom nad nimi spievali liturgiu a pápež prikázal dvom biskupom, Formosovi a Gauderikovi, aby vysvätili slovienskych učeníkov. A po tom, čo ich vysvätili, hneď spievali liturgiu v Chráme svätého Petra slovienskym jazykom. A na druhý deň spievali v Chráme svätej Petronely a na tretí deň zasa spievali v Chráme svätého Ondreja a potom ešte u veľkého učiteľa národov apoštola Pavla spievali v chráme v noci svätú liturgiu po sloviensky nad svätým hrobom za pomoci biskupa Arzénia, jedného zo siedmich biskupov, a Anastázia bibliotekára. Ani Filozof so svojimi učeníkmi neprestával za to vzdávať vďaku Bohu. Rimania však ustavične chodili k nemu, vypytovali sa na všetko a prijímali od neho dvojnásobné i trojnásobné vysvetlenie. Aj akýsi Žid chodil k nemu a dohadoval sa s ním. Raz mu povedal: ?Podľa počtu rokov ešte neprišiel Kristus (na svet), o ktorom hovoria knihy a proroci, že sa má narodiť z panny." Filozof mu však zrátal všetky roky od Adama po pokoleniach, vysvetlil mu presne, že už prišiel a že od tých čias podnes je toľko a toľko rokov. Poučil ho a potom ho prepustil.

XVIII. Pretože zakúsil mnohé útrapy, ochorel. A keď po mnoho dní trpel bolestným neduhom, ukázalo sa mu Božie zjavenie a začal takto spievať: ?Nad tým, že mi povedali, vstúpime do domu Pánovho, rozveselil sa môj duch a srdce sa zaradovalo." Potom sa obliekol do svojho ctihodného rúcha a zotrval tak veseliac sa celý deň. Povedal: ?Odteraz nie som služobníkom ani cisára, ani nikoho iného na zemi, ale jedine Boha všemohúceho. Nebol som a stal som sa a som naveky. Amen." Nasledujúceho dňa si obliekol sväté rehoľné rúcho, prijal svetlo k svetlu a dal si meno Cyril. V tomto rehoľnom rúchu zotrval 50 dní. A keď sa priblížila hodina, aby prijal mier a bol prenesený do večného života, vtedy pozdvihol ruky k Bohu a modlil sa so slzami (v očiach) a takto hovoril: ?Pane Bože môj, ktorý si všetky anjelské zbory a netelesné sily stvoril, nebo zaklenul, zem založil a všetko, čo je, si z nebytia do bytia priviedol, ktorý si vždy a všade počúval tých, čo vykonávali tvoju vôľu, vypočuj moju modlitbu a ochraňuj svoje verné stádo, ktorému si ma postavil na čelo, neužitočného a nehodného služobníka tvojho. Zbav ho bezbožnej a pohanskej zloby tých, Čo vyslovujú proti tebe rúhanie, a znič trojrečový blud a zveľaď cirkev svoju množstvom, všetkých spoj do jednoty, urob ho ľudom znamenitým, jednomyseľným v pravej viere a správnom vyznávaní a vnukni mu do sŕdc slovo tvojho učenia. Lebo to je tvoj dar, ak si nás nehodných, prichystaných na dobré skutky a konajúcich to, Čo ti je milé, prijal, aby sme hlásali evanjelium tvojho Krista. Tých, ktorých si mi dal, ako tvojich tebe odovzdávam. Spravuj ich svojou mocnou pravicou, schovaj ich pod ochranu svojich krídel, nech všetci chvália a oslavujú tvoje meno Otca, Syna a Ducha Svätého naveky. Amen." Potom pobozkal všetkých svätým bozkom a povedal: ?Nech je blahoslavený náš Boh, ktorý nás nevydal za korisť zubom našich neviditeľných nepriateľov, ale ich sieť pretrhol a nás oslobodil od ich skazy." A tak spočinul v Pánovi, keď mal 42 rokov, štrnásteho dňa mesiaca februára, v druhej indikcii, od stvorenia tohto sveta v roku 6377 (869). Pápež potom prikázal všetkým Grékom, ktorí boli v Ríme, a rovnako aj všetkým Rimanom, aby sa zišli so sviecami a spievali pri ňom a usporiadali mu pohrebný sprievod, aký sa zvyčajne vystrája pre samého pápeža. To aj urobili. Metod však, jeho brat, žiadal pápeža hovoriac: ?Matka nás zaprisahala, aby ten z nás, ktorý prvý pôjde na (večný) súd, priniesol brata do jeho kláštora a tam ho pochoval." Pápež ho potom prikázal uložiť do rakvy a zatĺcť ju železnými klincami, a tak ho držal sedem dní, konajúc prípravy na cestu. Lenže pápežovi hovorili rímski biskupi: ?Aj keď chodil po mnohých krajinách, Boh ho priviedol sem a tu vzal jeho dušu k sebe. Patrí sa, aby tu bol ako ctihodný muž aj pochovaný." Nato povedal pápež: ?Nuž, pre jeho svätosť a lásku nedodržím rímsku obyčaj a pochovám ho vo svojej hrobke v Chráme svätého apoštola Petra." Jeho (Cyrilov) brat odpovedal: ?Keď ste ma teda neposlúchli a nedali mi ho, ak s tým budete súhlasiť, nech je uložený v Bazilike svätého Klementa, s ktorým sem prišiel." Pápež teda prikázal tak urobiť. Znovu sa zhromaždili všetci biskupi a mnísi a všetci ľudia, aby ho s poctou odprevadili. Keď ho chceli uložiť, hovorili biskupi: ?Otvorme rakvu, nech vidíme, či je celý a Či niekto z neho niečo nevzal." Z vôle Božej ani pri najväčšej námahe nemohli rakvu otvoriť. Tak ho s rakvou uložili po pravej strane oltára v Bazilike svätého Klementa. A hneď sa tam začali diať mnohé zázraky. Keď to videli Rimania, ešte viac si vážili jeho svätosť a ctihodnosť a namaľovali nad hrobom jeho obraz. Začali nad ním svietiť svetlom vo dne i v noci a chválili Boha, ktorý tak zvelebuje tých, čo ho chvália. Lebo jeho je sláva a Česťnaveky. Amen.

Moravsko-panónska legenda / Život Metoda

r. 885

(krátené)

Šiesty deň mesiaca apríla. Pamiatka a život nášho otca a učiteľa Metoda, arcibiskupa moravského. Pane, požehnaj, Otče.

  1. Dobrý a všemohúci je Boh, ktorý stvoril z nebytia bytie a všetky veci viditeľné i neviditeľné a ozdobil ich všetkou krásou, ktorú ktokoľvek čo i len trochu premýšľajúci a zvažujúci môže iba sčasti pochopiť a poznať toho, kto stvoril takéto obdivuhodné a mnohé diela. Na základe veľkosti a krásy diel možno rozmýšľaním poznať aj ich pôvodcu, ktorého ospevujú anjeli trojsvätým hlasom a ktorého všetci pravoverní oslavujeme vo Svätej Trojici, to jest v Otcovi i Synovi, i v Duchu Svätom, to jest v troch hypostázach, ktoré možno nazvať tromi osobami, ale v jedinom Božstve. Pretože pred akoukoľvek hodinou, časom i rokom nad um a netelesný zmysel Otec totiž sám splodil Syna, ako riekla Múdrosť: Pred všetkými vrchmi zrodil mňa. A v evanjeliu hovorilo samo slovo Božie prečistými ústami vtelené v posledných rokoch kvôli nášmu spaseniu: Ja v Otcovi a Otec vo mne. Od toho istého Otca pochádza aj Duch Svätý, ako to povedal sám Syn Božím hlasom: Duch pravý, ktorý pochádza od Otca.
  2. Po týchto všetkých1 milosrdný Boh, ktorý chce, aby bol každý človek spasený a prišiel k poznaniu pravdy, povzbudil za našich čias a pre náš národ, o ktorý sa nikdy nikto nestaral, k dobrému dielu nášho učiteľa blahoslaveného Metoda. Keď porovnávame všetky cnosti a usilovania jeho a tých bohumilých mužov jedného vedľa druhého, nemusíme sa hanbiť. Lebo jedným bol rovný, od iných o málo menší a od ďalších zasa väčší. Výrečných prevyšoval horlivosťou a horlivých zasa výrečnosťou. Tým sa všetkým pripodobnil, lebo sa dal ovplyvniť príkladom všetkých: bohabojnosťou, zachovávaním prikázaní, telesnou čistotou, vytrvalosťou v modlitbe a posvätných úkonoch, slovom prudkým i miernym -prudkým voči protivníkom a miernym voči tým, ktorí prijímali poučenia - prísnosťou, pokorou, milosrdenstvom, láskou, zanietenosťou a trpezlivosťou. Pre všetkých býval všetkým, aby všetkých získal.
         Pochádzal po oboch rodičoch z rodu nie nevzneseného a veľmi dobrého a čestného, známeho predovšetkým Bohu a cisárovi a celej solúnskej krajine, ako o tom svedčila i jeho telesná podoba. Preto aj právnici, ktorí ho od detstva milovali, úctivo o ňom hovorili, až cisár, keď spoznal jeho bystrosť, zveril mu do držby slovanské kniežatstvo2. Akoby bol predvídal, povedal by som, že ho pošle k Slovanom ako učiteľa a prvého arcibiskupa, aby sa naučil všetkým obyčajam slovienskym a postupne si ich osvojil.
  3. Keď prežil v tom kniežacom úrade mnoho rokov a videl veľa ohavných nepokojov v tomto živote, zamenil náklonnosť k pozemským temnotám za myšlienku na nebesá. Nechcel totiž cnostnej duši spôsobiť škodu tým, čo netrvá večne. Keď prišiel vhodný čas, zbavil-sa správy kniežatstva a odišiel na Olymp3, kde žijú svätí otcovia. Podrobil sa postrižinám a odel si čierne rúcho a zotrvával v pokore. Dodržiaval dôsledne celú mníšsku regulu a venoval sa knihám.
  4. Došlo však k takej okolnosti, že cisár poslal po Filozofa, jeho brata, aby šiel ku Kozárom. A on si ho vzal so sebou na pomoc. Boli tam totiž Židia, ktorí veľmi hanili kresťanskú vieru. No on, pretože povedal: "Som pripravený za kresťanskú vieru zomrieť", neodmietol, ale šiel a slúžil svojmu mladšiemu bratovi ako otrok a podroboval sa mu. On ich premohol modlitbou a Filozof zasa slovami, a tak ich zahanbili.
         Keď cisár a patriarcha videli jeho hrdinské úsilie na Božej ceste, presviedčali ho, že ho vysvätia za arcibiskupa na významnom mieste, kde je taký muž potrebný. Napriek tomu, že nechcel, prinútili ho a ustanovili za opáta v kláštore, ktorý sa volá Polychron4a ktorý má príjem 24 hrivien zlata a je v ňom viac než 70 otcov.
  5. Stalo sa však v tieto dni, že Rastislav, knieža slovienske, spolu so Svätoplukom poslali z Moravy k cisárovi Michalovi posolstvo, ktoré prehovorilo takto: "Z milosti Božej sme zdraví. Hľa, prišlo k nám veľa učiteľov kresťanov z Vlách, i z Grécka, i z Nemiec a učia nás rozlične. Lenže my Slovieni sme ľud prostý a nemáme nikoho, kto by nás naučil pravde a vysvetlil zmysel. Tak teda, dobrý vladár, pošli nám takého muža, ktorý nám usporiada všetko právo."
         Vtedy povedal cisár Michal Konštantínovi: "Počuješ, Filozof, túto reč? To nemôže vykonať nikto iný okrem teba. Tu, hľa, máš mnohé dary, vezmi si so sebou svojho brata opáta Metoda a choď. Vy ste predsa Solúnčania a všetci Solúnčania hovoria čisto po sloviensky."
         Vtedy sa neodvážili odmietnuť ani Bohu, ani cisárovi podľa slova svätého apoštola Petra, ktorý povedal: Boha sa bojte, kráľa si ctite. Vypočujúc tú veľkú vec, pohrúžili sa do modlitieb spolu s inými, čo rovnako zmýšľali ako oni. A tu Boh zjavil Filozofovi slovienske písmo, a keď hneď zostrojil písmená a zostavil text, vydal sa na cestu na Moravu, vezmúc so sebou Metoda. Ten potom znovu začal Filozofovi slúžiť, v pokore mu oddaný, a spolu s ním učiť. A keď minuli tri roky, vrátili sa z Moravy, vyučiac žiakov.
  6. Keď sa o týchto mužoch dozvedel pápež Mikuláš, poslal po nich, lebo ich túžil vidieť ako anjelov Božích. Požehnal ich učenie a položil slovienske evanjelium na oltár svätého apoštola Petra. Potom vysvätil blahoslaveného Metoda za kňaza.Bolo však veľa takých ľudí, ktorí reptali proti slovienskym knihám a hovorili, že žiaden iný národ nemá mať vlastné písmo okrem Židov, Grékov a Latinov podľa Pilátovho nápisu, ktorý napísal na kríž Pánov. Tých nazval pápež pilátnikmi a troj-jazyčníkmi a zavrhol ich. Prikázal jednému biskupovi, ktorýi>ol tiež zachvátený touto nákazou, aby vysvätil zo slovienskych učeníkov troch kňazov a dvoch lektorov.
  7. Po mnohých dňoch Filozof, odchádzajúc pred súd Boží, povedal svojmu bratovi Metodovi: "Hľa, brat môj, obaja sme boli záprahom, čo spolu ťahal jednu brázdu. Ja na oranici padám, svoj deň som skončil. Ale ty veľmi miluješ horu, jednako však pre horu neopúšťaj svoje učiteľovanie. Lebo veď čím iným môžeš byť spasený?"
  8. Obrátil sa na pápeža Koceľ a prosil o Metoda, nášho blahoslaveného učiteľa, aby ho k nemu poslal. A pápež povedal: "Nielen k tebe samému, ale aj všetkým tým krajom slovienskym ho posielam ako učiteľa od Boha a od svätého apoštola Petra, prvého zástupcu a kľučiara kráľovstva nebeského." A poslal ho, napíšuc tento list: "Hadrián, biskup a sluha Boží. Rastislavovi, Svätoplukovi a Koceľovi. Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj, v ľuďoch dobrá vôľa. Keďže sme o Vás teraz počuli, že ste naklonení veciam ducha, čo sme si želali s túžbou a modlitbou pre Vaše spasenie. Počuli sme, že Pán povzbudil Vaše srdcia, aby ste ho hľadali, a ukázal Vám, že nielen vierou, ale aj dobrými skutkami sa patrí slúžiť Bohu. Lebo viera bez činov je mŕtva. Odpadajú tí, čo sa domnievajú, že poznajú Boha, súčasne sa ho však svojimi skutkami zriekajú. Žiadali ste preto učiteľa nielen pri tomto veľkňazskom stolci, ale aj u zbožného cisára Michala, ktorý Vám poslal blahoslaveného Filozofa Konštantína i s bratom, keď sme my ešte nemohli. Oni však, keď zistili, že Vaše krajiny patria pod právomoc pápežskej stolice, neprehrešili sa proti kanonickému právu, ale prišli k nám a priniesli aj ostatky svätého Klementa. My sme však pocítili trojnásobnú radosť a rozhodli sme sa, že pošleme Metoda, syna nášho - keď sme ho preskúšali a spolu s učeníkmi vysvätili - do Vašich krajín ako muža neobyčajne múdreho a pravoverného. Aby Vás učil, ako ste si to žiadali, prekladal knihy do Vášho jazyka v rozsahu úplne celého cirkevného poriadku i so svätou omšou, to jest službou, ako aj krstom, ako to začal už Filozof Konštantín s Božou milosťou a s modlitbami svätého Klementa. Rovnako tiež, ak niekto iný bude vedieť náležité a pravoverne prekladať, nech je to sväté a požehnané Bohom i nami a celou katolíckou a apoštolskou cirkvou, aby ste sa ľahšie naučili Božím prikázaniam. Je však potrebné zachovávať tento jediný zvyk, aby ste pri omši najprv čítali apoštola a evanjelium po latinsky a potom po sloviensky, aby sa tak naplnilo slovo Písma: Chváľte Boha všetky národy, a zasa inde: Všetci budú hovoriť rozličnými jazykmi veľké veci Božie, ako im umožnil Duch Svätý hovoriť. Ak by však niekto z učiteľov u Vás zhromaždených a tých, ktorí lahodia ušiam a odvádzajú od pravdy k bludom, sa odvážil rozoštvať Vás tým, že by hanil knihy vo Vašom jazyku, nech je vyobcovaný nielen od prijímania, ale aj z cirkvi dovtedy, kým sa nepolepší. Lebo sú to vlci, a nie ovce, ktorých treba poznať podľa ich plodov a chrániť sa pred nimi.
         Vy však, dietky milé, zachovávajte Božie učenie a neodmietajte cirkevné nariadenia, aby ste sa stali ozajstnými vyznávačmi Boha, Otca nášho nebeského, spolu so všetkými svätými. Amen."
         Koceľ ho (Metoda) prijal s veľkou poctou a poslal ho znovu k pápežovi, spolu s 20 mužmi, ľuďmi vznešenými, aby ho vysvätil pre biskupský úrad v Panónii, na stolec svätého Andronika6, jedného zo sedemdesiatich, čo sa aj stalo.
  9. Potom však starý nepriateľ, nenávidiaci dobro a odporujúci pravde, podnietil proti nemu nepriateľa moravského kráľa so všetkými biskupmi a tí hovorili: V našej oblasti učíš. On však odpovedal: "Ja sám, ak by som vedel, že je vaša, bol by som ju obišiel. Lenže ona patrí svätému Petrovi. Ak však vy, pravdu povediac, zo žiarlivosti a lakomstva okupujete staré územia proti zneniu kánonov a kladiete tak prekážky Božiemu učeniu, dajte si pozor, aby ste si v snahe preraziť železnú horu kosteným temenom (hlavy) nevyliali svoje mozgy." Nato mu zlostne odvetili: "Zle dopadneš." On odpovedal: "Pravdu hovorím aj pred cisármi a nehanbím sa, ale vy si voči mne počínate svojvoľne. Nie som predsa lepší ako tí, ktorí v mnohých bolestiach prišli o svoj život, lebo hovorili pravdu."Keď si navzájom vymenili mnoho rečí a už mu nevedeli oponovať, povedal kráľ, zdvihnúc hlavu: "Netrápte môjho Metoda, lebo sa už ako pri peci spotil." On povedal: "Je to tak, panovník. Keď kedysi ľudia stretli spoteného filozofa, pýtali sa ho: Prečo sa potíš? On odpovedal: S nerozumnými ľuďmi som sa sporil." Pre tento výrok sa pohádali a rozišli sa. Jeho však dopravili do Švábska a tam ho držali uväzneného pol treťa roka.
  10. Zvesť o tom sa dostala k pápežovi, a keď sa to dozvedel, dal ich do kliatby, nech žiadny kráľov biskup nespieva omše, to jest služby, pokiaľ ho budú držať vo väzení. A tak ho prepustili a Koceľovi povedali: "Ak budeš mať tohto (muža) u seba, nezbavíš sa nás v dobrom." Práve oni však neušli súdu svätého Petra, lebo štyria z tých biskupov zomreli.
  11. Vtedy sa stalo, že Moravania, keď poznali, že nemeckí kňazi, čo žili medzi nimi, im neprajú, ale stroja proti nim nástrahy, všetkých vyhnali a obrátili sa so svojím posolstvom na pápeža: "Ako už predtým naši otcovia prijali krst od svätého Petra, tak aj nám daj Metoda za arcibiskupa a učiteľa." Pápež im ho hneď poslal. A keď ho knieža Svätopluk spolu so všetkými Moravanmi prijalo, odovzdalo mu do správy všetky chrámy a duchovných vo všetkých mestách.
         Od toho dňa sa veľmi rozširovalo učenie Božie, počet duchovných sa začal vo všetkých mestách rozmnožovať a pohania začínali veriť v pravého Boha a zriekať sa svojich bludov. Aj moravská moc začala väčšmi rozširovať všetky svoje územia a porážať bez váhania všetkých svojich nepriateľov, ako o tom sami vždy hovoria.
  12. Mal v sebe aj dar prorocký, pretože mnoho jeho proroctiev sa vyplnilo, z ktorých jedno alebo dve rozpovieme. Veľmi mocné pohanské knieža so sídlom na Visle hanobilo kresťanov a robilo im príkoria. Poslal však k nemu posolstvo a hovoril: "Bolo by dobré, synu, keby si sa dal pokrstiť z vlastnej vôle a vo svojej krajine, aby si potom nemusel byť pokrstený násilím v zajatí a cudzej krajine. Veď si na mňa ešte spomenieš." To sa aj stalo.
         Raz zasa Svätopluk bojoval proti pohanom a nič nedosiahol, ale vyčkával. Keď sa približovala omša svätého Petra, to jest služba, odkázal mu (Metod) prostredníctvom poslov: "Ak mi sľúbiš, že so svojím vojskom stráviš Petrov sviatok u mňa, verím v Boha, že ti ich čoskoro vydá." Čo sa aj stalo.
         Ktosi iný, veľmi bohatý druh a radca (panovníka), oženil sa so svojou kmotrou, to jest so sesternicou. Napriek tomu, že ich mnoho napomínal, poučoval a povzbudzoval, rozviesť ich nemohol. Iní totiž, ktorí sa tvárili ako služobníci Boží, tajne ich nahlodávali a lichotili im pre bohatstvo, aby ich nakoniec odlúčili od cirkvi. On povedal: "Príde čas, keď vám títo lichotníci nebudú vedieť pomôcť. Veď si vy spomeniete na moje slová, ale už sa nebude dať nič robiť." Náhle, keď Boh od nich odstúpil, zasiahla ich skaza a nedalo sa nájsť ani ich posledné miesto, akoby vietor zdvihol prach a rozvial ho.
         Prihodilo sa i mnoho iných príbehov podobných týmto. Aj tie v podobenstvách jasne vyložil.
         Pretože starý nepriateľ a nenávistník ľudského rodu to všetko neznášal, poštval proti nemu niektorých, podobne ako Dathana a Abirona proti Mojžišovi, jedných otvorene a druhých skryte, ktorí sú zachvátení hyopatorským kacírstvom a slabších odvracajú z pravej cesty. Tí hovorili: "Pápež dal moc nám. Avšak tohto človeka i jeho učenie prikazuje vyhnať preč."
         Keď zhromaždili všetok moravský ľud, prikázali pred ním prečítať list, aby všetci počuli o jeho vyhnaní. A ľudia, ako to už mávajú vo zvyku, zosmutneli a sťažovali sa, že ich zbavujú takého pastiera a učiteľa, pravda, okrem slabochov, ktorých ten úklad rozochvel ako vietor lístie. Keď však prečítali pápežov list, našli tam napísané: "Náš brat Metod je svätý a pravoverný a koná apoštolské dielo. Do jeho rúk sú od Boha i apoštolského stolca vložené všetky slovienske krajiny. Preto nech je prekliaty ten, koho on prekľaje, a nech je posvätený ten, koho on posvätí." A zahanbení sa rozišli so studom ako hmla.
  13. Ani tým ich zloba neprestala, ale doslova riekli: "Cisár sa naňho hnevá, a ak ho chytí, určite si život neuchráni." Ale aby ani v tomto prípade milosrdný Boh nespôsobil svojmu služobníkovi škodu, dal tú záležitosť na srdce cisárovi, pretože cisárske srdce je ustavične v rukách Božích. Ten mu poslal list: "Ctihodný otče, veľmi si želám vidieť Ťa. Preukáž mi tú láskavosť a unúvaj sa k nám, nech Ťa uvidíme, kým si ešte na tomto svete a môžeme prijať Tvoju modlitbu." Keď ta ihneď prišiel, prijal ho cisár s veľkou poctou a radosťou, schválil jeho učenie a nechal si u seba z jeho učeníkov jedného kňaza a diakona spolu s knihami. Splnil každé jeho želanie, nech chcel čokoľvek, a nič nenechal nevyslyšané. Veľmi si ho obľúbil a obdaroval ho. Odprevadil ho zasa slávnostne na jeho stolec. A rovnako i patriarcha.
  14. Na všetkých cestách upadol do mnohých nástrah prichystaných diablom: na pustatinách medzi zbojníkov, na mori do zvíchrených vín, na riekach do nebezpečenstva náhlej smrti tak, aby sa na ňom vyplnilo slovo apoštola: nebezpečenstvá od zbojníkov, nebezpečenstvá na mori, nebezpečenstvá na riekach, nebezpečenstvá od falošných bratov, v prácach, starostiach, v mnohom bdení, v mnohom hlade a smäde a v ostatných útrapách, ktoré pripomína apoštol.
  15. Potom sa vymanil zo všetkých zmätkov sveta a starosť svoju zložil Bohu. Ešte predtým však zo svojich učeníkov určil dvoch kňazov, znamenitých rýchlopiscov,.a v krátkom čase preložil všetky knihy Písma okrem kníh Makabejských za osem mesiacov z jazyka gréckeho do staroslovienčiny. Od mesiaca marca do 26. dňa mesiaca októbra. Keď prácu skončil, vzdal náležitú chválu a slávu Bohu, ktorý mu poskytol takú milosť a pomoc. A keď obetoval s duchovenstvom svätú a tajomnú obetu, oslávil pamiatku svätého Demetra. Spolu s Filozofom totiž predtým preložil iba žaltár a evanjelium s apoštolom a vybranými cirkevnými službami. Teraz však preložil i Nomokánon, nazývaný pravidlom zákona, a knihy otcov.
  16. Keď prišiel do krajín dunajských uhorský kráľ, chcel ho vidieť. Aj keď sa niektorí domnievali a hovorili, že sa nedostane z jeho moci bez mučenia, napriek tomu k nemu šiel. On však, ako sa patrí na vladára, prijal ho s úctou, slávou a radosťou. Pozhováral sa s ním tak, ako sa patrilo s takým mužom viesť rozhovor, prepustil ho s láskou, pobozkal ho, dal mu veľké dary a povedal mu: "Ctihodný otče, pamätaj na mňa stále vo svojich svätých modlitbách."
  17. Keď takto všetky obvinenia na všetkých stranách odvrátil a zavrel ústa mnohovravných, beh života zavŕšil, vieru zachoval, očakávajúc korunu spravodlivosti. A pretože sa tak zapáčil Bohu, bol jeho miláčikom.
         Priblížil sa čas prijať pokoj od (pozemských) strastí a mzdu za veľkú prácu. A opýtali sa ho, hovoriac: "Otče a ctihodný učiteľ, o kom zo svojich učeníkov si myslíš, že by mal byť v učiteľstve tvojím nástupcom?" Ukázal im teda jedného zo svojich oddaných učeníkov menom Gorazd a povedal: "Tento je vašej krajiny slobodný muž, učený dobre v latinských knihách, pravoverný. To nech je vôľa Božia, i vaša láska, ako aj moja."Keď sa potom všetci ľudia zhromaždili na Kvetnú nedeľu, vošiel do chrámu, aj keď sa už nemohol hýbať, a kázal požehnať cisára i kniežatá, duchovných a všetok ľud. Potom povedal: "Strážte ma, deti, do tretieho dňa." A tak sa aj stalo. Keď svitol tretí deň, povedal ešte: "Do tvojich rúk, Pane, vkladám svoju dušu." Na rukách kňazov potom zosnul šiesteho dňa mesiaca apríla, v tretej indikcii v roku 6939 od stvorenia sveta (6. 4. 885).
         Keď ho potom jeho učeníci uložili do truhly, vzdali mu dôstojné pocty. Smútočný obrad slúžili po latinsky, grécky a sloviensky a uložili ho do hlavného chrámu. A pripojil sa k svojim otcom, patriarchom i prorokom a apoštolom, učiteľom a mučeníkom. Keď sa potom zhromaždil nespočetný zástup ľudí, odprevádzali ho so sviecami, oplakávajúc dobrého učiteľa a pastiera. Muži i ženy, malí i veľkí, bohatí i chudobní, slobodní i rabi, vdovy i siroty, cudzinci i domáci, neduživí i zdraví, všetci, lebo všetkým bol všetko, aby získal všetkých.
         Ty však z výšav, svätá a ctihodná hlava, hľaď vo svojich modlitbách na nás, ktorí po tebe túžime, ty, ktorý zbavuješ od rôznych príkorí svojich učeníkov a učenie rozširuješ, ale kacírstvo prenasleduješ. Nech tu žijeme hodní svojho poslania a staneme si potom s tebou ako tvoje stádo po pravej strane Krista Boha nášho, prijímajúc od neho život večný. Lebo jeho je sláva i česť na veky vekov. Amen.

Pseudo-Mauríkios o Slovanoch v diele Strategikon

Kniha XI, § 5. Ako treba bojovať so Slovanmi, s Antmi a inými podobnými kmeňmi

Slovanské a antské kmene majú podobný spôsob života, ako aj obyčaje, a súc navyknuté na slobodu, nedajú sa nijako zotročiť ani podrobiť, najmä (nie) vo svojej krajine. Sú veľmi početné a vytrvalé, ľahko znášajú horúčavu i zimu, i dážď, i nedostatok odevu a potravín. K prichodiacim sú láskaví a ochotne ich sprevádzajú z miesta na miesto, v prípade potreby ich chránia, a ak hosť náhodou pre nedbalosť hostiteľa utrpí škodu, vtedy ten, kto mu ho zveril, začne proti nemu vojnu, pokladajúc si za svätú povinnosť pomstiť hosťa.

Tých, čo sú u nich v zajatí, nedržia tak ako ostatné národy na neohraničený čas, ale určia im isté obdobie, po ktorom ostáva na ich vôli, či sa chcú proti stanovenej náhrade vrátiť k svojim alebo ostať na mieste ako slobodní a priatelia.

Majú veľkú hojnosť všelijakého dobytka i poľnohospodárskych plodín, uložených na hromade v jamách, najmä prosa a pšena. A ich ženy sú počestné nad všetku ľudskú prirodzenosť. Väčšinou pokladajú smrť svojich mužov za svoj koniec a dobrovoľne sa zahrdúsia, nepokladajúc vdovstvo za žitie. Bývajú v lesoch, okolo vôd, močiarov a (neprístupných) jazier. Pre prípad nebezpečenstva robia si mnohé východy zo svojich príbytkov. Potrebné veci zahrabávajú do úkrytov, nenechávajúc nič na otvorenom mieste. A pretože vedú koristnícky život, radi pripravujú útoky na svojich nepriateľov v húštinách, v tiesňavách a na skalnatých bralách.

Radi používaj úklady, nečakané prepady i rabovačky, vymýšľajúc tak v noci, ako aj vo dne rozličné úskoky. V skúsenosti prechádzať rieky prevyšujú všetkých a dokonale znášajú pobyt vo vode, takže často niektorí z nich, keď ich zdržujúc sa doma prekvapí nejaké nebezpečenstvo, ponoria sa hlboko do vody a držia v ústach dlhé trstiny, ktoré sú na ten cieľ prispôsobené, (totiž) po celej dĺžke duté a siahajú až na povrch vody. A ležiac naznak v hlbine, cez ne dýchajú a vydržia tak viac hodín, nevzbudiac podozrenie nikoho, lebo ak azda trstinu vidia z brehu tí, čo o tom nevedia, domnievajú sa, že narástla vo vode. Preto takí, čo toto poznajú, odhadnúc trstinu podľa rezu i polohy, alebo im ňou (trstinou) prebíjajú ústa, alebo ich vytrhnúc ju donútia vyjsť z vody, lebo vo vode už ďalej nemôžu vydržať.

Ako zbraň nosí každý dva krátke oštepy, niektorí aj pekné štíty, ktoré pri nosení prekážajú. Používajú i drevené luky a krátke šípy napustené jedom, ktorý hneď účinkuje, ak poranený nevypije protiliek alebo ak si nepomôže inými prostriedkami, známymi skúseným lekárom, alebo ak si prípadne nevyreže ranu, aby sa otrava nerozšírila do celého tela.

Pretože nestrpia (nad sebou) nadvládu a navzájom sa nenávidia, nepoznajú bojový šík a neobľubujú bojovať v uzavretých oddieloch alebo sa objavovať na holých a rovinatých miestach. A ak sa stane, že sa odvážia pustiť do boja, s pokrikom sa posúvajú trochu dopredu, a keď pred ich pokrikom protivníci ustúpia, prudko sa ženú na nich, ak však nie, ustupujú dozadu, neponáhľajúc sa vyskúšať bojom zblízka silu nepriateľov. Vzápätí utečú do lesov, kde nachodia veľkú pomoc, lebo v tiesňavách vedia zručne bojovať. Dokonca í korisť, ktorú vlečú so sebou, ak sa práve z nejakej príčiny naľakali, odhodia a ujdú do lesa, a kým tí, čo prichodia, pobiehajú okolo koristi, pohodlne sa zasa vracajú a spôsobia im straty. A to radi robievajú všelijakým spôsobom na záhubu svojich nepriateľov.

Sú nanajvýš vierolomní a nestáli v zmluvách, ustupujú skôr zo strachu, ako by sa dali zvábiť darmi. Ak medzi nimi zavládne rozličnosť mienok, nedohodnú sa hneď alebo vôbec, alebo ak sa aj dohodnú, vtedy dohody hneď iní porušia, lebo každý má za lubom niečo iné a nikto nechce ustúpiť druhému. Pre nich je v bitke nebezpečné: ostreľovanie z lukov, náhle prepady, zaskočenie z niekoľkých strán, útoky pechoty, najmä ľahkoodencov, ktorí ich môžu ostreľovať. Preto teda treba proti nim postaviť jazdcov i pešiakov, najmä ľahkoodencov alebo kopijníkov a mnoho vrhacích zbraní, nielen striel, ale aj iných druhov kopijí. Treba pripraviť mosty, podľa možnosti tzv. plávajúce, aby sa cez rieky dalo prepravovať bez ťažkostí, lebo v ich krajine je veľa takých (riek), ktoré sa nedajú prebrodiť. A tak podľa skýtskej obyčaje jedni musia stavať most a druhí chrániť a strážiť. Treba mať tiež so sebou mechy z volskej alebo kozej kože, aby sa z nich dali robiť plavidlá a aby v čase náhlych prepadov i prepráv na nepriateľskú stranu v letnom čase mohli vojaci na nich plávať. Výpravy proti nim treba robiť v zimnom čase, keď sú stromy obnažené, neumožnia im úkryt a okrem toho sneh prezrádza stopy utekajúcich. Aj ich zásoby na úteku sú chatrné, nehľadiac na to, že v mraze možno ľahko prejsť i cez rieky. Prevažnú časť ťažných zvierat a zbytočnú batožinu treba nechať na vlastnom území na nejakom bezpečnom mieste s málopočetnou strážou a so zodpovedným veliteľom. Ľahké dopravné člny treba rozostaviť na príhodných miestach. Nato potom treba poslať do cudzej krajiny oddiel jazdy pod dobrým velením sčasti na ochranu vojakov počas prechodu, aby v prípade nečakaného nepriateľského útoku nebolo potrebné rozdrobovať vojská, ktoré prešli cez rieku, a súčasne i s cieľom rozširovať zvesť, že aj na inom mieste sa na nich chystá výpad, aby ani jeden (z ich) veliteľov, lebo každý sa bude pre takéto zvesti a tušenie strachovať o vlastný kraj, nemal príležitosť spojiť sa s druhým a spôsobiť (nášmu) vojsku straty. Taký vybraný oddiel nemá stáť blízko Dunaja, aby nepriateľ, vidiac jeho slabosť, nezľahčoval jeho váhu. Ale nemajú byť ani priďaleko od rieky, aby nezameškali, ak v prípade nevyhnutnosti bude treba pomôcť vojsku, ktoré prešlo na druhú stranu, slovom, majú sa zdržiavať približne na deň pochodu od Dunaja. Prechádzajúce vojsko má sa objaviť v nepriateľskej krajine nečakane a prechádzať otvorenými a rovinatými miestami, jeden schopný dôstojník s vybranými ľuďmi má ísť urýchlene vpred a chytiť zajatca, prostredníctvom ktorého sa budú môcť informovať o situácii u nepriateľa. A pokiaľ možno, treba sa vystríhať toho, aby sa výprava konala v neschodných alebo husto porastených krajoch v letnom čase, a to neopatrne, ako sa stáva, najmä ak sú nepriatelia zhromaždení, skôr ich treba vyhnať pechotou alebo jazdou.

Ak sa treba vrátiť cez tie isté, hoci tesné miesta, treba ich, ako sa povedalo v (predchádzajúcej) kapitole, alebo zasypať a zrovnať, alebo nechať v nich dostatok vojska až do návratu, aby nepriatelia neočakávane alebo z nástrahy nenapadli prechádzajúce vojsko, ktoré obyčajne vlečie korisť.

Aj pri táborení sa treba podľa možnosti vyhýbať lesnatým miestam a nenechávať stany v ich blízkosti, lebo takéto miesta uľahčujú prepady a krádeže koní. Pešiakov treba držať v poriadku vnútri valov, jazdu vonku a stráže (treba) postaviť obďaleč okolo pasúcich sa koní. Ak nemožno zabezpečiť koňom pašu, nech je jazda vo dne i v noci vnútri (valov). Ak dôjde k zrážke s nimi, netreba zbytočne formovať hlboké šíky a útočiť proti nim iba čelom, ale aj z iných strán. Ak zasa, ako sa často stáva, zaujmú pevné postavenie a striehnu i na svoje tylo, čím nedajú možnosť obchvatným akciám ani na úder z bokov, ani z tyla, (vtedy) sa vyplatí použiť úskok, napríklad pred ich očami zdanlivo utekať, aby zvábení nádejou na prenasledovanie vyšli zo svojho postavenia, a vtedy sa náhle treba obrátiť proti nim, keď zatiaľ aj v zálohe ukrytí udrú na nich neočakávane. Pretože u nich je mnoho pohlavárov, ktorí sú medzi sebou nesvorní, odporúča sa získať si niektorých z nich alebo prehováraním, alebo darmi, a to najmä tých, čo sú blízko hraníc, a na ostatných útočiť, aby vojna so všetkými neumožnila ich zjednotenie alebo i vládu jednotlivca. Takzvaných ubehlíkov alebo prebehlíkov, ktorí sa ponúkajú, že ukážu cestu alebo niečo vyzradia, treba pozorne strážiť. Sú takí Rimania, ktorí zabudnúc na svojich, naklonení sú viac nepriateľom. Takýchto ľudí, čo dobre slúžia, treba väčšinou odmeňovať. No ak sa opovážia škodiť, treba ich príkladne trestať. Zásoby, ktoré sa nájdu v pohraničnom kraji, netreba bezhlavo ničiť, ale treba sa usilovať o ich prepravu do vlastnej krajiny na ťažných zvieratách alebo loďkách. Tamojšie rieky totiž samy sa vlievajú do Dunaja, čo uľahčuje dopravu na lodiach. Keďže všetky sídliská Slovanov a Antov ležia jedno za druhým popri riekach a tak sa spolu spájajú, že niet medzi nimi nijakej významnejšej medzery, a pretože sú blízko nich lesy, močiare i vysoká tráva, stáva sa zvyčajne na výpravách podniknutých proti nim, že sa celé vojsko zastaví pri prvom sídlisku na brehu a tým sa zaoberá, ale najbližší susedia, pretože majú blízko lesy, vidiac, čo sa deje, ľahko uniknú tomu, čo ich čaká. A ich mladíci, ktorí nie sú ohrození, vo vhodnej chvíli nenazdajky udrú na vojakov a výsledok býva taký, že tí, čo podnikajú výpravu proti nepriateľovi, nemôžu mu urobiť nijakú veľkú škodu. Preto treba proti nim uskutočňovať náhle prepady najviac cez skryté miesta, keď sa vopred ustáli sled oddielov alebo čiat, aby sa vedelo, ktorý má ísť prvý, ktorý druhý, tretí atď., aby sa nepomiešali a nezapríčinili ťažkosti pri deľbe vojska. Keď prechod nenazdajky uskutočnili, treba podľa možnosti zaútočiť na dve strany a podeliť vojsko na dva oddiely. Jeden z nich prevezme šikovný zástupca veliteľa a bez batožiny a vozov prebije sa neznámymi miestami nejakých 15, ba i 20 míľ bokom, aby zaútočil z redšie obývaného kraja a odtiaľ, keď sa dostane do blízkosti osád, začal plieniť a priblížil sa k oddielu veliteľa. Veliteľ s druhým oddielom je povinný vpadnúť z druhej strany osád. A obidva oddiely majú ísť proti sebe, lúpiac a plieniac, čo nájdu medzi sebou, a večer na tom mieste, kde sa stretnú, hneď založia tábor. Zásluhou toho sa celá výprava končí bezpečne a nepriatelia, ktorí ujdú pred jednými, nenazdajky narazia na druhých a nemôžu sa už znovu spojiť. Na takýchto výpravách netreba nechávať nažive takých nepriateľov, ktorí sú schopní odporovať, ale všetkých, ktorí sa vyskytnú, treba zabíjať a postupovať ďalej, aby sa pre nich nezdržiavali najmä tí, čo prerážajú priechod, a aby sa netratil čas.

Rímska Legenda o živote Konštantína

  1. Teda v čase, keď cisár Michal spravoval cisárstvo Nového Ríma, žil istý muž zo vznešeného rodu pochádzajúci z mesta Solún, ktorý sa volal Konštantín. Ten pre svoje zázračné nadanie, ktorým od útleho detstva nesmierne vynikal, bol nazvaný pravým menom Filozof. Keď dospel, rodičia ho priviedli do hlavného mesta, a kedže vynikal veľkou zbožnosťou a múdrosťou, s prispením Božím dosiahol tam aj hodnosť kňazstva. V tom čase prišli k spomínanému cisárovi vyslanci Kozárov s úpenlivou prosbou, aby im ráčil poslať nejakého učeného muža, ktorý by ich pravdivo poučil v kresťanskej viere, dodávajúc k tomu okrem iného: ?Raz sa nás pokúšajú Židia, druhý raz zasa Saracéni obrátiť na svoju vieru. My sa však nevieme rozhodnúť, ku ktorej sa máme pridať. Preto sme sa rozhodli hľadať radu v záležitostiach našej viery a spasenia u zvrchovaného kresťanského cisára, pretože máme najväčšiu dôveru vo vašu vieru a dávne priateľstvo." Vtedy cisár po porade s patriarchom povolal k sebe spomínaného Filozofa a poslal ho tam s poctami v sprievode svojich vyslancov, pretože mal úplnú dôveru v jeho múdrosť a výrečnosť.
  2. Keď si ten ihneď pripravil všetko potrebné a vydal sa na cestu, prišiel do Chersonu, ktorý totiž leží v samom susedstve Kozárov. Tu krátko pobudol, aby sa naučil jazyk onoho národa. Medzitým z vnuknutia Boha, ktorý sa rozhodol, že už-už zjaví svojim veriacim preveľký a drahocenný poklad, totiž telo svätého mučeníka Kristovho Klementa, začal sa spomínaný muž ako nejaký horlivý vyzvedač vypytovať miestnych obyvateľov. Starostlivo pátral po tom, čo sa dalo Zistiť jednak z písomných záznamov, jednak z ľudového podania o tele svätého Klementa a o chráme, ktorý preňho vybudovali anjelské ruky, alebo o jeho rakve. Ale všetci spomínaní ľudia, keďže neboli starousadlíci, ale prisťahovalci z rozličných krajín, vyhlasovali, že nevedia nič o tom, na čo sa ich pýta. Totiž pre vinu alebo nedbalosť tunajších obyvateľov onen zázrak morského odlivu, ktorý sa v histórii umučenia spomínaného veľkňaza veľmi oslavuje, sa už dávno prestal objavovať a more vylialo svoje vlny späť k pôvodným brehom. Okrem iného bolo toto miesto opustené aj pre časté barbarské vpády, chrám bol zanedbaný a zrúcaný veľká časť tohto kraja sa premenila takmer na púšť a stala sa neobývateľnou. A z toho dôvodu aj sama rakva svätého mučeníka s jeho telom bola zaliata vlnami.
  3. Filozof sa tejto odpovedi začudoval a veľmi sa zarmútil. Oddal sa modlitbám, aby mu Božie zjavenie ráčilo pre zásluhy spomínaného svätého veľkňaza ukázať to, čo nemohol zistiť s pomocou ľudí. Vyzval metropolitu tohto mestečka menom Juraj spolu s duchovenstvom a ľudom, aby za túto vec prosili nebo. Okrem toho im rozprával o utrpení a zázrakoch tohto najblaženejšieho mučeníka a podnietil svojím povzbudzovaním mnohých z nich k tomu, že sa odobrali na spomínané pobrežie, aby tam kopali a hľadali také drahocenné a tak dlho nepovšimnuté perly a aby ich s pomocou Božou vyniesli zase na svetlo. Potom jedného dňa, na tretí deň pred januárovými kalendami (30. 12.), keď bolo more pokojné, nasadli na loď a pod Kristovým vedením sa vydali na cestu. Totiž spomínaný Filozof s biskupom a ctihodným duchovenstvoma s niektorými mužmi z ľudu. A tak sa plavili s nesmiernou zbožnosťou a dôverou za spevu žalmov a v modlitbách k ostrovu, o ktorom usudzovali, že je na ňom telo mučeníka. Obstúpili ho teda zo všetkých strán, prechádzali sa po ňom v jasnej žiare pochodní, čoraz vrúcnejšie sa oddávali modlitbám a na jednom kopčeku, kde sa dalo predpokladať, že skrýva taký veľký poklad, začali horlivo a usilovne kopať. 
  4. Keď dlho a mnoho zápasili vo svätej túžbe a vkladali najväčšiu nádej a dôveru v Božie zmilovanie, konečne riadením Božím nečakane sťa nejaká prejasná hviezda zažiarilo jedno z rebier drahého mučeníka. Uzrúc to, všetci boli naplnení nesmiernym jasotom, a keď ešte viac a horlivejšie už bez akéhokoľvek váhania opreteky prekopávali pôdu, objavila sa potom i jeho svätá hlava. Ak si ťažko vieme predstaviť, koľko hlasov stúpalo k nebesám a koľko chvály a vďaky všetci vzdávali Bohu v prúdoch sĺz, o to ťažšie to možno (slovami) vyjadriť. Totiž všetkých sa zmocnila veľká radosť jednak preto, že sa našli sväté ostatky, jednak pre nesmierne príjemnú vôňu, že blahoželajúc si v nevýslovnej radosti mali dojem, akoby sa ocitli mimo seba niekde v raji. Tu, hľa, po chvíľke opäť akoby z nejakej krypty pomaly a v krátkych intervaloch sa našli z milosti Božej aj všetky ďalšie sväté ostatky. Nakoniec sa našla kotva, s ktorou bol zvrhnutý do mora.
  5. Keď teda všetkých naplnila nesmierna radosť z toľkých Božích darov a svätý veľkňaz tu vykonal najsvätejšie bohoslužby, sám spomínaný svätý muž (Konštantín) zodvihol schránku so svätými ostatkami nad hlavu a preniesol ju na loď za ohromného jasotu všetkých, ktorí ho sprevádzali. Potom ju dopravil za hlasného spevu hymnických piesní a chválospevov do metropoly Cherson. Medzitým, keď sa už približovali k mestu, vyšiel im v ústrety vznešený muž Nikeforos, vladár tohto mesta, spolu s mnohými ďalšími, vzdal poctu posvätným ostatkom a chválorečiac kráčal pred svätou schránkou a s radosťou sa ponáhľal do mesta. Tu tiež za ohromného jasotu všetkých vzdal poctu svätému a ctihodnému znovunájdenému telu. Keď všetkému ľudu vyrozprával tajomstvo jeho nájdenia, a pretože sa už stmievalo a ani pre veľký nával ľudu sa nemohlo pokračovať ďalej, uložili ho pod starostlivým dohľadom do Chrámu svätého Sozonta, ktorý stál v susedstve mesta. Napokon ho však preniesli do Chrámu svätého Leoncia. Keď potom nastalo ráno a zhromaždilo sa všetko obyvateľstvo mesta, vzali schránku so svätými ostatkami, za veľkých chválospevov prešli celým mestom, a príduc do hlavnej baziliky, s poctami ju tam uložili. Nato sa všetci vrátili do svojich príbytkov. 
  6. Potom sa vydal spomínaný Filozof na cestu, a keď prišiel k onomu národu, ku ktorému bol ako kazateľ vyslaný, sprevádzaný milosťou Boha vykupiteľa všetkých, odvrátil ich všetkých svojimi kázňami a výrečnými argumentmi od bludov, ktoré obsahovala nepravá viera Saracénov, ako aj Židov. Preto veľmi rozradostení a v kresťanskej viere upevnení a poučení vzdávali vďaku všemohúcemu Bohu a jeho služobníkovi Konštantínovi Filozofovi. Okrem toho poslali cisárovi list s mnohými prejavmi svojej vďaky, pretože sa ich svojou horlivosťou usiloval priviesť na pravú kresťanskú vieru. Ubezpečili ho, že už chcú natrvalo zostať najvernejšími poddanými jeho ríše. Odprevádzali preto Filozofa s veľkými poctami a ponúkali mu ohromné dary. Tie všetky však, ako pravý filozof, odmietol. Žiadal ich, aby mu namiesto ponúkaných darov prepustili kresťanských zajatcov, aby sa s ním mohli hneď vrátiť. Toto jeho želanie bolo hneď splnené.
  7. Potom sa Filozof vrátil do Konštantínopolu. Keď sa Rastislav, moravské knieža, dozvedel, čo vykonal v kraji Kozárov, podnietený starosťou o svoj národ vyslal poslov k spomínanému cisárovi s takým odkazom, že sa jeho ľud síce odvrátil od uctievania modiel a chce zachovávať kresťanský zákon, ale že nemajú takého učiteľa, čo by ich v tom zákone jasne a dokonale poučil. Že prosí, aby im do oných krajov poslal takého človeka, ktorý by vedel jeho ľudu dôkladne vysvetliť vieru a poriadok zákona a ukázať cestu pravdy. Cisár vyhovel jeho prosbe a požiadal spomenutého Filozofa, aby prišiel k nemu, a poslal ho do krajiny Slovienov spolu s jeho bratom Metodom. Poskytol im značné prostriedky z cisárskej pokladnice na cestu. A keď s Božím požehnaním prišli do oných krajov, miestni obyvatelia, dozvediac sa o ich príchode, veľmi sa zaradovali, najmä keď sa dopočuli, že nesú so sebou aj ostatky svätého Klementa a evanjelium preložené spomínaným Filozofom do ich jazyka. Vyšli im teda z mesta v ústrety a prijali ich so všetkými poctami a s nesmiernou radosťou. Potom sa (Konštantín a Metod) začali horlivo venovať tej činnosti, kvôli ktorej prišli. Ich deti učili písmu, ustanovili cirkevné bohoslužby a meč svojej výrečnosti využívali pri odstraňovaní rozličných bludov, ktoré v onom ľude našli. A tak vyplievajúc a vytrhávajúc z tohto zamoreného poľa mnohorakú burinu nerestí, začali zasievať semeno slova Božieho. Na Morave sa teda zdržali štyri a pol roka, jej ľud priviedli ku kresťanskej viere a zanechali tam všetky knihy, ktoré sa ukazovali potrebné pre cirkevné obrady.
  8. Keď sa o tom všetkom dozvedel preslávny pápež Mikuláš, veľmi sa zaradoval z toho, čo mu o tom povedali, a prikázal im (Konštantínovi a Metodovi) apoštolským listom, aby prišli k nemu. Keď bratia dostali pápežovo posolstvo, veľmi la potešili a ďakovali Bohu za to, že boli uznaní za takých významných, aby boli pozvaní apoštolskou stolicou. Vydali sa ihneď na cestu a vzali so sebou aj niekoľko žiakov, o ktorých sa domnievali, že sú vhodní na to, aby prijali biskupskú hodnosť. Po niekoľkých dňoch prišli do Ríma. 
  9. Pretože však pred málo dňami spomínaný pápež Mikuláš odišiel k Pánovi, Hadrián II., ktorý po ňom získal pápežskú hodnosť, počujúc, že spomínaný Filozof prináša so sebou telo svätého Klementa, ktoré vlastným pričinením našiel, veľmi sa potešil a spolu s duchovenstvom a ľudom, vyjdúc im z mesta v ústrety, prijal ich s veľkými poctami. Medzitým sa začali pôsobením svätých ostatkov a s pomocou všemohúceho Boha diať zázračné uzdravenia. Takže každý, kto bol postihnutý akoukoľvek chorobou, sa po vzývaní svätých ostatkov drahého mučeníka ihneď uzdravil. Preto ctihodný pápež, ako aj všetok rímsky ľud vzdávali Bohu najväčšiu vďaku a chválu, radovali a tešili sa v ňom, že im po takom dlhom čase doprial, aby za svojich dní prijali svätého a apoštolského muža, nástupcu samého Petra, kniežaťa apoštolov v jeho sídle a aby bolo oslávené nielen celé mesto (Rím), ale aj celá Rímska ríša jeho zázrakmi. Keď teda vzdali spomínanému Filozofovi vďaku za toľké dobrodenie, vysvätili jeho brata Metoda za kňaza, ako aj ostatných ich žiakov za kňazov a diakonov. 
  10. Keď však spomínaný Filozof alebo inak Konštantín cítil, že sa blíži deň jeho, skonania, prijal s dovolením najvyššieho veľkňaza meno Cyril ? hovoriac ,že mu to bolo zjavené - a po 50 dňoch zosnul v Pánovi v šestnásty deň pred marcovými kalendami (14. 2. 869). Svätý pápež potom nariadil, aby všetci grécki i rímski duchovní prišli na jeho pohreb so žalmami a spevmi, so sviecami a s kadidlom a aby mu preukázali rovnakú pohrebnú úctu ako samému pápežovi.
  11. Vtedy jeho spomínaný brat Metod prišiel k samému svätému veľkňazovi, padol mu k nohám a povedal: ?Uznal som za slušné a potrebné, aby som pripomenul Vašej Svätosti, apoštolský otče, že keď sme vyšli z nášho domu do služby, ktorú sme s pomocou Pánovou vykonali, matka nás, prelievajúc veľa sĺz, zaprisahávala, že ak by niektorý z nás zomrel skôr, ako sa vrátime, aby žijúci brat preniesol mŕtveho brata do svojho kláštora a tam ho so zaslúženou a náležitou poctou pochoval. Nech teda ráči Vaša Svätosť dovoliť mojej nepatrnosti vykonať túto povinnosť, aby sa neusudzovalo o mne, že azda konám proti matkiným prosbám a zaprisahávaniu." Pápež neuznal za vhodné odporovať tejto žiadosti a želaniu, hoci sa mu to videlo dosť ťažké. Telo mŕtveho starostlivo uložil do mramorovej rakvy a zapečatil ju vlastnou pečaťou. Po siedmich dňoch mu (Metodovi) dovolil odísť. Vtedy rímski duchovní po porade s biskupmi a kardinálmi a šľachticmi mesta prišli k pápežovi a začali takto hovoriť: ?Zdá sa nám veľmi nevhodné, ctihodný otče a pane, aby ste dovolili z akéhokoľvek dôvodu preniesť do inej krajiny takého veľkého a takého znamenitého muža, ktorého zásluhou naše mesto i cirkev získali späť taký vzácny poklad. Boh ho svojou dobrotivou láskou ráčil z takých ďalekých krajín priviesť k nám a z tohto miesta ešte aj do svojho kráľovstva povolať. Nech je radšej s poctami pochovaný tu, ak s tým súhlasíte, pretože by bolo veľmi dôstojné, aby muž s takou slávnou povesťou mal hrob v takom preslávenom meste a na slávnom mieste." Zapáčila sa táto rada pápežovi a nariadil, aby ho uložili v Chráme svätého Petra v jeho vlastnej hrobke. 
  12. Metod vidiac, že sa jeho úmysel takto nesplní, znovu prosil pápeža, hovoriac: ?Keď ste teda odmietli splniť moju malú prosbu, zaprisahávam vás, páni moji, aby bol pochovaný v Bazilike svätého Klementa, ktorého telo s veľkou námahou a horlivosťou našiel a priniesol sem." S takouto prosbou najsvätejší veľkňaz súhlasil. Keď sa zhromaždilo veľké množstvo duchovenstva a ľudu, s nesmiernou radosťou a veľkou úctou ho pochovali v mramorovej rakve, do ktorej ho predtým spomínaný pápež uložil, do hrobky preňho pripravenej v Bazilike svätého Klementa po pravej strane oltára, vzdávajúc za sprievodu hymien a chválospevov vďaku Bohu, ktorý koná na tom mieste mnoho obdivuhodných zázrakov na chválu a slávu svojho mena, pre zásluhy a prosby svojich svätých, ktorý je požehnaný a zvelebený na veky vekov. Amen.

Ustanovenia svätých otcov

  1. Ak niekto spácha vraždu alebo zabije niekoho z príbuzenstva, 10 rokov nech sa kajá v inom kraji a až potom nech ho prijmú v domovine. Ak správne činil pokánie o chlebe a vode, nech mu to pred príbuzenstvom zabitého dosvedčia biskup a kňazi, u ktorých sa kajal. Ak sa dobre nekajal, nech nie je prijatý späť do svojej domoviny.
  2. Ak niekto spácha vraždu neúmyselne, nech sa kajá 5 rokov, z toho 3 roky o chlebe a vode.
  3. Ak sa niektorý klerik dopustí sodomitského smilstva, nech sa kajá 10 rokov, z nich 3 roky o chlebe a vode.
  4. Ak niektorý klerik zasmilní, nech sa kajá 7 rokov.
  5. Ak niekto krivo prisahá, nech sa kajá 7 rokov. Ak však niekto krivo prisahá pod nátlakom, nech sa kajá 3 roky.
  6. Ak niekto ukradne niečo väčšie alebo dobytok, alebo dom podkope, alebo ukradne niečo užitočné a veľmi drahocenné, nech sa kajá 5 rokov. Ak ukradne iba nejakú maličkosť, nech sa kajá 3 roky.
  7. Ak sa nejaký klerik dopustí smilstva s cudzou ženou alebo pannou, nech sa kajá 3 roky o chlebe a vode.
  8. Ak sa takéhoto priestupku dopustí diakon alebo mních, nech sa kajá 4 roky, z nich 3 roky o chlebe a vode.
  9. Ak sa takéhoto priestupku dopustí biskup, nech je zbavený hodnosti a nech sa kajá 10 rokov.
  10. Ak niekto zahubí človeka jedom, nech sa kajá 7 rokov, z nich 3 roky o chlebe a vode.
  11. Ak sa nejaký ženatý laik dopustí smilstva s cudzou ženou alebo pannou, nech sa kajá 5 rokov, z nich 3 roky o chlebe a vode.
  12. Ak niektorý klerik alebo s vyššou hodnosťou opustí ženu a prijme hodnosť (a potom znovu s ňou obcuje), ak je to diakon, nech sa kajá 7 rokov. Ak je to kňaz, nech sa kajá 10 rokov.
  13. Ak sa niekto dopustí smilstva s mníškou, pretože je jej nadriadený, nech sa kajá 3 roky o chlebe a vode.
  14. Ak niekto pácha smilstvo sám so sebou, nech sa kajá 1 rok.
  15. Ak niekto stratí časť tela Pánovho, nech sa kajá 1 rok.
  16. Ak niekto pomyslí na cudziu ženu, ale nemôže s ňou zhrešiť, nech sa kajá 1 rok.
  17. Ak sa niekto preje a povracia, nech sa kajá trikrát 40 dní.
  18. Ak niekto pre chorobu vyvráti hostiu, nech sa postí 3 dni a to, čo vyvracal, nech hodí do ohňa a zaspieva 100 žalmov. Ak to však zožrali psy, nech sa postí 100 dní.
  19. Ak niektorá žena pridlávi dieťa, nech sa kajá 3 roky, z toho 1 rok o chlebe a vode.
  20. Ak si niekto úmyselne odreže časť svojho tela, nech sa kajá 3 roky o chlebe a vode.
  21. Ak niekto zo žiadostivosti zvedie cudziu ženu, nech sa kajá 3 roky, z toho 1 rok o chlebe a vode.
  22. Ak niektorý prostý človek z nepriateľstva udrie človeka a skrvaví ho, 10 dní nech sa kajá.
  23. Ak niekto z biedy ukradne niečo na jedenie, nech sa kajá 40 dní.
  24. Ak niekto chodí v prvý deň januára na koledu, ako to prv robili pohania, nech sa kajá 3 roky o chlebe a vode.
  25. Ak niektorá žena potratí dieťa, nech sa kajá 3 roky o chlebe a vode.
  26. Ak niekto s vdovou alebo pannou smilstvo spácha, nech sa kajá 3 roky.
  27. Ak niekto podpáli dom alebo stodolu, nech sa kajá 7 rokov o chlebe a vode.
  28. Ak niekto ukradne niečo z kláštorného kostola, nech sa kajá 7 rokov o chlebe a vode.
  29. Ak niektorý klerik v hneve spúta človeka alebo preleje jeho krv, nech si vyžiada lekára, aby ho ošetril, a nech sa postí 80 dní o chlebe a vode.
  30. Ak je to diakon, tak 7 mesiacov, ak kňaz, tak 1 rok, a ak ide o biskupa, nech sa kajá 5 rokov.
  31. Ak sa niekto nemôže postiť, nech zaspieva 48 žalmov. Ak nemôže, nech dá peniaz, a ak nemá peniaz, nech dá niečo z jedla, čo mu patrí.
  32. Ak niekto prijme od niekoho mzdu za to, aby sa za neho postil, ak to urobil nevedomky, nech sa postí za seba tak dlho ako za onoho a to, čo od neho prijal, nech dá chudobným. Pretože na seba berie cudzie hriechy, nepatrí sa, aby sa nazýval služobníkom Kristovým.
  33. Ak nejaká žena páchajúc smilstvo dieťa v sebe utratí, nech sa kajá 10 rokov, z nich 2 roky o chlebe a vode.
  34. Ak nejaký laik z lakomosti krivo prisahá, a to zanovito, nech dá svoj majetok chudobným, odíde do kláštora a kajá sa.
  35. Ak nejaký klerik spácha smilstvo so štvornožcom, ak má aspoň 30 rokov, nech sa 10 rokov kajá, ak nemá manželku. Ak ju má, nech sa kajá 15 rokov.
  36. Ak sa nejaký kňaz alebo duchovný opije, nech sa kajá 10 dní. Ak je to laik, nech sa kajá 7 dní.
  37. Ak niekto opije svojho priateľa tak, že sa rúha, nech sa obidvaja kajajú 7 dní.
  38. Ak niekto ukradne niečo na jedenie, nech sa postí 40 dní. Ak ide o mladistvého, nech sa postí 7 dní.
  39. Ak má niekto v úmysle spáchať smilstvo, ale nemôže, nech sa kajá trikrát 40 dní.
  40. Ak sa niekto dopustí smilstva s otrokyňou a ona porodí dieťa, nech tú otrokyňu prepustí na slobodu a postí sa 1 rok.
  41. Ak niekomu zomrie nepokrstené dieťa pre jeho lenivosť, nech sa kajá 3 roky o chlebe a vode.
  42. Ak sa niekto hnevá na svojho brata, koľko dní ho hnev drží, toľko nech sa postí o chlebe a vode.
  43. Ak niekto v hneve svojho brata preklína a potom sa s ním zmieri, nech sa kajá 7 dní o chlebe a vode.
  44. Ak niekto je mäso zo zaduseného zvieraťa alebo hovädziu krv alebo obetné zviera bez donútenia a nevie, ako zviera zahynulo, nech sa postí 12 týždňov. Ak to urobil vedome, nech sa postí 2 roky.
  45. Ak niekto neochráni hostiu a obhryzie ju myš alebo sa rozdrobí, nech sa postí 40 dní.
  46. Ak niekto vyleje zo svätého kalicha v čase pozdvihovania, nech sa postí 7 dní. Ak vyleje po pozdvihovaní, nech sa postí 40 dní.
  47. Ak niekto v chráme zaspí a diabol ho v spánku privedie do pokušenia, nech sa postí 7 dní a nech sa 100 ráz za deň pokloní.
  48. Ak niekto okradne mníšku, nech sa 3 roky postí o chlebe a vode a to, čo ukradol, nech dá chudobným.
  49. Ak niektorý duchovný poľuje, ak je to diakon, nech sa 2 roky postí. Ak je to kňaz, 3 roky nech sa postí o chlebe a vode.
  50. Ak sa niekto niekomu zaklína svätými alebo ak sa opije a zvracia, nech sa 40 dní postí o chlebe a vode. Ak je to diakon, nech sa postí 7 dní o chlebe a vode.
  51. Ak niekto vykonáva zaklínania a modlí sa k diablom alebo im dáva ľudské mená, nech sa kajá 5 rokov o chlebe a vode.

Zákaz Štefana V. používať staroslovienčinu pri bohoslužbe

Štefan, biskup, sluha sluhov Božích, Svätoplukovi, kráľovi Slovienov. Pretože si sa v horlení za vieru so všetkou oddanosťou zasvätil kniežaťu svätých apoštolov, čiže Petrovi, kľúčnikovi nebeského kráľovstva, a jeho námestníka si si pred všetkými kniežatami tohto pominuteľného sveta vyvolil za hlavného patróna a s veľmožmi a ostatným ľudom krajiny si sa zároveň odovzdal do jeho ochrany, neprestajnými modlitbami vyprosujeme od Boha, darcu všetkého dobra, v ktorého ruke spočívajú všetky práva kráľovstiev, aby Ťa posilňoval svojou priazňou, aby si chránený jeho pomocou a na príhovor apoštolských kniežat Petra a Pavla bol uchránený aj od úkladov diabolských a tešil sa telesnému zdraviu, aby si bez úhony na duši i tele, za dobré skutky večným sudcom oslávený, bol obdarený večnou blaženosťou. Aj my, ktorí zastávame jeho námestníctvo, máme o Teba náležitú starosť a v ktorejkoľvek veci budeš potrebovať pomoc, v tom, čo smeruje k Tvojmu spaseniu, vo všetkom s Božou pomocou nájdeš (v nás) ochrancu. Teba pre zásluhu o vieru so všetkými Tvojimi vernými, keďže nijaká hranica krajín nemôže byť prekážkou, duchovnou náručou sťa prítomného s láskou objímame ako duchovného syna. Keďže sme teda počuli, že dychtivo túžiš po pravej viere, a podľa tohto bezpečného znaku poznávame, že sa Tí zažiadalo obrátiť sa na Tvoju matku, čiže svätú cirkev rímsku, ktorá je hlavou všetkých cirkví, veď výsada bola jej udelená v blahoslavenom Petrovi, kniežati apoštolov, ktorému pravý pastier zveril svoje ovce so slovami: "Ty si Peter (to jest Skala), a na tejto skale postavím svoju Cirkev a brány pekelné ju nepremôžu" (Mt 16, 18), bránami pekelnými nazývajúc ústa rúhajúcich sa pravej viere; tá pričinením Kristovým vyhubila všetky bludárstva a posilnená pomocou svojho Stvoriteľa všetkých pochybujúcich vo viere upevnila, hovoriac s naším Pánom Ježišom Kristom: "Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. Ale ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov" (Lk 22, 31 - 32). Ktože, spytujem sa, ak nie blázon opováži sa vrhnúť do takej hlbokej priepasti rúhačstva, aby Petrovu vieru hanobí!? Pre toho slovo Božie jestvuje v dvoch prirodzenostiach, pretože prirodzenosť služobníka sa spojila s prirodzenosťou Božstva. Tvoju oddanosť, ktorá sa chce poúčať, si vážime (a) aby sme zaslúženou chválou vyzdvihli Tvoju múdrosť, ktorá sa nesnažila zabiehať inam, lež pýtať si radu u tej, ktorá je hlavou, z ktorej aj všetky cirkvi vznikli. Teda opravdivým základom viery, na ktorom Kristus ustanovil svoju cirkev, je toto: Tri skutočne jestvujúce osoby, Otca i Syna, i Ducha Svätého, sú si rovnako večné a seberovné. A tieto tri osoby majú jednu prirodzenosť Božiu, jednu podstatu, jedno Božstvo, jednu velebnosť. V týchto osobách je osobitosť, nie splynutie, rozdielnosť, nie oddelenosť. Vravím rozdielnosť, lebo iná je osoba Otca, iná Syna, iná Ducha Svätého. Otec totiž nepochádza od nikoho, Syn od Otca, Duch Svätý od obidvoch, je jednej a tej istej podstaty ako Otec a Syn. A táto Svätá Trojica, ktorá nemá ani začiatok, ani koniec, nie je ohraničená ani miestom, nemení sa ani časom, je jediný a pravý Boh. Otec totiž samojediný nepochádza od iného, a preto jediný sa nazýva nezrodený, avšak Syn je od Otca večným Synom, a preto sa menuje zrodený, Duch Svätý je však Duchom Otca i Syna bez akéhokoľvek prerušenia, v ktorom nie sú mysliteľné nijaké veky, pre ktoré platí (pojem) skorší či neskorší, a preto sa nenazýva nezrodeným ani zrodeným, lež vychádzajúcim, neverí sa ani v dvoch otcov, ani v dvoch synov. O tom, že u Syna je Duch, svedčí apoštol a evanjelista: "Lebo kto nemá Kristovho Ducha, ten nie je jeho" (Rim 8,9), a Pavol apoštol svedčí o tom, že Duch je u Otca i Syna: "Lenže vy nežijete telesne, ale duchovne, pravda, ak vo vás prebýva Boží Duch" (Rim 8,9). A opäť veľmi zreteľne rozlišuje, že u Otca je Duch, vraviac: "A keď vo vás prebýva Duch Toho, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych, Ten oživí aj vaše smrteľné telá" (Rim 8, 11). Že však Duch je u Syna, svedčí ten istý Pavol: "Pretože ste synmi, poslal Boh do vašich sŕdc Ducha svojho Syna a on volá: Abba, Otče" (GaI4, 6). Že vychádza z Otca, hovorí sama pravda: "Duch, ktorý vychádza z Otca, ten bude svedčiť o mne" (Jn 15. 26). Že vychádza zo Syna, potvrdzuje tá istá pravda: "On ma oslávi, lebo vezme a zvestuje vám" (Jn 16, 14). Veď nemožno veriť, že Duch Svätý vychádza z Otca na Syna a zo Syna na posvätenie tvorstva ako po nejakých stupňoch, ale zároveň vychádza tak z Otca, ako i zo Syna. Veď ktože bude popierať, že Duch Svätý je život, a v kom má život Otec, v tom má život i Syn? Ako Otec má v sebe samom život, tak udelil aj Synovi, aby mal život v sebe samom. Nech Ti stačí toto málo povedané z mnohého, ktoré máš bez pochybovania vyznávať jazykom a veriť srdcom, no ne skúmať nad sily; pretože ak lúč slnečnej gule otupuje pohľad očí, o koľko viac jasnosť nevysloviteľného Božstva otupuje ľudskú myseľ. Tejto viery (prenesenej) Pánom na apoštolova apoštolmi založenej pridržiava sa svätá katolícka a apoštolská cirkev rímska. Napomíname ťa, prosíme a zaprisaháme, aby si sa jej pevne pridržiaval. Zistili sme, že aj Wiching, ctihodný biskup a najdrahší spolubrat, je vyučený v tejto cirkevnej náuke, a preto sme Vám ho znova poslali, aby spravoval Bohom mu zverenú cirkev, lebo sme sa presvedčili, že je Ti najvernejší a o Teba vo všetkom veľmi starostlivý. Prijmite ho, vážte si ho a zahŕňajte náležitou cťou a povinnou úctou z úprimného srdca ako duchovného otca a vlastného pastiera, pretože jemu preukázanú česť vzdávate Kristovi, ako sám hovorí: "Kto vás prijíma, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma Toho, ktorý ma poslal" (Mt 10,40). Teda nech on má na starosti všetky cirkevné záležitosti a úrady a nech ich spravuje, majúc pred očami bázeň Božiu, lebo i za ne, i za duše ľudu jemu zvereného sám bude prísnemu sudcovi skladať účty. Vo veci pôstu teda vedz, že bol schválený zákonom (Písma svätého), prorokmi a samým Pánom v evanjeliu. Veď aj Mojžiš, aby dostal zákon, štyridsať dní a nocí sa postil. Eliáš, ktorý modlitbami zatvoril nebesá, aby tri roky a šesť mesiacov nepršalo, a opäť modlitbami ich otvoril, a nebesá vydali dážď a pôda vydala svoje plody, postil sa štyridsať dní a nocí. Aj sám pôvodca zákona, náš Pán Ježiš Kristus, postil sa štyridsať dní a nocí. Ak však niekto zavrhuje pôst, nech zavrhuje aj modlitbu a nech rúhavo tvrdí, že zlých duchov vyháňať je zlo, zatiaľ čo Pán vraví: "Tento druh (diabolstva) nedá sa ináč vyhnať, iba modlitbou a pôstom" (Mt 17, 21). Prikázaním je totiž postiť sa, no v ktoré dni sa treba postiť a v ktoré jesť, nebolo ustanovené prikázaním Pána ani apoštolov, avšak cirkev sa pridržiava starej obyčaje otcov, pretože aj ustanovenia predchodcov, aj obyčaj predkov treba zachovávať ako zákon. V štvrtý deň (stredu) sa treba postiť, lebo podľa evanjelia v štvrtý deň týždňa sa Židia uzhodli, že Ježiša ľsťou chytia a zabijú. Šiesty deň týždňa (piatok) právom je venovaný pôstu z úcty k umučeniu Pána. Avšak aj v sobotu sa treba postiť na obnovenie pamiatky udalosti, že učeníci predstavujúci si Pána ako človeka v ten deň ho ležiaceho v hrobe oplakali. O piatom dni sa však niektorí domnievali, že je zrušený (pôst), pretože na ten deň pripadá uzmierenie kajúcnikova v ten deň sa posviaca svätá križma, v ten deň Vykupiteľ s učeníkmi večeral a podal im sviatosť svojho tela a krvi, v ten deň pred zrakmi učeníkov vstúpil na nebesá. Deň Pánov (nedeľa) je pre slávu zmŕtvychvstania a príchod Ducha Svätého právom zasvätený radosti. Ostávajúce dva (dni) ponechávame každému na vlastné rozhodnutie; myslím, v týchto (dňoch) treba dbať o to, aby ten, kto je, nepohŕdal tým, ktorý neje, a ten, kto neje, neodsudzoval toho, ktorý je, aby sme, čokoľvek robíme, konali na slávu Božiu. Pôst totiž, ktorý sa nazýva kántrami, starí otcovia nie nadarmo ustanovili zachovávať, ako vraví žalmista: "Pána chcem velebiť v každom čase" (Ž 34,2), aby sme v jednotlivých a ktorýchkoľvek ročných obdobiach pokorovali dušu postom. Tak pôst v prvom mesiaci prikázal zachovávať Pán v Exode, pôst v štvrtom, siedmom a desiatom skrze proroka Zachariáša, aby sme v každom čase pokáním pevne dôverovali v milosrdenstvo. Nech Ti postačí toto málo povedané o pôste, hoci by sa mohlo hovoriť o jeho premnohých významoch, ktoré teraz vysvetľovať niet času. Ver však, tento pôst je Bohu nadovšetko milý: roztrhni spojivá s bezbožnosťou, uvoľni putá utláčajúce ho, prepusť na slobodu tých, ktorí boli pokorení, a odstráň každé bremeno. Toto treba ozdobiť týmito klenotmi. "Daj hladnému svoj chlieb a biednych a potulných voveď do svojho domu" (Iz 58, 7). Vedz, toto sú Bohu milé svetlá, ktorými treba každodenne zdobiť pôst, aby sa Bohu zapáčil. Keď sme sa však dozvedeli, že Metod sa oddáva bludu, nie budovaniu, sváru, nie pokoju, veľmi sme sa zadivili; ak je to tak, ako sme počuli, jeho blud celkom zavrhujeme. Kliatba však, ktorú on riekol na potupenie katolíckej viery, uvalí sa na jeho hlavu. Ty však a Tvoj ľud budete pred súdom Ducha Svätého bez viny, ak, pravda, budete neporušene zachovávať vieru, ktorú hlása rímska cirkev. Avšak pobožnosti a sväté sviatosti a omšové bohoslužby, ktoré sa tenže Metod opovážil slúžiť slovienskym jazykom, hoci sa pri najsvätejšom tele blahoslaveného Petra prísahou zaručil, že to viac neurobí, (my) zhroziac sa hriechu (spáchaného) jeho krivo u prísahou, zakazujeme z Božej a našej apoštolskej moci pod trestom uvrhnutia do kliatby, aby sa toho odteraz niekto niekedy dopustil; s výnimkou, ak ide o vyučovanie prostého a nevzdelaného ľudu a keď výklad evanjelia či apoštola hlásajú v tomže jazyku vzdelaní, aj dovoľujeme, aj nabádame, aj napomíname, aby sa tak čo najčastejšie dialo, aby každý jazyk velebil Boha a vyznával ho (Flp 2, 11). Vzdorovitých však a neposlušných, vyvolávajúcich zvadu a pohoršenie, ak by sa po prvom a ani po druhom napomenutí vôbec nepolepšili, prikazujeme z lona cirkvi vyobcovať ako rozsievačov kúkoľa, a aby ani jedna prašivá ovca nenakazila celé stádo, z našej mocirozkazujeme ich zadržať a ďaleko vyhnať od vašich hraníc.

Zákon sudnyj ľjudem

okolo r. 863

Súdny zákonník pre ľud
  1. Pred každým zákonníkom sa treba zmieniť o Božej pravde. Preto svätý Konštantín v prvom zákone napísal a povedal takto: Každá dedina, v ktorej sa konajú obety alebo prísahy pohanské, nech je odovzdaná Božiemu chrámu so všetkým majetkom, ktorý patrí pánom v tejto dedine. Tí, ktorí vykonávajú obety a prísahy, nech sa predajú so všetkým svojím majetkom a získaný výnos nech sa dá chudobným.
  2. V každom spore, žalobe a udaní treba dodržať, aby knieža a sudca neprijímali udanie bez vypočutia mnohých svedkov. Treba povedať stranám, žalobcom a udavačom: Ak to nedokážete s pomocou svedkov, ako káže i zákon Boží, očakávajte, že prijmete rovnaký trest, aký ste vyslovili proti druhému. Tak prikazuje Boží zákon, a kto ho nezachováva, nech je prekliaty.
  3. O koristi. Kto sa vypravil proti nepriateľovi do boja, má sa vystríhať všetkých zlých slov a skutkov. Má mať na mysli Boha, modliť sa a s rozvahou viesť boj. Lebo pomoc od Boha dostávajú tí, čo majú rozvážne srdcia. Víťazstvo totiž nespočíva v premnohej sile, pretože sila je od Boha. Ak dá Boh víťazstvo, šiesty diel nech si vezme knieža a zvyšok nech si rozdelia všetci ľudia rovnakým dielom, či sú veľkí alebo malí. Pretože županom má stačiť kniežací podiel a prírastok žoldu ich mužstva. Ak sa nájdu medzi nimi niektorí, buď kmeťovia alebo jednoduchí vojaci, čo vďaka odvahe a chrabrosti vykonajú hrdinské činy, nech im knieža alebo prítomný vojvoda pridá z kniežacieho podielu, ako sa patrí, aby ich vyznamenal. Rovnakú sumu, ako dostanú tí, čo sa zúčastnili na boji, majú dostať aj tí, čo zostali v tábore. Lebo tak povedal, napísal a ustanovil prorok Dávid.
  4. Kto má vlastnú manželku a zhreší s otrokyňou, ak sa tento prečin potvrdí, je potrebné, aby ju knieža tejto krajiny predalo do inej krajiny a suma získaná za ňu sa má rozdeliť medzi chudobných. Rovnako smilník má byť podľa zákona Božieho kniežaťom daný k dispozícii kňazom na sedemročné pokánie: dva roky nech stojí počas omše pred chrámom Božím, dva ďalšie roky nech ide do chrámu po čítanie evanjelia a zvyšok omše nech strávi vonku a počúva omšu a ďalšie dva roky môže zostať až do Verím v jedného Boha. Posledný, siedmy rok nech stojí v chráme, ale nech neprijíma. Po uplynutí siedmich rokov na ôsmy rok nech už prijíma. (Odsúdení) sú povinní nejesť nič iné okrem chleba a vody po sedem liet.
  5. Kto zhreší s cudzou otrokyňou, nech zaplatí 30 zlatých pánovi otrokyne a sám nech sa podrobí sedemročnému pokániu, ako sme už povedali, aby nebol pokutovaný. Ak je chudobný, nech podľa (veľkosti) svojho majetku zaplatí pánovi otrokyne a sám nech sa podrobí spomínanému pôstu.
  6. Kto sa dopúšťa smilstva s rehoľníčkou, tomu podľa svetského zákona odrežú nos, podľa cirkevného nech sa mu však uloží pätnásťročné pokánie.
  7. Kto si vezme za manželku matku svojho kmotrenca, podľa svetského zákona im obom odrežú nosy a rozlúčia ich. Podľa cirkevného zákona nech sú rozlúčení a nech sa podrobia pokániu 15 rokov. Poriadok pôstu je takýto: päť rokov stáť vonku (pred chrámom) s plačom a počúvať omšu, potom štyri roky môžu byť v chráme do svätého evanjelia a tri roky do Verím v jedného Boha a ďalšie tri roky až do konca omše o chlebe a vode. A tak keď skončia pôstnu lehotu, v šestnástom roku nech už prijímajú. Rovnaký trest nech stihne toho, kto sa ožení s krstnou dcérou alebo sa prehreší s vydatou ženou,
    7a. O svedkoch. Nad všetkými týmito (previnilcami) má knieža a sudca pri každom spore so všetkou starostlivosťou a trpezlivosťou konať vyšetrovanie a neodsudzovať bez svedkov. Treba však hľadať svedkov pravdivých, bojacich sa Boha, vážených a takých, Čo nemajú nijakú nenávisť ani zlobu, ani hnev, ani spor, ani obvinenie proti tomu, o kom svedčia, ale iba strach z Boha a jeho spravodlivosti. Počet svedkov nech je jedenásť alebo aj viac ako tento počet. V malom spore od siedmich do troch, ale nie menej ako tento počet. Sudca má však moc prijať záloh od toho, proti komu vypovedajú, a určiť svedkom prísahu alebo aj pokutu, alebo rovnaký trest, ak sa niekedy ukáže, že klamali. Ani v jednom spore sa nemajú prijímať za svedkov tí, ktorých niekedy usvedčili, že klamú alebo prestupujú zákon Boží, alebo vedú zvrátený život, alebo ktorí sa ako nespôsobilí vylučujú z prísahy.
  8. Keď niekto zviedol pannu bez súhlasu rodičov a keď sa tí o tom neskôr dozvedia, ak si ju chce vziať a chcú to i jej rodičia, nech sa koná svadba. Ak sa však bude jeden z nich zdráhať a bude to (človek) vážený pre svoje bohatstvo, nech dá dievčaťu za zneuctenie litru zlata, t. j. 72 zlatých solidov. Ak je chudobnejší, nech dá polovicu svojho majetku. Ak je však nemajetný, nech ho dá sudca zbičovať a vyhostiť zo svojho obvodu. Je tiež povinný podrobiť sa pokániu počas siedmich rokov, ako sme napísali.
  9. Kto znásilnil pannu na opustenom mieste, kde nebolo nikoho, kto by jej mohol pomôcť, nech je pokutovaný a jeho majetok nech sa dá dievčaťu.
  10. Kto zviedol dospievajúce dievča pred dovŕšením trinásteho roku, nech je pokutovaný (stratou.) všetkého svojho majetku a výnos z neho nech sa dá dievčaťu. Podľa cirkevného zákona on i ten, kto sa dopustil násilia na dievčati zasnúbenom mužovi, všetci podliehajú sedemročnému pokániu, ako sme to už prv spomenuli pri vydatej žene.
  11. Kto zviedol dievčinu zasnúbenú inému mužovi, aj keď k nej vošiel s jeho súhlasom, tomu treba odrezať nos.
  12. Krvismilníci, ktorí uzavreli manželstvo s pokrvnými (príbuznými), nech sú rozlúčení.
  13. Kto má dve manželky, nech vyženie tú, ktorú si vzal neskôr, aj s deťmi. Potom nech ho zbičujú a kajá sa sedem rokov.
  14. Kto podpaľuje cudzí les alebo v ňom rúbe stromy, nech zaplatí dvojnásobnú náhradu.
  15. Kto z nepriateľstva alebo kvôli lúpeži majetku podpaľuje ohňom obytné budovy, nech ho upália, ak je to v meste. Ak je to na dedine alebo v usadlosti, nech ho popravia mečom. Ale podľa cirkevného práva sa odovzdáva na pokánie na 12 rokov, lebo je to nepriateľ. Ak chce niekto spáliť strnisko alebo krovie na svojom pozemku a zapáli oheň a ten preskočí a zapáli cudzie pole alebo cudziu vinicu, treba celú vec posúdiť a vyšetriť. Ak k tomu prišlo tak, že z nevedomosti alebo ľahkomyseľnosti zapálil oheň, nech postihnutého odškodní. Ak by zapálil oheň vo veternom dni alebo neurobil potrebné opatrenia hovoriac: oheň sa nerozšíri, alebo z lenivosti, alebo že nemôže a oheň narobí škody, nech zaplatí a nech je zbičovaný. Ak by však zachoval všetky opatrenia a náhle prišla búrka a preto sa oheň veľmi rozšíril, nech nie je odsúdený. Ak sa zapáli niečí dom od blesku a zhorí buď jeho vlastné obydlie, alebo sa oheň rozšíri a zhoria aj domy jeho susedov, pretože tento požiar vznikol znenazdania, nemá sa súdiť.
  16. Nikto nech nevyvádza násilím z chrámu toho, kto sa v ňom uchýli. Ten, čo sa sem utieka, nech oboznámi kňaza so svojou záležitosťou a vinou, ktorú spáchal. Kňaz nech ho prijme ako utečenca, aby bol jeho zločin podľa zákona vyšetrený a preskúmaný. Ak sa niekto pokúsi, nech je to ktokoľvek, vyviesť násilím z chrámu toho, kto sa sem utiekal, nech dostane 140 palíc. Potom nech sa náležité preskúma zločin toho, kto sa sem utiekal.
  17. Ak má niekto s niekým spor a neoznámi to vladykom a sporí sa o svojej ujme, chcejúc buď mocou alebo násilím presadiť svoj zámer, ak to urobí, aj keď má pravdu, nech príde o svoju vec a nech ju vráti. Ak by vzal niečo cudzie, nech ho vladyka toho kraja palicuje, pretože sa nepodrobuje moci a sám sa stáva svojím pomstiteľom. A ak si takto počína, nech vráti to, čo vzal.
  18. Ak si rodičia a deti navzájom protirečia, nech sa im neverí. A ani v prospech pána, ani proti nemu nech nevystupuje otrok alebo prepustenec ako svedok.
  19. Ak niekto kúpi od cudzích vojakov vojnového zajatca a vezme ho k sebe do domu, ak má zajatec pri sebe takú sumu, za ktorú bol kúpený, nech ju dá za seba a môže slobodne odísť.
  20. Svedkovia z počutia nech nesvedčia a nech nehovoria: Počuli sme od niekoho, že tento je dlžníkom, alebo ak o niečom inom svedčia z počutia. Nemajú svedčiť ani v tom prípade, ak ide o županov.
  21. Vojaci, ktorí boli zajatí a zapreli svoju kresťanskú vieru, sa pri návrate do svojej krajiny a k svojmu občianskemu právu majú odovzdať cirkvi.
  22. Ak si niekto požičia koňa na cestu do istého miesta alebo ho pošle a stane sa, že sa kôň poraní alebo uhynie, musí požičiavateľ odškodniť majiteľa koňa.
  23. Kto zajal cudzí dobytok a buď ho hladom umoril alebo nejakým iným spôsobom zahubil, nech je odsúdený na dvojnásobnú náhradu.
  24. Kto kradne vo vojne, ak je to zbraň, nech je zbitý. Ak je to kôň, nech zaplatí pokutu.
  25. Ak si chce pán ponechať takého otroka, ktorý kradne, nech nahradí škodu. Ak nechce mať viac tohto otroka, nech ho odovzdá do otroctva okradnutému.
  26. Kto cudzie stádo odoženie, ak to urobil po prvý raz, nech je zbitý. Ak to urobil druhý raz, nech je vyhnaný zo zeme. Ak to urobil tretí raz, nech je vystavený trestu, ale až potom, keď vráti všetko, čo odohnal.
  27. Kto mŕtvych v hrobe zoblieka, nech je potrestaný.
  28. Kto vnikne k oltáru vo dne alebo v noci a zoberie niečo z posvätných nádob alebo rúch, alebo akúkoľvek inú vec, nech je potrestaný. Kto vezme niečo z ostatných častí kostola, nech je palicovaný, ostrihaný a vyhnaný z krajiny ako bezbožník.
  29. Kto zajme slobodného človeka a predá ho alebo zotročí, nech je zotročený aj sám, keďže i on slobodného zotročil, nech sám zakúsi otroctvo.
  30. Kto láka k sebe cudzieho otroka, skrýva ho a nepovie, kde je, je povinný vrátiť ho jeho pánovi alebo mu dať iného, alebo jeho cenu.
    30a. Spor manželov. Múdrosť tvorcu a Spasiteľa nášho Pána Boha nás učí, že manželské spolužitie je od Boha nerozlučné. Ten totiž, keď stvoril nejestvujúceho človeka v bytosť, nestvoril rovnako ženu tak, že by bol vzal hlinu zo zeme, hoci mohol, ale vzal rebro z muža a stvoril ju, aby takto múdro spojením jedného tela v dvoch osobách uzákonil nerozlučné manželstvo. Preto ani ženu, keď ľsťou diabla začala ochutnávať horkosť a dala z nej okúsiť aj mužovi, od muža neodlúčiť. Ani muža, ktorý prestúpil s manželkou príkaz Boží, od ženy neodlúčil, ale potrestal ich za ten hriech utrpením. Ich manželstvo však zachoval. Týmto zákonom teda - už zjaveným a evanjeliom potvrdeným vtedy, keď sa farizeji pýtali Krista Boha nášho, či je dovolené prepustiť vlastnú ženu pre každý hriech a Ježiš odpovedal: Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje okrem príčiny cudzoložstva - aj my sa riadime ako ozajstní učeníci Krista Boha a neodvažujeme sa nič iné uzákoniť. Keďže však diabol zasieva medzi manželov nenávisť pre žaloby, alebo pre telesné či iné neresti, preto medzi príčiny, pre ktoré sa manželia rozlučujú, ustanovujeme zákonom tieto: muž sa odlúči od svojej manželky pre taký hriech, ak bude manželka usvedčená, že strojila úklady proti jeho životu alebo aj keď sa dozvedela o nejakých zlých skutkoch cudzích osôb namierených proti manželovi a neoznámila mu to, alebo keď upadne do choroby malomocenstva. Žena sa odlúči od svojho manžela vtedy, ak jej bude strojiť úklady alebo to vie o iných a nepovie jej to, ako aj vtedy, ak upadne do choroby malomocenstva. A aj v prípade, ak jeden z nich pred manželským stykom upadne do zlej choroby. Toto všetko prislúcha kniežaťu a sudcom so svedkami vyšetriť, ako sme o tom prv písali, pred Božím súdom, kde sa majú všetky ľudské neresti kniežatami súdiť. A preto nesmieme hľadieť na nikoho, ale všetkých deň čo deň vyučovať v Božom zákone a dúfať v Krista Boha, že na poslednom súde začujeme blažený hlas: Poďte, blahoslavení služobníci verní, nad mnohými vás ustanovím, vojdite do radosti Pána Boha vášho a veseľte sa s anjelmi na veky vekov.
    Amen.

Život Naumov

Dňa 23. mesiaca decembra. Pamiatke ctihodného nášho otca Nauma.

A hľa, bratia, aby nezostal bez pamiatky brat tohto blahoslaveného Klimenta, jeho druh a spolutrpiteľ, s ktorým zakúsil mnohé biedy a trápenia od heretikov, kňaz Naum.

Keď Klimenta vysvätili za biskupa, vtedy pravoverný cár Simeon ustanovil Nauma, jeho druha, na jeho miesto za učiteľa. A ten takú istú námahu z lásky podstupujúc, panictvo zachovávajúc od detstva až do skonania, založil kláštor na východ od Bieleho jazera a kostol svätých archanjelov. Keď pobudol v učiteľstve sedem rokov, zanechal ho a odišiel do kláštora. Prijal mníšske rúcho a žil tu ešte desať rokov. Tak spočinul v Pánovi pokojne 23. dňa mesiaca decembra.

A toto nech je známe: pred šiestimi rokmi spočinul Naum, kňaz biskupa Klimenta. A toto nech je známe všetkým čitateľom, ako sme už predtým napísali, že kacíri jedných ťažko mučili a druhých predali Židom za odmenu, najmä kňazov a diakonov. Tí Židia ich vzali a odviedli do Benátok. A keď ich predávali, Božím prispením prišiel vtedy do Benátok z Konštantínopolu aj cisárov človek, ktorý tu vybavoval cisárove záležitosti. Dozvediac sa o nich, jedných hneď vykúpil a ďalších vzal so sebou a priviedol ich do Konštantínopolu a povedal o nich cisárovi Bazileovi. A znovu boli uvedení do svojich úradov a hodností ako kňazi a diakoni, ako bývali predtým. Dostali platy a nikto z nich nezomrel v otrockej práci Niektorí našli útočisko v Konštantínopole, kde sa o nich postaral cisár. Niektorí zasa prišli do bulharskej krajiny a s veľkou poctou tam našli útočište.

Moravská krajina však, ako prorokoval arcibiskup svätý Metod, pre nezákonnosť ich skutkov a kacírstvo i pre vyhnanie pravoverných otcov a za strasti, ktoré zakúsili od kacírov, ktorým oni uverili, čoskoro prijala od Boha odplatu. Po nemnohých rokoch prišli Maďari, peónsky národ, vyplienili krajinu a spustošili ju. No a tí, ktorých nevzali Maďari v plen, utiekli jednoducho do Bulharska. A ich zem zostala opustená v moci Maďarov.

po roku 1000

Belo IV. určuje povinnosti a počet jobagiónskych synov z Turca

Belo, z Božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Ramy, Srbska, Haliče, Vladimírska a Kumánska všetkým, čo nazrú do tejto listiny spásu v Spasiteľovi všetkých. Úrad kráľovskej vznešenosti sa má usilovať tak usporiadať postavenie svojich poddaných, aby každý mohol, podľa istého počtu a stavu svojej slobody (postavenia) vykonávať svoje povinnosti bez obťažnosti. Preto, keď synovia jobagiónov v Turci prekročili potrebný a zvyčajný počet, videlo sa nám z hľadiska vlády (potrebným) znížiť ich prílišný počet, ponechajúc potrebný stav štyridsať osôb z týchto synov jobagiónov pre celý Turiec, a to tak, že vždy šiesti z nich sú povinní dať do nášho vojska jedného obrnenca. Osobitne sa medzi nich počítajú štyria synovia Uzdu, a to Mečk, Strmeň, Martin a Drahomil, ktorí príduc k nám ponížene od nás žiadali, aby sme im dobrotivo ráčili dať zem, kde oddávna sídlili. My teda, naklonení ich oprávneným prosbám a zohľadňujúc ich služby, ktoré nám preukázali a môžu preukázať v budúcnosti, dali sme im a ich potomkom žiadanú zem do trvalej držby. A ako nám oznámil náš verný komes Cypov, ktorého sme poslali na preskúmanie veľkosti tej zeme, stačí na osem popluží a z východnej strany susedí riekou Bystrica až po vtok tejto rieky do rieky Turiec s dedinou Vrútky a odtiaľ ide hore po rieke Turiec a tu hraničí s dedinou Modly a tu končia hranice a spoluhraničiaci tejto zeme. Aby táto naša donácia nadobudla silu ustavičnej stálosti, vydali sme túto dosvedčovaniu listinu, potvrdenú silou našej dvojitej pečate. Dané magistrom Smaragdom, zvoleným (prepoštom) Stoličnobelehradského kostola, naším milovaným a verným podkancelárom nášho dvora, roku Pána tisíceho dvestého päťdesiateho piateho, 13. deň pred kalendami septembra, kraľovania nášho (roku)dvadsiateho.

Belo IV. žiada po tatárskom vpáde o pomoc pápeža

Najsvätejšiemu v Kristu otcovi Gregorovi, z Božej milosti najvyššiemu kňazovi presvätej Rímskej cirkvi, Belo, z tejže milosti kráľ Uhorska tak vo všetkom povinnú, ako aj oddanú úctu. Z toho, že katolícka viera v krajoch Uhorska sa Božím pričinením rozrástla, je Vašej Svätosti iste úplne jasné, že naši predkovia so všetkými ich právomoci podriadenými a aj my, keď sme prevzali riadenie kráľovstva, pokladali sme s úprimnou oddanosťou Rímsku cirkev vo všetkej úcte za matku a učiteľku. Preto nešťastné a poľutovaniahodné udalosti, ktoré nás a Uhorské kráľovstvo zastihli vpádom tatárskeho vojska, zúriaceho zvieracou ukrutnosťou, zverujeme Vašej otcovskej láske spoliehajúc (na Vás). Nedávno totiž okolo sviatku Zmŕtvychvstania Pána (31. 3.) vstúpili do Uhorska prudko a vo verkom množstve a bez rozdielu veku a pohlavia, všetkých ktorých mohli zastihnúť pozabíjali, kostoly a miesta zasvätené Božiemu menu ohňom, pobitím ľudí a inými svojimi výčinmi znesvätili, oslavujúc, že všetkých, najmä kresťanov podrobili svojmu panstvu. Navrhujeme a zaprisahávame Vás, nech vystúpi teda starostlivosť Vašej Svätosti na pomoc kresťanského rudu a rada a pomoc nám a Uhorskému kráľovstvu nech udelí vykúpenie a vaša starostlivosť nech ráči predísť skaze sveta, aby omeškanie pomáhajúceho (nespôsobilo) zbytočné zožratie baránka vlkom a nevedelo by sa komu prísť na pomoc. Na tieto aj iné (veci ktoré) Vašej otcovskej láskavosti majú byť obšírnejšie vysvetlené posielame dôstojného otca, nášho milovaného a verného Štefana, vacovského biskupa, doručovateľa tohto (listu), žiadajúc, aby ste tomu, čo Vám prednesie z našej strany, ráčili nepochybne dôverovať (veriť).

Dané v Záhrebe, 15. deň pred kalendami júna.

Bernolákovčina v diele Piľní domajší a poľní hospodár

§ 13 O krumplách

Krumple aľebošto koľempír, podzemské jablka (Erdepfľe), zemnáki, zemáki, švábska repa, švábka. Táto úroda môže sa téš v tíchto našich časoch ľen veľice rozmnožená ke strove počitovať. Jedno jablko prostredné môže sa rozkrojiťna štvoro a dojamek, do zemi poklásť, každí kúšček osve. Lepšej sa sadá krupľe celé svojíma drobníma jablkami. Kdo chce ešče lepšej urobiť, nech sková na semeno také hrubé krumple jako sľepačé vajca, nech jích z jarú saďí, keď mesíc schádza na svetle okolo počátku dubňa. Krumple lúbá lachku, virobenu zem, vlchkí, písečnatí grunt. Ňehasené vápno v prach rospadané je najlepší hnoj pre krumplovú zem, aľe tento prach musí sa hneď zaorať ľebo zakopať, abi ho veter ňeuchiťil. Midlárskí vizváraní popel je téš na to dobrí. Najľepšej schádzajú v téj zemi, v kteréj pominutém roku róstol tabak, repa alebo kapusta. Do nového hnoja ňesaď krumple, ľebo poróstnú do vnaťi. Krumple sada sa hlboko na tri cóľe do jamek, jamki musá biť jedna od druhej daľeko na pól druha strevícu. Keď bi skoro ze zemi vikľiľi a obával bi si sa, že ďenglavá vňať zmrzne, prihádž ju ze zemú. Keď biľina s krumpľí virósťe visoko na 8 cólov, vtedi ponajprv okopávaj a spravuj okolo ňích kopce. Keď sa potom na jednu páď vivíšá a viróstnú, zas jích okopaj. Pohni trošku te predešlé kopce z motikú, sprav jích zas vatšé. Toto často preš jar opakuj a budeš mať s ňích dobrú úrodu, aľe len do počátku mesíca červená, potom jích vícej ňeokopávaj. Vňať s krumpľí ňestrhaj, aš pri konci mesíca srpňa, ľebo prekazíš zrosť jejích jablkám v zemi. Tu vňať nedávaj čerstvú lichve, aľe ju posekaj, uvar aľebo ľen zabar aľebo zakvas na zimu jako kapustu a potom v zime zaobarenu dávaj lichve. Viťahuj a vibíraj krumple ze zeme okolo Michala aľebo po Michaľe pred oberačkami, pred mrazi. To aľe merkuj, abi krumple boli sadené na takém mísťe, na které slnko často svíťí. Keď bude sucho, poľívaj jích. Keď bi bol veľice mokrí rok aľebo bi krumple rostľi ve vlchkich doľinách, tehdi jich ňeňí súco jesť často, ľen dvakrát do tídňa, ľebo v tém roku málo majú slnka aj málo dozrú. Ňedozrúľi, majú vnútri černasté aľebo červenasté fľeki, od takích človek lachko oňezdraví, dostane červenku. Dobre zrelé krumple sú vnútri jednaké, belavožlté, bez fľekov, voňajú pekne jako orechi. Keď sa krumpľe vará, musá biť zarovno z vodu v hrnci zaláté, nemusí biť mnoho vodi nad ňími. Vtedi sú dobre uvarene, keď sa jim koška popuká, keď preš ňe vidľička lahodno sa prepchňe. Čím skorej krumpľe pri silném ohni vrú, tím chutňejšé sú. Po kveťe má krumpľová zeľina na sebe gulki a v ňích drobné semenka. Taká krumpľová vňať musí sa ke kolkom privážať, abi te gulki ňezhinuľi. Potom sa po Michaľe pred mrazi oberú (jestľi jích pri dome sľépki ňezeďá), teto sa vitlačá jako ohárkové zrnka na spodek do vodi, voda sa zleje a semen­ka s tú ľepkavú kasičku rozetrú sa na fluspapír. Keď uschnú, skovajú sa a z jarú sejú rídko do dobrého gruntu. Potom sa téš okopávajú a s kopci obhadzujú. V jaseň sa vihľedajú v ňích malé krumpľe, preš zimu skovajú sa v pivnici do písečnatéj jami, aľe one ňemusá biť zakrité, abi ňevikľiľi. Keď krumpľe prv vikľijú, ňež sa sada, uš majú vadu, uš ňeporóstnú dobre, tak volakteré aj zasadené vihinú. Nasľeduje mnohonásobní, dobrí a veľikí úžitek krumpľí.

§ 17 Smrtonos

Táto planéta neobsahuje v sebe mnoho znamenitého, je omno­ho menšá než Zem. Obsahuje v sebe naskrz ťisíc sto triapaďesát míl a v okruhlosťi triťisíc šéststo dvaadvacať míl. Je od Slnka zdálená na jedenatricať millionov seďemďesaťšésť ťisíc míl. Keď sa na obloze ze Slnkom viďí, tedi jest na dvaapaďesát millionov aj na šéstkrát sto osemadvacať ťisícov míl od Zemi zdálená. Keď aľe stojí proťi Slnku, je ľen ďeseť millionov aj deväťkrát sto šéstadvacať ťisícov míl od Zeme zdálená a skoro tak svoju jasnosť mení jako Krásopanna. Jejá veľikost je znameňitejšá nežľi Dobropána a vícej nám je známi Smrtonos nežľi ta planéta Dobropán, bár oblohu svoju jasnosťú nehrube ozdo­buje aňi volaco znamenitého v ročném behu nespúsobuje. Táto planéta je suchej, vícej horúcej nežľi vlchkéj náturi, bár tedi, keď je ona spravec roku, nekedi pršívá, predca pod jejím panovaním bívá vícej suchích rokov.

Jar običajňe bívá suchí, posmúrní a studení, v kterém nemali bi sa ovce aňi na ozimini aňi na lúki púščať. Jestľi sa pusta, málo bude na nich urodi. Tento jar máva mnoho mrazov, ostré aj studené povetrí aš do mesíca červená.

V každém jarú, aľe najobzláštňejši v temto pod Smrtonosom nech hospodári pozorujú pri konci dubna anebo spočátku mája na pavúkove spúščáňí, o kterém sem písal víše na listu 71. Pre Smrtonosové veľmi horúce leto prorokujú hvezdárske aj hospodárske skusenosťi málo budúceho sena, málo otavi, mnoho vína, mnoho hrušek a jabĺk. Pavúkova práca vatšá je istota budúcej v povetru premení nežľi barometrum anebo thermometrum. Pavúk neľen o volakolko hoďín prv (jako barometrum), aľe aj o volakolko dňí prv predpovedá budúci jasní anebo déšďiví čas, budúcu zimu anebo teplo. K ternu tam víše jeho viloženému kalendáru ešče aj toto dodávam:

Ten pomenší pavúk, kterí svoju pavučinu robí plitko na tri uhľi v kúťe, keď má biť pekní čas, vistrká svoju hlavu aj svoje nohi od seba vistrká tím dálej, čím dálej má bit pekní čas. A ked má pršať, obzláštňe ked má mnoho a dlho pršať, obracá ven k človekovi svoj zadek. Tá trojuhelná pavučina trvá pri pekném čaši a ked má nastávať po déšdivém čaši druhí pekní čas anebo po veľikéj sparnosťi ešče vatšá sparnosť, pavúk ju o dva-tri cóíi rozmnoží, a tak téj pavučini pred nastávajícím jasním anebo pred teplejším časom kamdál vícej pribívá. Ked pavúk vajíčka klade (čo sa stáva v teplém roku aj sedem rázi), je znamení jasného času. Taktéš keď zvisoka spúščající sa pavúk starú kožu vizlíká. Tento istí pavúk (aj križák pavúk) pred nastávajícím déšďom anebo pred budúcim silním vetrom robí malú pavučinu, jejéj hlavné nitki, krajné aj krížne nakrát­ko rostahuje, abi mu jích déšď ani veter nepretrhol, a potom sa sková. Keď má bit jasno anebo vatšá sparnost, tedi pavuci ze svojich kúcikov vindú, po pavučinách behajú, čiščá a kamdál vicej jích rozmnožujú, rostahujú. Na tuto prácu merkuj po západu slnka pri počátku noci, anebo pohlédni ráno na hotovú vatšu pavučinu, pri kteréj skovaní pavúk čeká muchi.

S pavúkovej práce v listopadu podlá mesícovích štvrťí kona­nej môžeš prorokovať (anebo z jeho neprítomnosti), skoro li k nám príjďe zima, bude li lahodná anebo tuhá spočátku. Keď v listopadu aj v budúcich trech zimních mesícoch pri ťichém teplém čaši uvidíš pavúkov silno robiť pavučini, anebo aj bez nich spatríš novotnu pavučinu, prorokuj o volakolko dni tuhu zimu budúcu.

Pavúk je milovník muziki, nad nú prebíhá na podlahi, jako bi tancoval, spúščá sa na muzikanta bez tehoto škodi.

Leto. Pod Smrtonosom bívá najsparnejšé leto, takže nekedi v horách od slnka zažnú sa staré pni, hnilé práchna. Noci bívajú téš veľice sparné. Potoki a studni visíchajú.

Jaseň bívá téš vícej suchá nežíi mokrá, bívá v néj dobré víno. Pred s. Ondrejom ne tak lachko poletuje snach a bár v mesíci rijenu povolakterúc mrzne, predca je listopad z vatšéj stránki teplí.

Zima bívá veľmi studená, vícej suchá nežľi mokrá, veľmi nestála.

Jarná sejba. Jačmeň, keď sa on zaseje do dobrej zemi, a to včas, dá dobru úrodu; keď sa aľe zaseje do štrkovitéj zemi, a to neskoro, buďe krátki aj malej urodi. V jarú malo bi sa zrno téš pod brázdu zaorávať. Buďe málo ovsa, aľe dobrí, na dobrích zemách predca buďe ho mnoho. Hrach, šošovica aj vika musí sa do vlchkích a dobre pripraveních zemi sáť a taktéš dobre porostú. Proso musí sa zavčasu sáť, len nepodarí sa, konope budú malé, ale tenké a dobré. Málo bude sena aj otavi.

Žatvi tvrdej. Režné zrno buďe dobré, hojné, žito prostredno uroďí sa, nech sa len na nem z jarú ovce nepasú.

Podzimná oračka nebude náhla, nebo neskoro sa začne zima, a preto nemaľi bi sa na ozimini ovce vihánať. (Čo má pilní hospodár merkovať v tejto orački a sejbi pri zrnu, abi ono nebolo snetovité, máš viložené víše pod planétu Slnka.)

Ovocí. Vlačo vícej hrušek buďe než jablček. Slív a čerešen bívá málo, téš málo orechov. Málo buďe žaludu, a to drobné­..o

Chmelu nebude mnoho, buďe v nebespečenstvu aj z jarú od mrazov, od ostrého, studeného povetra, aj v lete od búrki. Čo s neho zostane, to buďe dobré.

Víno pod túto planétu v teplej jaseni bívá dobré.

Vetri, búrki a prívali. V takémto roku Smrtonosovém nebívajú mnohé vetri aňi mnoho déšďov, ale veľice hrmívá a nekedi kďe tu uďerí.

Zemeplazi. Bívá mnoho hadov, na lúkách mnoho zeleních koníkov proťi običaje.

Rib v tomto roku pod Smrtonosom ročitím správcom málo bívá.

Bratríci vyhlasujú nepriateľstvo mestu Bardejov

Ruczka s padesati giezdnimy a s tolikez piesimi, Michal se styrzidczeti giezd-nimy a tolikez piessimi, Mikulass Bieli s padesat piessemi, Wladek z Tluczenycz se stem s geznimy Jakub Kopitko s ssestdesati pacholki y my wssiczkny sluzebniczy pyessi pána Weywodiczowi a pána Czaykowi, wedle pána nassieho, wedle vrozeneho pána Jana z Olessnycze, pána lybowlskeho, podolinskeho a mussinskeho protyw opatrným panuom miesta Bardieyowa y wssie obczi y wssyem gegich sluzebnikuom poddaným y przislussiczim tiemto listem wsselíkterakim obiczegem wistrziehamy sie bud gimanym braným y páleným, donyz gsmy v pána nasseho. Dátum na hradie Mussinie, w den Swate Appolonie Anno etc.

Donácia Bela IV. Černekovi na zem Rakovec v Turci

21. 10. 1244

Belo, kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Ramy, Srbska, Haliče, Vladimírska a Kumánska, všetkým verným Kristovi, čo uzrú toto písmo spásu v pravom Spasiteľovi. Patrí sa kráľovskému majestátu tak otvárať svoju štedrú ruku k svojim poddaným a verným, aby povzbudení štedrosťou kráľovských dobrodení ochotnejšie vykonávali za odmenu povinné služby. Preto chceme znením tejto (listiny) dať na vedomie všetkým, prítomným aj budúcim, že Černek nám od svojich útlych rokov až doteraz verne a oddane slúžil a ako sme z jeho vernosti mohli pochopiť, chce nám po všetky svoje dni oddane slúžiť. My sme mu na odmenu za jeho vernosť a službu dali do trvalej držby (vlastníctva) aj jeho dedičom istú zem Mistríka, odumretého bez potomstva, zvanú * Rakovec ležiacu v Turčianskej provincii. Do majetku tejto zeme sme tohto Černeka dali voviesť naším verným komesom Tekušom. Prvý (chotárny) medzník tejto zeme je na severe, kde sa vlieva Blatnica do rieky Turiec; odtiaľ postupuje cez túže rieku na východ až k riečke Ribe a po tejto riečke vystupuje na južnú stranu a tu je zemný medzník pod akýmsi stromom zvaným červený smrek (wirš fenev); odtiaľ (ide hranica) na západ a tam je medzník pod stromom zvaným brečtan (borfa); odtiaľ ide smerom k vŕšku zvanému Hradek a odtiaľ sa vracia k spomínanej rieke Turiec a tak končí pri prvom medzníku. Aby táto naša donácia zostala vždy pevná a neotrasiteľná, ani nikdy v nijakom čase nemohla byť spochybňovaná, vydali sme tomuže túto listinu potvrdenú silou našej dvojitej pečate.

V roku Milosti 1244. 10. deň pred kalendami novembra, kraľovania nášho roku desiateho.

Erbová listina mesta Košice

r. 1369

My, Ľudovít z Božej milosti kráľ Uhorska, znením tejto listiny dávame na vedomie všetkým, ktorých sa to týka, že kráľovskou láskavosťou dbajúc na náležitý úžitok našich verných mešťanov a hostí Košíc, chcejúc, aby sa títo vzmáhali darmi milosti, na ich oddanú a poníženú prosbu, z osobitnej náklonnosti, sme dovolili tým istým našim mešťanom Košíc, aby odteraz na tajnej a posielacej pečati na listoch ich mesta a zástave mali právo a mohli naveky užívať formu štítu, vybranú z nášho kráľovského znaku, majúceho zhora jeden tiahnuci sa pás či líniu modrej farby s troma obrazcami ľalií a bočne odspodu štyri línie červené a toľko isto bielych. Svedectvo tejto listiny (:pečatíme:) našou tajnou pečaťou, listinu, ak nám bude predložená, dáme vyhotoviť vo forme náš ho privilégia spečateného našou veľkou pečaťou na prospech tých istých mešťanov.

Dané v Diósgyőri, v pondelok pred sviatkom Nanebovstúpenia Pána, roku 1369.

Kronika o atentáte Feliciána Zacha na Karola Róberta

V roku Pána 1329 zomrel kráľov syn Ladislav.

V týchto časoch, keď sa uhorská krajina tešila vytúženej pohode mieru a nepriatelia; ju nikde neznepokojovali, diabol, nepriateľ pokoja a rozsievač nenávisti, vnikol do srdca jedného staršieho vojaka so šedinami menom Felicián z rodu Zachovcov a nabádal ho, aby v istý deň mečom zavraždil svojho pána kráľa Karola a pani kráľovnú Alžbetu, ako aj jej dvoch synov Ľudovíta a Ondreja. Feliciána kedysi (spoločensky) vyzdvihol palatín Matúš (Čák) z Trenčína. Napriek tomu Matúša opustil a prešiel ku kráľovi. Kráľ mu preukázal svoju priazeň, umožnil mu voľný vstup (do paláca) a dvere ku kráľovi mal neobmedzene otvorené. Keď kráľ 17. apríla v stredu po Veľkej noci roku Pána 1330 obedoval vo svojej vile pod hradom Vyšehrad spolu s kráľovnou i s dvoma synmi, znenazdajky pristúpil Felicián ku kráľovskému stolu, vytasil veľmi ostrý meč, vrhol sa zúrivo ako besný pes na kráľa, kráľovnú a ich synov a neľútostne ich chcel prebodnúť. Ale milosrdenstvo láskavého Boha mu prekazilo uskutočniť jeho úmysel. No i tak ľahko poranil kráľovu pravicu a vzápätí, žiaľ, odťal kráľovnej na pravej ruke štyri prsty, ktorými milosrdne rozdávala almužnu chudobným a biednym i opovrhovaným osobám. Tie prsty, ktorými nespočetným kostolom šila rozličné úbory a na oltáre i kňazom neprestajne posielala slávnostné rúcha z drahocenných purpurových látok i kalichy. No keď chcel zabiť stojacich kráľovských chlapcov, ich vychovávatelia syn Júliusa z Kňažíc a syn palatína Jána Mikuláš sa mu postavili na odpor, lež kým spomínaní chlapci ušli, oni utrpeli smrteľné zranenie na hlave. Vtom driečny mladík, Alexandrov syn zo stolice Potok Ján, v tom čase pomocný čašník kráľovnej, vrhol sa na Feliciána ako na krvižíznivé zviera a čakanom mu silno zaťal medzi krk a lopatku a povalil ho na zem. Dverami sa nato z každej strany hrnuli kráľovskí vojaci šermiari s hrozivými mečmi a naničhodníka rozsekali na kúsky a zmasakrovali ho ako nejakú obludu. Jeho hlavu poslali do Budína, ruky a nohy poroznášali do iných miest. Jeho jediného mladého syna a verného sluhu, ktorí sa dali na útek, no ujsť sa im nepodarilo, priviazali o konské chvosty, kde ukončili svoj život. Ich mŕtvoly a kosti obhrýzali na ulici psy.

A naozaj bolo zaslúžené, aby Felicián, ktorý mnohých kresťanov dokaličil a zbavil končatín, bol podľa spravodlivého Božieho súdu sám pozbavený všetkých údov a neskončil svoj život (zvyčajnou) smrťou ľudí. Aby ten, čo bol nezmieriteľným mučiteľom biednych, zomrel ako pes so psami. Z kráľovského dvora vylúčili aj jeho dcéru, veľmi krásnu pannu Kláru. Ohyzdným spôsobom jej vyrezali nos a pery, takže jej trčali iba zuby, na rukách jej odrezali osem prstov, zostali jej iba palce. Potom ju polomŕtvu niesli na koni cez štvrte a ulice mnohých miest a donútili úbohú prevolávať tieto slová: "Kto nie je verný kráľovi, dostane vždy takúto odplatu." Felicián mal aj druhú, staršiu dcéru Sebe vydatú za istého šľachtica Kopaya. Na príkaz kastelána Levického hradu Imricha Bečeja jej pred hradom odťali hlavu a sám Kopay bol doživotne uväznený. Navyše jeho synov odviezli križiaci na ostrov uprostred mora, aby tak už nikdy nemohli uvidieť rodnú zem. Napokon mnohých šľachticov z Feliciánovho rodu zabili. Nuž biedny Felicián upadol do zločinu urážky Veličenstva, pobúril krajinu, zahubil vlastné potomstvo, stratil a zhanobil svoj rod a stal sa pokrmom psov. Po odchode z tohto sveta pripútaný v podsvetí a pochovaný v pekle je poučením pre neverných. No jednako ťažko možno uveriť, že sa jedného dňa stal taký ohromujúci čin.

Maginova Apológia (Ostne alebo obrana)

r. 1728

... Nuž pýtam sa ja: Boli tí Slováci, čo sa ukryli v rozsiahlych horských jaskyniach, aby ich Maďari nenašli, nájdení a či nie? Ak ich našli, ako ušetrili život Slovákov bezuzdné barbarstvo a neskrotná divokosť vtedajších Maďarov? Prečo nezasvätili aj túto biednu bezvýznamnú čiastku svojmu bohu Marsovi, aby sa na oltároch obetovala obeta celá? Ak ich nenašli, ako sa stali títo nenájdení Slováci trvalými podmanencami Maďarov? Dajme však tomu mudrlantovi (:M. Benčikovi:) z cudzej múdrosti to, čo tam úsilne sníva. Pripusťme, že mesto Trenčín a obyvatelia Trenčianskej stolice sú pozostalí po Svätoplukovi. Čo z toho vyplýva? Protivník musí nevyhnutne pripustiť, že pozostalými po Svätoplukovi sú nielen obyvatelia Trenčína, ale aj Trnavy, Modry, Pezinka, Skalice, ba obyvatelia celých Karpát, ktoré sa dlhočizným hrebeňom tiahnu až do Sedmohradska. Slovenskou rečou všade sa ozýva Bratislavská i Nitrianska stolica na jednej i na druhej strane týchto vrchov, rozložených zhruba až po Nové Mesto popri brehoch Váhu; a tak isto i Trenčianska, Oravská (nehovoriac teraz o iných), Liptovská, Spišská a iné stolice, oddelené od Poľska Karpatmi, ako je to dobre známe ?všetkým, i slepým i holičom".

Je naozaj smiešne, čo blúzni a vymýšľa, že totiž Trnavčania napospol rozprávajú po česky, Skaličania po moravsky, Modrania, Pezinčania a Svätojurania čiastočne po slovensky, Bardejovčania a Prešovčania po rusínsky, Levočania a obyvatelia banských miest opäť po slovensky. Je to, hovorím, veľmi smiešne a je to dôkaz nevedomosti, za ktorú by sa mal hanbiť. Nech povie trnavský prisťahovalec (:M. Benčik:): Odkiaľ prišli a kedy sa nasťahovali do Trnavy Česi, do Skalice Moravania, do Bardejova a Prešova Rusi alebo Rusíni, do Svätého Jura, do Levoče, do Trenčína a do banských miest Slováci? Či Modrania, Pezinčania i Slováci iných mestečiek a miest, v ktorých žije reč slovenská, nie sú príbuzní a nepatria k jednému národu s Trenčanmi...

Mravné ponaučenie kráľa sv. Štefana synovi Imrichovi

r. 1013 - 1015, krátené

Hostia prichádzajú z rozličných krajín a končín, prinášajú so sebou aj rozličné jazyky a zvyky, rozličné vedomosti a zbrane a to všetko okrášľuje a povyšuje kráľovský trón a súčasne zastrašuje spupnosť cudzincov. Veď kráľovstvo jediného jazyka a jediného mravu je slabé a krehké. Preto Ti, môj milý syn, nariaďujem, aby si prichádzajúcim ochotne poskytoval zaopatrenie, aby si ich dôstojne prijímal, aby zotrvávali radšej pri Tebe ako kdekoľvek inde. Keby si sa totiž usiloval rozboriť to, čo som ja vybudoval, alebo zmenšiť to, čo som jazhromaždil, Tvoje kráľovstvo iste utrpí veľkú škodu...

Notície Mateja Bella

Oddiel prvý O prírode
(úryvok)


§5
II.
Turiec

Druhá rieka je Turiec, vo viacerých ohľadoch slabší než Váh. Pramení u Tekovčanov. Jeho vody sa sčasti zvláštnym systémom privádzajú ku kremnickým rudným baniam. Ostatné vnikajú do našej stolice. Rieka ňou preteká stredom od juhu na sever a rozdeľuje ju na dve dosť nerovnaké časti. Po prekonaní horských skrýš priteká najprv do dedín, ktorým dala pomenovanie zdrobnelým výrazom označujúcim malosť. Spomedzi nich sa jedna, ležiaca bližšie pri prameňoch, nazýva Horný Turček, druhá, o voľačo vzdialenejšia na sever, je Dolný Turček. Odtiaľ tečie Turiec klesajúcim korytom k chotáru obce Sklené, potom sa pritekajúcimi bystrinami z vrchu Rovná hora, ako aj potôčikom Mútnik, zásobí hojnejším množstvom vody, svojím ramenom ju dopraje niekoľkým rybníkom, kým obíduc majer Požehy zavíta do Dubového a ešte väčšmi zväčší svoje koryto dvojicou potokov, a to Dubovským a potokom nazývaným Piešta. Vzápätí zavodňuje lúky Čerňakova, čoskoro nato zmení smer viac na sever, priberie od východu riečku Jasenicu a od západu Čepčinec, pričom na oboch brehoch sa rozkladajú utešené lúky. Podchvíľou však v dôsledku valiacej sa vody spomínaných tokov hladina Turca nadmieru stúpne, ničí lúky a znečisťuje ich bahnom. Nato svojím východným okrajom obmýva dedinu Dvorec a Ivančinú, kde priberá bystrinu Konopotu a pri Laclavej aj potok Polerieka, vyznačujúci sa tým, že nezamrzne ani počas najtuhších mrazov. V týchto miestach vstrebe potôčik Jazernicu takým spôsobom, akoby mal dovtedy smäd. Po týchto prítokoch je bohatší a hojnejší. V dedinkách smerom na západ, a to v Moškovci (kde dychtivo zdrapne prítok Vadzar) a v Turčianskom Ďure jeho hladina ďalšou dvojicou potokov opäť stúpne. Prvým potokom je turčiansko-ďurský, druhý nazývajú Vríca, ktorá častými povodňami spôsobuje škody. Potom sa poihrá v rozmanitých zákrutách a prenikne horou do Bodovíc, Mezóházy a Blažoviec. Z hory Malý Rocovec, za ktorým je Žarnovica, vidieť štubniansky potok s viacerými mlynmi. Nato uchváti potok Černakov a na východnej strane zanecháva dediny Veľké Socovce, Laskár, Valentovú, Malé a Veľké Rakovo. Vzápätí sa bližšie prikradne k dedine Benice, ležiacej na západnom brehu, a povedal by si, že ide v ústrety Valčianskemu potoku, ktorý sa valí od západu. Tu ho preklenuje drevený most, ktorý je však dostatočne pevný proti záplavám. Do našej rieky sa za ním vlieva nepatrný potôčik Rakovec, ktorý pri Príbovciach nasleduje Blatnický potok; aj ten sa vyznačuje tým, že v treskúcej zime nevie celkom zamrznúť. To však nie je koniec s priberaním tokov, takže by si o rieke Turiec mohol s básnikom vravieť: Čím väčšmi rieka vodou oplýva, tým viacej žízni. Lebo zanechávajúc Príbovce a Košťany nad Turcom, kde pribrala v hornej časti riavu Bikor, nižšie Beliansky potok a na opačnom brehu bystriny Turčianskeho Petra a Bystričky, obíde Čoskoro nato rýchlym tokom Jahodníky a mestečko Martin a pri Priekope príjme potok Hradečnica, do ktorého sa vlieva aj Jordán. Napokon sa zmocní s roztvoreným korytom vrútockých prítokov a sotva nasýtený vodami splynie pri Dolných Vrútkach s Váhom. Tu je namieste príslovie: ?Oženil se Lúpták Wáh, pojal sobe Orawu, prijali Turecz za Syna, čo ktosi vyjadril nasledujúcim epigramom: Lipták Oravu si pojal za manželku. Čo z toho? Sú bez potomka! Turiec bude vítaným synom. K úžitkom rieky Turiec sa ráta predovšetkým asi dvanásť mlynov, tak obilných, ako aj na stavebné drevo. Na miestach, kade preteká plytším korytom, jeho hladina ľahko stúpne a prevaliac sa brehmi, spôsobuje podchvíľou veľké škody na lúkach a poliach. Je veľmi bohatý na ryby, medzi ktorými prevažujú pstruhy, lipne, mreny a iné.

Oddiel druhý Politický
(úryvok)
§II

Pokiaľ ide o charakter ľudových vrstiev a tých, čo žijú roľníckym životom, všimli sme si, že sa svojou povahou v mnohom odlišuje od susedov. Hoci sú šťúplejšej postavy než Liptáci a uzavretejšej povahy než Zvolenčania, jednako vo svojom počínaní nezaostávajú ani za jednými, ani za druhými. V porovnaní s nimi majú rovnaké mravy a zvyky. Takmer tými istými obyčajnú vítajú narodenie detí, ktoré opíšeme u Liptákov,14 len s výnimkou toho, že ženy nepripúšťajú mužov na pohostenie, na ktorom sa podľa obyčaja Liptákov majú právo zúčastniť. Svadobné slávnosti usporadúvajú s veľkou a okázalou nádherou, ako aj s nadmieru veselými hodovaniami, vyznačujúcimi sa prostou duchaplnosťou. Nie menšiu starostlivosť venujú vystrojeniu pohrebov. O čo bujarejšou veselosťou oslavujú svadby, o to trúchlivejsie sa zúčastňujú na pohrebných sprievodoch. Trvalo by to dlho podať osobitný výklad o tom, čím sú u Turčanov nezvyčajné obidva druhy povinností. Pokiaľ ide o ďalšiu povahovú črtu, ktorou sa vyznačujú, treba ich zaradiť do skupiny tých, čo nie sú ani príliš otvorení, ani ľstiví, skôr zádumčivej než veselej povahy, iba ak sa naskytne príležitosť, kde akoby si obyčaj vyžadoval roztopašnosť. Vtedy sú totiž bujaro veselí, a tým sebe nepodobní, takže by si sa nazdával, že boli vychovaní v duchu Sabaritov. V čom sa nemenej líšia od svojich susedov, to je odev, v mnohom ohľade iný. Zatiaľ čo Liptáci majú širokú a kratšiu huňu, Turčania ju nosia zúženú a siahajúcu až po kolená. Opasky používajú zriedkavo, čo dalo miesto posmešku a susedia na nich pokrikujú neopásaný Turčan. Doposiaľ si spomínam, že sa na túto uštipačnú prezývku často urazili až do opravdivého rozhorčenia. Ženský odev je ozdobnejší, osobitný pôvab mu dodáva tmavá farba pleti a tiež čierne a bystré oči. Medzi prvými si za krásny kroj získavajú uznanie ženy mestečka Mošovce a tie, čo bývajú na panstve Kláštor pod Znievom. Ich odev je plátenný a pozostáva zvyčajne z košele a z rozmanito zdobenej zástery. Živôtik si obliekajú zriedkavejšie a takmer iba vo sviatočných dňoch. Inak turčiansky ľud sa zamestnáva zväčša len roľníctvom. Poľnohospodárske produkty vyvážajú iba k susedným Kremničanom a Bystričanom. Mnohí, ako sme už spomenuli, sú tiež olejkármi. Je to veľmi prefíkané pokolenie a stvorené na podvody, ktorých sa dopúšťajú na veľmi rozsiahlom území Uhorska, no predovšetkým v Poľsku. Lebo roznášajú na predaj karpatský olej, ktorý sme už spomenuli ako uhorský balzam, a tiež rascu, borievky a skalky, pričom si o účinkoch jednotlivých vecí mnoho vymýšľajú, keďže iba zriedkavo ich pripravujú prirodzenou cestou, lež spravidla nečestným spôsobom. Stoličné úrady vynaložili úsilie, aby týchto nenáležité si počínajúcich ľudí odrádzali od podvodu čo najprísnejšími trestmi. Dozvedeli sme sa však, že to vcelku málo pomohlo. A tak pre nich táto olejonosná rastlina znamená lahodnú vôňu zárobku. Jednako, ak karpatský olej pripravujú s dobrým svedomím, robia to nasledovným spôsobom. Keď už pokročila jar, odtrhávajú veľmi starostlivo ratolesti kosodreviny, potom ich v mažiari roztlčú a viacero dní nechajú vyluhovať vo vode. Potom celú hmotu vložia do medeného kotla, a to nie ináč, než je to zvykom, keď je potrebné za pomoci ohňa pripraviť liehoviny. Takto sa totiž zo vzniknutých pár zráža tekutina, vedie sa rúrkami a zachytáva do podloženej nádoby. V nej sa usadzuje olej, pričom voda odteká bez ďalšieho úžitku do inej nádoby.

Poriadok na ochranu banských miest

r. 1564

Z rozkazu Jeho Majestátu, rímskeho cisára, kráľa Uhorska, Čiech a nášho najmilostivejšieho pána1 skrz urodzených pánov Štefana Deršfiho zo Szerdahelu, plukovníka Jeho cisárskeho a kráľovského Majestátu a poľného kapitána v Uhorsku od Dunaja po Spiš2, pána Štefana Doba z Ruskej, radcu cisársko-kráľovskej Milosti a župana Tekovskej stolice, pána Jána Balašu z Ďarmot, radcu Jeho Majestátu, župana a kapitána zvolenského, Gabriela Dóciho z Veľkej Lúče a Žarnovice i šľachticov pánov Jána Adama Praunfelkhena, radcu Jeho cisárskeho Majestátu, správcu soľného úradu, Pavla Rubigalla z Banskej Štiavnice, Krištofa Khuepachera, radcu Jeho cisárskeho Majestátu a tajomníka Dvorskej komory, a Viliama Ygla, komisárov banských miest, ďalej pánov Ladislava zo Zelemeru, vígľašského kastelána, Matúša Neveriho, kapitána banských robotníkov siedmich banských miest, prijali tento obozretný poriadok na obranu a ochranu týchto kráľovských banských miest, okolitých panstiev a poddaných pred silou a prepadom kresťanských obcí nepriateľskými Turkami a po porade s najmilostivejším Majestátom ustanovili nasledujúce:

  1. Keďže všetky veci pochádzajú od Pána Boha a cez Jeho Božiu Všemohúcnosť sú riadené, kňazi a kazatelia nech napomínajú veriacich, aby viedli bohabojný život, hriechy kajúcne oľutovali, skrúšene sa modlili za bezpečnosť a pokoj, za mier a víťazstvo nad nepriateľom kresťanstva a Všemohúci Boh im bezpochyby pomôže a vojvodca bude vyzbrojený kresťanskou láskou.
  2. Keďže pán plukovník má svoju rezidenciu v Nitre, ktorá je značne vzdialená od banských miest, kým on im a okolitým panstvám v prípade nepriateľského vpádu bude môcť prísť na pomoc, v prípade náhleho nebezpečenstva nech poslúchajú jeho zástupcu. Aj v budúcnosti, kým príde so svojimi ľuďmi, veliť im bude ich kapitán.
  3. Keďže v týchto miestach možno, žiaľ, každý deň očakávať vpád nepriateľa, všetky panstvá a mestá nech spíšu svojich ľudí, zadelia ich do zástupov, vymenujú ich kapitánov, zástavníkov, desiatnikov a rotmajstrov, aby bez dlhých diskusií a straty času vedeli, koho majú v čase nebezpečenstva poslúchať.
  4. Plukovník, iní páni panstiev a miest i poddaní majú poslať na priesmyky schopných vyzvedačov, ktorí zabezpečia dobrý prehľad a vopred ich upovedomia o úmysloch a pohybe nepriateľa.
  5. Okrem toho, aby vpád nepriateľa bol zavčasu známy, treba držať strážnikov, ktorí výstražnými ohňami dajú na vedomie blíženie sa nepriateľa, a to: na vrchu Čabraď, na strážnej veži v Krupine, na vrchu Sitno, na vrchu Pri pekných lipách pri Banskej Štiavnici, na zvolenskom panstve na Pustom hrade. Na vígľašskom a levickom panstve sú už výstražné ohne pripravené pánom Štefanom Dobom. Ďalej ich treba pripraviť na vysokom vrchu zvanom Tawgoschwald pri Banskej Bystrici a ešte jeden na druhej strane Hrona na vrchu Zamrzla. Ďalšie ohne na vysokom vrchu zvanom Hohenstein pri Ľubietovej, na panstve Ľupča na Ostrom vrchu oproti Lučatínu, v svätokrížskej doline na starom hrade, ktorý je nad Vyhňami alebo nad Sklenými Teplicami, na starom hrade v Brezničke a oproti Žarnovici, odkiaľ dovidieť do Svätého Beňadika. Také výstražné ohne má mať každé mesto a panstvo vo svojom okolí, majú ich chrániť čestní ľudia a v prípade vpádu a nebezpečenstva, podľa dohodnutého poriadku, ich zapáliť a aj výstrelmi dať znamenie.
  6. Tieto výstražné ohne treba zapáliť len vtedy, ak príde istý chýr, že nepriateľ tiahne do krajiny. Okrem ohňa, ktorý bude vidieť, jeden výstrel upozorňuje na obozretnosť, dva výstrely znamenajú, že nepriateľ už tiahne a načim sa ozbrojiť, tri výstrely, že nepriateľ je už v kraji.
  7. V tomto prípade, všetci, v čo najväčšom počte, ktorí sú potrební na obranu hradov a miest, nech sa rýchle zhromaždia, a to: Bystričania, Ľubietovci, Brezňania, Vígľašania, Ľupčania a Liptáci do Zvolena, obyvatelia z iných panstiev a miest a svätokrížskej doliny, poddaní pánov Dóciovcov, Kremničania, Belanci, Novobanci a obyvatelia okolitých panstiev, v prípade, že by Turci chceli /napadnúť Pukanec alebo Krupinu, majú sa zhromaždiť v Banskej Štiavnici, ak by chceli napadnúť Svätý Beňadik, zhromaždia sa v Žarnovici. Na týchto miestach zotrvajú do rozhodnutia pána plukovníka alebo jeho zástupcu a títo po porade so skúsenými vojakmi rozhodnú o ďalšom postupe.
  8. Spomínaný Matúš Neverí má postaviť polovicu banského Bratstva, komorský gróf má vymenovať správcu v Banskej Bystrici, ktorý zariadi všetko potrebné a v prípade nebezpečia v každom čase oboznámi s tým svojich kapitánov a bude s nimi tiahnuť. Spolu s Matúšom Neverím zorganizujú hotovosť Bratstva a obaja budú podliehať pánu plukovníkovi alebo jeho zástupcovi. Zhromaždia sa na určených miestach a po porade s pánom plukovníkom a na jeho rozkaz sa, s Božou pomocou, pripravia na tiahnutie proti vpádu nepriateľa.
  9. Panstvá a mestá, podľa starého zvyku, majú zvonením a výstrelmi oznámiť vpád nepriateľa, zariadiť všetko potrebné a v prípade krajného nebezpečia s ním bojovať.
  10. Každý je povinný vpád nepriateľa oznámiť listom pánu plukovníkovi, tak isto páni, dediny a mestá medzi sebou, aby sa mohlo tiahnuť proti nepriateľovi na priesmyky.
  11. Aby sa udržal dobrý poriadok medzi zhromaždenými, nesmie sa dovoliť, aby jedna národnosť znevažovala druhú, ale aby sa v bratskej láske znášali a všetci spolu stáli proti nepriateľovi. Každé porušenie poslušnosti pánu plukovníkovi alebo jeho zástupcovi, rade, kapitánom alebo hanenie Boha sa má potrestať.
  12. Jeho cisárska a kráľovská Jasnosť posiela na ochranu priesmykov, lesných ciest, kráľovských banských miest a okolitých panstiev pred Turkami a martalovcami5 200 drabantov, ktorým velí kapitán Juraj Januš. Títo majú na týchto miestach udržiavať pokoj, obchádzať a strážiť priesmyky a prechody cez lesy. Pritom ich treba rozdeliť takto: 100 do Slatiny, 50 do Dobrej Nivy, 30 na Sitno a 20 do Novej Bane. Budú povinní dennodenne usilovne obchádzať lesy, banské mestá a okolité panstvá, brániť ich pred Turkami a martalovcami a ich sliedičov na priesmykoch chytať. V prípade vojnového nebezpečia sa majú obrátiť na pána plukovníka, na jeho správcu v Banskej Bystrici, okolitých pánov a sedem banských miest a podľa ich rozkazu brániť priesmyky a spolu s nimi tiahnuť. Korisť získaná od Turkov a martalovcov sa má, keď kapitán dostal svoj diel, rozdeliť medzi mužstvo.Aby mužstvo bolo usilovnejšie v chytaní martalovcov, podľa ustanovenia Jeho cisárskeho a kráľovského Majestátu, za každého živého martalovcadostane každý 10 zlatých a za každú hlavu martalovca, ktorú treba preukázať, 2 rýnske zlaté. Ale tých Turkov, od ktorých sa možno o nebezpečenstve niečo dozvedieť, treba ušetriť a predviesť pred pána plukovníka alebo inú osobu cisársko -kráľovského Majestátu. Z lupu pochádzajúceho z majetku kresťanov, ktorý odňali nepriateľovi, nemá mu nič patriť, ale tento majetok sa má vrátiť kresťanom a títo sa majú prepustiť a dostať ochranu. Ku kresťanským poddaným majú byť drabanti najvyššou mierou spravodliví a nemajú im spôsobovať žiadne škody, ináč im hrozí vysoký trest. Nesmú  prekračovať hranice nepriateľskej zeme, aby sa tým neporušil mier, ak však nepriateľ alebo lúpežníci prekročia hranice Jeho cisárskeho Majestátu, vtedy môžu prenasledovať nepriateľa aj na jeho území, tým neporušia mier, bude to len odveta za spôsobenú bolesť.
  13. Pán plukovník chce, aby pre väčšiu bezpečnosť mesta Pukanca bolo pridelených 25 koni, aby mohli prenasledovať Turkov.

Konečne.

Podľa želania Jeho cisárskej a kráľovskej Milosti tento poriadok má neodkladne vstúpiť do platnosti.

K prítomnej listine pán plukovník a všetci vyššie uvedení páni dali privesiť svoje pečate a vlastnoručne ju podpísali.

Dané v slobodnom kráľovskom meste Banskej Štiavnici 17. mája 1564.

Privilégium pre Žilinských Slovákov

r. 1381

My, Ľudovít z Božej milosti kráľ Uhorska, Poľska, Dalmácie atď. dávajúc na pamäť obsahom prítomnej listiny oznamujeme všetkým, ktorých sa to týka, že zo strany Slovákov, našich mešťanov a hostí zo Žiliny, bola nášmu Majestátu predložená veľká sťažnosť, že podľa starého zvyku a výsad nášho mesta volaného Žilina, z jednej strany medzi nimi a z druhej strany medzi našimi mešťanmi a hosťami Nemcami zo spomínanej Žiliny sa volili za prísažných mešťanov a do (:mestskej:) rady v rovnakom počte (Nemci a Slováci:); teraz ale spomenutí Nemci, naši mešťania a hostia zo spomínanej Žiliny sa zdráhajú pripustiť ich zvolenie (:Slovákov:) za prísažných mešťanov do rady mesta, hoci to tak vyžaduje starý zvyk a (:udelené:) výsady. Pretože oni (Slováci:) rovnako poctivo a úplne platili, prispievali a poukazovali všetky dávky a dane, ako aj akékoľvek služby nám a našim županom, pre nich ustanoveným i tým, ktorí sa v budúcnosti ustanovia, tak isto ako menovaní Nemci, občania a hostia našej spomínanej Žiliny, preto (Slováci) poprosili náš Majestát, aby sme im primerane pomohli. A pretože Slováci, naši obyvatelia a hostia v menovanej Žiline, ale aj v tomže kraji sú početnejší ako naši mešťania a hostia Nemci, neodlišujú sa (:od nich:) pri platení dávok, daní a (poskytovaní:) služieb a rovnako nám platia ako naši mešťania a hostia Nemci, preto z týchto dôvodov nám a našim barónom vyplýva, že by sa z našich mešťanov a hostí Slovákov z jednej strany a z týchže našich mešťanov a hostí Nemcov z druhej strany mali za prísažných mešťanov a do rady menovaného mesta voliť a pripustiť v rovnakom počte. Preto po zrelej úvahe s našimi barónmi, aby sa odstránil a úplne vykorenil podklad všetkých roztržiek a sporov medzi spomínanými našimi mešťanmi a hosťami Slovákmi z jednej strany a spomínanými našimi mešťanmi a hosťami Nemcami z druhej strany a všetci mohli žiť v mieri a pokoji, nariaďujeme, aby sa spomedzi menovaných našich mešťanov a hostí z jednej a našich mešťanov a hostí Nemcov z druhej strany za prísažných prísediacich volili a ustanovovali vždy osoby v rovnakom počte a aby menovaní naši mešťania a hostia Slováci sa tak isto ako menovaní naši mešťania a hostia Nemci stávali členmi rady spomenutého nášho mesta. Dané v spomínanej Žiline druhého dňa po sviatku svätého Jána pred (Latinskou) bránou roku Pána 1381.

Pápež Honorius napomína Ladislava IV. Kumánskeho

Honorius biskup (atď.) drahému synovi v Kristovi osvietenému uhorskému kráľovi Ladislavovi spásu (atď.) Ak by si zbieral roztrúsené semená zasiate z lona matky cirkvi, cítil by si sa účastným Božej milosti, pretože cirkev sama odmeňujúc slávne zásluhy tvojich predchodcov, začala ťa pestovať a dojčiť ako syna, ale kvôli radám (varovaniam) ťa informovala a riadila materinskými osloveniami, aby zdravý zárodok nezahynul, neúnavnou a príhodnou starostlivosťou, najmä od čias blahej pamäti pápeža N., nášho predchodcu (Martina IV.) ako ukazujú spásonosné činy tohto nášho predchodcu. Ale ach bolesť! Ako sme sa s horkosťou dozvedeli z rozličných písiem, správa rozširovania iných zvestí, ty si opustil (zanechal) stopy svojich predchodcov, spreneveriac sa klamlivým tajným dohovorom, hoci časom si dával prednosť bezočivo prestávať (počúvať) výzvy tejže matky (cirkvi), z vlastnej vôle si sa stal vyčnievajúcou zrúcaninou, keď si sa neostýchal pohŕdať Bohom, či pohŕdaš báť sa a ináč rútiš sa do záhuby, s pohŕdaním nezamietajúc zničenie vlastnej povesti, ktorú si málo ceníš; si postavený do pamätihodného divadla národom, že zaslúžiš si byť označovaný ako zločinec, najviac pre to, pretože po odstrčení alebo skôr odvrhnutí kresťanského náboženstva, pohŕdajúc Božím menom hovoríš, že si sa spojil trestuhodným stykom s Tatármi, Saracénmi, Neugermi a pohanmi, najmä spolužitím s týmiže Neugermi bez pravidelného poriadku. Ba dokonca radšej si neľudsky dal do väzenia svoju vlastnúmanželku, a to najdrahšiu sestru v Kristovi našu dcéru Alžbetu, osvietenú kráľovnú Uhorska, veľmi zúriac proti sebe samému a kráľovskému domu Uhorska, ktorý zvykal skvelými plodmi zúrodňovať (dynastiu a kráľovstvo) v tom dome (uhorskom kráľovskom) si sa neobával povoliť vyhostenie manželského lôžka a tak, ak spomínané je pravdivé, pohŕdaš Božským aj ľudským zákonom, si poškvrnený pokleskom zakázaného zločinu na pohoršenie ľudí a vrátiš sa pred tvár Najvyššieho nenávidený. Keďže zo zvereného nám pastierskeho úradu je našou povinnosťou viesť (vykonávať) starostlivosť o duše, cítiac bolesť a podľa zásluhy, ak takúto správu máme o tebe vydávať pre posledný súd a želajúc si, aby si vyhýbajúc sa strate spásy zaslúžil byť zaradený do spoločenstva vyvolených. (Tvoju) kráľovskú vznešenosť napomíname, žiadame a starostlivo vyzývame, rozkazujúc ti apoštolským písmom, aby si zanechal chyby Tatárov, Saracénov, Neugerov a pohanov, ako aj iných neveriacich, ktorých nasledovanie je odkláňaním sa od cesty svetla a ide sa do temnôt, ako učí a zachováva všeobecná cirkev, akoby zasadený v dome Pána sa znova a znova zaoberáš úsilím zbožného obrátenia; a túže kráľovnú vezmi k sebe spať a zachovávaj ju v bezpečnom (bezstarostnom) stave, ako si povinný; venuj jej manželskú lásku tak, že ty plne pochopiac zápal Božej spásy účinnejšie pritiahnutý jej láskou, m6žeš prísť k darom nebeskej milosti a po rozptýlení mrakov rečený (panovnícky) dom Uhorska znova zažiari zvyčajnou slávou jasnosti. A aby sa nezdalo, že otcovská náprava (napomenutia) previneného syna (pápežom) sa stali príliš láskavým, náš mu dôstojnému bratovi ostrihomskému arcibiskupovi (Vladimírovi), ktorého múdrosti a vyskúšanej poctivosti d6verujeme, iným rozdielnym (odlišným) naším listom ukladáme, aby v tejto záležitosti využil Pánom mu dané cnosti, aby ťa odviedol od tak bezbožných (ohavných) chýb, aby ťa horlivou prácou priviedol na cestu spásy. A ak by rečení Tatári, Saracéni, Neugeri a pohani chceli (ďalej) vykonávať svoje zhubné počiny proti vyznávačom katolíckej viery a aby ich ukrutnosť nevzrástla na škodu kresťanskej viery, proti spomenutým Tatárom, Saracénom, Neugerom a pohanom a ostatným k nim patriacim alebo ich v tomto akýmkoľvek spôsobom podporujúcim, nech sú akéhokoľvek stavu a p6vodu, (treba) sa usilovať samostatne, pomocou iného alebo iných s úzkostlivou starostlivosťou vystaviť (pripraviť) hlásanie kríža (krížovej výpravy). A proti tebe osobitne, ak neprijmeš spať spomenutú kráľovnú (Izabelu - Alžbetu) a ak s ňou, ako je (už) povedané, nebudeš dobre zachádzať, nech poverený našou vôľou (vážnosťou) vykoná (vyriekne) nad tebou cirkevný trest. Napokon istým kráľom, vojvodom, grófom a barónom, ako aj ľudu oných krajín (regiónov) píšeme, aby pomáhali v týchto (záležitostiach) arcibiskupovi. Ani v budúcnosti neustúpime, hoc aj neradi, ak bude treba, v čo neveríme, na tvoje polepšenie použijeme úrady apoštolskej starostlivosti, ak to bude užitočné. V tomto liste ťa pozdravujeme vyjadrením zvyčajného požehnania, pretože o týchto nám rozprávaných tvojich činoch ešte nie je zrejmá (jednoznačná) pravda, no nenárokujsi štít (ochranu) dôvery, pretože si viazaný (povinný rešpektovať) názory ľudí aj zákonov, ak by si ich azda prekročil.

Dané v Ríme u Svätej Sabíny štvrtý deň pred idami marca, nášho pontifikátu roku druhého.

Uhorský klérus opisuje situáciu v krajine po tatárskom vpáde

Najsvätejšiemu v Kristu otcovi a pánovi, z Božej Prozreteľnosti najvyššiemu veľkňazovi Rímskej cirkvi, kapituly Stoličnobelehradská, Ostrihomská, Budínska, Vesprímska, Paťkostolská, opáti, priori a bratia reholí cistercitov, premonštrátov, augustiniánova benediktínov, bratia kazatelia, menší (bratia), špitálnici, templári a bratia iných reholí, župani, rytieri, vojaci, mešťania a iné spoločenstvá obojeho pohlavia v spomenutých mestách, hradoch a župách a na iných opevnených miestach, spoločne z Uhorského kráľovstva zostávajúci (napospas) Tatárom a bozkávajúci zem pred svätými nohami. Keď presvätá Rímska cirkev je matkou všetkých kostolov a učiteľkou a k nej samej ako k lonu matky ostatných kostolov veľmi utláčaných a nevediacich čo majú robil', zostáva jediné zdvihnúť' oči k Bohu a na to z pokynu Božej láskavosti od Vás, Svätý Otče, všeobecná cirkev má predvídať, že Vy príkladom milosrdného a zmilúvajúceho sa Pána, ktorého zastupujete na zemi, prejavujete milosrdenstvo všetkým, najmä tým, ktorí sú trápení poľutovaniahodným urážaním Ukrižovaného; dôverujúc v neho uhorská cirkev nie nezaslúžene, doráňaná mnohými a rozličnými nebezpečenstvami a skoro akoby urobená podobnou ničomu, k Vám ako po Bohu jedinému útočisku akoby pre plač (slzy) nevidiace oči dvíha sa z hlbiny múk, rozumne dúfajúc, a to pevne pamätajúc, že ak mu (Uhorskému kráľovstvu) apoštolská spravodlivosť' rýchlym pokusom o záchranu prispeje na pomoc, (tým mu) skoro dodá odvahu, aby opal' povstalo. Preto Svätosť Vašej otcovskej láskavosti má poznal', že nepriatelia kríža, ktorí sa volajú Tatári, pre naše hriechy ako sa nazdávame, rýchlo a nečakane vpadli do Uhorska, a toto kráľovstvo až po rieku Dunaj veľmi spustošili; pozabíjali biskupov, opátov, mníchov, otcov kazateľov, menších (bratov), templárov, špitálnikov, prepoštov, archidiakonov, kanonikov, kňazov, klerikov, županov, vojakov, túlavé deti a nekonečné množstvo iných ľudí obojeho pohlavia, ktorých nič netušiacich našli, ale aj mladíka, ako kajúce vdovy, takže aj u nás sa naplnil nárek proroka, oplakávajúceho bezútešne množstvo zabitých. Ale aj tí, čo sa akoby obliekali do šarlátu, odchádzali do zajatia rovnako s chudobnými, a - čo je z toho všetkého najpoľutovaniahodnejšie a najneľudskejšie ? spálili v Božích svätyniach kňaza spolu s laikom, relikvie (pozostatky) svätých a aj samé Božie Telo pošliapali nohami pre svoju väčšiu večitú záhubu, kostoly premenili na maštale a hrobky svätých na dobytčie chlievy. V tejto teda noci utrpenia vyzývame vzrušeným hlasom aj srdcom uši Vašej Svätosti najnaliehavejšou prosbou, aby sa dostal do vedomia Vášho milosrdenstva nárek spútaných, aby sa pomstila preliata kry sluhov Božích a urážky mena Ukrižovaného, aby bratovrahovia, ako aj svätokrádežníci a bohorúhači boli odsúdení podľa veľkosti svojej zloby, aby pocítili toho, ktorého sa odvážili prebodnúť. Ale aj my, čo doteraz protivníkom Krista pri Dunaji podľa možnosti odporujeme, vzhliadame o pomoc k matke cirkvi a neprišla; po zamrznutí Dunaja sa im (Tatárom) všade otvorila slobodne možnosť ich príchodu. Napokon po prechode Dunaja sa rozptýlili po krajoch, plní zlých úmyslov, chcejúc naplniť zámery svojej zloby. My však veľmi mnohí a primerane ozbrojení na hradoch Stoličného Belehradu, Ostrihomu, Vesprému, Tihanu, Rábu, Pannonhalmy, Mošona, Šoprona, Železného hradu, Nového hradu, Zaly, Leuky a iných hradov a miest opevnených popri Dunaji, nad Dunajom však (na hradoch) Bratislavy, Nitry, Komárna, Fiľakova, Abovského Novohradu a iných hradov a miest podobne opevnených sme sa zachránili, pevne dúfajúc a očakávajúc z Božieho milosrdenstva pomoc Vašej Svätosti a Božej cirkvi. Pretože, ak zľutujúc sa nad nami, chcete prísť a rýchlou pomocou, spomínaným nepriateľom by bolo možno odporovať, možno (práve) pre ich zákernosť, ktorá je všade medzi nimi väčšia ako sila (moc), mnoho vybojujeme. Preto Vašu otcovskú láskavosť a Svätosť presmutným srdcom a s úpenlivým nárekom prosíme, aby ste magistra Šalamúna najdrahšieho nám v Kristovi stoličnobelehradského kanonika a prepošta stoličnobelehradského kostola svätého Mikuláša a jeho druhov, doručovateľov tejto (listiny), našich osobitných vyslancov, ktorých k nohám vašej zbožnosti posielame, aby od vás žiadali pomoc pre uhorskú cirkev, kvôli Bohu (pre Božie zmilovanie) ste ráčili milosrdne počúvať a vľúdne vypočuť, pretože odklad je pre nás nebezpečný; a pošlite ich čo najskôr ako sa to len dá vybavených k nám spať na česť Božiu a Vašu. Keďže však je nemožné pre nekonečnosť a neľudskosť nášho spustošenia rozprávať o jednotlivostiach, aj aby obsažnosť listu neurazila jemné uši, ráčte prejaviť samým doručovateľom listu vo všetkom úplnú dôveru, čo prednesú z našej strany Vašej Svätosti.

Dané v Stoličnom Belehrade v deň Očisťovania Panny Márie.

Výsadná listina Bela IV. udelená banskobystrickým hosťom

r. 1255

Ja Belo, z božej milostí kráľ uhorský, dalmátsky, chorvátsky, chlmský, srbský, haličský, vladimiersky a kumánsky v [mene] Spasiteľa všetkých zdraví všetkých v Krista veriacich, ako terajších, tak budúcich, ktorí nahliadnu do tejto listiny. Prezieraví a obozretní králi zdobievajú svojich poddaných leskom slobôd, aby sa im podľa zásluhy mohol rozmnožovať počet služobníkov, pretože tým sa uchováva úcta ku kráľovskej výsostí. Preto chceme obsahom tejto listiny dať všetkým na vedomie, že sme svojim hosťom z novej osady Bystrice blízko Ľupče udelili na ich prosbu tú výsadu, aby si spoločne volili farára a sami ho predstavovali ctihodnému otcovi arcibiskupovi ostrihomskému, aby ho natrvalo potvrdzoval pre ich kostol. Okrem toho budú voliť na radu a so súhlasom obce na obdobie jedného roku správcu alebo richtára, ktorý ich bude súdiť vo všetkých ich sporoch, a v celom Uhorskom kráľovstve nebudú môcť byť obžalovaní v žiadnom spore pred iným sudcom. Tiež budú môcť hľadať zlato, striebro a všetky ostatné kovy po celej Zvolenskej župe až po jej hranice, a to ako na poliach, tak v hájoch, lesoch a vodách, a nech vo vnútri nižšie uvedených hraníc majú neobmedzený úžitok zo všetkého s výnimkou poľovačky a chytania rýb. Z bane na zlato budú platiť desiatok, avšak zo striebra a všetkých ostatných kovov nech sú povinní platiť osminu. Ak v ktoromkoľvek spore, ktorý sa rozhoduje súbojom, osoba, ktorá ich napadne, patrí k nim alebo požíva ich slobody a je ich národnosti, musí byť onen súboj vybojovaný s okrúhlym štítom a mečmi, ako je zvykom u Sasov. Ak však bude táto osoba v postavení cudzinca, vtedy o spôsobe súboja rozhodne kráľ. Tiež nebudú povinní na ničie predvolanie dostaviť sa na dvor, iba že by boli predvolaní naším zvláštnym listom; tu sa budú musieť dostaviť k nám alebo k tomu, komu [to] dovolíme [svojím] rozhodnutím. Nadto povoľujeme spomenutým svojim hosťom z Bystrice, že nikto okrem našej výsosti nemôže u nich požívať pohostinstvo, iba tí, ktorých prijmú sami z vlastnej vôle. K tomu dodávame, (že dovoľujeme,) aby boli úplne vyslobodení a vyňatí zo všetkej súdnej právomoci zvolenských županov ustanovených pre [príslušnú] dobu. Chceme tiež, aby neboli povinní nikomu platiť dávky alebo pozemkové poplatky. Pokiaľ ide o výmenu mincí, peňazomenci, ktorí k nim prídu, za sedem dní nebudú mať v záležitosti novej mince nad nimi moc; ako náhle však uplynie oných sedem dní, budú mať všetku právomoc, ktorú majú v Ostrihome alebo v Budíne. Mimo to budú povinní ísť k vojsku alebo na výpravu, na ktorú my osobne pôjdeme, a to riadne ozbrojení a pod našou zástavou. Naviac dovoľujeme svojim vyššie menovaným hosťom z Bystrice, aby sa radovali z takej slobody vo veci mýta, akej sa tešia naši hostia v Banskej Štiavnici, a nadto aby im nikde v celom našom kráľovstve neboli robené ťažkosti. Okrem toho - aby sa mnohé stručne uzavrelo - svojim často krát spomenutým hosťom odovzdávame ornú pôdu, lesy a lúky, ktoré nutne potrebujú, a tam nech sa nikto neopováži ich obťažovať. Aby však budúcne nevznikla pochybnosť, spor alebo omyl, pokiaľ ide o medze alebo hranice, rozhodli sme, aby boli [hranice] vyznačené naším verným radcom Beasom a v tejto listine výslovne uvedené v poradí, v akom sú vytýčené: Prvá hranica začína pri rieke Hron na mieste, kde sa do rieky Hrona vlieva rieka Udvorná, stúpa po rieke Udvornej až po cestu, ktorá vedie do Turčianskej župy; a po tejto ceste smeruje na sever. Potom [ide hranica] pod úbočím veľkej hory až k rieke, ktorá sa nazýva Selnica, po nej zostupuje až k spomenutej rieke Hronu, prechádza túto rieku po akomsi ostrove, vystupuje na vysokú horu a potom sa po temene hory vracia k skôr spomenutej hranici, [t.j. tam,] kde sa rieka Udvorná vlieva do rieky Hrona; na tom mieste [hranica] končí. Naviac sme hosťom odovzdali lúku menovanú Hradská, aby ju večne a slobodne vlastnili. Napokon, aby to, čo predchádza, dostalo trvalú a pevnú platnosť a aby to postupom času nemohlo byť nijako prehlásené za neplatné, vydali sme túto listinu, pevne potvrdenú našou dvojitou pečaťou. Dané prostredníctvom nášho milého a verného radcu Smaragda, stoličnobelehradského prepošta a vicekancelára nášho dvora, roku Pána 1255, nášho panovania však roku dvadsiateho.

Zlatá bula Ondreja II.

r. 1222

V mene svätej a nerozdielnej Trojice. Ondrej, z Božej milosti naveky kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Ramy, Srbska, Haliče a Vladimírska. Pretože sloboda tak popredných šľachticov nášho kráľovstva, ako aj iných, ustanovená svätým kráľom Štefanom3 skrz moc niektorých kráľov, niekedy vylievajúcich svoju zlosť, niekedy tiež berúcich ohľad na falošné rady ľudí nespravodlivých a sledujúcich svoj prospech, bola v premnohých bodoch umenšená, mnoho ráz títo naši poprední nás a našich predkov, svojich kráľov, mnohými prosbami a žiadosťami často upomínali ohľadne zlepšenia nášho kráľovstva. My teda chceme učiniť zadosť vo všetkom, ako sa patrí, obzvlášť preto, že medzi nami a nimi... už často došlo k nedorozumeniu; preto... Udeľujeme tak týmto ako aj iným ľuďom nášho kráľovstva slobodu, udelenú svätým kráľom. Iné záležitosti patriace k zreformovaniu našej krajiny nariaďujeme upraviť týmto spôsobom: Nariaďujeme, že každoročne na sviatok svätého kráľa4, ak sa nejaká ťažká udalosť neprihodí, alebo by nám zabraňovala choroba, boli (:sme:) povinní osláviť (:usporiadať snem:) v Stoličnom Belehrade5. A keby sme nemohli byť prítomní, bezpochyby príde namiesto nás palatín a z našej moci vypočuje spory. Všetci servienti, ktorí chcú, nech sa sem slobodne zídu. Chceme tiež, že my ani naši nasledovníci nikdy neuväznia servienta, alebo ho nezničia pre priazeň niektorého veľmoža, kým by neboli vyzvaní a súdom usvedčení. Tiež nebudeme vyberať poplatky a slobodné denáre" na majetkoch servientov. Ani od ľudí (poddaných) patriacich cirkvi.Ak nejaký servient zomrel bez syna, štvrtú časť majetku obdrží dcéra, o ostatnom rozhoduje sám ako chce... Župani9 nech nerozhodujú o majetkoch servientov, iba v sporoch o mince a desiatky10. Hradskí špáni" nech nikoho nesúdia, iba ľud svojho hradu. Zlodejov a zbojníkov kráľovskí bilochi12 nech však súdia pred súdom patričného župana. Ľudia spolu sprisahaní nemôžu menovať zlodejov, ako bývalo zvykom.

Ak kráľ chce viesť výpravu mimo krajiny, servienti nie sú povinní ísť s ním, iba ak na jeho náklady. A po návrate nech sa neprijme nad nimi vojenský súd. Ak však z protivnej strany vpadne vojsko do krajiny, všetci do jedného sú povinní ju brániť. Tiež, ak by sme chceli ísť s vojskom mimo krajiny, všetci, ktorí držia komitáty13, sú povinní ísť s nami na naše náklady. Palatín rozsudzuje všetkých obyvateľov našej krajiny bez rozdielu postavenia, ale spory servientov, za ktoré by mohli byť popravení alebo stratiť majetok, nemôže rozhodnúť bez vedomia kráľa; na svojom dvore môže mať len jedného sudcu. Náš dvorský župan, kým zostáva pri dvore, môže súdiť a spor započatý pri dvore kdekoľvek rozhodnúť; ale, ak zostáva na svojom majetku, nemôže dať pristáva14, ani pozývať stránky. Ak niektorý vazal má česť zomrieť vo vojenskej službe, jeho syn alebo brat nech sa obdaruje rovnakou poctou. A ak servient týmže spôsobom zomrie, jeho syn, ak sa kráľovi zapáči, nech sa odmení. Ak hostia alebo dobrí ľudia prídu do krajiny, nemôžu dosiahnuť hodnosti bez (:súhlasu:) kráľovskej rady. Manželky zosnulých bez potomkov alebo zákonite odsúdených na smrť alebo padlých v boji alebo z iných príčin, . nesmú byť oklamané na svojom vene. Servienti, ktorí nasledujú dvor, alebo ho sprevádzajú, nesmú utláčať a zdierať chudobných. Tiež, ak by sa nejaký župan nedržal čestne vzhľadom na postavenie svojho komitátu, alebo by znivočil svojich hradských ľudí, usvedčený z tohto pred celou krajinou, nech sa hanebne pozbaví svojej hodnosti a vynahradí odňaté (:škodu:). Jazdci, psiari a sokolníci nech sa neodvážia bývať v dedinách servientov. Celé komitáty alebo akékoľvek hodnosti s večným právom na majetky nebudeme udeľovať. Avšak majetky, ktoré niekto dostal za spravodlivú službu, nech sa za nejaký čas neodnímajú. Ďalej servienti, keď sme im dovolili, môžu slobodne ísť k nášmu synovi ako od väčšieho k menšiemu a preto nech sa ich majetky neničia. Nikoho odsúdeného spravodlivým súdom nášho syna alebo začatý spor, prv ako sa o tom istom (:spore:) nerozhodne u neho, neprijmeme a naopak náš syn. Hradskí jobagioni15 nech žijú podľa slobody ustanovenej svätým kráľom Štefanom, podobne nech žijú i hostia, ktoréhokoľvek národa podľa slobody udelenej na začiatku. Desiatky nech sa nevykupujú v striebre, ale nech sa platia ako sa urodilo vína a siatin; ak by tomu biskupi protirečili, nebudeme ich podporovať. Biskupi nech nedávajú desiatky z majetkov (:svojich:) služobníkov od koni a ani ich ľudia nie sú povinní privážať svoje desiatky na kráľovské majetky. Naše bravy nech sa nepasú v lesoch a na lúkách servientov bez ich dovolenia. Naša nová minca nech sa udržuje po celý rok bezo zmeny od Veľkej noci do Veľkej noci a denáre nech sú také, aké boli za čias kráľa Bela16. Komorskými grófmi17, mincovníkmi, soľníkmi a mýtnikmi nech sú šľachtici kráľovstva, Izmaeliti18 a Židia sa nimi nemôžu stať. Soľné sklady nech sa nedržia uprostred krajiny, iba v Sabolči a v Regéci i na hraniciach. Majetky nech sa neudeľujú mimo krajiny (:cudzincom:). Ak sú také darované alebo predané, nech sa vrátia obyvateľstvu krajiny, aby si ich odkúpilo. Kunie kožky nech sa dávajú podľa zvyku ustanoveného kráľom Kolomanom19. Ak niekto bol riadnym súdom odsúdený, nikto z mocných ho nemôže brániť. Župani nech užívajú svoje komitáty len podľa práva, ostatné kráľovské prináležitosti, totiž sudové, mýta, voly a dve časti hradských príjmov dostane kráľ. Ďalej okrem týchto štyroch jobagionov, totiž palatína, bána, dvorských županov kráľa a kráľovnej, nikto nech nedrží dve hodnosti. Aby toto naše ustanovenie ako nariadenie bolo nami a našimi potomkami na veky zachovávané, nechali sme ho spísať v siedmich rovnakých listinách a potvrdili našou zlatou pečaťou, takže jeden odpis sa pošle pápežovi, a ten ho dá zapísať do svojho registra, druhý nech sa zachová u špitálnikov20, tretí u templárov21, štvrtý u kráľa, piaty v Ostrihomskej kapitule, šiesty v Kaločskej kapitule, siedmy u palatína. Teda tak, aby túto listinu mali vždy pred očami, aby sa v ničom z vyššie uvedeného nezmýlili ani kráľ ani šľachtici, či iní a aby sa nesúhlasilo s omylom, aby i títo sa tešili svojej slobode a preto nám a našim potomkom zostali vždy verní a nezapreli patričné záväzky voči kráľovskej korune. Ustanovujeme tiež, že ak by sme my alebo naši nástupcovia niekedy chceli tieto ustanovenia porušiť, tak biskupi ako aj iní služobníci a šľachtici nášho kráľovstva, všetci jednotlivo, teraz i v budúcnosti, budú môcť nám a našim nástupcom protirečiť a odporovať bez toho, aby sa to považovalo za znak nevery.

Dané rukou Klécia, dvorského kancelára a prepošta jágerského, roku 1222 od narodenia Pána; v prítomnosti ctihodného ostrihomského arcibiskupa Jána, dôstojného Ugrína, arcibiskupa kaločského; biskupov Dezidera, čanádskeho, Róberta, vesprímskeho, Tomáša, jágerského, Štefana, záhrebského, Alexandra, varadínskeho, Bartolomeja, päťkostolského, Kozmu, rábskeho, Brikcia, vacovského; v 17. roku nášho panovania.

Zoborská listina z roku 1111

V Časoch najvíťaznejšieho kráľa Kolomana, ktorého preslávneho svetu vyjavil ligot zvláštnej svätosti, ale aj osvieteného ostrihomského arcibiskupa Vavrinca, muža naplneného bohatými vedomosťami z filozofie, uskutočnilo sa rokovanie o daroch, ktorými obdaroval najsvätejší kráľ Štefan kláštor svätého Hypolita z vrchu Zobor, nie preto, aby to čo svätý muž po zrelej úvahe spravodlivo udelil sa zmenšilo, ale preto, lebo po uplynutí mnohých rokov a nečinnosťou (nedbalosťou) niektorých predchodcov od začiatku boli (akoby) stŕpnutí. A keď týmto spôsobom tak a onak opát Gaufred v tom čase dosť namáhavo o týchto záležitostiach rokoval z povolenia zbožného kráľa na mnohých miestach, (a napokon) sa záležitosť prešetrovala pred spomínaným arcibiskupom Vavrincom; po poctivom skúmaní a podľa pravdy sa zistilo o mýtach celej Nitry, veľkých alebo malých, v mestách aj mimo miest a v Dvoroch (nad Žitavou) ono, čo sa volá Baba, a po celej rieke, ktorá sa volá Váh a na všetkých trhových miestach rovnako, v meste Trenčín, vnútri aj zvonka celkovo a všade, či sa to v priebehu čias zväčší alebo zmenší, tretinu dal svätý kráľ Štefan svätému Hypolitovi. Vyberači kráľovskej pokladnice, ktorých po maďarsky volajú caliz niekedy tento svätý dar zneucťujú, (preto) ja Gaufred opát som dal (tento dar) písomne zachytiť, aby aj budúcnosť poznala správne oných zatratených (zmätených) mužov. Mená týchto zlomyseľných sú: Porkus, ktorý v tom Čase bol stotníkom a Ete jeho druh; s nimi pracovali ich spoločníci Marek a Magiug, ktorí boli aj ich komesmi, ale aj všetci minciari. Proti ich bezočivej nerozvážnosti vystúpili dvanásti bohabojní muži a nitrianski optimáti, ktorých pamäť siahala neprerušene nepochybne od čias svätého Štefana až do čias spomínaného rokovania. Aj tí vydali svedectvo pravde. Prvý z nich menom Una, po mnoho rokov bol županom Nitry; aj druhý menom Bača tiež boí po mnoho rokov županom tejže Nitry. Tretí a štvrtý Deda a Kača, obidvaja synovia župana Bukena žili v meste Nitre už osemdesiat a ešte viac rokov, keď sa konalo toto rokovanie. Iní svedkovia boli Penet, Seiun, Martin syn Marka, Petre, Kup, Subissa, Figa, sudca Peregrin. Keď slovám iba týchto, hoc aj boli poprednými mužmi, kráľ so svojimi spomínanými služobníkmi nechce! veriť, všetci svedkovia kráľa, na príkaz ostrihomského arcibiskupa Vavrinca a ním vyslaného pristalda menom Batona, potvrdili prísahou v tomže meste Nitre v kostole svätých Emeráma, Ondreja a Benedikta (svoje predchádzajúce tvrdenia). Na to, na opätovné potvrdenie svedectva boli pozvaní iní jedenásti svedkovia. Prvý z nich bol Mojžiš, v tom čase župan tohože hradu; Lambert, dekan tohože kostola, v ktorom spomínanú vec potvrdili prísahou; Viliam gramatik, Vavrinec kňaz, Godefrid kňaz, Martin syn kňaza Matúša, Mikuláš syn Pestreia, Hektor syn Vlfoda, Daniel a Posko, kanonici svätých Emeráma, Ondreja a Benedikta; Jaroslav syn pristalda tejže veci Batonu. Títo jedenásti boli v kostole spomínaných svätcov, keď predtým spomínaní dvanásti svedkovia potvrdili spomínané mýta dedičným právom, (čomu) protirečili Porko a Ethe so svojimi druhmi. Udelil totiž najsvätejší kráľ Štefan svätému Hypolitovi v celom Uhorsku zo všetkého jeho ľudu, teda ľudu svätého Hypolita, poddaného alebo slobodného úplný desiatok zo všetkého a všade. Roku 1111, za konkurenty 6, epakty deväť, vo 4. (roku) indikcie, za panovania najzbožnejšieho kráľa Uhrov Kolomana, za ostrihomského arcibiskupa metropolitu pána Vavrinca, potvrdené je toto privilégium svätého Hypolita a spečatené z rozkazu spomínaného kráľa záhrebským biskupom Manasesom. Z ostatných biskupov, ktorí boli potvrdzovateľmi: pán Pavol kaločský, pán Šimon päťkostolský, pán Šimon sedmohradský, pán Matúš vesprímsky, pán Marcel vacovský, pán Juraj rábsky, pán Sixt biharský, pán Volfer jágerský, pán Vavrinec Čanádsky, pán Gregor jadranský, stoličnobelehradský prepošt Felicián, ostrihomský prepošt Róbert. Zo županov (boli potvrdzovateľmi) palatín Ján, Saul z Biharskej, Keletde z Báčskej, Tomáš stoličnobelehradský, Thebald šomoďský, sedmohradské knieža Merkúr.

r. 1423, Listina kráľa Žigmunda na ochranu Cigánov

My Žigmund, z Božej milosti rímsky kráľ, vždy rozmnožiteľ ríše, a kráľ Uhorska, Čiech, Dalmátska, Chorvátska atď. Všetkým našim verným, šľachticom, rytierom, kastelánom, úradníkom, mýtnikom, slobodným mestám, mestečkám a ich richtárom, ustanoveným a jestvujúcim v našom kráľovstve a pod naším panovaním pozdrav a prejav náklonnosti. Dostavili sa k nám osobne verní naši Ladislav, vajda Cigánov, s ostatnými, ktorí k nemu patria, a naliehavo predostreli tu na Spiši v našej prítomnosti ponížené prosby, aby sme im ráčili zabezpečiť rozsiahlejšie milosti. Preto sme im, pohnutí takouto prosbou, udelili túto slobodu a prísne nariaďujeme a prikazujeme Vašim Vernostiam touto listinou, že kedykoľvek príde tento vajda Ladislav a jeho ľud na naše spomínané panstvá, totiž do našich miest a mestečiek, aby ste tohto vajdu a jemu podriadených Cigánov bez akýchkoľvek prekážok a nepokojov podporovali a chránili, ba aj bránili pred všetkými napadnutiami a útokmi. Ak by medzi nimi samými vznikli nejaké nesvornosti alebo nepokoje zo strany kohokoľvek, vtedy nech ich súdi a oslobodzuje (len) tento vajda Ladislav a nikto iný spomedzi Vás. Listinu prikazujeme po prečítaní vždy vrátiť predkladajúcemu.

Dané na Spiši v nedeľu pred sviatkom svätého Juraja mučeníka roku Pána 1423, panovania nášho v Uhorsku 36., rímskeho 12., v Čechách 3. roku.

Štúrov názor na vplyv Židov na slovenský národ v diele Slovanstvo a svet budúcnosti

Štúrova kritika západnej demokracie Francúzskej republike

Francúzska republika je sama o sebe paradoxom a ako taká nemá životnú schopnosť a budúcnosť. O štátnych záležitostiach tam teraz rozhodujú milióny ľudí. Milióny ľudí, z ktorých väčšina je surová, neoboznámená s podstatou a s potrebami štátu a nemajetná, neschopná podriadiť primeraným spôsobom svoj osobný záujem záujmom všeobecným. Ďalšia takzvaná osvietená skupina sa skladá väčšinou z ľudí, ktorí sú rozdelení do rôznych táborov podľa svojich politických názorov, majú vyhranené politické predstavy a usilujú sa ich presadiť za každú cenu. Čo z tohto všetkého nevyhnutne vyplý­va? Čo iné, ako čím ďalej tým väčšmi brutálne vynucovanie si podriadenia štátu vláde surovej, nevzdelanej, egoizmom posadnutej masy. Popri tom však bude v rozštiepených názoroch a stranách chýbať jednota, ktorá je potrebná na uskutočňovanie všeobecne platných a ďalej pôsobiacich štátnych rozhodnutí. Z tohto dôvodu považovala vláda republiky za potrebné značne obmedziť volebné právo, podobným spôsobom obmedzila právo združovať sa a slobo­du tlače a takto sa pokúsila aspoň zdanlivo, násilím a zadnými dvierkami dosiahnuť jednotu, ktorá je nevyhnutná, keď ide o roz­hodnutia štátu. Môže však byť skutočným republikánskym štátom republika bez práva združovať sa, bez slobodnej tlače a bez jednoty chýbajúcej pri štátnych rozhodnutiach, ktoré musia mať svoju pôsobnosť? Ani náhodou! Grécke republiky boli obmedzené na malé územia, takmer len na jednotlivé mestá, tam však bolo možné do­spieť k temer rovnakému názoru v každodennom styku občanov, okrem toho nezáviseli štátne rozhodnutia od toľkých povolaných a kde sa v najdôležitejších prípadoch objavili rozdiely v názoroch, viazali sa vždy na výroky veštby a podľa nich sa aj rozhodovalo. Aj v slobodných gréckych štátoch neskôr dochádzalo priamo k vytvá­raniu protichodných názorov a strán, to však aj znamenalo koniec týchto štátov. Vo Francúzsku vládne okrem toho hlboká mravná skaza a jej dôsledkom potom musela byť aj skazenosť v názoroch; nemôže to byť inak, veď predsa neustále počúvame, ako sa Francúzi trpko sťažujú na korupčnosť a predajnosť členov republikánskeho parlamentu. Túto podplatiteľnosť nemožno pripísať na vrub len jednotlivcovi, práve naopak, sme presvedčení, že keby novozvolení členovia nahradili tých predchádzajúcich, boli by v tomto hlbokom úpadku mravov, ktorý sa zmocnil ich života, rovnako prístupní korupcii ako ich predchodcovia. Je však takýto národ schopný sám si vládnuť? Nemala by sa nevyhnutne samovláda nahradiť skôr mocou, ktorá by všetko udržala spolu, tak ako kedysi v dekadent­nom Ríme? Tomuto pokusu a úspešnému dosiahnutiu cieľa by vo Francúzsku napomohli práve uvoľnené mravy, či priamo nemrav­nosť. Vidíme predsa aj terajšieho prezidenta, ktorého neustále za­mestnávajú tieto perspektívy a plány, hoci z veľmi opodstatnených dôvodov pochybujeme o jeho poslaní. Rímska republika sa držala vďaka prísnosti a čistote mravov, vďaka najprísnejšiemu podriadeniu sa rozhodnutiam v mene otčiny, ktoré stanovil poradný zbor. No keď aj tu upadla čistota mravov a dôsledná disciplína a na ich mieste sa objavili zlé spôsoby, túžba po pohodlnom živote, a keď ešte Rím vyhlásil, že sa toto všetko dá kúpiť za zlato, tiež museli čoskoro pochovať republiku. Ďalej treba pripomenúť aj to, že milióny ľudí, ktorí sa majú dnes vo Francúzsku podieľať na politickom živote, opúšťajú svoje životné povolanie vďaka mnohým zhromaždeniam, ktoré sa tu uskutočňujú alebo pri voľbe zastupiteľov, alebo pri prejavoch k národu a vďaka iným politickým agitáciám sa dostávajú do víru, kde im potom ich nedostatočné vzdelanie nedovoľuje zodpo­vedne posudzovať veci a rozhodovať o nich. Títo amatérski politici zanedbávajú svoje skutočné povolania, ubližujú sami sebe a aj celej občianskej spoločnosti, vo svojom novom okruhu robia len samú neplechu a páchajú škody. V Grécku a v Ríme boli politicky činní občania zbavení iného povolania a tak boli nútení podrobne sa oboznámiť s potrebami štátu veď napokon u nich vidíme vysoké vzdelanie a obdivuhodný takt. Domáce práce a ostatné činnosti, ktoré považovali za nehodné svojej osoby, zverovali svojim otrokom. V Severoamerických štátoch sú taktiež otroci. Objavilo sa vari od založenia modernej Francúzskej republiky niečo nové, veliké, pre celok osožné pri účasti toľkých miliónov na vláde? Nezaoberajú sa dobre platení páni reprezentanti celé roky týmito otázkami, ktorých úspešné riešenie by sa nepreťahovalo z týždňa na týždeň, keby boli prizvaní len niekoľkí? A aby sme nezabudli pripomenúť, koľko skutočných politických rečníkov by sa zaskvelo medzi tými mnohý­mi stovkami reprezentantov? Naopak, rečnícke umenie je dnes skôr umením zahmlievania. V predošlých komorách sme videli, ako muži s nesmiernym rečníckym talentom podávali na tribúne skvelé výkony a kochali sme sa v ich veľkolepých prejavoch, teraz však sotva kto z masy rečníkov upúta v Národnom zhromaždení pozornosť. Okrem týchto protikladov je Francúzsko v zajatí ešte jedného kolosálneho protirečenia. V republike si nárokujú na uplatnenie rovnako jednot­livé obce, ako aj okruhy alebo akokoľvek sa už volajú, ako to vidíme aj na príklade Severoamerickej únie, ktorá je mimochodom lepšie usporiadaná; vo Francúzsku je však štátna správa natoľko sústredená do rúk vlády, že môže v tejto oblasti slúžiť za vzor. Správca štátu nevymenúva a neprepúšťa len ministrov, ale aj všet­kých prefektov a podprefektov v departmentoch a okresoch, ba dokonca aj mairov v mestách, kde žije viac ako 5000 obyvateľov. V obciach, v ktorých žije menej obyvateľov, menuje zas mairov prefekt. Okrem toho treba pripomenúť, že všetkých týchto úradní­kov môže správca štátu prepustiť v ktoromkoľvek okamihu, a to bez akéhokoľvek nároku na penziu, preto musia títo úradníci slúžiť svojmu najvyššiemu nadriadenému ako jeho nástroj a byť mu celkom oddaní inak sa vystavujú nebezpečenstvu, že prídu o svoje miesta. Uniforma a módny odev dokonale prispôsobený telu, ktoré francúz­sky národ nosí, sú potom dokonalým výrazom tejto štátnej mašiné­rie. Sám francúzsky život je v každom ohľade sústredený v meste Paríži a toto mesto reprezentujúce celé Francúzsko je aj sídlom všemocnej vlády; nie je toto už samo o sebe monarchia? Ó, vy republikáni bez republiky! Republika bez republikánov, ako sa ktosi trefne vyjadril vo svojom diele o Paríži. Akokoľvek trpí Francúzska republika vnútornými rozpormi, aj vo svojej zahraničnej politike je v zajatí rozporov. Rímska republika, ktorá volala o pomoc a vystie­rala ruky k svojej alma mater, hoci sama mala rovnaké zdravé jadro, ako táto alma mater, potlačila v rozkvete svoju staršiu sestru, ba dokonca ju zahubila: nežičlivá sestra, ktorá chce žiť sama! Predchádzajúca Francúzska republika dala aspoň svojim výtvorom, Batavajskej, Cizalpínskej, Ligúrskej a ostatným republikám svoje vlastné meno a nenamietala, aby ho používali, táto však nechce svojim sestrám dožičiť ani len ľúbozvučné meno; ó, nežičlivá sestra! Francúzsku republiku, ktorá je zapletená do týchto očividných rozporov a nie je schopná vymaniť sa z nich, už nemožno udržať a čoskoro sa zmení na monarchiu, tá však vďaka kvaseniu, ktoré nemožno zasta­viť, uvoľní zanedlho miesto republike! Bez toho, aby sme sa chceli zastávať terajšieho prezidenta nebol by asi celkom v poriadku, keby chcel vyťažiť čo najviac pre seba, súc si vedomý neudržateľnosti republiky. Cavaignac, ktorý chce zachovať republiku a potlačil ko­munistické povstanie, je možno úctyhodným človekom, vo svojich politických názoroch je však rovnako obmedzený, ako kedysi Lafa-yette. Najsmutnejšie na tom je to, že v tomto rozpadávajúcom sa národe a v národoch, ktoré ho budú nasledovať, niet nikde požeh­nani.a

Štúrov názor na vplyv Židov a zemanov na slovenský národ

Aby mohlo zemianstvo svoj ľud lepšie zdierať a aby tak čím viac vyťažilo v svoj prospech z jeho úbohej kože, využilo v tomto svojom úpadku Židov, ktorým prenajímalo jeho majetky. Mukám a utrpe­niu ľudu nebolo konca-kraja. Tento cudzí národ, nespojený nijakým putom s naším národom, národ, ktorý zo zásady zavrhoval kresťan­stvo a preto nepoznal lásku k blížnemu, hrozným spôsobom šafáril medzi našimi kmeňmi. Bezohľadne vyciciaval v svoj prospech a v prospech zemianstva úbohý ľud a snažil sa ho mnohorakým spôsobom zviesť a morálne rozložiť, nemilosrdne a s podporou zemianstva ho pripravoval o majetok. Odtiaľ pramení hlboká anti­patia našich kmeňov voči tomuto Bohom zabudnutému národu, a na druhej strane silný odpor voči zemianstvu, ktoré ľud považoval za príčinu takéhoto zlého zaobchádzania a cítil sa ním vydaný napospas cudzím, bezcharakterným kramárom. Zemianstvo sa dokonca do­pustilo svojimi výčinmi na národe ťažkého zločinu, a tak nech sa nikto nečuduje, že tento hlboký odpor vyústil na niektorých mies­tach do hrozných katastrôf. Tým, že ruská vláda odňala svojmu zemianstvu všetky politické práva, preukázala tým nielen Rusku, ale aj celému slovanstvu veľkú službu, pretože takto zachránila ruský štát pred možným rozpadom a ochránila poddaných pred bezbrehou svojvôľou statkárov a v kritickom rozpoložení pred morálnou záhu­bou. V Rusku ešte stále jestvuje poddanstvo de iure aj de facto, je však zmiernené patriarchálnou jednotou a vďaka opatreniam vlády obmedzujúcim samovôľu Židov, predovšetkým prenájom majetkov.

Štúrova kritika západnej demokracie v diele Slovanstvo a svet budúcnosti

O Francúzskej republike

Francúzska republika je sama o sebe paradoxom a ako taká nemá životnú schopnosť a budúcnosť. O štátnych záležitostiach tam teraz rozhodujú milióny ľudí. Milióny ľudí, z ktorých väčšina je surová, neoboznámená s podstatou a s potrebami štátu a nemajetná, neschopná podriadiť primeraným spôsobom svoj osobný záujem záujmom všeobecným. Ďalšia takzvaná osvietená skupina sa skladá väčšinou z ľudí, ktorí sú rozdelení do rôznych táborov podľa svojich politických názorov, majú vyhranené politické predstavy a usilujú sa ich presadiť za každú cenu. Čo z tohto všetkého nevyhnutne vyplýva? Čo iné, ako čím ďalej tým väčšmi brutálne vynucovanie si podriadenia štátu vláde surovej, nevzdelanej, egoizmom posadnutej masy. Popri tom však bude v rozštiepených názoroch a stranách chýbať jednota, ktorá je potrebná na uskutočňovanie všeobecne platných a ďalej pôsobiacich štátnych rozhodnutí. Z tohto dôvodu považovala vláda republiky za potrebné značne obmedziť volebné právo, podobným spôsobom obmedzila právo združovať sa a slobodu tlače a takto sa pokúsila aspoň zdanlivo, násilím a zadnými dvierkami dosiahnuť jednotu, ktorá je nevyhnutná, keď ide o rozhodnutia štátu. Môže však byť skutočným republikánskym štátom republika bez práva združovať sa, bez slobodnej tlače a bez jednoty chýbajúcej pri štátnych rozhodnutiach, ktoré musia mať svoju pôsobnosť? Ani náhodou! Grécke republiky boli obmedzené na malé územia, takmer len na jednotlivé mestá, tam však bolo možné dospieť k temer rovnakému názoru v každodennom styku občanov, okrem toho nezáviseli štátne rozhodnutia od toľkých povolaných a kde sa v najdôležitejších prípadoch objavili rozdiely v názoroch, viazali sa vždy na výroky veštby a podľa nich sa aj rozhodovalo. Aj v slobodných gréckych štátoch neskôr dochádzalo priamo k vytváraniu protichodných názorov a strán, to však aj znamenalo koniec týchto štátov. Vo Francúzsku vládne okrem toho hlboká mravná skaza a jej dôsledkom potom musela byť aj skazenosť v názoroch; nemôže to byť inak, veď predsa neustále počúvame, ako sa Francúzi trpko sťažujú na korupčnosť a predajnosť členov republikánskeho parlamentu. Túto podplatiteľnosť nemožno pripísať na vrub len jednotlivcovi, práve naopak, sme presvedčení, že keby novozvolení členovia nahradili tých predchádzajúcich, boli by v tomto hlbokom úpadku mravov, ktorý sa zmocnil ich života, rovnako prístupní korupcii ako ich predchodcovia. Je však takýto národ schopný sám si vládnuť? Nemala by sa nevyhnutne samovláda nahradiť skôr mocou, ktorá by všetko udržala spolu, tak ako kedysi v dekadentnom Ríme? Tomuto pokusu a úspešnému dosiahnutiu cieľa by vo Francúzsku napomohli práve uvoľnené mravy, či priamo nemravnosť. Vidíme predsa aj terajšieho prezidenta, ktorého neustále zamestnávajú tieto perspektívy a plány, hoci z veľmi opodstatnených dôvodov pochybujeme o jeho poslaní. Rímska republika sa držala vďaka prísnosti a čistote mravov, vďaka najprísnejšiemu podriadeniu sa rozhodnutiam v mene otčiny, ktoré stanovil poradný zbor. No keď aj tu upadla čistota mravov a dôsledná disciplína a na ich mieste sa objavili zlé spôsoby, túžba po pohodlnom živote, a keď ešte Rím vyhlásil, že sa toto všetko dá kúpiť za zlato, tiež museli čoskoro pochovať republiku. Ďalej treba pripomenúť aj to, že milióny ľudí, ktorí sa majú dnes vo Francúzsku podieľať na politickom živote, opúšťajú svoje životné povolanie vďaka mnohým zhromaždeniam, ktoré sa tu uskutočňujú alebo pri voľbe zastupiteľov, alebo pri prejavoch k národu a vďaka iným politickým agitáciám sa dostávajú do víru, kde im potom ich nedostatočné vzdelanie nedovoľuje zodpovedne posudzovať veci a rozhodovať o nich. Títo amatérski politici zanedbávajú svoje skutočné povolania, ubližujú sami sebe a aj celej občianskej spoločnosti, vo svojom novom okruhu robia len samú neplechu a páchajú škody. V Grécku a v Ríme boli politicky činní občania zbavení iného povolania a tak boli nútení podrobne sa oboznámiť s potrebami štátu veď napokon u nich vidíme vysoké vzdelanie a obdivuhodný takt. Domáce práce a ostatné činnosti, ktoré považovali za nehodné svojej osoby, zverovali svojim otrokom. V Severoamerických štátoch sú taktiež otroci. Objavilo sa vari od založenia modernej Francúzskej republiky niečo nové, veliké, pre celok osožné pri účasti toľkých miliónov na vláde? Nezaoberajú sa dobre platení páni reprezentanti celé roky týmito otázkami, ktorých úspešné riešenie by sa nepreťahovalo z týždňa na týždeň, keby boli prizvaní len niekoľkí? A aby sme nezabudli pripomenúť, koľko skutočných politických rečníkov by sa zaskvelo medzi tými mnohými stovkami reprezentantov? Naopak, rečnícke umenie je dnes skôr umením zahmlievania. V predošlých komorách sme videli, ako muži s nesmiernym rečníckym talentom podávali na tribúne skvelé výkony a kochali sme sa v ich veľkolepých prejavoch, teraz však sotva kto z masy rečníkov upúta v Národnom zhromaždení pozornosť. Okrem týchto protikladov je Francúzsko v zajatí ešte jedného kolosálneho protirečenia. V republike si nárokujú na uplatnenie rovnako jednotlivé obce, ako aj okruhy alebo akokoľvek sa už volajú, ako to vidíme aj na príklade Severoamerickej únie, ktorá je mimochodom lepšie usporiadaná; vo Francúzsku je však štátna správa natoľko sústredená do rúk vlády, že môže v tejto oblasti slúžiť za vzor. Správca štátu nevymenúva a neprepúšťa len ministrov, ale aj všetkých prefektov a podprefektov v departmentoch a okresoch, ba dokonca aj mairov v mestách, kde žije viac ako 5000 obyvateľov. V obciach, v ktorých žije menej obyvateľov, menuje zas mairov prefekt. Okrem toho treba pripomenúť, že všetkých týchto úradníkov môže správca štátu prepustiť v ktoromkoľvek okamihu, a to bez akéhokoľvek nároku na penziu, preto musia títo úradníci slúžiť svojmu najvyššiemu nadriadenému ako jeho nástroj a byť mu celkom oddaní inak sa vystavujú nebezpečenstvu, že prídu o svoje miesta. Uniforma a módny odev dokonale prispôsobený telu, ktoré francúzsky národ nosí, sú potom dokonalým výrazom tejto štátnej mašinérie. Sám francúzsky život je v každom ohľade sústredený v meste Paríži a toto mesto reprezentujúce celé Francúzsko je aj sídlom všemocnej vlády; nie je toto už samo o sebe monarchia? Ó, vy republikáni bez republiky! Republika bez republikánov, ako sa ktosi trefne vyjadril vo svojom diele o Paríži. Akokoľvek trpí Francúzska republika vnútornými rozpormi, aj vo svojej zahraničnej politike je v zajatí rozporov. Rímska republika, ktorá volala o pomoc a vystierala ruky k svojej alma mater, hoci sama mala rovnaké zdravé jadro, ako táto alma mater, potlačila v rozkvete svoju staršiu sestru, ba dokonca ju zahubila: nežičlivá sestra, ktorá chce žiť sama! Predchádzajúca Francúzska republika dala aspoň svojim výtvorom, Batavajskej, Cizalpínskej, Ligúrskej a ostatným republikám svoje vlastné meno a nenamietala, aby ho používali, táto však nechce svojim sestrám dožičiť ani len ľúbozvučné meno; ó, nežičlivá sestra! Francúzsku republiku, ktorá je zapletená do týchto očividných rozporov a nie je schopná vymaniť sa z nich, už nemožno udržať a čoskoro sa zmení na monarchiu, tá však vďaka kvaseniu, ktoré nemožno zastaviť, uvoľní zanedlho miesto republike! Bez toho, aby sme sa chceli zastávať terajšieho prezidenta nebol by asi celkom v poriadku, keby chcel vyťažiť čo najviac pre seba, súc si vedomý neudržateľnosti republiky. Cavaignac, ktorý chce zachovať republiku a potlačil komunistické povstanie, je možno úctyhodným človekom, vo svojich politických názoroch je však rovnako obmedzený, ako kedysi Lafa-yette. Najsmutnejšie na tom je to, že v tomto rozpadávajúcom sa národe a v národoch, ktoré ho budú nasledovať, niet nikde požehnania.

po roku 1918

DOHODA MEDZI NEMECKOM, VEĽKOU BRITÁNIOU, FRANCÚZSKOM A TALIANSKOM, UZAVRETÁ V MNÍCHOVE 29. SEPTEMBRA 1938

Nemecko,Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Taliansko sa vzhľadom na už v podstate dosiahnutú dohodu o odstúpení sudetonemeckého územia zhodli na nasledovných podmienkach a spôsoboch tohto odstúpenia a na opatreniach, ktoré sú potrebné pre to urobiť, a vyhlasujú, že podľa tejto dohody je každý jednotlivo zodpovedný za kroky, ktoré sa musia podniknúť, aby sa zabezpečilo jej naplnenie.

  1. Vyprázdnenie sa začne 1. októbra.
  2. Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Taliansko sa zhodujú na tom, že vyprázdnenie územia sa uskutoční do 10. októbra, a to bez zničenia akýchkoľvek existujúcich zariadení, a že československá vláda je zodpovedná za to, že vyprázdnenie sa uskutoční bez poškodenia uvedených zariadení.
  3. Spôsoby vyprázdňovania stanoví v detailoch medzinárodný výbor, skladajúci sa zo zástupcov Nemecka, Spojeného kráľovstva, Francúzska a Talianska.
  4. Postupné obsadzovanie prevažne nemeckého územia nemeckými jednotkami sa začne 1. októbra. Štyri úseky územia, označené na priloženej mape, obsadia nemecké jednotky v poradí:
    Úsek označený I,1. a 2. októbra, úsek označený II, 2. a 3. októbra, úsek označený III, 3., 4. a 5. októbra, úsek označený IV, 6. a 7. októbra.
    Zvyšné územie prevažne nemeckého charakteru bezodkladne označí vyššie uvedený medzinárodný výbor a do 10. októbra bude obsadené nemeckými jednotkami.
  5. Medzinárodný výbor uvedený v § 3 určí územia, na ktorých sa má uskutočniť ľudové hlasovanie. Tieto územia budú až do ukončenia ľudového hlasovania obsadené medzinárodnými útvarmi. Ten istý výbor stanoví podmienky, za akých sa má uskutočniť ľudové hlasovanie, pričom bude za podklad považovať podmienky ľudového hlasovania v Sársku. Výbor stanoví tak isto deň, kedy sa ľudové hlasovanie bude konať; tento deň však nesmie byť neskôr, ako koncom novembra.
  6. Definitívne vytýčenie hraníc urobí medzinárodný výbor. Tento výbor je oprávnený odporučiť štyrom mocnostiam - Nemecku, Spojenému kráľovstvu, Francúzsku a Taliansku - v určitých výnimočných prípadoch menšie odchýlky od prísne etnografického určenia zón, ktoré majú byť odovzdané bez ľudového hlasovania.
  7. Bude zavedené opčné právo pre presídlenie do odstúpených zón a pre vysídlenie z nich.
    Opcia sa musí uskutočniť v priebehu šiestich mesiacov od okamžiku uzavretia tejto dohody.
    Nemecko-československý výbor stanoví podrobnosti opcie, zváži postup ako uľahčiť výmenu obyvateľstva a objasní zásadné otázky vyplývajúce z tejto výmeny.
  8. Československá vláda uvoľní v priebehu štyroch týždňov odo dňa uzavretia tejto dohody zo svojich vojenských a policajných oddielov všetkých sudetských Nemcov, ktorí si to budú želať. V tej istej lehote prepustí československá vláda sudeto-nemeckých zajatcov, ktorí si odpykávajú tresty odňatia slobody za politické delikty.
  9. ADOLF HITLER

    NEV1LLE CHAMBERIAIN

    MUSSOLINI

    ED. DAIADIER



    DODATOK K DOHODE

    Mníchov 29. septembra 1938

    Vláda Jeho Veličenstva v Spojenom kráľovstve a francúzska vláda sa pripojili k uvedenej dohode s tým, že stoja za ponukou, obsiahnutou v § 6 anglicko-francúzskych návrhov z 19. septembra, týkajúcou sa medzinárodnej garancie nových hraníc československého štátu proti nevyprovokovanému útoku. Ako náhle bude upravená otázka poľskej a maďarskej menšiny v Československu, dajú Nemecko a Taliansko záruku Československu zo svojej strany.

    ADOLF HITLER

    NEVILLE CHAMBERLA1N

    MUSSOLTNI

    ED. DALADIER



    DOPLŇUJÚCE VYHLÁSENIE

    Mníchov 29. septembra 1938

    Štyri prítomné hlavy vlád sa zhodujú na tom, že výbor predvídaný dnešnou dohodou sa bude skladať zo štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí, z veľvyslancov Anglicka, Francúzska a Talianska akreditovaných v Berlíne a z člena menovaného československou vládou.

    ADOLF HITLER

    NEVILLE CHAMBERLA1N

    MUSSOLTNI

    ED. DALADIER



    DOPLŇUJÚCE VYHLÁSENIE

    Mníchov 29. septembra 1938

    Hlavy vlád štyroch mocností vyhlasujú, že problém poľskej a maďarskej menšiny v Československu - pokým nebude vyriešený do troch mesiacov formou dohody medzi zainteresovanými vládami - sa stane predmetom ďalšieho stretnutia tu prítomných hláv vlád štyroch mocností.

    ADOLF HITLER

    NEVILLE CHAMBERLA1N

    MUSSOLTNI

    ED. DALADIER



    DOPLŇUJÚCE VYHLÁSENIE

    Mníchov 29. septembra 1938

    Všetky otázky, vyplývajúce z odstúpenia územia, sa chápu ako patriace do kompetencie medzinárodného výboru.

    ADOLF HITLER

    NEVILLE CHAMBERLA1N

    MUSSOLTNI

    ED. DALADIER

Deklarácia slovenského národa

30. 10. 1918

Zastupitelia všetkých slovenských politických strán, zhromaždení dňa 30. októbra 1918 v Turčianskom Sv. Martine a organizovaní v Národnú Radu slovenskej vetvy jednotného česko-slovenského národa, trvajú na zásade samourčovacieho práva národov, prijatej celým svetom. Národná Rada vyhlasuje, že v mene česko-slovenského národa bývajúceho v hraniciach Uhorska je jedine ona oprávnená hovoriť a konať.

Nie je na to oprávnená uhorská vláda, ktorá za celé desaťročia nepoznala vážnejšej úlohy, ako potlačovať všetko, čo je slovenské, nepostavila a nedovolila nášmu národu ani jedinej školy, nedovolila, aby sa slovenskí ľudia dostali do verejnej správy a úradov, náš ľud majetkové ničila a vykorisťovala svojou stredovekou feudálnou sústavou a politikou.

Nie sú oprávnené na to, aby v mene slovenského ľudu hovorili ani tie tak zvané zastupiteľské zbory, ktoré sú zostavené na základe úzkeho volebného práva, nedopúšťajúceho prejaviť vôľu národa a pozostávajúce z ľudí, ktorí vzdor nariadeniu zákona nedopustili na výboroch Čisto slovenských stolíc ani len slovenského slova.

Nie sú na to oprávnené ani také zhromaždenia, ktoré vynášajú uzavretie pod tlakom cudzieho násilia.

V mene slovenského národa na Slovensku oprávnená je teda hovoriť jedine Slovenská Národná Rada.

Národná Rada česko-slovenského národa v Uhorsku obydleného osvedčuje:

  1. Slovenský národ je čiastka i rečové i kultúrno-historicky jednotného česko-slovenského národa. Na všetkých kultúrnych bojoch, ktoré viedol český národ a ktoré ho urobili známym na celom svete, mala účasť i slovenská vetev.
  2. Pre tento česko-slovenský národ žiadame i my neobmedzené samourčovacie právo na základe úplnej neodvislosti. Na základe tejto zásady prejavujeme svoj súhlas s tým novoutvoreným medzinárodným právnym položením, ktoré dňa 18. októbra formuloval predseda Wilson a ktoré dňa 27. októbra uznal rakúsko-uhorský minister zahraničia.
  3. Žiadame okamžité uzavretie pokoja, a síce na všeľudských kresťanských zásadách, aby pokoj bol taký, žeby medzinárodno-právnymi zárukami znemožňoval ďalšiu vojnu a ďalšie zbrojenie.

Sme presvedčení, že náš snaživý a nadaný slovenský národ, ktorý vzdor neslýchanému útisku dospel na taký stupeň národnej kultúry, nebude vylúčený z požehnania pokoja a zo spolku národov, ale i jemu bude dopriate, aby sa dľa svojho rázu mohol vyvinovať a dľa svojich síl prispel ku všeobecnému pokroku človečenstva.

Zo zasadnutia Slovenskej Národnej Rady.

V Turčianskom Svätom Martine 30. októbra 1918.

Karol A. Medvecký v .r ., tajomník Slovenskej Národnej Rady

Matúš Dula v .r ., predseda Slovenskej Národnej Rady

List Eduarda Beneša poslancovi Markovičovi o rozchode s M. R. Štefánikom na mierových rokovaniach v Paríži

9. 4. 1919

Milý dre Markoviči,

díky za vaše četné dopisy a informace, na než nedal jsem odpovědi. Zatím toto:

  1. Dra Krno bych si eventuelne podržel bude-li souhlasit. Uvidíme; souhlasí by se to vyřídilo, až se vrátím domu.
  2. Vy myslím, že už uváznete na Slovensku - když tak uvažuji skoro myslím, že by bylo škoda aby ste se zavřel v nejaké bureau Slovensko Vás bude potřebovat víc. Ze zpráv Masarykových bych také tak soudil. Tož nepokládejte se zavázána a uvidíte li situace rozhodnete po dohode se Šrobárem.
  3. Se Štefánikem jsem měl konflikt. Je treba aby ste to vědě, ale je to jen pro Vás. Je mezi námi konec - myslím úplné. Zachovejte vše výlučné pro sebe.

Zdraví Vás srdečné Váš Dr. Beneš

List vyslanca pri Sv. stolici K. Sidora ministrovi školstva a národnej osvety J. Sidorovi o jeho pôsobení v Ríme

30. júna 1939

Drahý pán minister,

potešil ma Tvoj list a ďakujem Ti zaň. Ja sa tu doslovne v pote tváre vžívam do môjho nového povolania. Úspechov na tejto dráhe nebude, lebo veď, keď neznáš reči, načo ide. Za diplomata? často rozmýšľam, načo som to len prijal? Mám ti osem pekných oviec hore na Smrekovci. Bol by som k nim ešte niečo prikúpil a dobačovavši dolu, mohol som bačovať hore, na rodných holiach ružomberských. Ale veľkí páni ma nahovárali a ja šiel, lebo ľahko Katku do tanca zvábi., keď chce ísť tancovať!

A tu v Ríme bude tanec ukrutný. Môj žurnalistický nos tuší čosi v povetrí. Rozkladám informačné tykadlá do okolí redakcií a vždy sa niečo spoľahlivého dozviem. Vlastný úrad ešte čuší. Bývam v jednej izbe s msgr. dr. Kapalom v hoteli Flora ? po dobrom ťa tu v ňom spomínajú -, platíme denne vyše 200 lír. Pomocou mojich známych našli sme utešenú samostatnú vilku pre naše vatikánske veľvyslanectvo, poslal som zavčerom týždeň všetky plány a zmluvu o nájme nášmu zahraničnému ministerstvu do Bratislavy, ale to je v olympijských výškach, dodnes mi neodpovedalo. Poslal som mu telegram pred chvíľou, urgujem, lebo sú aj iní záujemci o výhodnú vilu a bojím sa, že nám ju pred nosom predchytia. Aj chcem ti grundovať úrad a nemôžem. Ak ma schytí zlosť, spakujem a slávnostne sa vrátim domov ešte pred odovzdaním poverovacích listín Sv. Otcovi. Noba bene osobne som písal svojmu milému šéfovi dr. F. Ďurčanskému a už by sa svedčilo odpovedať, lebo ani vatikánsky vyslanec nemá nervy v týchto tropických horúčavách zo špagátu. Hja, páni ministri, dokladám, česť výnimkám!

O jednu vec, keď už spomínam ministrov, by som .a veľmi pekne prosil. Paľo Čarnogurský pred mojím odchodom mi hovoril, že dostáva plat učiteľa meštianskej školy v Humennom. Nie je ešte menovaný za prednostu národného školstva. Veľmi by som .a prosil, menuj ho, aby mal nejaký dekrét v rukách. Zaslúži si to, chodí a pracuje ako jeden z najpoctivejších našich poslancov.

Takto už končím. ďakujem Ti ešte raz za milý list a ostávam Ti oddaný.

Karol Sidor

Rím, 30. júna 1939.

Nariadenie o právnom postavení Židov

9.9.1941, krátené

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA.

Vymedzenie pojmu.

§ 1

(1) Za Žida podľa tohto nariadenia sa bez ohľadu na pohlavie pokladá:

a) kto pochádza najmenej od troch podľa rasy židovských starých rodičov

b) židovský miešanec, ktorý pochádza od dvoch podľa rasy židovských starých rodičov [§ 2, písm. a)], ak

  1. dňa 20. apríla 1939 bol alebo po tomto dní sa stal príslušníkom izraelitského (židovského) vyznania,
  2. po 20. apríli 1939 vstúpil do manželstva so Židom [písm. a)],
  3. pochádza z manželstva so Židom [písm. a)], uzavretého po 20. apríli 1939,
  4. pochádza z nemanželského styku so Židom [písm. a)] a narodil sa ako nemanželské dieťa po 20. februári 1940.

(2) Za židovského starého rodiča podľa rasy v zmysle ustanovenia tohoto nariadenia má sa pokladať ten, kto patril k izraelitskému (židovskému) vyznaniu.

§ 2

Za židovského miešanca podľa tohto nariadenia sa pokladá:
a) kto pochádza od dvoch podľa rasy židovských starých, ak sa podľa § 1, písm.
b) nepokladá za Žida, kto pochádza od jedného podľa rasy židovského starého rodiča

HLAVA II

Označenie

(1) Židia sú povinní nosiť židovské označenie. Podrobnosti o tvare označenia a o spôsobe jeho nosenia, ako aj všeobecné výnimky po dohode s rezortne príslušným ministrom určí minister vnútra vyhláškou v Úradných novinách.

(2) Iné označenia v súvislosti s menom (priezviskom) alebo firmou Žida (židovského sdruženia) môže určiť rezortne príslušný minister.

(3) Kto nenosí, poťažne nepoužíva označenia podľa ods. 1 alebo 2 potresce sa za priestupok okresným (štátnym policajným) úradom peňažným trestom od Ks 100 do Ks 10 000, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 15 dní.

HLAVA III

Obmedzenia ohľadom manželstva a mimomanželského pohlavného styku

§ 9

(1) Zakazuje sa uzavrieť manželstvo medzi Židom (Židovkou) a Nežidovkou (Nežidom) a medzi Židom (Židovkou) a židovskou miešankou (miešancom) [§ 2].

(2) Kto vedome uzavrie manželstvo proti zákazu v ods. 1, potresce sa pre prečin väznením do 3 rokov a stratou úradu a práva volebného,

§ 10

Vedomý mimomanželský pohlavný styk medzi Židom (Židovkou) a Nežidovkou (Nežidom) sa tresce ako prečin väzením do 5 rokov.

§ 11

Trestné pokračovanie pre trestné činy podľa § 9 a 10 patrí do pôsobnosti krajských súdov.

HLAVA IV

Vylúčenie z volebného práva a z verejnoprávnych funkcií.

§ 12

(1) Židia nemajú volebné právo a nie sú voliteľní do Snemu Slovenskej republiky ani orgánov verejnoprávnych korporácií.

(2) Žid nemôže byť ustanovený za funkcionára štátu a verejnoprávnych korporácií a ustanovizní vôbec.

(3) Ustanovenia ods. 1 a 2 platia aj o židovských miešancoch (§ 2) a o nežidovských manželoch Židov, avšak len nakoľko ide o pasívne volebné právo.

§ 13

(1) Žid nemôže byť členom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, registrovaných strán národných skupín, ani členom Hlinkovej gardy, Hlinkovej mládeže, j Freiwillige Schutzstaffel a Deutsche Jugend.

(2) Funkcionárom strán poťažne dôstojníkom alebo poddôstojníkom organizácií uvedených v ods. 1 nemôže byť ani židovský miešanec (§ 2) ani nežidovský manžel Žida....

HLAVA V

Nespôsobilosť k verejným službám

§ 15

(1) Žid nesmie byť zamestnaný v službách štátu, taktiež v službách verejnoprávnych korporácií a verejných ustanovizní vôbec, počítajúc do toho aj nositeľov verejnoprávneho poistenia, a to ani ich alebo nimi spravovaných alebo dotovaných ústavov, podnikov, fondov a zariadení, vyjmúc židovských kultúrnych, kultových a sociálne-zdravotných ustanovizní ako aj Ústredne Židov....

HLAVA VI

Nespôsobilosť vykonávať niektoré slobodné povolania

Diel prvý

Nespôsobilosť k verejnému notárstvu, advokácii a civilnému inžinierstvu

§ 16

(1) Žid nemôže byť:

a) verejným notárom (verejnonotárskym osnovníkom),

b) advokátom (advokátskym osnovníkom),

c) civilným inžinierom, ...

Diel druhý.
Nespôsobilosť k výkonu lekárskej a zverolekárskej praxe

§ 18

(1) Židia nemôžu vykonávať lekársku a zverolekársku prax....

Diel tretí

Nespôsobilosť k výkonu na lekárnickú prax a k právam na lekárne

§ 20

(1) Žid nemôže vykonávať lekárnickú prax.

(2) Žid nesmie byť majiteľom (spolumajiteľom) alebo koncesionárom (spolukoncesionárom) verejnej lekárne...

HLAVA VII
Pracovná povinnosť a obmedzenie slobody osobnej, domovej a listového tajomstva.

Diel prvý.
Pracovná povinnosť.

§ 22

(1) Židia vo veku od 16 do 60 rokov, ak nekonajú práce podľa § 38 branného zákona, sú povinní konať práce, ktoré im prikáže Ministerstvo vnútra.

(2) Pre osoby uvedené v ods. 1 pracovnú príležitosť obstaráva, poťažne prácu organizuje a pracovné podmienky určuje Ministerstvo vnútra....

§ 24

Kto neposlúchne príkaz (§ 22} nastúpiť do práce, taktiež ten, kto prikázanú prácu nekoná, alebo ju vykonáva nedbalé, alebo ju bez súhlasu Ministerstva vnútra zanechá, potresce sa pre priestupok okresným (štátnym policajným) úradom peňažným trestom od 100.- do 10 000.- Ks, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 15 dní.

Diel druhý.
Osobné a domové prehliadky.

§ 25

Štátne bezpečnostné orgány môžu kedykoľvek previesť u Židov osobnú prehliadku, a to aj bez písomného príkazu úradu alebo súdu.

§ 26

(1) Štátne bezpečnostné orgány môžu kedykoľvek previesť u Židov a u židovských sdružení domovú prehliadku, a to aj bez písomného rozkazu úradu alebo súdu. Inak platia ustanovenia dielu II. zákona č. 293/1920 Sb. z. a n.

(2) Ustanovenie ods. 1 sa vzťahuje aj na podniky (závody) a iné miestnosti Židov a židovských sdružení.

Diel tretí.
Obmedzenie listového tajomstva

§ 27

(1) Žid (židovské sdruženie) alebo odosielateľ akejkoľvek poštovej zásielky (listy, balíky apod.) vo vnútrozemskom styku je povinný uviesť na nej svoju presnú adresu a ľahko zbadateľné označenie (židovskú hviezdu)....

Diel štvrtý.
Obmedzenie ohľadom bydliska.

§ 28

(1) Ústredný hospodársky úrad môže po dohode s Ministerstvom vnútra Židom uložiť povinnosť vysťahovať sa z určitej obce (mesta), pritom môže uložiť súčasne povinnosť nasťahovať sa do určitej obce (mesta).

(2) Ústredný hospodársky úrad môže po dohode s Ministerstvom vnútra určiť obvody okresných úradov, prípadne jednotlivé obce (mestá), do ktorých sa Židia nesmú prisťahovať.

(3) Ústredný hospodársky úrad môže uložiť židom povinnosť vysťahovať sa z určitej časti obce (mesta) a pritom môže súčasne uložiť povinnosť nasťahovať sa do určitej jej častí, a to, všeobecne alebo v jednotlivých prípadoch.

§ 29

(1) Ministerstvo vnútra a jemu podriadené úrady verejnej správy vnútornej môžu pre Židov obmedziť alebo im zakázať pobyt v určitých obciach (mestách) alebo v určitých ich častiach (námestiach, uliciach, parkoch, kúpalištiach a pod.), ako aj obmedziť alebo zakázať návštevu určitých podnikov (kúpeľov, hostincov, kaviarní, výstav a pod.).

HLAVA VIII

Obmedzenie spolkového a shromažďovacieho práva, ako aj tlačovej slobody

Diel prvý.
Spolkové právo a Ústredňa židov.

§ 31

(1) Jedinou organizáciou Židov, žijúcich na území Slovenskej republiky, výlučne povolanou zastupovať ich kolektívne záujmy, je Ústredňa Židov so sídlom
v Bratislave.

(2) Ústredňa Židov je verejnoprávnou záujmovou korporáciou; jej povinnými členmi sú všetky osoby, ktoré sa podľa § 1 pokladajú za Židov....

Die1 druhý.
Shromažďovacie právo.

§ 33

Židia nesmú usporiadať verejné shromaždenia alebo sprievody a nesmú sa zúčastniť na iných verejných shromaždeniach.

Obmedzenie tlačovej slobody a vydávania literárnych a iných umeleckých produktov.

§ 34

(1) Žid nesmie byť vydavateľom, redaktorom (zodpovedným redaktorom), ani prispievateľom nijakého časopisu okrem prípadného časopisu vydávaného Ústredňou Židov.

(2) Židia (židovské sdruženia nesmú mať nijaký ani periodický ani neperiodický časopis. Časopis, slúžiaci ich záujmom, nesmie vydávať ani nik iný....

§ 35

(1) Na území Slovenskej republiky nemožno vydať tlačou ani inak rozmnožiť, poťažne dať do obehu (predvádzať) duchovný (vedecký, literárny, hudobný, výtvarný a pod.) produkt Žida, a to ani pod cudzím (krycím) menom. Týmto sa nevylučuje použitie uvedených produktov na vedecké ciele....

HLAVA IX.
Obmedzenie vo veciach kultu a vzdelania.

Diel tretí
Obmedzenia ohľadom vzdelania.

§ 38

(1) Židia sa vylučujú z akéhokoľvek štúdia na všetkých školách a učebných ústavoch okrem škôl ľudových a okrem kurzov osobitne pre nich zriadených.

(2) Židia, či už ako jednotlivci, náboženské obce alebo korporácie a ustanovizne, nemôžu si zriadiť nijakú Školu alebo učebný ústav - okrem škôl ľudových a vzdelanie, ktoré podávajú tieto školy alebo učebné ústavy, nemôžu nadobúdať ani súkromným vyučovaním.

(3) Vysvedčenia Židov zo škôl a učebných ústavov, vydané v cudzine, nemožno nostrifikovať....

HLAVA X.
Obmedzenie ohľadom zamestnávania.

Diel druhý.
Zamestnávanie

§ 43

(1) Zamestnávať Žida v hocakom služobnom, pracovnom alebo učebnom pomere možno len po udelení povolenia (ods. 3).

(2) Ustanovenie ods. 1 vzťahuje sa aj na zamestnanie - úplatné aj bezplatné - židovských rodinných príslušníkov, zamestnaných Židmi; povolenie podľa ods. 1 netreba v prípadoch, kde zamestnávateľom je štát, jeho podniky, ústavy, fondy atď. alebo na prípady, kde štátne úrady (orgány) prikážu Žida do práce podľa nariadenia s mocou zákona č. 129/1940 Sl. z, ...

HLAVA XII.
Iné obmedzenia.

§ 51

Židia nemôžu nadobudnúť oprávnenie držať alebo nosiť zbraň.

§ 52

Židia nemôžu nadobudnúť oprávnenie loviť ryby.

§ 53

Žid nemôže riadiť slovenské motorové vozidlo (§ § 1 a 12. zák. č. 81/1935 Sb. z. a n.), ani obdržať povolenie na jeho riadenie....

§ 55

(1) Židom a židovským sdruženiam, ako aj členovi takej domácnosti, v ktorej je aspoň jeden Žid, nemožno udeliť koncesiu na držbu rádioprijímača alebo na držbu rádiovysielača.

(2) Ustanovenie ods. 1 platí aj o nežidovských manželoch Židov....

ČASŤ DRUHÁ.
Majetkoprávne postavenie.

HLAVA I

Obmedzenie v nadobúdaní vecných práv a živnostenských oprávnení.

§ 57

Židia a židovské sdruženia nemôžu nadobúdať vlastnícke a iné vecné práva k nehnuteľnostiam, okrem prípadu dedenia.

§ 58

Židia a židovské sdruženia nemôžu preberať ako aj znovuzriaďovať priemyselné, obchodné alebo živnostenské podniky, získavať účasť na takýchto nových podnikoch a nadobúdať alebo preberať živnostenské oprávnenie....

HLAVA IV.
Iné majetkoprávne obmedzenia

Diel druhý.
Nespôsobilosť k držbe niektorých predmetov.

(1) Židia nesmú mať v držbe obrazy, sochy, busty význačných národných a štátnych dejateľov, taktiež nesmú mať štátne znaky, vlajky a zástavy.

(2) Židom sa zakazuje držba fotografických prístrojov, ďalekohľadov, taktiež sa im zakazuje držba gramofónových platní s národnými piesňami (melódiami). ...

ČASŤ DESIATA.
Oslobodenie a výnimky.

§ 255

(1) Prezident republiky môže udeliť oslobodenia z ustanovení tohto nariadenia.

(2) Oslobodenia môžu byť úplné alebo čiastočné a možno ich viazať podmienkami.

(3) Oslobodenia možno kedykoľvek odvolať2.

§ 256

Výnimky udelené podľa vládneho nariadenia č. 63/1939 Sl ľ. alebo podľa iných právnych predpisov upravujúcich právne postavenie alebo právne pomery Židov platia ako oslobodenia z obdobných ustanovení podľa tohto nariadenia. Ustanovenie § 255, ods. 3 platí obdobne aj o týchto výnimkách....

ČASŤ DVANÁSTA.
Záverečné ustanovenia

§ 270

(1) Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykonávajú ho všetci členovia vlády.

Dr. Tuka v. r.

Dr. Sivák v. r

Mach v. r.

Dr. Pružinský v . r

Čatloš v .r .

Dr. Fritz v. r.

Dr. Medrický v. r.

Stano v. r.

Pittsburská dohoda

Česko-Slovenská Dohoda, uzavretá v Pittsburghu. Pa., dňa 30. mája 1918.

Predstavitelia slovenských a českých organisácií vo Spoj. Štátoch, Slovenskej Ligy, Českého Národného Sdruženia a Sväzu Českých Katolíkov, porokovali za prítomnosti predsedu Česko-Slovenskej Národnej Rady profesora Masaryka, o česko-slovenskej otázke a o našich posavádnych programových prejavoch a usniesli sa nasledovne:

Schvaľujeme politický program usilujúci sa o Spojenie Čechov a Slovákov v samostatnom štáte z Českých Zemí a Slovenska.

Slovensko bude mať svoju vlastnú administratívu, svoj snem a svoje súdy. Slovenčina bude úradným jazykom v škole, v úrade a vo verejnom živote vôbec. Česko-slovenský štát bude republikou. Jeho Konštitúcia bude demokratická. Organisácia spolupráce Čechov a Slovákov vo Spojených Štátoch bude podľa potreby a meniacej sa situácie, pri spoločnom dorozumení, prehĺbená a upravená. Podrobné ustanovenia o zariadení česko-slovenského štátu ponechávajú sa osvobodenýmČechom a Slovákom a ich právoplatným predstaviteľom.

Prednáška J. Siváka o jeho účasti na korunovačných slávnostiach pápeža Pia XII. v Ríme 9. 3. - 14. 3. 1939

Na korunovačných slávnostiach

Vláda Slovenskej krajiny uznala za potrebné dať sa zastúpiť na korunovačných slávnostiach sv. Otca Pia XII., a preto ministerská rada na svojom zasadnutí 27. februára 1939 sa uzniesla vyslať do Ríma moju maličkosť.

Bolo to prvý raz v dejinách slovenského národa, že Slováci delegátom svojej vlastnej vlády mali byť zastúpení na pápežskom korunovaní. A že práve mne pripadla úloha byť týmto prvým delegátom, pokladal som si za veľkú česť. Rád som prijal toto poverenie vlády, lebo som mal príležitosť zúčastniť sa na korunovačnej slávnosti, a to vtedy, keď prozreteľnosť Božia postavila na čelo katolíckej Cirkvi osobnosť tak úšľachtilú, neobyčajne významnú a uctievanú, ako bol kardinál Pacelli. Za osobného tajomníka mi pridelili na cestu dr. Jána Kaššovica, odborového prednostu ministerstva vnútra.

Vo štvrtok 9. marca sme odcestovali z Bratislavy cez Viedeň do Ríma, kde sme prišli v piatok v neskorých hodinách večerných. Keďže náš príchod bol úradne hlásený, v Ríme na stanici nás čakali. Vítal nás dr. Radinský, vtedajší vyslanec republiky vo Vatikáne, a vyslanec Quirináli Čermák, ako i mnohí členovia slovenskej kolónie v Ríme, najmä naši študujúci Slováci ? no a novinári.

V sobotu predpoludním vykonali sme niekoľko úradných návštev, a to hlavne vo vatikánskom štátnom sekretariáte u Jeho Eminiencie arcibiskupa Tardiniho a Montiniho, potom u J. E. kardinála Kašpara, ktorý prišiel na voľbu sv. Otca a býval v kolégiu takzv. Nepomucenum, ďalej u msgr. Rittera, pražského nunciusa.

V sobotu bolo už na Ríme badať, že Večné mesto chystá sa na veľký deň. Slávnostnú náladu povznášal ešte aj usmievavý jarný slnečný jas, čo hojne polieval rímske bulváre a zohrieval chvejúce sa kvieťa, vysadené po uliciach.

Podľa programu korunovačné slávnosti mali za... v nedeľu v ranných hodinách. Preto u. ráno o 7. hodine odišli sme z hotela a uberali sa do Baziliky sv. Petra. O 9. hodine sa obrady začali.

Len asi raz v živote, aj to len mimoriadne šťastnou príležitosťou dožičí sa človeku vidieť niečo také veľkolepé a povznášajúce, ako sú starobylé slávnostné obrady korunovania hlavy Cirkvi. Minul rok od tejto udalosti, ale slávnosť zaryla sa do pamäti tak hlboko a prenikavo a vybavuje sa mi v spomienkach tak živo, ako keby som ju dnes videl rozvinutú v celej veľkoleposti a nádhere, akou len katolícka Cirkev vie oplývať pri najvýznamnejších slávnostiach v takom prostredí, ako je veleba Baziliky sv. Petra! A .o najviac dojímalo, ba uchvátilo, bola majestátna snehobiela postava sv. Otca Pia XII. ako klasická alabastrová socha, vznešene dominujúca nad záplavou jasajúceho ľudu. Tu pocítila duša, čo znamená byť príslušníkom katolíckej cirkvi a akou nevýslovnou radosťou, ba slasťou je byť veriacim človekom!

Zvláštnosťou tejto korunovačnej slávnosti bolo, že do roku 1869 po prvý raz konala sa podľa pôvodného ceremoniálu, keďže Pius XII. je prvý pápež, korunovaný po vyrovnaní sa s Talianskom nielen ako pápež, ale i svetský suverén, čiže panovník.

Po skončení slávnostných obradov vo veľchráme sv. Petra pokračovalo sa v nich vonku na balkóne baziliky, nazývanom loggia delle Benedicioni. Po odbavení korunovačných modlitieb s tiarou na hlave sv. Otec povstal a pravicou požehnal plesajúce zástupy na Námestí sv. Petra: ?Požehnanie Boha Všemohúceho, Otca i Syna i Ducha Svätého nech zostúpi na vás i nech ostáva s vami na veky!?

Keď udrela jedna hodina, na prenosnom tróne odchádzal sv. Otec z balkóna a jasajúce obecenstvo sa pomaly rozchádzalo. Prežili sme chvíle posvätné a nezabudnuteľné, odniesli sme si dojmy hlboké, nehynúce, večné...

Na ukončenie korunovačných slávností podvečer toho istého dňa dával princ Colonna recepciu vo svojom skvostnom paláci, ktorý vlastne nebol ani palácom, ale múzeom krásneho umenia. Recepcia bola dobrou a vítanou príležitosťou zoznamovacou vysokých cirkevných hodnostárov a členov vládnych delegácií. Na druhý de., v pondelok popoludní usporiadal recepciu vatikánsky štátny sekretariát, a to v letnom pápežovom sídle Castel Gandolfo. Po prechádzke rozkošnými pápežskými záhradami hostia pobudli v tamojšom paláci umelecky prebohato upravenom. Domácim pánom bol tu štátny sekretár kardinál Magione, s arcibiskupmi Tardinim a Montinim. Zapaľovali sa u. večerné svetlá a Rím videli sme zďaleka utápať sa v bledej žiare elektrických lámp, keď sme opúšťali pohádkové Castel Gandolfo medzi albénskymi horami.

Slovenska delegácia čakala ešte na posledný akt svojho pobytu v Ríme. Chcela sa s novozvoleným nástupcom sv. Petra rozlúčiť a poprosiť o požehnanie. Zahlásili sme sa na audienciu u sv. Otca; do.lo na .u v utorok v poludňajších hodinách. Moju maličkosť. prijal sv. Otec na osobitnej audiencii. Pri tejto príležitosti stručnými slovami tlmočil som sv. Otcovi hold slovenskej vlády a celého slovenského národa. Poukázal som na historické chvíle, ktoré Slovensko práve prežíva, a pripomenúc tisícročím osvedčenú vernosť. a oddanosť. Slovákov vo viere a prítulnosti k Apoštolskej stolici, prosil som sv. Otca, aby požehnal slovenský národ na prahu jeho nového slobodného života, ktorý práve v tejto hodine nastupuje. Sv. Otec odpovedá, prízvukujúc odovzdanosť. do vôle Božej a neochvejnú vieru v Boha, udelil apoštolské požehnanie a požehnal osobitne Slovensko, jeho vládu a jeho ľud. Dodatočne sme zistili, že apoštolské požehnanie Pia XII. dostalo sa Slovensku presne v prvých chvíľach jeho samostatného štátneho života. O audiencii a jej výsledku upovedomil som telegraficky ministerského predsedu dr. Jozefa Tisu.

Pred nami bol na súkromnej audiencii u sv. Otca bývalý bulharský cár Ferdinand. Keď opúšťal audienčnú sieň, ďakoval za naše pozdravy. Prekvapilo nás, keď sme počuli v našej drahej slovenčine z jeho úst: ?Veľa šťastia vám prajem!? pričom sa zdalo, akoby sa s usmievavým pohľadom blížil k nám, ale vtom u. nám dali pokyn vstúpi. do pracovnej siene sv. Otca.

Po krátkej, ale tiež veľmi srdečnej návšteve u štátneho sekretára kardinála Maglione rozlúčili sme sa s Vatikánskym mestom a v neskorých nočných hodinách toho istého dňa i s Večným mestom Rímom.

Slovenská delegácia na korunovačných slávnostiach Pia XII. splnila svoje poslanie. Na nich salo sa delegáciami zastúpi. 35 štátov z celého sveta ? a medzi nimi na čestnom mieste bola i delegácia Slovenska.

Boli to pamätné dni radosti, že sme my Slováci mali ojedinelú príležitosť holdovať sv. Otcovi, a to hneď pri jeho nastúpení na svätopeterský trón. Jedna tieto vzácne chvíle, strávené v Ríme, ostanú pre nás pamätnými navždy aj ako chvíle vzrušenia a trápnej neistoty. O udalostiach, odohravších sa na Slovensku, dozvedeli sme sa len v piatok 10. marca na stanici v Ríme večer o 11. hodine a uvedomili sme si vážnosť situácie, keď ma vyslanec dr. Radinský oslovil a vítal ako ministerského predsedu... Naša dezorientovanosť väčšmi vzrástala, lebo sme z domu nemali nijakých spoľahlivých správ a boli sme odkázaní iba na zvesti talianskych časopisov, nepresné, skreslené, ba priam neuveriteľné. Hoci by sme sa boli chceli sústrediť celí na udalosti, kvôli ktorým sme do Ríma prišli, jednako nevedeli sme sa opanovať; naša myse. bola ustavične doma na Slovensku. Spomínam si na pozornosť a prítulnosť pána dr. Kaššovica, na jeho upokojujúce slová a na všetku jeho ochotu, a akou mi išiel v ústrety v tých pohnutých dňoch. Tak spoločne sme v cudzom svete akosi ľahšie znášali a pretrpeli bezsenné noci i vzrušujúce dni.

No keď sme sa vrátili, videli sme, že na Slovensku všetko sa na dobré obrátilo. Našli sme slovenský štát.

Jozef Sivák

(Pravdepodobne marec 1940.)

Pristúpenie SR k Paktu troch mocností

Protokol o pristúpení Slovenskej republiky k Paktu troch mocností.

Vlády Japonska, Nemecka a Talianska z jednej strany, a Vláda Slovenska zo strany druhej, konštatujú skrze svojich podpísaných plnomocníkov toto:

Článok 1

Slovensko pristupuje k Paktu troch mocností, podpísanému medzi Japonskom, Nemeckom a Talianskom 27. septembra 1940 v Berlíne.

Článok 2

Ak by spoločné technické komisie, spomínané v článku 4 Paktu troch mocností, preberali otázky, dotýkajúce sa záujmov Slovenska, na porady komisií budú pozvaní aj zástupcovia Slovenska.

Článok 3

Text Paktu troch mocností je pripojený ako príloha k tomuto Protokolu. Protokol tento je spísaný v slovenskom, japonskom, nemeckom a talianskom jazyku, pri čom každý text pokladá sa za prvopis. Protokol nadobúda platnosť dňom podpísania. Na dôkaz čoho podpísaní, ktorí sú svojimi vládami náležité splnomocnení, podpísali tento Protokol a opatrili ho svojimi pečaťami. Vyhotovené v štyroch prvopisoch, v Berlíne, dňa 24. novembra 1940 - v XIX. roku fašistickej éry, ktorýto deň zodpovedá 24. dňu 11. mesiaca 15. roku éry Syówa.


L.S.SABUROKURUSUv.r.

L. S. JOACHIM von RIBBENTROP v. r.

L. S.GINOBUTIv.r.

L. S. VOJTECH TUKA v. r.

Stanovisko 5. ilegálneho vedenia KSS k situácii na Slovensku po 14.4.1939

krátené

A. Hospodárstvo a sociálna otázka....

Dnes je na Slovensku pomerne dosť tovaru, zásobovanie funguje vcelku dobre, oproti tým územiam (Čechy, Maďarsko, Nemecko, Poľsko) je na Slovensku najlepšie, a to tak čo do výšky reálnych miezd, ako aj čo do možnosti zakúpenia tovaru.

Platy zamestnancov a robotníkov sa mnohokrát zvyšovali, závody majú rôzne zásobovacie výhody, o nedostatku základných tovarov pre konzum nemôže byť ani reči. Slovenská koruna je v obchodnej Európe najlepšou menou, doma má predbežne plnú dôveru, ľudia ukladajú ešte peniaze, nie je tu útek k naturálnym obchodom, aký pozorovať v okolí, nábehy k inflácii sú vyvolané skôr nemeckým nátlakom v hospodárstve než domácimi, ceny spotrebných tovarov na čiernom trhu sú 1-5 násobok úradnej ceny, často držia i pri cene úradnej, kým napr. v Čechách dostupujú až 100-200 násobku. Ťažkosti robia nemecké požiadavky, v dôsledku ktorých Nemecko dnes dlhuje Slovensku 6 miliárd Ks. Zo Slovenska sa pašujú a súkromne vyvážajú potraviny, cigarety, liehoviny, textílie a pod. do Čiech, Nemecka a inde. Slovenský priemysel sa počas určitej konjunktúry, ktorú mal za tejto vojny, veľmi zmodernizoval, do zariadení sa investovalo asi 2 miliardy Ks (behom 2 rokov), čo je na Slovensku veľká suma. Pomer slovenskej koruny k českej je úradne 1:1,65 v prospech českej K, v skutočnosti (na čiernom trhu, burze a pod.) reálna sila je asi 1:7 až 1:10 v prospech koruny slovenskej. Mena českej koruny je úplne zruinovaná, mena slovenskej koruny sa pomerne drží. Nemecká marka je bezcenný papier, hoci jej kurz je 11,65 Ks, kupuje sa načierno po 1-2 Ks. Pengó po okupácii Maďarska neobyčajne kleslo.

... Vcelku možno povedať podľa 6-ročných skúseností, že Slovensko je schopné hospodársky a finančne samostatne existovať, samo sa vie vydržať a má dnes aj potrebné sily (i technické) i výrobné predpoklady ku konkurencii medzinárodnej...

B. Náboženská otázka.

Otázka židovská tu bola riešená z rasového hľadiska, z cca 87.000 bolo vyše 60.000 vyvezených do Poľska, zbytok tu žije a pracuje. Takmer všetok majetok im bol vyvlastnený. Povrchnému pozorovateľovi by sa zdalo, že spor evanjelikov a katolíkov na Slovensku je nejaký zvláštny problém. Mnoho sa totiž o tom hovorí i píše. Za ČSR vládne strany na Slovensku (agrárnici menovite) vedené boli hlavne evanjelikmi, ktorí boli na špičkách úradov, podnikov a mali všetky výhody vládnej kasty. Bola tu istá hegemónia istých luteránskych rodín, ktoré všetky výhody režimu pre seba a luteránov sa snažili akvirovať. Hlinkovský režim, u ktorého katolicizmus je aspoň polovicou presvedčenia a stúpencov mal a má hlavne u katolíkov, odstránil z vedenia svojich politických protivníkov (a to boli hlavne luteráni) a nasadil svojich ľudí, t.j. hlavne katolíkov. Je to záležitosť majetných vrstiev, jedna relígia kradla z vládnych korýt 20 rokov, druhá kradne už skoro šiestyrok. Z tejto odstavenosti vyplýva do značnej miery i opozičnosť luteránstva voči dnešnému režimu, ačkoľvek evanjelici spolupracovali a ešte dnes spolupracujú vo vláde, v sneme, v strane, v garde ovšem netrpezlivo čakajú, ...

F. Vedúce orgány a osoby.

Tiso postupne sústredil takmer všetku moc do svojich rúk. Je rezidentom a vodcom strany, dnes donútil i gardu k poslušnosti v rámci strany, snem mu paríroval od začiatku. Hlinková strana kontroluje skoro celý štátny život a jediná určuje politickú líniu. Tiso je presvedčený klerikál, jemu vyhovoval ?kresťanský solidarizmus, ovšem diktátorský, ním vedený, proti národ, socializmu nemeckému sa bránil, ovšem iba po jemnú hranicu. Dnes podľa všetkého neverí v nemecké víťazstvo, ťahať chce však káru až do konca. Pomoc čaká od akcie Vatikánu, najmilším by mu bolo vatikánske riešenie veľkého stredoeurópskeho katolíckeho štátu: Slováci, Maďari, Poliaci. V tomto smere Sidor stále niečo pečie vo Vatikáne a má i doma svoju skupinu, ktorá v tomto smere pracuje.... Tuka, ktorý všetky najhoršie akcie proti Čechom, židom a komunistom inšpiroval, bol všeobecne tu vysmievaný ako potrhlý dedek, mad'arón a okrem pár nohsledov nikoho okolo seba nemal. Držali ho Nemci, ktorým robil všemožné služby. Asi rok je chorý a niekoľko mesiacov sa nepatrne zúčastňuje vlády a politiky.... Mach vedie 4 roky políciu, vnútro, s veľkým temperamentom začal nacizmus tu zavádzať, skrachoval však z dôvodov vyššie naznačených. Tiso ho už skrotil a dnes je oddaným služobníkom svojho vodcu. V nemecké víťazstvo neverí. Neželá si ČSR, je rozhodne proti Benešovi a tvrdí, že keď jeho režim skrachne, radšej chce vidieť Slovensko ako súčiastku ZSSR než ako časť ČSR. A to jednak z národných dôvodov, aby národné výdobytky Slovákov zostali, z dôvodu, že on vraj viac nenávidí plutokratov než boľševikov. Ostatné osoby sú určitým odvarom vyššie spomenutých....

Telegram uhorského predsedu vlády grófa Károlyho vedeniu SNR zo dňa 30.10. 1918

Slovenská národná rada v Turčianskom Svätom Martine Sme presvedčení, že hovoríme z duše celého maďarského národa, keď sa v týchto kritických chvíľach obraciame s vrúcnymi slovami úprimne precítenej bratskej lásky na Slovenskú národnú radu.

Maďarský ľud nedelila od Vášho ľudu ani nenávisť, ani protivy záujmov. Delila ho jedine hriešna politika tvrdošijnej triedy nášho národa, ktorá rovnako škodila i slovenskému, i maďarskému národu. Za tie krivdy, ktoré urážali city slovenského národa, nie je zodpovedný maďarský ľud, on nemá s nimi nič spoločné a podnikne všetko, aby túto hriešnu triedu v základoch vykorenil. My stojíme na tom stanovisku, že podľa svätého práva sebaurčovania, patriaceho každému národu, Slovenská národná rada tak rozhodne, ako uzná za najlepšie v záujme slovenského národa. Chceme však povedať, že podľa nášho presvedčenia a svätej viery slovenský a maďarský ľud sú na seba odkázané a že v priateľskej dohode a bratskej spolupráci musíme hľadať podmienky krajšej budúcnostia zábezpeku lepšieho života. Úspešnú prácu prajeme Slovenskej národnej rade a peknú, šťastnú, slobodnú budúcnosť slovenskému ľudu. S bratským pozdravom v mene Maďarskej národnej rady:

Gróf Michal Károlyi, predseda

Trianonská mierová zmluva

r. 1920, krátená

SPOJENÉ ŠTÁTY AMERICKÉ, RÍŠE BRITSKÁ, FRANCIE, ITÁLIE A JAPONSKO,
mocnosti, jež v této smlouvě jsou označovaný jako Čelné mocnosti spojene a sdružené;
BELGIE, ČÍNA, KUBA, ŔECKO, NICARAGUA, PANAMA, POĽSKO, PORTUGALSKO,
RUMUNSKO, STÁŤ SRBSKO-CHORVATSKO-SLOVINSKÝ, SIAM A
ČESKOSLOVENSKO,
tvořící s Čelnými mocnostmi svrchu uvedenými mocnosti spojené a sdružené, se strany jedné;
a MAĎARSKO

se strany druhé; hledíce k tomu, že k žádosti bývalé cisárske a královské vlády rakousko-uherské bylo povoleno Čelnými mocnostmi spojenými a sdruženými dne 3. listopadu 1918 Rakousko-Uhersku příměří, doplněné pokud se týče Maďarska vojenskou úmluvou ze dne 13. listopadu 1918, aby mohla býti uzavřena mírová smlouva; ...

ČÁST II.
HRANICE MAĎARSKA

ČLÁNEK 27

Hranice Maďarska určí se takto (viz připojenou mapu):

1.   S Rakouskem ...
4.   S Československem: ...

Od koty 123 výše popsané2 na severozápad až k bodu, který se vyhledá nad tokem Batáru okrouhle 1 kilometr východně od Magosligetu:  čára, která se určí na místě samém; odtud tok Batáru po proudu; odtud až k bodu, který se vyhledá pod vsí Badalo a blíže této vesnice: tok Tisy po proudu; odtud na severo-severozápad až k bodu, který se vyhledá na místě severovýchodně od Darócze: čára, která se určí na místě samém a ponechává na rusínském území státu československého místa: Badalo, Csoma, Macsola, Asztely a Déda a na území maďarském místa: Beregsurány a Darocz; odtud na severozápad až k stoku Černé Vody (Fekete Viz) s Čarondou: čára, která se určí na místě samém, jde přes kotu 179 a ponechá na rusínském území místa: Mezókaszony, dvůr Lonyay, dvůr Degenfeld, Hetyen, dvůr Horvathi, dvůr Komjathy, a na území maďarském místa: Kerek Gorondtánya, Berkitánya a Barabás; odtud až k bodu, který se určí na místě samém po administrativní hranici mezi komitáty sabolčským a berežským: tok Čarondy po proudu; odtud na západ až k bodu, kde výše dotčená hranice přicházejíc od pravého břehu přetíná tok Tisy: čára, která se určí na místě samém; odtud po proudu až k bodu, který se vyhledá na místě samém východo-jihovýchodně od Tárkány: tok Tisy; odtud celkem na západ až k bodu na toku Ronyvy okrouhle 3700 metrů západně od mostu mezi městem a železniční stanicí Slovenské Nové Město (Sátoraljaújhely): čára, která se určí na místě samém, a ponechává Československu místa: Tárkány, Perbeník, Oros, Kiskóvesd, Bodrogszerdahely, Bodrogszeg a Borša; Maďarsku místa: Dámócz, Lácza, Rozvágy, Páczin, Karos, Felsó-Berecki, jde přes Bodrog a přetíná železniční trojúhelník jihovýchodě od Slovenského Nového Města (Sátorljaújhely) jdouc východně od tohoto města tak, že ponechává na československém území celou železnici Košice-Čop (Csap); odtud vzhůru až k bodu, ležícímu u koty 125 asi 1500 metrů na jih od Michalan (Alsómihályi): tok Roňvy; odtud na severozápad až k místu na toku Hernadu ve výši koty 167 na pravém břehu jihozápadně od Nádoště (Abaujnádasd): čára, která se určí na místě samém, sleduje povšechně čáru vodního předělu oblastí Roňvy na východě a Božvy na západě, ale tak, že jde asi 2 kilometry východně od Pusztafalu, obrací se na kotě 896 na jihozápad a přetíná na kotě 424 silnici Košice - Slovenské Nové Město (Sátoralja) a jde jižně od Nádoště; odtud až k bodu, který se určí na místě asi 1500 metrů jihozápadně od Abaújváru: tok Hernadu po proudu; odtud na západ až ke kotě 330 okrouhle 1500 metrů jiho-jihozápadně od Peřiny: čára, která se určí na místě samém a ponechává Československu místa: Miglec (Miglécznémeti) a Peřinu, a Maďarsku Tornyosnémeti; odtud na západ až ku kotě 291 okrouhle 3500 metrů jihovýchodně od Jánoku: čára vodního předělu oblastí Bodavý (Bodva) na severu a Rakace na jihu, ponechávajíc na maďarském území silnici na horském hřbetu jihovýchodně od Buzity; odtud na západo-severozápad až ke kotě 431 okrouhle 3 kilometry jihozápadně od Turně (Torna): čára, která se určí na místě samém a ponechává Československu místa Janok, Tornahorváti a Bodvavendegi, Maďarsku Tornaszentjakab a Hidvegardo; odtud na jihozápad až ke kotě 365 okrouhle 12 kilometrů jihovýchodně od Plešivce (Pelsócz): čára, která se určí na místě samém-tak, že jde přes koty 601,381 (na silnici Rožňava - Edelény (Rozsnyó - Edelény), 557 a 502; odtud na jiho-jihozápad až ke kotě 305, okrouhle 7 kilometrů na severozápadě od Putnoku: čára vodního předělu mezi oblastmi Slané (Sajó) na západě a Suché a Kelemiru na východě; odtud na jiho-jihozápad až ke kotě 278 jižně od stoku Slané (Sajó) a Rimavy (Rima): čára, která se určí na místě samém a jde tak, že ponechává nádraží Banriev (Bánréve) Maďarsku, dovolí však, v případě potřeby, na území československém konstrukci spojky mezi oběma železnicemi  plešiveckou a lučeneckou (Pelsócz -Losoncz); odtud na jihozápad až ke kotě 485 okrouhle 10 kilometrů východo-severovýchodně od Salgótarjánu: čára, která se určí na místě samém sledujíc povšechně čáru vodního předělu oblastí Rimavy (Rima) na severu a Hangoně a Tarny na jihu; odtud na západo-severozápad až ke kotě 727; čára, která se určí na místě samém a ponechává Maďarsku místo a doly rovenské (Zagyvarona) a šalgovské (Salgó) a vede na jih od stanice Somošové (Somosujfalu); odtud na severozápad až ke kotě 391 okrouhle 7 kilometrů východně od Litkovců (Litke): čára sledující povšechně horský hřbet, ohraničující na severovýchodě údolí Dobrody a jdoucí přes kotu 446; odtud na severozápad až k bodu, který se vyhledá na toku Ipelu (Eipel," Ipoly), okrouhle 1500 metrů severovýchodně od Tarnovců (Tarnócz): čára, která se určí na místě samém a jde přes kotu 312 mezi Tarnovici (Tarnócz) a Kalondou; odtud na jihozápad až k bodu, který se vyhledá na ohbí Ipelu, okrouhle 1 kilometr jižně od Tešmáku: tok Ipelu po proudu; odtud na západ až k bodu, který se vyhledá na toku Ipelu asi 1 kilometr západně od Tieši (Tésa): čára, která se určí na místě samém tak, že vede jižně od stanice Šáhů Ipelských (Ipolysag) a ponechává úplně na československém území železnici vedoucí ze Šáhů Ipelských (Ipolysag) do Čaty, jakož i odbočku do Krupiny (Korpona, Karpfen), ponechávajíc Maďarsku místa Bernecze a Tiešu (Tésa); odtud na jih až ke stoku s Dunajem: tok Ipelu po proudu; odtud až k bodu, který určí asi 2 kilometry východně od Antonienhofu východně od Kopčan (Kittsee)]: hlavní plavební tok Dunaje proti proudu; odtud na západ až k bodu, který se vyhledá na místě, okrouhle 1 kilometr západně od  Antonienhofu [východně od Kopčan (Kittsee)] společného to bodu třem hranicím Rakouska, Maďarska a Československa: čára, která se určí na místě samém...


ODDÍL IV.
STÁT ČESKOSLOVENSKÝ.

Článek 48.

Maďarsko uznává, jak to již byly učinily mocnosti spojené a sdružené, úplnou nezávislost státu československého, zahrnujícího i autonomní území Rusínů na jih od Karpat.


Článek 49.

Maďarsko se vzdává, pokud se jeho týče, ve prospěch státu československého všech práv a právních titulů na území bývalého mocnářství rakouskouherského, která leží za hranicemi Maďarska, tak jak jsou stanoveny v článku 27 ČástiII (Hranice Maďarska), a která jsou uznána za část státu československého touto smlouvou nebo jinými smlouvami uzavřenými pro uspořádání věcí doby přítomné.


Článek 50.

Komise složená ze sedmi členů, z nichž pět bude jmenováno Čelnými mocnostmi spojenými a sdruženými, jeden státem československým a jeden Maďarskem, bude ustavena do čtrnácti dnů po tom, kdy nabude působnosti tato smlouva, aby určila na místě samém hraniční čáru, uvedenou v článku 27 části II (Hranice Maďarska).


Článek 51.

Stát československý se zavazuje nebudovati žádných vojenských zařízení na části svého území, která leží na pravém břehu Dunaje na jih od Bratislavy.


Článek 52.

Podíl a povaha finančních břemen Maďarska, která bude státu československému převzíti za území postavené pod jeho svrchovanost, budou určeny podle článku 186, Části IX (Klausule finanční) této smlouvy. Pozdější úmluvy upraví veškeré otázky, které by nebyly upraveny touto smlouvou a ke kterým by mohlo dáti podnět postoupení řečeného území...


ODDÍL IX. OBECNÁ USTANOVENÍ.

Článek 73.

Nezávislost Maďarska jest nezadatelná, leda by dala k tomu souhlas Rada Společnosti národů. Maďarsko se proto zavazuje, že se, pokud nesvolí řečená Rada, zdrží jakéhokoli jednání, kterým by zadalo své nezávislosti, ať přímo či nepřímo a jakýmkoli způsobem, zejména tím, že by se před přijetím za člena Společnosti národů účastnilo záležitostí některé jiné mocnosti.


Článek 74.

Maďarsko prohlašuje, že již nyní uznává a přijímá hranice Rakouska, Bulharska, Řecka, Polska, Rumunska, státu srbsko-chorvatsko-slovinského a státu československého tak, jak budou hranice tyto stanoveny čelnými mocnostmi spojenými a sdruženými. Maďarsko se zavazuje, že uzná plnou platnost mírových smluv a ujednání dodatkových, jež jsou nebo budou uzavřeny mezi mocnostmi spojenými a sdruženými a mocnostmi, které bojovaly po boku bývalého mocnářství rakousko-uherského; že schválí ustanovení, jež byla nebo budou učiněna o území bývalé říše německé, Rakouska, království bulharského a říše ottomanské, a že uzná nové státy v hranicích, jež jim takto jsou určeny.


Článek 75.

Maďarsko se vzdává, pokud se jeho týče, ve prospěch Čelných mocností spojených a sdružených všech svých práv a právních titulů na území, které dříve náležela bývalému mocnářství rakousko-uherskému a která, ležíce za novými hranicemi Maďarska, tak jak jsou popsány v článku 27 Části II (Hranice Maďarska), nejsou dosud přidělena nikomu jinému. Maďarsko se zavazuje, že uzná opatření, která Čelné mocnosti spojené a sdružené učiní o těchto územích, zejména pokud jde o státní občanství obyvatelů.


Článek 76.

Žádný z obyvatelů území bývalého mocnářství rakousko-uherského nesmí býti znepokojován nebo obtěžován, ať pro svoje politické chování od 28. července 1914 až do konečného rozhodnutí o svrchovanosti nad tímto územím, ať pro úpravu svého státního občanství podle této smlouvy.


Článek 77.

Maďarsko vydá neprodleně zúčastněným vládám spojeným nebo sdruženým archivy, záznamy, plány, listiny a vůbec doklady všeho druhu, týkající se správy civilní, vojenské, finanční, soudní nebo jiné v postoupených územích. Jestliže některé z těchto dokladů, archivů, záznamů, listin nebo plánů byly přemístěny, vydá je Maďarsko na žádost zúčastněných vlád spojených nebo sdružených. Jestliže by se archivy, záznamy, plány, listiny nebo doklady, uvedené v odstavci 1. a nemající rázu vojenského, týkaly zároveň správy maďarské a jestliže by proto jejich vydání bylo pro správu rakouskou spojeno s újmou, zavazuje se Maďarsko, že za podmínky vzájemnosti poskytne vládám spojeným a sdruženým, o které jde, volný přístup k nim.


Článek 78.

Zvláštními smlouvami mezi Maďarskem a každým ze států, kterým bylo postoupeno nějaké území bývalého království uherského, nebo které vznikly rozkouskováním bývalého mocnářství rakousko-uherského, bude postaráno o úpravu zájmů obyvatel, zejména pokud jde o jejich práva občanská, jejich obchod a provozování jejich povolání.

Vianočná dohoda

1943

Ideové smery na Slovensku, ktoré i po 6. októbri 1938 zotrvali na zásadách protifašistickej demokracie a viedli dodnes aktívny odpor proti politickému, hospodárskemu a kultúrnemu znásilňovaniu slovenského ľudu a ktoré dnes reprezentujú skutočné zmýšľanie všetkých vrstiev slovenského ľudu, dohodli sa na vytvorení spoločného politického vedenia, ktorým bude Slovenská národná rada ako jediný reprezentant politickej vôle slovenského národa doma.

Úlohou a cieľom Slovenskej národnej rady je:

  1. Jednotne a centrálne viesť boj slovenského národa za odstránenie nacisticko-nemeckého diktátu, vykonávaného i domácimi uzurpátormi politickej moci.
  2. V prvej príhodnej chvíli prevziať všetku politickú, zákonodarnú, vojenskú i administratívno-výkonnú moc na Slovensku a vykonávať ju podľa vôle ľudu až do tej doby, kým slobodne zvolení zástupcovia ľudu nebudú môcť všetku moc prevziať.
  3. Po prevzatí moci, len čo to bude možné, Slovenská národná rada sa postará, aby slovenský ľud si voľne a slobodne určil svojich zástupcov, ktorým SNR všetku moc odovzdá.
  4. SNR bude vo svojej činnosti postupovať v dorozumení s č.-sl.vládou a celým zahraničným odbojom, ktorých prácu na medzinárodnom a vojenskom poli uznáva a ju podporuje.

Tu združené smery a zložky dohodli sa na týchto zásadách:

  1. Želáme si, aby národ slovenský a národ český ako najpríbuznejšie slovanské národy utvárali ďalšie svoje osudy v novej Č-SR, spoločnom to štáte Slovákov a Čechov, a na podklade princípu rovný s rovným.
  2. Želáme si úzku spoluprácu so všetkými slovanskými štátmi a národmi, menovite so ZSSR, v ktorom vidíme záštitu slobodného života a všestranného rozmachu malých národov vôbec a slovanských zvlášť.
  3. Budúca Č-SR má viesť svoju zahraničnú politiku v duchu týchto zásad, a preto sa má na poli zahraničnopolitickom a vojenskopolitickom opierať o ZSSR.
  4. ...
  5. Vnútorné usporiadanie budúcej Č-SR má byť demokratické, majú sa vykoreniť všetky tendencie fašistické, rasistické, totalitné a také, ktoré budú v rozpore s týmito zásadami. V tomto duchu má byť vnútorný politický režim pevne vedený, pritom však demokratický. Je potrebné vystríhať sa omylov a chýb minulosti. Myšlienku demokracie je treba preniesť a prehĺbiť i na pole hospodárske a sociálne tak, aby rozdelenie národného dôchodku medzi všetko obyvateľstvo bolo čo najrovnomernejšie a aby život každého občana bol ľudský a dôstojný.
  6. Kultúra, školstvo a výchova majú byť vedené spomenutými zásadami. Zachovaná má byť sloboda náboženských vyznaní, vylúčený má však byť vliv cirkvi na smer a vedenie štátu.
  7. definitívnej úprave týchto otázok rozhodnú ? a to menovite o ústavnoprávnej úprave pomeru slovenského národa k národu českému ? zo slovenskej strany výlučne slobodne zvolení (určení) zástupcovia slovenského národa.

Viedenská arbitráž

Viedeň 2. novembra 1938

Arbitrážne rozhodnutie

Na základe žiadosti, ktorú podali kráľovská maďarská a československá vláda u vlády nemeckej a kráľovskej vlády talianskej, aby arbitrážnym rozhodnutím upravili medzi nimi nevyriešenú otázku území, ktoré majú byť odstúpené Maďarsku, ako aj na základe následne na to medzi zainteresovanými vládami vymenených nót z 30. októbra 1938, sa ríšskonemecký minister zahraničných vecí pán Joachim von Ribbentrop a gróf Galeazzo Ciano, minister zahraničných vecí Jeho Veličenstva kráľa Talianska, cisára Etiópie stretli dnes vo Viedni a v mene svojich vlád, po opätovnom rozhovore s kráľovským maďarským ministrom zahraničných vecí pánom Kolomanom von Kánya a československým ministrom zahraničných vecí pánom Dr. Františkom Chvalkovským, vydali nasledovné arbitrážne rozhodnutie:

  1. Územie, ktoré má Československo odstúpiť Maďarsku, je vyznačené na pripojenej mape1. Vytýčenie hranice priamo na mieste sa prenecháva maďarsko-československému výboru.
  2. Vyprázdňovanie Československom územia, určeného na odstúpenie, a jeho obsadzovanie Maďarskom sa začne 5. novembra 1938 a skončí sa do 10. novembra 1938. Jednotlivé etapy vyprázdňovania a obsadzovania, ako aj ich ďalšie modality, okamžite stanoví mad'arsko-československý výbor.
  3. Československá vláda sa postará, aby územie, ktoré odstupuje, zostalo pri vyprázdňovaní v riadnom stave.
  4. Jednotlivé otázky, vyplývajúce z odstúpenia území, osobitne otázky štátnej príslušnosti a opcie, bude riešiť maďarsko-československý výbor.
  5. Maďarsko-československý výbor sa tiež dohodne na podrobnejších ustanoveniach na ochranu osôb maďarskej národnosti, ktoré ostanú na území Československa, a osôb nemaďarskej národnosti nachádzajúcich sa na odstúpených územiach. Tento výbor sa postará najmä o to, aby maďarská národná skupina v Bratislave získala rovnaké postavenie ako ostatné tamojšie národné skupiny.
  6. Ak vzniknú odstúpením územia Maďarsku nevýhody a ťažkosti hospodárskeho alebo dopravno-technického rázu pre územie zostávajúce Československu, urobí kráľovská maďarská vláda všetko, čo je v jej moci, aby takéto nevýhody a ťažkosti v zhode s vládou československou odstránila.
  7. V prípade, že pri realizácii tohto arbitrážneho rozhodnutia vzniknú ťažkosti alebo pochybností, kráľovská maďarská a československá vláda sa o nich dohodnú priamo. Ak by sa pritom nemohli na niektorej z otázok zhodnúť predložia ju na definitívne rozhodnutie nemeckej a kráľovskej talianskej vláde.

Vyhlásenie Slovenskej republiky rád

(pôvodné znenie)

Ku proletarom caleho sveta!

Viťazna svetová revolúcia, ktorú ňe môže prekazac v napredovaní s novimi velkimi višledkami bohaciala svojich zdarí. Na slovenskej zemi, ktorá už ošlebodzena je od jarma imperialistov:

neška se otvori

samostatná Slovenska

Radová Republika.

Perši skutok bul od jarma českich imperialistov višlebodzeneho proletariata, že od imperialistov vikričeniale s skutočnosci zohavenvo samourčujuce pravo sebe zhotoval.

S tim pohnutom slovenské robotnici, vojaci a sediaci dalej budovali totu revolučnú frontu, ktorej cestu ruská a uhorská Radová Republika rovnili, a plaču, vihrali pre velku ideu svetovej Radovej Republiki.

Slovenska Radová Republika, ktorá še teraz narodzila, jak prirodzenich spojení patril viťaznich prjaceli, ruskú a uhorskú Radovú Republiku a medzinárodného proletariata.

Slovenska Radová Republika stáva še pod ochranu vše lepše a lepše vistaveneho jednotného a solidárneho robotnickeho internationala. Perši pozdrav slovenskej Radovej Republiki ešci českim utlačenim proletarom patri Slovenska Radová Republika stoji tješ na fundamentu najobširnejšej proletárskej demokracii, ale doraz ustaví zbroj diktaturi, ktorá ňe šanuje totich, ktoré proti totej čistej, verejnej a ňefalošnej demokracie dačo piano robja, ktoré samourčujuce pravo ohrožovaju. Z teho cilu rozbúri každú našilnost kapitalistov a imperialistov, vipustoši každú možnost vikoristovanie a chista mocnú svetovú revolúciu mocného pracujúceho ľudi.

Mocno a bez pojednané pracuje slovenskí proletariať svoju historickú povolanú a bi verne prenasledoval robote prechod, že bi svojim prikladom povzbudzoval nasledujúci, že bi na proletárske meno hodne buli.

Nech žije svetová revolúcia!

Nech žije komunisticki internacionál!

___________________________

Poznámka autora digitalizácie:

bohaciala = obohacovala
vykričeniale = vyhlásené
patril = považuje
doraz = hneď

Vyhlásenie stanného práva na Slovensku 9.3.1939

Vyhlásenie stanného práva na Slovensku 9.3.1939 Vydáno dne 13. 06. 2007 (500 přečtení)

Vyhláška miestnej verejnosti

V poslednej dobe sme boli svedkami niektorých takých poľutovaniahodných zjavov, ktoré, keby sa opakovali, by viedli k ohrozeniu slobody a života národa slovenského a tým aj česko-slovenského štátu. Toho si akiste žiadny národne uvedomelý a statočný Slovák a občan tohoto štátu nepraje.

Rozhodol som sa preto prevziať na dobu potreby na teritoriume môjho sboru veškerú moc správnu aj sudcovskú do svojich rúk.

Tým zostáva nedotknutá slovenská autonómia

Tieto opatrenia sú namierené len proti zradcom, ktorí nivočia slovenský národ a jeho budúcnosť a proti škodcom a zapredancom národa, ktorých je teraz najvyšší čas odstrániť v záujme spoločného štátu, slovenského národa a ľudu.

V okamihu vylepenia alebo vybubnovania tejto vyhlášky, každý je bezpodmienečne povinný podriadiť sa mojim nariadeniam, ako aj nariadeniam vojenských úradov a orgánov, ktoré v mojom mene budú horeuvedenú správnu a sudcovskú moc vykonávať.

Predovšetkým zakazujem čo najprísnejšie všetky verejné shromaždenia, shlukovanie sa viacerých osôb na uliciach, ako aj akékoľvek kritizovanie tohoto môjho počinu. Oproti tým, ktorí by toho nedbali, bude zakročené s prísnosťou a bezohľadnosťou.

Rovnako zakazujem páchanie týchto zločinov: vraždy, lúpeže, žhárstvo, verejné násilie, poškodzovanie cudzieho majetku, odboja, sbehnutia, navádzanie alebo napomáhanie k porušeniu vojenskej služobnej povinnosti, vzbury, plienenia ako aj násilného sprotivenia sa úradným orgánom i všetkých sabotážnych činov, ktorými by bol rušený normálny provoz verejných podnikov alebo hospodársky život.

Osoby, ktoré pri páchaní týchto činov budú dopadnuté, budú na mieste zastrelené.

Nariaďujem s okamžitou platnosťou, aby všetky podniky, obchody a provozovne ako aj verejné miestnosti boli zatvorené najneskoršie o 19. hodine. Po tejto hodine nie je dovolené žiadnemu, aby sa zdržiaval na uliciach a verejných miestach.

Všetky zbrane, sečné, bodné alebo strelné, ako aj náboje a výbušniny, je povinný každý odovzdať i keď má povolenie k ich držaniu, behom 12 hodín na najbližšom okresnom úrade, najbližšej četníckej stanici alebo policajnom úrade.

Rovnako zakazujem počúvať cudzozemský rozhlas (rádio), ako aj rádiospojenie pomocou vysielacích staníc, nachádzajúcich sa v súkromnom držaní. Zavádzam súčasne prísnu cenzúru listových zásielok, preventívnu cenzúru periodickej tlače a suspendujem domovmi slobodu.

Tí, ktorí neodovzdajú zbrane, budú počúvať cudzí rozhlas, ako aj nebudú dbať ustanovenia o rádiovysielaniu, budú trestaní rovnako ako zločinci.

Občania, zachovajte vo vlastnom záujme naprostý kľud, dôverujte predstaviteľom vojenskej moci, ktorá vždy pracovala len pre blaho nášho spoločného štátu, slovenskej krajiny a slovenského pospolitého ľudu.

Slováci, Slovenky! Uvážte, že ide o Vašu lepšiu budúcnosť!

Zmluva o ochrannom pomere medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom

podpísaná: Viedeň, 18. marca 1939. Berlín 23. marca 1939.

NEMECKÁ VLÁDA a SLOVENSKÁ VLÁDA

sa dohodli vzhľadom na to, že sa Slovenský štát dal pod ochranu Nemeckej ríše, z toho vyplývajúce dôsledky upraviť zmluvou. Za tým účelom podpísaní splnomocnenci oboch vlád sa dohodli na týchto ustanoveniach:

Článok 1

Nemecká ríša preberá ochranu nad politickou nezávislosťou Slovenského štátu a nad integritou jeho územia.

Článok 2

Na prevedenie ochrany prevzatej Nemeckou ríšou má nemecká branná moc právo v pásme, ktoré je na západe ohraničené hranicou Slovenského štátu a na východe všeobecnou čiarou východného okraja Malých Karpát, východného okraja Bielych Karpát a východného okraja pohoria Javorníkov, kedykoľvek zriaďovať vojenské objekty a držať ich obsadené silou, ktorú pokladá za potrebnú. Slovenská vláda urobí opatrenia, aby pre tieto stavby potrebná zem a pôda bola daná k dispozícii nemeckej brannej moci. Taktiež dá Slovenská vláda súhlas k úprave, ktorá je potrebná k bezcolnému zásobovaniu nemeckých oddielov a k bezcolným dodávkam z Ríše pre vojenské stavby. V pásme popísanom v ods. 1 vykonáva vojenské výsostné práva nemecká branná moc. Osoby nemeckej štátnej príslušnosti, ktoré sú zamestnané v opísanej oblasti na základe súkromného-zmluvného pomeru stavaním vojenských objektov, podliehajú v tejto veci nemeckému súdnictvu.

Článok 3

Slovenská vláda bude svoje vojenské sily organizovať v úzkej zhode s nemeckou brannou mocou.

Článok 4

Primerane ochrannému dohodnutému pomeru bude slovenská vláda viesť svoju zahraničnú politiku v úzkej zhode s nemeckou vládou.

Článok 5

Táto zmluva vstupuje podpísaním hneď v účinnosť a platí na dobu 25 rokov. Obe vlády sa dorozumejú pred uplynutím tejto lehoty o včasnom predĺžení tejto zmluvy. Na dôkaz toho podpísali splnomocnenci obidvoch strán túto zmluvu v dvoch vyhotoveniach.

Viedeň, 18. marca 1939. Berlín 23. marca 1939. ZA NEMECKÚ VLÁDU:

von Ribbentrop e. h.

ZA SLOVENSKÚ VLÁDU:

Dr. Jozef Tiso v. r.
Dr. Vojtech Tuka v. r.
Dr. F. Ďurčanský. r.

Zákon č. 1 Snemu slovenskej krajiny o samostatnom Slovenskom štáte

14.3.1939

Zákon zo dňa 14. marca 1939 o samostatnom Slovenskom štáte. Slovenský snem uzniesol sa na tomto zákone:

§1. Slovenská krajina vyhlasuje sa za samostatný a neodvislý Slovenský štát. Snem Slovenskej krajiny pretvára sa na zákonodarný snem Slovenského štátu.

§2. Až do vydania ústavy Slovenského štátu celá vládna a výkonná moc je v rukách vlády, ktorú menuje predsedníctvo snemu.

§3. Všetky doterajšie zákony, nariadenia a opatrenia ostávajú v platnosti so zmenami, ktoré vyplývajú z ducha samostatnosti Slovenského štátu.

§4. Vláda sa splnomocňuje, aby cestou nariadenia vykonávala všetko, čo je v prechodnom čase potrebné na udržanie poriadku a na zabezpečenie záujmov Slovenského štátu.

§5. Zákon tento nadobúda účinnosti dnešným dňom a splní ho vláda.


Dr. Sokol v.r.

Dr. Tuka v.r.

Dr. Ďurčanský v.r.

Sidor v.r.

Medrický v. r.

Dr. Tiso v.r.

Čatloš v.r.

Sivák v.r.

Dr. Pružinský v.r.


Dr. Tiso v.r. Čatloš v.r. Sivák v.r. Dr. Pružinský v.r.

Zápisnica o z vyšetrovania streľby do Slovákov v Šuranoch

25.12.1938

Spísaná v kancelárii Generálneho sekretariátu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany v Bratislave dňa 8. apríla 1940 s pánom Fridrichom Hronom, žiakom VIII. triedy II. štátneho reálneho gymnázia v Bra­tislave, nar. 26. novembra 1920 v Šuranoch, bytom t. č. v Bratislave, lamačská 357 a s Jánom Kuťkom, žiakom VIII. triedy II. štátneho reálneho gymnázia v Bratislave, nar. 6. augusta 1919 v Šuranoch, bytom t. č. v Bratislave, Krížna 28.  Vec: Žandárska salva 25. decembra 1938 v Šuranoch.

Po vyzvaní, aby hovorili pravdu, udávajú toto:

Asi týždeň pred Vianocami 1938 v budapeštianskom rozhlase bola správa, že prišla do Budapešti delegácia šurianskeho obyvateľstva, ktorá na kompetentných miestach vraj vyhlásila, že Slováci v Šuranoch sú spokojní a že neprajú si byť späť pripojení k Slovensku. Totižto v tých časoch na obsadenom území sa veľa hovorilo, že slovenské kraje majú byť späť pripojené k Slovensku. De­putáciu zaranžovali miestni Maďari, ktorí v obci tvoria asi 5 % obyvateľstva, formálne do deputácie boli pribratí i dvaja Slováci, závislí na miestnych Maďaroch (kostolník Gašpar Ondrušek a jeho syn). Šurianske občianstvo s neľúbosťou sledovalo vyhlásenie tejto deputácie a jej propagačné využívanie budapeštianskym rozhlasom, čo vyvolalo veľké rozhorčenie medzi šurianskymi Slovákmi, ktorí nedali nijaké splnomocnenie deputácii, aby hovorila v menej ta­mojších Slovákov, ktorí tvoria v obci 95 % väčšinu. Preto sa roz­hodli (hlavne mladí), že keď už nemôžu iným spôsobom prejaviť svoj nesúhlas s vyhlásením deputácie v Budapešti a dokázať svoje národné uvedomenie, tak aspoň zaspievajú v kostole na Vianoce 21 decembra v noci slovenskú hymnu, spievanie ktorej ostatne bolo vtedy na obsadenom území údajne povolené. Keď pobožnosť skončila, celý kostol začal spievať slovenskú hymnu Hej, Slováci. Už Počas hymny bolo počuť zvonku výstrely. Žandári totiž, keď sa o chystanom spievaní hymny dozvedeli, obsadili okolie kostola a vychádzajúci ľud začali kolbami rozháňať a biť, čo ešte viac rozohnilo spievajúcich Slovákov, takže o chvíľu po cele] obci, skoro po všet­kých uliciach, ozývala sa nocou slovenská hymna Hej, Slováci. Ináč noc minula pokojne. Na druhý deň na omši o 9. hod., keď začal ká­zať kňaz po maďarsky, celý kostol začal kašlať, takže kňaz bol nútený po niekoľkých okamihoch skončiť v polovici kázeň a pokra­čovať v odbavovaní sv. omše. Rozhorčení veriaci nedočkali ani ko­niec omše, ale opustili kostol pred skončením bohoslužieb. Na ná­mestí pred  kostolom hliadkovali žandárske stráže. O 10. hodine boli znova bohoslužby. Bohoslužby skončili bez výtržností, kázalo sa totiž po slovensky. Keď ľud vychádzal z kostola, niektorí členovia ?magyar nemzeti tanácsu? začali provokatívne vykrikovať s posmechom na slovenských občanov, aby spievali, ak sa neboja, i pred maďarskými žandármi slovenskú hymnu. Nato sa zhŕkli okolo nich niekoľkí Slováci a vyprosovali si, aby urážali Slovákov. Zvlášť ich rozdráždilo, že jeden z Maďarov údajne pošliapal pred zhromažde­ným davom slovenskú zástavku. Dvaja zo Slovákov rozbehli sa za Edmundom Szucsom, ktorý zástavku údajne rozšliapal, a vtom jeden zo žandárov bez vyzvania, bez upozornenia strelil do davu. Výstrel trafil 17-ročnú Máriu Kokosovú, ktorá o niekoľko minút v ordinácii miestneho lekára D. Szlávika skonala. Strela ju zasiahla do brucha. Žandári o niekoľko minút rozohnali ľud. Dňa 25. decembra popoludní oznamoval bubeník, že nikto sa nesmie zdržovať na ulici. Celé popoludnie sa neprihodilo nič zvláštneho, len večer, keď sa zotmilo,  začali zbierať žandári vinníkov vzbury.

Výpoveď Fridricha Hrona:

Večer asi o 21. hod., keď som už spal, vošli do izby traja žandári s nasadenými bodákmi, doprevádzaní p. Kučerom, obecným hájnikom, najsurovejším z tamojších maďarónov. Brat Vojtech a ja sme sa museli rýchlo obliecť a ísť s nimi, zatiaľ čo matka nariekala a prosila ich a babička zamdlievala. Veď ešte nikdy neboli u nás žandári. Obišli sme mesto okolo cukrovaru (nešli sme cez mesto]. Na žandárskej stanici nás prezreli, odobrali nám všetko, čo sme mali vo vreckách a surovo sotili nás na dlážku, pokrytú niekoľkými stebielkami slamy. Medzitým prišla dnu moja matka, ktorej však surovo vynadali a vyhnali von. V miestnosti le­žalo už 21 známych. Spomedzi nich bolo, ako som si všimol, 14 bývalých orlov a Hlinkových gardistov. Noc prešla za ustavičných na­dávok službukonajúcich žandárov. Každý musel ležať, nikto však nie spať. Keď niekto zdriemol, uderil ho žandár surovo kolbou pušky do nôh alebo žalúdka, ako napríklad Vaníčka a iných. Na druhý deň 26. decembra od rána stále pribúdalo zatknutých, takže cez poludnie nás bolo už vyše 50. Hneď popoludní začal sa výsluch. Najprv vyvolali si na výsluch niekoľko mojich priateľov (medzi ni­mi i brata Vojtecha), volali ich po jednom do žandárskej kancelá­rie. Všetci sa vrátili tackajúc sa, neistým krokom, bledí a opuchnu­tí. Potom prišiel sám vyšetrujúci detektív a so slovami ?No most az a pervi hlinkagárdišta? ma zavolal. Vyšiel som s ním a dlhou chod­bou sme sa dostali k dverám kancelárie. Medzi dverami ma zrazu niekto hrozne uderil od zadu po šiji na lebku a sotil dnu. Na napolo omráčeného revali, nadávali a smiali sa. Chlap ako hora, Jóska (tak ho volali ostatní), reval: ?Ide a kezedet?. Ja som vôbec nevedel o čo ide; takto som si totiž nepredstavoval výsluch. Stál som iba, ne­vediac čo robiť, až keď mi zrazu začal jeden zo žandárov dávať od zadu z celej sily facky. Nevediac čo robiť, spadol som na zem, aby som sa uhol fackám. Ruka žandárova mi preletela ponad hlavou. Rozzúrený skočil na mňa a začal ma kopať. Vyskočili i ostatní a tĺkli ma, kopali a vlasy mi trhali, zakiaľ ich nezastavil vyšetrujúci detektív. Vstal som. Jeden žandár mi natiahol ruky a vysvetlil mi, čo vlastne žiadajú odo mňa. Nato ma začal ozrutný ?Jóska? celou silou tĺcť po rukách policajným pendrekom. Cítil som, ako by som už nemal dlane, ale iba horúce páliace gule namiesto nich. Nemo­hol som už vydržať, mykol som jednu ruku a pendrek šiel mimo. Zasa ako by na povel schytil každý, čo mal poruke, či už pravítko, kolbu alebo pendrek a tĺkli ma, kade zasiahli. Pocítil som dutý, tvrdý náraz, niečo tvrdého na hlave. Upadol som do bezvedomia a prišiel som k sebe až na chodbe, kde mi fŕkali do tváre studenú vodu. Keď som ako-tak vedel stáť na nohách, voviedli ma znova do Kancelárie. Konečne teraz sa začal aký-taký výsluch. Povedali mi, že vedia o tom, ako sme sa schádzali, spievali protimaďarské piesne, robili plagáty a pripravovali ?vzburu?. Že sme mali vraj so Slovenskom spojenie, dostali sme stadiaľ inštrukcie, ba dokonca i nejaké peniaze a plat za pripravovanie vzbury. Keď som im vykoktal, že to nie je pravda, tĺkli ma znova tak, ako prv, kým zo mňa nevynútili priznanie: ?áno?. Keď som však prišiel k sebe, znova som im poprel priznanie. Začali ma znova biť. Nevediac však, čo so mnou už robiť, nakoniec ma vysotili von a tak som sa dotackal, z polovice štvornožky, medzi ostatných kamarátov, kde som celé popoludnie ležal v bolestiach. Iba to ma oživilo, keď som videl odchádzať môjho kamaráta Imricha Raka. Tento totiž keď celý dobitý bol pre­pustený a odchádzal domov, odpovedal na poznámku ?Magyar em-bernek nem szabad sírni? sebavedomými slovami ?Én nem vagyok Magyar, én Szlovák vagyok?. K môjmu výsluchu musím podotknúť, ešte, že na bitke zúčastnil sa i jeden civil, maďarón Kučera, ktorý nielen že sa rehotal a robil poznámky, ale ešte nabádal žandárov k väčšej usilovnosti. Popoludní vypočuli ešte takto i ostatných a mnohých z nich prepustili, takže nakoniec nás tam ostalo len asi 10. V utorok 27. decembra nás po jednom vypočúvali od rána až do večera. Priznal som a podpísal jedinú vec: dohodli sme sa, že budeme spievať hymnu a začal som túto v kostole spievať. Poznamenávam, že tieto výsluchy boli už v celkom inom ovzduší. Žandári síce nadávali a vyhrážali ďalej, ale keďže sme boli už na to zvyknutí, mohli sme hovoriť voľne a s rozumom. Vo vyšetrovaní boli vtedy už len: Ján Kuťka, Karol Kuťka, Igor Štekláč, Závodský, Urban, Melen, V. Hron a ja. Zaujímavá bola vec Melenova. Gašpar Melen, 28-ročný mladík, hudobník hral na slávnostnej sv. omši na tambore. Keďže v šurianskom kostole ešte neboli lavice- je to novostavba- mali hudobníci vypožičané stoličky zo susedného domu. Po omši niesol Melen stoličku majiteľovi. Pred kostolom však práve vedia neho zastrelili Kokosovú, ktorá padla jemu do náručia. On ju hneď i zaniesol k Dr. Szlávikovi, lekárovi, kde dievča umrelo. Gašpar Melen bol však zatknutý a obvinený z toho, že si niesol stoličku, na ktorú sa vraj chcel pred kostolom postaviť a rečniť k ľudu. Pri prvom takzvanom ?výsluchu? bol do krvi zbitý. Až v utorok pri jed­nom výsluchu sa mu podarilo vysvetliť žandárom pravé okolnosti. Títo sa mu ?veľkomyseľne? ospravedlnili a večer ho prepustili do­mov. Večer prepustili i mňa domov. Prišiel som domov, ľahol som si, a ani som sa nestačil poriadne perinou zakryť, prišli žandári znova. Teraz to boli tiež traja žandári v sprievode s miestnym policaj­tom. Znova tie isté scény ako pri predošlom zatýkaní: matka pla­kala, babička bedákala, otec hrešil a ja som sa obliekol a šiel som so žandárskym sprievodom na ?laktanyu?. Tam ma čakal znova štvorhodinový výsluch. Vypočúval ma celkom slušný pán, vraj vo­jenský podplukovník, bez mučenia. Výsluch trval od 22. hod. do 2. hod. v noci. Po mne vypočúvali ešte učiteľa Štekláča a robotníka Závodského. Bola to prvá noc, v ktorej som sa mohol aspoň trocha vyspať. Ráno prepustili všetkých, okrem Štekláča, Závodského a mňa. Nás troch zobrali autom do komárňanského väzenia. Tam sme sa dostali pred vojenský súd. Iba tu som pochopil, čo mi vlastne najdôležitejšieho chcú dokázať. Moja šurianska výpoveď bola tak nemožné poprekrúcaná, že som ju vôbec nepoznal. Chceli mi tam dokazovať, že p. učiteľ Štekláč mi priniesol zo Slovenska (on do­šiel na Vianoce do Šurian iba ženu a dieťa navštíviť) inštrukcie a rozkazy, a ja som potom na základe týchto zorganizoval vzburu. Na tom nebolo, pravda, ani slova pravdy. Učiteľ Štekláč prv učil na Šurianskej meštianskej škole, ale po príchode Maďarov bol pre­pustený zo služby. Učil potom na Slovensku. Keď Šiel na Vianoce domov, stretol vraj v Komjaticiach nejakých chlapcov, ktorí rozhadzovali protimaďarské letáky. Jeden si z nich schoval na pamiatku. V noci hneď po utierni ho zatkli žandári a našli u neho leták. Robotník Závodský cez noc bol v hostinci, v Potravnom spolku. Po polnoci počul krik na ulici. Vybehol, počul strieľať, vykríkol niečo i on a žandári ho hneď z miesta zobrali. Vo väzení s nami zaobcházali ako so všetkými ostatnými väzňami. Nebili nás už. Do Ko­márna prišla delegácia Šurančanov: p. Buran, p. Vŕba, p. Hledík a p. Cagáň a prosili o naše prepustenie. Na záruku týchto pánov, že sa budeme lojálne chovať a neutečieme z Maďarska, nás popoludní prepustili. Zo Šurian som odísť nemohol nezákonnou cestou, lebo by som bol narobil nepríjemností pánom, ktorí sa za mňa za­ručili. Vykonal som si preto pas. Medzitým sa úrady chovali ku mne dvojakým spôsobom. Žandári ma stopovali a každú chvíľu boli u nás, na druhej strane však vládny komisár mesta Ján Mihalík ma každú chvíľu volal na obecný dom a prehováral ma, aby som len neodchádzal, že keď chcem, obstará mi i úradnú satisfakciu. Vy­stavil mi i svedectvo o mravnej a politickej zachovalosti, ktoré som však použil na to, aby som si vymenil pas a prešiel som na Slovensko.

Vyhlasujem na svoju česť, že všetky tieto údaje sú pravdivé a ochotný som ich hocikedy znova potvrdiť.?


Zápisnica po prečítaní podpísaná.




E. Dittrich, ako svedok.               Fridrich Hron v. r.


Ján Kuťka v. r.                             Ján Kuťka v. r.

Zápisnica z rokovania Jozefa Tisa s Adolfom Hitlerom dňa 13. 3. 1939

Ďalej boli prítomní:

ríšsky minister zahraničných vecí von Ribbentrop, štátny minister Meissner, generál Keitel, generál Brauchitsch, štátny tajomník Dietrich, štátny tajomník Keppler, minister Ďurčanský.


Vodca pozdravuje ministerského predsedu Tisa a v dlhšom výklade mu opisuje vývoj v Československu. Od jesene minulého roku zažilo Nemecko dve sklamania. Jedno zapríčinilo Československo, ktoré čiastočne vedené zlou vôľou, čiastočne, ako napríklad u Chvalkovského, pre slabosť, nezabránilo, aby sa politické pomery nedostali do koľají, neúnosných pre Nemecko. Len Nemecku môže Československo ďakovať za to, že ho ešte viac neokýptili. S najväčším sebazaprením sa Nemecko vzdalo jazykových ostrovov pri svojich hraniciach, len aby zabezpečilo Československu normálny životný priestor. Vďaky sa za to nedočkalo. Žiadny Čech nestratil v Nemecku zamestnanie. Naopak, prijali sme u nás mnohých Čechov. Nik im neskrivil ani vlas na hlave, nik ich neurážal, ani nenapadol. Celkom inak to vyzerá na českej strane. Čo najprísnejšie opatrenia pri prepúšťaní sa týkali Nemcov.

Tisíce prišli o chlieb. Všade dochádza k všemožným provokáciám voči Nemcom a k ich diskriminácii. Nemci sú aj naďalej pod dozorom, takže ich situácia je ešte horšia ako pred septembrovou krízou. Tento vývoj nezodpovedá dohodám. V tlači sa Nemecko až do pred včerajška usilovalo o absolútne lojálny postoj. Tlač bola zdržanlivá a mnohé z toho, čo sa tam udialo, nezverejňovala, len aby udržala nezakalenú atmosféru. Zatiaľ v tom čase opätovne česká tlač prinášala nepriaznivé správy o Nemecku a určité orgány neustali vo svojom systematickom štvaní. Pokračovala letáková a ústna propaganda. Čechom sa navráva, že súčasný stav je len dočasný, opätovne sa medzi ľudom oživujú nádeje na zmenu nepriaznivú pre Nemecko. Vodca to už Chvalkovskému povedal a vytkol mu, že sa tu neustále prilieva olej do ohňa. Stredná Európa je daný, uzavretý hospodársky priestor, ktorý môže žiť len vtedy, ak je úplne pokojný. Potrebuje uvoľnenie. Geograficky je to už charakterizované tým, že Čechy a Morava sú obkľúčené Nemeckom a Nemecko vo svojom priestore nikdy nemôže strpieť ohnisko nepokojov.

V posledných týždňoch sa pomery stali neudržateľnými. Starý Benešov duch opäť oživol. Český ľud podnecujú k odporu. Situácia je neistá a nepokojná. A včera došlo k tým udalostiam v Brne a Jihlave. Kým my v Nemecku s Čechmi zaobchádzame dobre, v Československu to ide od desiatich k piatim. Takéto pomery nemôže Nemecko trpieť. Aj tamojší Nemci sa bránia, pretože nechápu, prečo by sa im malo vodiť ešte horšie ako predtým. Českú otázku sme vtedy vyriešili v súlade s našim svetonázorovým chápaním. Avšak ak toto riešenie nepovedie k úspechu, tak sme rozhodnutí vyriešiť ju bezo zvyšku, bez ohľadu na tieto ideologické zásady.

Druhým sklamaním pre nás je postoj Slovenska. V minulom roku stál Vodca pred ťažkým rozhodnutím, a to či má dopustiť obsadenie Slovenska Maďarskom, alebo nie. Vodca mal mylné predstavy, veril totiž, že Slovensko sa chce pripojiť k Maďarsku. Tento omyl vyplýval zo vzdialenosti medzi Slovenskom a Nemeckom a z prevahy väčších problémov, ktoré vtedy tento problém zatieňovali. Až počas krízy sa Vodca vzdal tohto názoru. Vtedy po prvýkrát počul a pozoroval, že Slovensko chce žiť vlastným životom. V Mníchove boli Vodcove rozhodnutia vedené nie mocensko-politickými ale národno-politickými záujmami. Urobil niečo, čo mu odcudzilo jeho priateľa Maďarsko, lebo tento princíp presadil aj proti vôli Maďarska. Tento svoj postup pred mesiacmi opätovne vysvetľoval.

A teraz poslal do Bratislavy ako svojho vyslanca Kepplera, ktorému Sidor vyhlásil, že je vojakom Prahy a bude sa vzpierať možnému odchodu Slovenska z československého zväzku. Keby to bol Vodca vedel už skôr, nemusel si znepriateliť svojho priateľa Maďarsko, ale mohol ponechať voľný priebeh všetkému, ako to prebiehalo. Preto teraz dovolil prísť ministrovi Tisovi, aby tak v čo najkratšom čase získal jasno v tejto otázke. Nemecko nemá východne od Karpát žiadne záujmy. Vlastne by mu malo byť jedno, čo sa tam deje. Otázka stojí tak, či Slovensko chce žiť vlastným životom, alebo nie. On od Slovenska nič nechce. Svoj národ, ba ani jediného vojaka by nenasadzoval za niečo, čo slovenský národ vôbec nechce. Chcel by len konečne mať potvrdené, čo vlastne Slovensko chce. Nechce, aby mu Maďarsko predhadzovalo, že konzervuje niečo, čo vôbec nechce byť konzervované. Na nepokoje a demonštrácie sa vo všeobecnosti pozerá veľmi zhovievavo, avšak v tomto prípade sú nepokoje len vonkajším znakom vnútornej neistoty. To nebude trpieť a preto dovolil prísť Tisovi, aby vypočul jeho rozhodnutie. Ide už nie o dni ale o hodiny. Raz bol povedal, že ak sa chce Slovensko osamostatniť, on bude toto jeho snaženie podporovať, ba dokonca garantovať. Splní svoje slovo, ako náhle Slovensko jasne vysloví svoju vôľu po samostatnosti. Ak by však váhalo alebo sa nechcelo od Prahy odtrhnúť, tak on prenechá osud Slovenska vývoju, za ktorý už nebude zodpovedný. Potom už bude vystupovať len v nemeckom záujme, a ten neleží východne od Karpát. Nemecko nemá so Slovenskom nič do činenia. Ono nikdy nepatrilo k Nemecku.

Vodca sa pýta ríšskeho ministra zahraničných vecí, či k tomu chce ešte niečo dodať. Ríšsky minister zahraničných vecí zdôrazňuje aj vo svojom mene, že tu ide o rozhodnutie v rozmedzí hodín a nie dní. Predkladá Vodcovi práve doručenú správu, ktorá hovorí o pohyboch maďarských jednotiek pri slovenskej hranici. Vodca číta toto hlásenie, zmieňuje sa o ňom Tisovi a vyslovuje nádej, že sa Slovensko skoro a jasne rozhodne.

Tiso ďakuje Vodcovi za jeho slová. Už dávno túžil počuť z Vodcových úst, aký je jeho vzťah k jeho národu a jeho krajine a ako sa on pozerá na tieto problémy. Berie na vedomie, čo bolo povedané, a ubezpečuje, že Vodca sa na Slovensko môže spoľahnúť. Prosí o prepáčenie, že sa pod dojmom Vodcových slov nemôže okamžite jasne vyjadriť alebo dokonca prijať nejaké rozhodnutie. Chce sa so svojím priateľom vzdialiť a celú otázku si v pokoji premyslieť, no oni však preukážu, že sú hodní starostlivosti a záujmu, ktorý Vodca preukazuje ich krajine. Tým sa rozhovor skončil.

Ústavný zákon o vysťahovaní Židov

15.5.1942

Snem Slovenskej republiky sa uzniesol na tomto ústavnom zákone:

§1.

Židov možno vysťahovať z územia Slovenskej republiky.

§2

(1) Ustanovenie § 1 neplatí:

a) na osoby, ktoré sa najneskoršie 14. marca 1939 stali príslušníkmi niektorého kresťanského vyznania,
b) na osoby, ktoré žijú v platnom manželstve s Nežidom (Nežidovkou), uzavretom pred 10.septembrom 1941.

(2) Osoby, ktorým prezident republiky udelil alebo udelí oslobodenie podľa § 255 nariadenia č. 198/1941 Sl. z., ďalej lekári, lekárnici, zverolekári, inžinieri a iné osoby, ak príslušné ministerstvo uzná za potrebné ponechať ich vo verejnom, technickom alebo hospodárskom živote Slovenska, nemajú byť vysťahovaní dokiaľ je v platnosti rozhodnutie o ich oslobodení alebo ponechaní1.


(3) Vyňatie z pod vysťahovania (ods. 1 a 2) platí aj na manželku (manžela), na maloleté deti a v prípade ods. 1 písm. a) aj na rodičov vyňatých osôb.


§3

(1) Židia vysťahovaní a Židia, ktorí územie štátu opustili alebo opustia, strácajú štátne občianstvo Slovenskej republiky.

(2) Majetok osôb uvedených v ods. 1 prepadá v prospech štátu. Štát ručí veriteľom len do výšky hodnoty prevzatého majetku.


§4.

(1) Hnuteľný majetok osôb uvedených v § 2 ponecháva sa im v držbe a vo vlastníctve. Nárok na vrátenie hnuteľností, ktoré im podľa doterajších predpisov odňaté z držby pred 15. májom 1942, nemožno uplatňovať súdne.

(2) O živom a mŕtvom poľnohospodárskom inventári platia osobitné predpisy.


§5.

(1) Na vykonanie ustanovení §§ 1 a 3 najmä na zlikvidovanie osobných a majetkových právnych pomerov vysťahovaných Židov, ako aj Židov, ktorí územie Slovenskej republiky opustili, vydá potrebné predpisy vláda nariadením aj keby Ústava vyžadovala úpravu zákonom.

(2) Nariadenie vydané podľa ods. 1 majú platnosť zákona, podpisuje ich predseda vlády a všetci jej členovia a vyhlasujú sa v Slovenskom zákonníku.


§6.

Predpisy o právnom postavení Židov, pokiaľ obmedzujú osobné a majetkové pomery nežidovského manžela (manželky) Žida, strácajú účinnosť dňom vyhlásenia tohto zákona.


§ 7.

Tento ústavný zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykonajú ho všetci členovia vlády.


Dr. Tiso v. r.

Mach v. r.

Dr. Pružinský v. r. aj za ministra Stanu

Dr. Sokol v. r.

Čatloš v. r.

Dr. Tuka v. r.

Sivák v. r.

Dr. Medrický v. r.

Dr. Fritz v. r.

Čatlošovo memorandum

1944

Slovensko ako štát od Nemecka závislý, ktorého zahraničná politika je zmluvne podmienená správať sa podľa nemeckej, faktickým diktátom muselo vypovedať vojnu ZSSR a jeho spojencom. Dnes nemecká sila sa láme a na Slovensku sa uvoľňujú putá závislosti od Nemecka. Malý národ v položení tak závislom musí sa prispôsobovať mocným susedom. Je len radosťou, keď pritom môže dať výraz svojmu cíteniu. Dnes je čas, že slovanské založenie nášho národa nachádza cestu, aby jeho slobody stal sa zástancom nie cudzí, ale pokrvný brat. Doterajšou obozretnosťou vedení, chceme vyčkať v záujme svojho národa do posledného okamihu, aby sa Slovensko nestalo druhým nešťastným Talianskom. Záujem tak slovenský ako aj ZSSR je, aby sa nerozpútali boje na území Slovenska predčasne, lebo neskoršie to pôjde ľahšie, bez bojov. Teda neútočiť hneď pri dosiahnutí dotyku našich severovýchodných štátnych hraníc. Maďari majú v priestore Košíc najväčšie strategické zálohy, ktorými chcú operovať proti sovietskym vojskám na území východného Slovenska. Usilujú sa aj teraz už vziať si na starosť obranu priesmykov Lupkov a Dukla. My, Slováci, to nepripustíme, a preto robíme všetko tak, aby bolo presvedčenie i na strane nemeckej i maďarskej, že na obranu vlastnými silami vystačíme. V tom nás musí podporovať nepriamo aj ZSSR v jeho vlastnom záujme. Neskoršie, ale už podľa presne dohovoreného plánu, bolo by dobre previesť na tomto úseku demonštráciu delostrelectvom a predstieraným útokom, ktorý by slovenské jednotky tiež dobre markirovanou obranou odrazili, aby Nemci a Maďari nemali dôvodu pre ich pomoc a zásahy a dôverovali by Slovákom.

Slovensko ponúka svoje sily pre spoločnú vec so ZSSR takto: Sovieti nech tlačia intenzívne na priesmyky Užok a južnejšie proti Maďarom, aby tam pripútali čo najviac maďarských síl. Ďalej nech vyvinú ofenzívne úsilie severne Karpát, smerom na Tarnov a Krakov. Bočného protiútoku zo Slovenska nech sa neobávajú, lebo slovenské vojsko by už sledovalo neskoršiu svoju kooperáciu s vojskami ZSSR a v prípade nemeckého a či maďarského zásahu zo Slovenska by včas upozornilo sovietov, ak by samo nebolo vstave čeliť týmto nástrahám. ? Len keby sovieti dosiahli a dobre ovládli priestor Krakova, nastala by možnosť prekvapujúceho a úspešného útoku roti Maďarom a umožnenie ďalších operácií aj proti Nemcom z južných a západných hraníc Slovenska. Slovenské vojsko by pripravilo a umožnilo totiž rýchly a hladký presun sovietskych vojsk cez slovenské územie a samo by sa pripojilo k ťaženiu proti Maďarom. Bezpodmienečným predpokladom však pre toto úspešné uskutočnenie by bola naprostá tajnosť vzájomnej dohody a nijakým náznakom nezviklaná propaganda i spolupráca do tých čias Slovákov s Nemcami i Maďarmi. ? Tým by ZSSR razom a bezpečne urobil veľký a rozhodujúci skok vo vojne na tomto priestranstve. V rozhodujúcom okamihu slovenské vojenské vedenie by urobilo štátny prevrat. Odstránili by sa neželateľné osoby z vedenia a zrušili by sa organizácie, ktoré boli režimom jednostranne vytvorené. Slovenská vojenská diktatúra by našla vo všetkých vrstvách národa porozumenie a podporu, čím by sa stav vecí hneď stabilizoval a poriadok udržal. Zrušila by vypovedanie vojny ZSSR a jeho spojencom, so súčasným vypovedaním vojny Maďarom, čo by ju razom urobilo veľmi populárnou. Cez noc by zneškodnila nemecké vojenské i civilné zariadenie na Slovensku a vytvorila možnosti pre sovietske operácie veľkého rozmeru. Aj tu je predpokladom, že slovenská branná moc by udržala svoju štátnosť, stala by sa však súčiastkou armád ZSSR a kooperovala by aj s československými jednotkami na podklade vzájomnej nezávislosti, lebo inak by nastali obapolné sváry a povážlivé konflikty.

Preto žiada sa, aby v prípade zásadného súhlasu zriadili sa permanentné komisie, ktoré by kontakt udržovali na oboch stranách v blízkosti zázemí a mali ďalekosiahlu vojenskú i politickú oprávnenosť. Na Slovensku by vec predbežne zostala vo vojenských rukách a postupom času by boli priberané aj politické osobnosti. Tajná organizácia slovenských boľševikov by tu sprostredkovala vzájomné styky, ale predbežne by sa do vecí v záujme prirodzeného priebehu a priechodu a tak i zapojenia celého národa, okaté nemiešala.

Štátoprávne dedukcie by vyplynuli beztak po ukončení vojny, aby riešenie vnútropolitické bolo v súlade so záujmami ZSSR. V doterajších ujednaniach sovietsko-československých treba vyhradiť Slovensku právo zaujať k nim svoje stanovisko a preto styk Slovákov so ZSSR sa deje pokiaľ možno priamo.

Žilinská dohoda

6.10.1938

Manifest slovenského národa

usnesený na zasadnutí výkonného výboru Hlinkovej slovenskej ľudovej strany ako právoplatnej politickej predstaviteľky slovenského národa dňa 6.októbra1938:

Mníchovská dohoda štyroch veľmocí podstatne zmenila štátne a politické pomery v strednej Európe. My Slováci, ako samobytný slovenský národ, žijúci od vekov na území Slovenska, uplatňujeme si svoje samourčovacie právo a preto dovolávame sa medzinárodného zagarantovania nedeliteľnosti svojej slovenskej národnej jednoty a nami obydlenej zeme. Chceme slobodne podľa vlastnej vôle určiť svoj budúci život v plnom rozsahu, v to počítajúc aj štátnu ústrojnosť v priateľskom spolužití so všetkými okolitými národmi a tak prispieť k usporiadaniu pomerov v strednej Európe v duchu kresťanskom.

Vytrváme po boku národov, bojujúcich proti marxisticko-židovskej ideológii rozvratu a násilia.

Sme za mierové vyriešenie sporných problémov v duchu mníchovskej dohody.

Protestujeme čo najrozhodnejšie proti tomu, aby hranice Slovenska určované boli bez nás, bez plnoprávnych zástupcov slovenského národa. Žiadame medzinárodnú ochranu slovenskej menšiny v cudzine.

Žiadame rýchlu demobilizáciu.

V duchu samourčovacieho práva žiadame okamžité prevzatie výkonnej a vládnej moci na Slovensku Slovákmi. Víťazstvo samourčovacieho práva znamená pre slovenský národ víťazné zakončenie nášho dlhoročného boja.

Nech žije sloboda slovenského

národa!

Nech žije slovenská vláda

na Slovensku!


Vyhlásenie

I. Podpísaní osvojujeme si návrh Hlinkovej slovenskej ľudovej strany na vydanie ústavného zákona o autonómii Slovenska tak, ako bol podaný v poslaneckej snemovni v roku 1938 a uverejnený v Slováku v čísle 129 zo dňa 5. júna 1938. Zaväzujeme sa, že sa všetci všetkými silami vynasnažíme, aby tento návrh bol národným shromaždením ústavne prijatý najneskôr do 28. októbra 1938. Ústavným prijatím tohoto návrhu bude štátoprávne postavenie Slovenska definitívne vyriešené.

II. Vládna a výkonná moc na Slovensku má sa okamžite odovzdať do rúk slovenskej vlády, preto žiadame okamžite poveriť podpredsedu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany poslanca Dr. Jozefa Tisu, aby ako dezignovaný predseda sostavil v dohode s podpísanými politickými stranami prvú slovenskú vládu pozostávajúcu z predsedu a štyroch členov ministrov a navrhol ju na menovanie.

Podpísaní prijímajú návrh zákona na decentralizáciu vládnej a výkonnej moci tak, ako je k tomuto prehláseniu pripojený. Tento návrh má sa prijať a uskutočniť v najkratšom čase, aby aj do uskutočnenia prvého bodu tohoto vyhlásenia vládna a výkonná moc dostala sa nielen fakticky, ale i právne do rúk Slovákov.

Dané v Žiline dňa 6. októbra 1938.


Návrh zákona o decentralizácii vládnej moci

Národné shromaždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto

§ 1.

Cieľom zabezpečenia prajného vývinu slovenského národa v rámci republiky Československej upravuje sa verejnoprávne postavenie Slovenska a jeho národných, politických, kultúrnych, hospodárskych a sociálnych záujmov a v dôsledku toho decentralizuje sa vládna a výkonná moc na Slovensku.

§ 2.

Vládnu a výkonnú moc na území slovenskej krajiny vykonáva slovenská vláda, pozostávajúca z piatich členov - ministrov. Výnimku tvorí agenda ministerstva zahraničia, národnej obrany, správa štátneho dlhu a uzavieranie pôžičiek pre spoločné potreby štátu.

§ 3.

Jeden z piatich ministrov bude poverený funkciou predsedu slovenskej vlády. Všetci piati ministri sú zároveň aj členmi ústrednej vlády v Prahe.

§4.

Na Slovensko takto prenesená vládna a výkonná moc, rozdelí sa na odbory takto:

  1. Vnútro, spravodlivosť a zdravotníctvo: sem patrí doterajšia agenda ministerstva vnútra, zdravotníctva a telesnej výchovy a spravedlivosti.
  2. Doprava: sem patrí agenda ministerstva pôšt a telegrafov a železníc.
  3. Hospodárstvo: sem patrí agenda ministerstva verejných prác, obchodu, priemyslu a zemedelstva.
  4. Osvetový: sem patrí agenda ministerstva školstva a národnej osvety.
  5. Finančný a sociálny: sem patrí doterajšia agenda ministerstva financií a sociálnej pečlivosti.

Všetky štátne podniky, jestvujúce na území Slovenska, podliehajú rozhodujúcej právomoci slovenskej vlády, ktorá ich zadelí do patričného odboru.

§5.

Úmernú čiastku rozpočtových výdavkov ustáli paritná komisia, určená s jednej strany ústrednou vládou a s druhej strany slovenskou vládou.

§ 6.

Zákon tento nadobúda účinnosti hneď vyhlásením a platí pokiaľ sa ustanoví autonómna vláda za zmenenej ústavy.

§ 7.

Previesť tento zákon ukladá sa ústrednej vláde a slovenskej vláde spoločne.


V Žiline 6. októbra 1938

Návrh zákona podpísali:

P.Teplanský, K.Stodola, J.Ursíny, J.S.Vančo, Ing.J.Líška, J.Lichner, K.Rybárik, O.Devečka, dr.E.B.Lukáč, A.Šelmec, Ing.J.Styk, dr.M.Vančo, dr.J.Paulíny-Tóth, dr.J.Ivák

Hypotézy

... o hypotézach

Sú tu populárne hypotézy. Hypotéza je neoverená teória. Možno je pravdivá celá, alebo len z časti, alebo sa ukáže že je to celkovo nezmysel. Hypotézy sú niečo ako rozprávky pre dospelých.

Dejiny

Nánosy po celej Zemi

Celý povrch Zeme je pokrytý vrstvami piesku a hliny, niektoré nánosy sú skamenelé. Medzi niekoľkometrovými vrstvami nánosov sú vrstvy černozeme. V nánosoch sú predmety, kostry ľudí, zvierat a zuhoľnatelé rastliny. Medzi niektorými katastrofami boli desaťročia pokoja kým vznikla černozem. Pravdepodobne to boli opakujúce sa potopy sveta, pomocou tsunami bombardovaním mora. Aj dnes existujú zbrane schopné vyvolať potopu, napríklad ruské torpéda Poseidon. Tiež mohli byť bombardované mestá jadrovými zbraňami o sile výbuchu v megatonách TNT.

Nepravdepodobnými dôvodmi, ktoré sa nezhodujú s inými faktami, sú Ďanibekov efekt pre Zem, bahenné sopky, vymrštením veľkého materiálu po dopade planétky, prašné búrky. Nezmyslom je sadanie domov, kultúrne vrstvy alebo zvyšovanie úrovne miest kvôli záplavám. Ak domy sadajú, praskajú steny a domy sa často zrútia. Pod súčasnými cestami v hĺbke niekoľko metrov sú staré cesty, je nepravdepodobné že by sa cesty niekoľko storočí nepratali a potom sa postavila nová vyššie, pričom všetky okolité domy by prišli o zasypané poschodia. Je jednoduchšie zvýšiť breh rieky ako nanosiť kvantá hliny do miest a vybudovať nové cesty.

Všetky budovy sveta staršie ako 100 rokov majú nižšie poschodia zasypané hlinou. Každá stará budova má podzemné poschodia, niektoré zasypané, iné už odkopané. Domy sa stavajú tak, že sa spraví základ a sokel z nesavého materiáli (dolomit, žula, betón), a nadzemné podlažia už môžu byť zo savého materiálu (tehla, pieskovec, porobetón). Staré mudovy majú steny podzemných poschodí zo savých materiálov, a to spôsobuje ich vlhnutie a rozpad v mrazoch. Dnes sa to rieši odkopaním starého domu do hĺbky zamŕzania cca 1 meter na Slovensku, upebnením nopovej fólie na stenu a prisypaním štrku.

Potopy

Potopy boli 6 000 rokov a bolo ich veľa. Nájdete ich pod slovom povodne. V nedávnej minulosti boli veľké potopy:
1691 - zatopilo celú Európu a Ameriku, v Peterburgu bolo 7,5 m vody
1824, 7. novembra - boli aj veľké vlny, v Petrburgu bolo 4,2 m vody

Zoznam potôp v Peterburgu podľa knihy "Aller S - Povodne v Sankt Petergurgu" vydanej v roku 1826, na strane ( 95 ) , v pdf 122:

V 1717 roku v deň narodenia Krista bola voda 20 stôp nad úrovňou rieky, 1 deň
- 1736 -- - - - - 19 - 3 -
- 1751 - 1. septembra - - 10 - 2 -
- 1756 - 8. októbra - - 20 - 5 -
- 1776 - 15. novembra - - 7 - 5 -
- 1777 - 31. augusta - - 18 - 2 -
- 1788 - 25. januára - - 17 - 7 -
- 1791 - 22. marca - - 20 - 2 -
- 1792 - 11. decembra - - 20 - 6 -
- 1793 - 5. marca - - 18 - 6 -
- 1824 - 3. novembra - - 19 - 3 -
- - - 15 -- - - 19 - 3 -

Obri žijúci pred pár storočiami - ľudia, zvieratá, dinosauri.

Často sú nachádzané kostry ľudí vysokých 3 až 12 metrov. V posledných desaťročiach sú nálezy ničené alebo skrývané.

Existujú 100 rokov staré fotky ľudí vysokých 3 metre, ktorý boli ako atrakcia.

Staré domy majú vyššie stropy, väčšie okná, vyššie a širšie dvere. Bolo by nezmyselné takto stavať pre dnešných ľudí. Domy sa stavajú na mieru pre ľudí ktorí v nich bývajú. Ajj dnes sú iné normy na Slovensku alebo v Japonsku.

V niektorých knižniciach sú veľké knihy, ktoré dokáže zdvihnúť len obor. Tieto knihy nie sú prístupné bežným ľuďom. Sú v nich vedomosti z minulosti. Tí ktorý ich mohli študovať zverejňujú "náhle objavy", alebo sú objavy pripísané nejakému "géniovi", napríklad Nikola Tesla, alebo Leonardo da Vinci.

Existujú veľké staré zbrane, ktoré mohli používať len obri - pušky, revolvery, meče... Na fotke má puška zrezanú pažbu, aby ju dnešní ľudia mohli držať.

Rôzne kalendáre

Mapy sveta

Maľby a fotky

Giovanni Battista Piranesi bol maliar, architekt a archeológ. Od roku 1720 (1740) maľoval ruiny (Talianska). Na maľbách je vidno že mestá boli zničené povodňou a zanesené niekoľkometrovou vrstvou nánosou, pričom boli odpustené niekoľko desaťročí, pretože na ruinách rastú stromy. Jeho maľby boli pravdivé, stavby na jeho obrazoch existuje aj dnes. Maľby sú presné, možno to boli fotky pomocou technológie tej doby. Môžete ich nájsť na Google.

PrílohaVeľkosť
Aller_S_Podne_v_Sankt-Peterburgu_1826.pdf9.4 MB
VelkeKnihy.jpg73.99 KB
VelkaPuska.png207.44 KB
VelkaKostraCloveka.jpg82.21 KB
VelkaLebka.jpg141.2 KB
VelkaPuska.jpg138.67 KB

Zväčšujúca sa Zem

Fakty

  • Altantický ceán sa rozširuje (medzi USA a Európou) asi 10 cm za rok. Tichý oceán sa rozširuje asi o 20 cm za rok. To znamená že sa rozširuje celá Zem.
  • Pri modeli zväčšujúcej sa Zeme zapadajú kontinenty do seba akoby tvorili jeden kontinent na celej zemeguli bez oceánov.
  • Zemetrasenia sa vyskytujú približne každú hodinu. Odkaz: Zemetrasenia v reálnom čase. https://geofon.gfz-potsdam.de/eqinfo/list.php
  • Dinosauri podstatne väčšie ako dnešné najväčšie zvieratá, pričom končatiny nemali konštruované na tak veľkú záťaž. Väčšie a menej konštrukčne pevné boli všetky zvieratá. To sa dá vysvetliť len menšou gravitáciou na povrchu.
  • Deň bol v minulosti kratší a stále sa predlžuje. To sa dá vyvsetliť zväčšovaním planéty pri zachovaní hybnosti otáčania.

Hypotézy

  • Pri jadrových reakciách v strede planéty vznikajú menšie jadrá až samostatné neutróny, ktoré sa o 11 minút rozpadnú a vzniknú z nich protóny, z ktorých zanedlho vznikne atomárny vodík, ktorý sa ďalej chemicky zlučuje. Atomárny vodík má 100 000 krát väčší priemer ako protón. Ľahšie prvky sú redšie, zaberajú väčší objem ako pôvodné prvky.
  • Každé veľké kozmické teleso nasáva éter a zväčšuje sa. To je aj zdrojom tepla v telesa. Zväčšuje sa Zem, planéty aj Slnko. Gravitácia je prúd jemného éteru do vnútra planét a hviezd.

Obrázky:

PrílohaVeľkosť
ZvecsujucaZem.gif175.85 KB

Éterodynamika

1. Úvod

Čo je éter

Vesmír je vyplený plynom, ktorý sa nazýva éter. Skladá sa z pružných častíc, ktoré sa nazývajú amery, a sú rádovo 10-20 krát menšie ako priemer protónu. Častice sú víry éteru. Silové polia sú spôsobené pohybom éteru.

Autori

Snahy o definovanie a zmeranie vlastností éteru boli už pred pár storočiami. Základ modernej hypotézy o pohybe éteru vytvoril letecký inžinier Vladimír Akimovič Atsyukovskij, ktorý veľkú časť života venoval štúdiu prúdenia plynov. Definoval toroidné štruktúry, vypočítal vlastnosti éteru... a tým vytvoril základ modernej éterodynamiky. Jeho hypotézu dnes rozvíjajú a robia pokusy ďalší ľudia. Nájdete ju pod slovom ефиродинамика (éterodynamika).

Význam

Éterodynamika definuje nižšiu úroveň hmoty, a umožňuje vypočítať vlastnosti a správanie sa vyšších úrovní. Éterodynamika predpovedá vlastnosti hmoty, čo je jedna z podmienok pre vedeckú teóriu. Je to podobné ako keby boli v stedoveku známe len látky a nevedelo sa ako sa budú správať po zmiešaní. Dnes poznáme nižšie úrovne chémie - molekuly, atómy, chemické väzby. To nám umožňuje navrhnúť na počítači nové molekuly a vypočítať ich vlastnosti.

Teoretická fyzika je základom techniky. Ak vieme ako funguje príroda, môže vytvoriť nové technológie. Ak sú vo fyike bludy, nevytvoríme nič. V 1 m3 éteru je toľko energie, že by stačila na mnoho miliárd rokov pri súčasnej spotrebe ľudstva. Táto energia je dostupná všade. Jej využitím by spravilo ľudstvo ďalší krok vo svojom rozvoji. Každých sto rokov dochádzalo k významným vedeckým objavom, nasledoval rozvoj techniky, a potom nasledovali znmeny v spoločnosti. Aciukovskij sa snažil postupovať prísne vedecky. Mnoho ľudí vytvára krásne teórie, ktoré nemajú s realitou veľa spoločné. Slovo éter bolo poškodené rôznymi nezmyselnými teóriami. Aj v oficiálnej vede je veľa nezmyslov a nepresností.

PrílohaVeľkosť
eter.zip1.96 MB

2. Vlastnosti éteru

Éter ako celok:

  • hustota éteru (permitivita vákua) = 8,85×10-12 kg/m3
  • hustota častice éteru > 2,8×1017 kg/m3 (vyplývá zo známého objemu a váhy protónu)
  • tlak éteru = 1,3×1036 N/m2
  • energia obsiahnutá v jednotke objemu > 1,3×1036 J/m3
  • rýchlosť zvuku (priemerná rýchlosť šířenia tlakových vĺn) > 5,4×1023 m/s
  • rýchlosť šírenia tepelných vĺn ("rychlosť svetla") = 3×108 m/s
  • teplota < 10-44 K
  • kinematická viskozita ≈ 4×109 s.m2
  • dynamická viskozita ≈ 3,5×10-2 kg/(m.s)
  • koeficient tepelnej vodivosti ≈ 1,2×1089 kg.m/(K.s3)
  • koeficient tepelnej difúzivosti ≈ 4×109 m2/s
  • tepelná kapacita pri stálom tlaku > 1,4×1091 m2/(K.s2)
  • tepelná kapacita pri stálom objeme > 1091 m2/(K.s2)

Častica éteru:

  • hmotnosť < 1,5×10-114 kg
  • priemer < 4,6×10-45 m
  • množstvo častíc v jednotke objemu > 5,8×10102 m-3
  • stredná dĺžka voľnej dráhy < 7,4×10-15 m
  • stredná rýchlosť tepelného pohybu ≈ 5,4×1023 m/s

3. Pohyb éteru

Atomárne častice (neutróny, protóny, elektróny...) a iné zoskupenia (magnet, guľový blesk...) sú torodiné víry éteru. Toroidné víry poznáme ako krúžok dymu, alebo okrúhla bublina vo vode. Lineárne víry poznáme ako tornádo alebo krútiaca sa voda odtekajúca z vane. Vo víroch je tekutina oddelená od okolitej tekutiny tenkou povrchovou vrstvou, ktorá funguje ako klzné ložisko. Častice a atómy sú zoskupenia toroidných vírov, Lineárny vír vychádzajúci z protónu fixuje elektrón v obale atómu. Fotón je sled lineárnych vírov éteru, stočený do špirály. Víry sa otáčajú opačne a preto držia spolu. Víry obsahujú energiu, ktorá sa prenáša vo fotóne. Fotón vzniká za pohybujúcim sa toroidom podľa určitého kritériá, podobne ako pri vetre vlniaci sa dym z komína, alebo striedajúce sa víry za horami.

Predpkladá sa že častice éteru majú rôznu veľkosť. Veľké frakcie silno ovplyvňujú toroidy, preto možno odtieniť magnetické pole. Menšie frakcie pôsobia slabšie, preto gravitačné pole prechádza hlboko do hmoty. Malé a veľké frakcie na seba vzájomne pôsobia. Čím je energia víru väčšia, tým je menší a hustejší, pretože pohybujúci sa plyn vytvára podtlak. Hustota víru je daná rovnováha tlakov vonkajšieho éteru a v vo víre rotujúceho hustejšieho éteru. Preto má protón menší objem ako elektrón, hoci má vyššiu hmotnosť. Energia fotónu je nepriamo úmerná vlnovej dĺžke. Z prírody poznáme tornádo, ktoré je najsilnejšie v spodnej najužšej časti. Po svojom vzniku je vír stláčaný okolitým éterom, a tak okolitý éter koná prácu. To by mohlo byť zdrojom energie čerpaného z éteru. Takýto stroj sa ešte nepodarilo postaviť.

4. Častice

https://etherdynamics.wiki/wiki/Элементарные_частицы

Podľa pokusov s tvorbou toroidov vo vzduchu sa predpokladá že základ neutrónu a protónu tvorí toroid obsahujúci závitovo skrútený vír. V takomto tvare má väčšiu energiu a menšie rozmery ako jednoduchý kruhový toroid. Tento základný toroid je podstatne menší ako neutrón alebo protón. Citlivosť našich prístrojov neumožňuje zmerať jeho magnetický moment. Z jednej strany zo stredu toroidu vychádza lineárny vír éteru. Neutrón obsahuje tento základný toroid, okolo ktorého je vytvorený lineárny toroid, preto navonok nemá elektrické pole. Predpokladá sa že keď sa asi po 12 minútach rozpadne samostatný neutrón, tento sekundárny vír sa uvoľní ako elektrón. Protón má okolo toroidného základu hustý toroid ktorý prechádza jeho stredom, preto má navonok elektrické pole, a je väčší ako neutrón. Elektrón je veľký toroid s malou energiou. Môže byť viazaný k protónu, ale môže sa aj uvoľniť.

5. Atómy

https://etherdynamics.wiki/wiki/Атомы

Protóny a neutróny sa spájajú v dôsledku podtlaku na mieste ich vzájomného dotyku. Častice sa v jadre spájajú tak, aby sa vzájomne vyhli lineárnym toroidom. Neutrón a protón sa spoja opačnými stranami ako sú lineárne toroidy. Viac protónov a neutrónov sa spája tak aby sa v priestore vyhli lineárnym toroidom. Sila spojenia nukleónov je preto v každom atóme iná a preto je aj iná väzobná energia a stabilita jadier. Najsilnejšia väzba je medzi neutrónom a protónom, slabšia medzi dvoma protónmi. Preto stabilné jadra atómov tvoria pravidelné mnohosteny s vrstvami protónov a neutrónov. Počet protónov a neutrónov je rovnaký, ale väčšie jadrá majú niektoré protóny skryté vo vnútri jadra, ich lineárne víry sú zablokované, preto nemôžu viazať elektróny, a a preto sú mylne považované za neutróny. Atómy sú v Mendelejovej tabuľke rozdelené podľa počtu elektrónov, nie protónov.

Lineárne víry protónov, nazvané fotónová niť, držia na mieste elektróny v obale atómu. Okolo elektrónov zniká sekundárny vír, nazývaný orbitál.

6. Fotóny

Fotón je sled lineárnych vírov éteru, stočený do špirály. Víry sa otáčajú opačne a preto držia spolu. Víry obsahujú energiu, ktorá sa prenáša vo fotóne. Fotón vzniká za pohybujúcim sa toroidom podľa určitého kritériá, podobne ako pri vetre vlniaci sa dym z komína, alebo striedajúce sa víry za horami.

7. Gravitačné pole

Gravitácia podľa Acjukovského a WikiPedie je prúd éteru do vnútra veľkých telies ktorý pôsobí silou na telesá v jeho okolí. V telesách je nižšia teplota a podtlak éteru, ktorý vyvoláva prúdenie okolitého éteru do vnútra telesa. Éter vstupuje do telesa zo všetkých strán, na povrchu prvou kozmickou rýchlosťou, pre Zem je to 11,18 km/s, pre Slnko 618 km/s. Vo vnútri telesa sa tok zužuje, zrýchľuje a vznikajú víry - protóny, čím je éter pohlcovaný, planéty rastú. Čas za ktorý sa zväčšila hmotnosť Zeme "e" krát (e = 2,718) bol 3,75 miliardy rokov.

8. Magnetické pole

Magnetické pole, viď Wikipédia, je prúd éteru. Ak z dvoch magnetov prúdi proti sebe éter (2 severné póly), tak sa magnety odtláčajú, podobne ako keď strieka voda z hadice. Podobne je to aj pri dvoch južných póloch, pretože sú to toroidy, na vonkajšj strane majú opačný smer rúdenia ako na vnútornej. Ak z jedného magnetu vystupuje prúd éteru (severný pól) a do druhého vstupuje (južný pól), tak podtlak prúdenia priťahuje magnety podľa Bernouliho rovnice. Rotujúce magnetické polia, teda víry éteru, sa priťahujú ak majú rovnaký smer otáčania, pretože vznikne spoločný vír a v priestore medzi nimi vznikne podtlak. Príkladom sú dva a viac vodičov s prúdom, magnety, jadrové častice. Jadrové sily sú podtlak ktorý spája protóny a neutróny v jadre atómu. Magnetické pole pôsobí na elektrickú časticu v dôsledku Magnusovho efektu podobného krútiacej sa lopte vo futbale ktorá letí po krivke. Jedna strana rotujúceho toroidu má rovnaký smer prúdenia éteru a druhá opačnú, ako je prúdenie magnetického poľa.

9. Elektrické pole

Elektrický náboj sú silové účinky lineárneho víru toroidu. Cez vnútorný otvor toroidu prúdi éter, ale na jednej stran pomalšie cez širší otvor, a opačnej strane rýchlejšie cez zúženú časť otvoru. Silové účinky má predovšetkým užšia časť s rýchlejším prúdením. Protón vyfukuje éter preč od toroidu, preto kladný náboj označujeme šípkou smeron von od náboja. Elektrón nasáva éteter, preto záporný náboj označujeme šípkou smerom dnu. Pretože protón má väčšiu energiu toroidu, aj vyfukovaný éter je silnejší, ako nasávaný u elektrónu. Preto má kladný náboj väčšie silové účinky ako záporný.

Elektrické pole, viď wikipédia, je súbor špirálových vírivých éterových rúr. Intenzita elektrického poľa je daná počtom rúr na jednotkovú plochu prierezu, pričom s vyším počtom rúr sa zmenšuje ich priemer.

Nezaradené

Elektromobily

Je dostatok elektrickej energie pre elektromobily?

Na Slovensku v roku 2004 bola spotreba pohonných hmôt (PHM) 1,8 miliónov ton. To je 1,8 miliardy kg. Energia v PHM bola:

E = 1,8 . 109 kg . 45 MJ/kg = 80 . 109 MJ = 22 . 109 kWh = 22 TWh

Spotreba elektrickej energie bola 27 TWh, čo je porovnateľné s množstvom energiev v PHM. Elektrickej energie možno vyrobiť viac. Účinnosť benzínového motora je 30 %, dieselového 40 %. Vacsinou jazdia po cestách benzínové automobily. Skutočné množstvo energie pre elektromobily by potom bolo:

Ee = E . 30 % = 22 TWh/rok . 30 % = 6,6 TWh/rok

Z celkového množstva vyrobenej elektrickej energie je to percento:

6,6 TWh / 27 TWh = 24 %

Záver: 1/4 už dnes vyrobenej elektrickej energie by stačilo na prevádzku elektromobilov, ktoré by nahradili všetky dnes jazdiace autá so spaľovacím motorom. Výroba elektrickej energie sa dá zvýšiť.

Elektrickú energiu možno vyrábať z lacnejších zdrojov ako je ropa: slnko, urán, uhlie, biomasa, voda, vietor... Elektromor má účinnosť 90 %, benzínový spaľovací motor 30 %. Rekuperáciou, čo je spätný návrat energie do batérií pri brzdení elektromotorom, sa znižuje spotreba hlavne v mestách povedzme o 50 %. Elektromotor má väčiu životnosť a spoľahlivosť ako spaľovací motor. Jediným problémom doteraz boli batérie, do ktorých by sa dalo uložiť dostatok energie na dojazd 200 - 300 km, čo je u automobilov požadované. Batérie by mali byť dostatočne lacné. Nové typy batérii toto čoskoro budú spĺňať.

Elektromobily v blízkej budúcnosti veľmi pravdepodobne nahradia väčšinu áut na spaľovací motor, ak tomu politické, alebo lobistické finančné skupiny opäť nebudú klásť prekážky. Moderné akumulátory majú už dnes dostatočnú kapacitu a aj ich ostatné parametre sú dostatočne vhodné pre sériovú výrobu hybridných áut, ako aj čistých elektromobilov. Ich parametre sa navyše každým rokom výrazne zlepšujú a po zavedení sériovej výroby sa nepochybne výskum v tejto oblasti ešte viac urýchli. Preto je veľmi ťažké odhadnúť, aké parametre budú mať elektromobily už o niekoľko rokov po ich sériovom nasadení. Je však pravdepodobne, že ich parametre budú oveľa lepšie ako parametre súčasných áut na báze spaľovacieho motora. Technológia spaľovacieho motora je totižto už po viac ako 100 ročnom vývoji prakticky na hranici svojich možností.

Existujú vhodné batérie?

  • LiFePO4 - LFP - Li-Ion batérie s katódou z fosfátu lítia a železa, lítium nanofosfát. Vybíjací prúd 10C (špotová jazda), nevybuchujú (bezpečné), nie sú citlivé na zmenu napätia (jednoduchá nabíjačka), životnosť 2.000 nabíjacích cyklov, pracujú pri -30 až + 60 C (ročná doba nemá vplyv). Na 70 % kapacity sa nabijú za 10 minút, úplne sú nabité za 15 minút. To napríklad umožňuje ich nabíjanie po každom okruhu autobusu MHD, počas prestávky v garáži, aznížiť veľkosť akumulátorov na tretinu.
    Na tieto batérie je kopa pochvalných článkov, ale zatiaľ sa masovo nevyrábajú. Vyrába ich americká spoločnosť A123 Systems, ktorá má patentovanú technológiu. Nemá konkurenciu a preto sú ceny vysoké a záujem malý. Zatial sa používajú ako akumulátory do elektrického náradia. V prípade záujmu vyrobí firma A123 akumulátory na zakázku a sú lacnejšie ako v obchodoch. Od roku 2010 sa budú montovať do nového elektromobilu Dodge Circuit.
    Firma A123 vyrába články ANR26650M1 s parametrami: CA = 2,3 Ah, Ivyb = 70 A (120 A pulzne), U = 3,3 V, 70 g.
  • LiFePO4 s potiahnutím tenkou vrstvou difosfátu lítia, v štádii vývoja, rýchlešie nabíjanie, 10 - 20 sekúnd, a vybíjanie, bez poškodenia matriálu.
  • Nano-titánové batérie nanosafe, štátom USA dotované, vyrába ich spoločnosť Altairnano, použité už v niektorých automobiloch, nabijú sa za 10 minút, ich životnosť je 15 rokov (10 rokov na 80 % C)
  • lítium-sírové - v štádiu vývoja, 3 x vyššia kapacita na jednotku hmotnosti ako pri klasických Li-ion.

Príklad výpočtu betérie

Pre auto s dojazdom 100 km, s rekuperáciou aj podstatne viac, spotreba ekvivalent 6 litrov benzínu na 100 km.:

Energia v 6 litroch benzínu: E = 6 litrov . 0,73 kg/liter . 45 MJ/kg = 200 MJ = 55 kWh

Účinnosť benzínového motora je 30 %

Energia potrebná pre elektromobil: E = 55 kWh . 30 % = 17 kWh / 100 km

Cena energie

Pri dnešných cenách energie vyjde:

benzín: 27 eur/GJ = 0,10 eur/kWh
nafta: 27 eur/GJ = 0,10 eur/kWh
elektrina NT 20 hod: 30 eur/GJ = 0,11 eur/kWh

Je to prakticky rovnaká cena. Účinnosť elektromobilu je ale 3 krát vyššia ako pri spaľovacom motore, preto cena energie pre elektromobil je 3 krát nižšia. Pre porovnanie:

Cena za kilometer

Automobil so spaľovacím motorom ma spotrebu spotrebou 8 litrov / 100 km = 0,9 ?/liter . 8 litrov = 7,2 eur / 100 km = 0,072 eur/km. Počas životnosti auta, 300 000 km spotrebuje benzín za 22.000 eur.

Elektromobil má tretinovú spotrebu, teda 0,024 eur/km = 2,4 eur/100 km = 7.200 eur / 300 000 km.

Podstatná je však vysoká cena batérií, ktorá tvorí väčšiu časť ceny auta. Betérie o pár rokov treba vymeniť. To zvyšuje náklady na kilometer, ktoré sú potom porovnateľné alebo vyššie ako u áut so spaľovacím motorom. Ekonomické by potom boli len autá s priamym napájaním, napríklad trolejové.

Konštrukcia elektromobilu

Vhodný je jednosmerný elektromotor. Umožňujje plynulý prechod z pohonu na brzdenie s rekuperáciou. Pri dostatočne výkonnom elektromotore nie je potrebná prevodovka, spojka ani brzda. Zmenou budiaceho prúdu možno vytvoriť pohon, brzdenie, spätný chod a voľnobeh. Ako bezpečnostný prvok môže ostať ručná brzda a vypínač budiaceho prúdu miesto spojky. Elektromotory na rekuperáciu je vhodné umiestniť priamo ku kolesám. Pri silnom brzdení je potrebný kondenzátor.

Návrh slovenskej gramatiky

  1. Namiesto písmen Y, Ý sa budú písať písmená I, Í.
  2. Slabiky ďe, ťe, ňe, ľe, ďi, ťi, ňi, ľi bude možné písať s mäkčeňom v slovách, kde sa mäkko vyslovujú.
  3. Namiesto koncoviek -ou, -ov sa bude písať nová jednotná koncovka -ow. Namiesto písmena V na konci slabiky budeme písať písmeno W.
  4. Zavedie sa nová slovenská štandardná klávesnica.
  5. Pri ručnom písaní bude dovolené mäkčene vyznačovať aj vo forme vodorovnej čiarky nad písmenom alebo v jeho hornej časti, napríklad:

Ukážka textu v novej gramatike

Zdroj: http://vdp.sk/forum/viewtopic.php?p=5677#5677

PrílohaVeľkosť
d-makke.gif986 bajtov
t-makke.gif986 bajtov
n-makke.gif946 bajtov
l-makke.gif976 bajtov

Pedagogické zásady

1. Primeranosť

  • formy a metódy prispôsobte možnostiam žiakov, napríklad mladší žiaci potrebujú kratšie vyučovanie a pestrejšie formy, starší majú rozvýjať aj abstraktné myslenie
  • nepreťažujte, ale na druhej strane dostatočne vyťažujte
  • sústreďte sa na základné učivo, nie na množstvo údajov

2. Individuálny prístup

  • rešpektujte individuálne rozdiely žiakov
  • prístup k žiakom je individuálny, výchova ale prebieha v kolektíve

3. Postupnosť

  • od blízkeho ku vzdialenému, od známeho k neznámemu, od konkrétneho k abstraktnému, od ľahkého k obtiažnějšiemu, od jednoduchého k zložitějšiemu, od všeobecného ku konkrétnemu

4. Systematickosť, sústavnosť

  • sústavná práca učiteľa - pravidelnosť v domácej príprave, príprava pomôcok ai.
  • učivo musí tvoriť logický systém, musí na seba logicky naväzovať
  • opakujte a precvičujte sústavne
  • vyhľadávajte pre svojich žiakov mezipredmetové vzťahy
  • dbajte na systematickosť v celom školskom živote a dennom režime žiakov

5. Uvedomelo, cieľavedomo

  • uvedomelý postoj žiakov k učeniu - vysvetliť ciele učenia tak, aby ich prijali za svoje
  • dbajte aby žiaci učivu porozumeli, pri zkúšaní  požadujte porozumenie - vzťahy, presné pojmy a úsudky, nie memorovanie
  • dajte žiakom priestor na premyslenie toho, čo sa učí, nech postihujú vzťahy a zákonitosti
  • umožnite žiakom pochopiť požiadavky, zmysel a čo se majú učiť
  • stanovte konečné aj čiastočné ciele a krokov na ich naplnenie. Ciele by ste mali vedieť tiež zdôvodniť.
  • spätná väzba - pravdivé a podporujúce pozitívne hodnotenie

6. Trvalo

  • osvojené vedomosti, znalosti, návyky, záujmy, postoje atď. vašich žiakov by mali byť trvalé
  • predpokladom je pochopenie, precvičovanie, opakovanie a dodržovanie ostatných zásad

7. Aktívne, iniciatívne, samostatne, tvorivo

  • vychádzajte zo samostatnej práce žiakov. Kto sa vezie, nedáva pozor na cestu, kto sám musí ísť či riadiť, dáva pozor, aby neupadol nebo nezablúdil (Komenský)
  • snažte sa, aby vaši žiaci boli pri výuke čo najviac aktívny, nesedeli pasívne. Nerobte ich prácu za nich. Učiacemu náleží práca, učiteľovi jej riadenie (Komenský). Pasivita ubíja ducha i pozornosť. Najviac sa človek naučí, keď sám niečo robí, keď sám niečo skúša, keď niečo vysvetľuje či učí iných. Vyprovokujte zvedavosť detí, aktivujte ich tvorivosť, človek sa potrebuje realizovať. Priame poznávacie činnosti pomôžu hlbšiemu pochopeniu. Buďte demokratický, umožnite žiakom spolurozhodovať.

8. Názorne

  • zapojujte čo najviac zmyslov žiakov, používajte názorné pomôcky - kvalitné učebnice, počítače, mapy, tabuľky, schémy, filmy, obrázky, predmety, zvukové nahrávky, navštevujte zoologické zahrady, múzeá, choďte do přírody, robte pokusy. Vedie to k lepšiemu zapamätaniu.
  • Komenského zlaté pravidlo: V mnohých prípadoch je vhodné postupovať od príkladu k pravidlu a k praktickému použitiu. Pozor: Zanedbanie zásady názornosti vedie k verbálnym, formálnym, nejasným znalostiam. Jej preceňovanie naopak môže brzdiť rozvoj abstraktného myslenia.

9. Teóriu spojte s praxou

  • Myslite na praktickosť toho, čo sa vaši žiaci učia. Umožnite žiakom hľadať potrebné informácie v praxi a zároveň si získané informácie v škole overovať a precvičovať v praxi. Prepojte školu a vyučovanie s okolím školy a prirodzeným prostredím žiaka. Vychádzajte z predstáv a skúseností žiakov, s ktorými do školy prichádzajú. Vymedzujte výukové ciele aspoň na úrovni aplikácie získaných poznatkov. Umožnite svojim žiakom chápať a vidieť zmysluplnosť výuky v škole, približte im jej praktickosť.

10. Jednotne

  • dbajte na jednotnosť výchovného pôsobenia, cieľov, zámerov, foriem a metód učiteľov, rodičov, školy a rodiny a iných výchovno-vzdelávacích organizací, spolupracujte s rodinou. Jednotnosť posiluje pôsobenie, nejednotností paralyzuje a oslabuje. Žiak sa v rozporuplných požadavkách ťažko orientuje, a pokiaľ sa snaží vyhovieť dostává se do konfliktu rolí.

11. Kvalitne, náročne, pravdivo

  • Držte sa zásady kognitívnej/intelektuálnej náročnosti. Zamerajte učebné činnosti k autentickým projektom alebo vyjadreniam, ku ktorých realizácií je nutné použiť tvorivé myslenie. Buďte nároční, ale ponúkajte svoju pomoc.
  • Učivo, ktoré žiakom predkladáte má být pravdivé a overené.

12. Výchovne

  • Nepodporujte neutralizovanie výchovných situácií v škole. Napr. to, že odstraníme rastliny z dosahu žiakov, aby ich neničili, nevedie k mravnému chovaniu, iba sme odstranili príležitosť k poškodzovaniu, ale nie poškodzovaniu samému. Situáciu je treba riešiť z výchovného hľadiska. Učiteľ má ísť príkladom mravného chovania.

13. Optimisticky, pozitívne, ľudsky

  • Verte žiakom. Očákavajte dobré výsledky, verte v zlepšenie. Poskytujte im spätnú väzbu a konštruktívnu kritiku. Ukazujte svojim žiakom uprímný záujem o nich. Rešpektujte ich dôstojnosť a neponižujte ich. Nechajte ich povedať svoj názor.

14. Sústredene na žiaka

  • Premýšľajte, plánujte a hodnoďte vyučovanie nie z hlediska vašej činnosti, ale predovšetkým z pohľadu žiaka. Kritériom má byť ?čo žiak zažije, čo bude robiť, cítiť a myslieť si, čo si z výuky odnesie?. Škola je tu pre NAŠE deti. Myslite na nich v kontexte celého ich individuálneho života a ich odpovednosti za svoj vlastný život a dôsledky ich rozhodnutí.

zdroj

Rodový statok

    Poľnohospodárstvo
  1. Ekozahrady (vytvorenie bezúdržbovej záhrady, čistenie vody, odolné rastliny) http://www.ekozahrady.com/
  2. Prírodná farma Steppa Holzera v Aplách http://www.rodovystatek.cz/sepp_holzer.htm
  3. Bezorebné pestovanie obylia pre strednú Európu http://www.kruhzivota.sk/?page=clanky&node=224&
  4. Kniha pdf o prírodnom poľnohospodárstve, od pána Fukuoka http://rapidshare.com/files/349720056/Revolucia_jednej_slamky.pdf
  5. Konopa (využitie, vlastnosti, pestovanie) http://www.konopa.sk/ , kniha Konopa v priemysle http://dokumenty.konopa.sk/Konopa_v_priemysle.pdf alebo http://www.klasici.sk/sites/default/files/Konopa_v_priemysle.pdf , povolené odrody http://dokumenty.konopa.sk/povolene_odrody_2009.xls .
  6. Morison, Permakultura: http://www.jindrichovice.cz/cs/web/podnikatele/rodinna-farma-permaland/0...
  7. Predaj starých druhov ovocných stromov a kríkov http://www.stareodrudy.org/
  8. Predaj starých druhov obilia http://gengel.webzdarma.cz/
  9. Remineralizácia pôdy (berte len ako info o mineráloch, to isté robia stromy) http://www.remineralize.org/
  10. Ako ubytovať užitočný hmyz http://vcelky.cz/hnizdiste.htm
  11. Konope, marihuana http://mustwatch.hztz.cz/film/union-business-behind-getting-hign-marihuana/
  12. Chov zvierat
  13. kozy: http://www.ekokoza.cz/
  14. indická kačka: http://www.indickybezec.estranky.cz/
  15. bežný chov zvierat: http://www.agroporadenstvo.sk/
  16. Lesy:
  17. http://www.youtube.com/watch?v=o9-9UceaQjI - obnova lesa
  18. http://www.youtube.com/watch?v=PnVNH0PXn2A&feature=related - ticho
  19. http://www.youtube.com/watch?v=EK3FASrAZg0 - holoruby
  20. Atlasy prírody
  21. www.byliny.sk - liečivé bylinky
  22. www.nahuby.sk - atlas húb
  23. www.hmyz.info - hmyz
  24. www.orszagh.info/orszaghova/dokumenty/ - ryby
  25. Stavby
    a) hlinené
  26. http://filesurf.ru/166659/Prirucka_hlineneho_stavitelstvi.pdf.html - kniha pdf
  27. waf-kolektiv.blogspot.com/2009/12/najskor-zem-nekompromisna-ekologicka.html - film o hlinených stavbách
  28. www.flickr.com/photos/smallape/sets/72157622481434893/show/ - ukážka jednoduchej stavby
  29. www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&t=264...- ukážka jednoduchej stavby
  30. picasaweb.google.com/ozartur/KurzHlinen...- nubijská klenba
  31. b) slamené
  32. www.veronica.cz/?id=74 - slamená izolácia
  33. slamahlina.blogspot.com - stavba v Spišskom Podhradí
  34. www.strawbale.com
  35. filesurf.ru/166815/Stavby_ze_slamy.pdf.html - kniha pdf
  36. fuckcopyright.blogspot.com/2010/01/natural-building-and-new-sense-of-earth.html
  37. c) iné
  38. Stavby z vŕby: http://www.vrbicky.net/
  39. Betón v stavbách (akumulácia, stabilzácia teploty, chladenie domu v lete, nie je potrebná regulácia v zime): http://www.veronica.cz/?id=185
  40. http://www.dftw.org/ * - klemby a kupoly
  41. filesurf.ru/166660/studna.pdf.html - kniha pdf
  42. filesurf.ru/166661/Zelene_strechy.pdf.html - kniha pdf
  43. Školstvo
  44. www.anastasia.cz/forum/ftopic92.html - rodová škola, alternatívne školstvo
  45. Diskusie
  46. diskuse.nachvojnici.cz - o prírodných farmách
  47. Nezaradené
  48. trh.slovane.cz - Stredoveké trhovisko, pre inšpiráciu
  49. filesurf.ru/166669/military.zip.html - bráňte sa
  50. www.vlkodlak.cz - internetový armyshop
  51. www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&t=263... - knihy
  52. www.klasici.sk/node/257 - Tyrolská pec na drevo, vykurovanie domu
  53. tepelný most zo steny do základov, izotermy: elektro.tzb-info.cz/...text108 + elektro.tzb-info.cz/...#text221
  54. www.chmi.cz/...RV_x_Td.htm - určenie rosného bodu vzduchu
  55. programy na výpočet kondendzácie vody v stene: www.ursa.cz a www.kcad.cz
  56. www.online-stavebniny.sk/Menu/Certifikaty - certifikáty stavebných materiálov
  57. www.spgis.eu - zameranie pozemku
  58. http://www.tzb-info.cz/t.py?t=11&i=113138#text2 - výpočet solárnych ziskov
  59. http://stavba.tzb-info.cz/t.py?t=2&i=5772&h=9&pl=38 - reálne straty EPD
  60. http://forum.tzb-info.cz/... - výpočet tepelného odporu podlahy
  61. sobestacnost.cz/akce/RaketovaKamna/... raketová pec
  62. sobestacnost.cz
  63. www.ewg.org - eniromentálne šútie,
  64. www.melisa.org - literatúra,
  65. AltCorp.com - amalgámová problematika.
  66. www.matrix-2012.cz
  67. http://www.jurkovic.sk/ - neoverené liečenie rakoviny
PrílohaVeľkosť
Konopa_v_priemysle.pdf751.7 KB

Vita a vegetarián recepty

70 salátových receptů Dr. Normana Walkera: http://sk2.goo.cz/zdravi_na_dlani/knihy/zdravi_a_salat/5419-zdravi_a_sal...

Bezmasé recepty (viz vlevo sloupeček): http://sk2.goo.cz/zdravi_na_dlani/strava/bezmase_recepty/index.htm

Čerstvé ovocné a zeleninové šťávy Dr. Normana Walkera (popis 55 šťav, od s. 47 recepty, od s. 52 seznam chorob a příslušných šťav): http://vitarian.cz/ebooks/walker-zeleninove_stavy.pdf

Vegetariánská kuchařka: http://www.ideon.cz/veg/html/czech/kucharka/

Recepty na Vitarian.cz: http://www.vitarian.cz/search.php?rsvelikost=uvod&rstext=all-phpRS-all&r...

Vitariánské recepty: http://zapisnik.vitarian.cz/recepty.htm

Recepty na fóru Vitarian.cz: http://forum.vitarian.cz/viewtopic.php?t=75

Recepty Mr. Carrota (viz v pravo sloupec): http://recipesbycarrot.wordpress.com/tag/vitarianske/

Recepty na vegetarian.cz: http://www.vegetarian.cz/recepty.html

Raw Food Recipes (by Shazzie): http://shazzie.com/raw/recipes/

Living and Raw Food Recipes: http://www.living-foods.com/recipes/

Zrušme ypsilón

Prečo zrušiť Y ?

Komplikované pravidlá pre písanie y/i, zbytočne strávené hodiny učením. Žiaci majú stresy. Prvákov na ZŠ učia písmená, napr. I ako ihla, M ako motýľ, ale Y sa ťažko vysvetľuje.

Ako to vyzerá bez Y ?

Na písaňie textu bez y sa dá ľahko zviknúť, Už Bernolák a Štúr písali bez ypsilonov a neprekážalo im to. Viď citát, Národnije novini, 12. číslo, utorok 9. M. 1845:

„Z mnohích a temer všetkích stran vlasťi dochoďja zlje chíri o pominulej žatve, odvšadial i z tích najúrodnejších krajín sa žalujú že bolo síce slami dosť, ale zrna málo, zlje chíri dobehujú z horňích našich krajou, že tam pre ustavičnie dášďe a plúšťe zbožja nepodozrjevalo a zemjaki, ostatňja v zlích časoch nádeja, vimokajú ...“

Bráni ničo zrušeniu?

V 60-tych rokoch bola zmena pravopisu. Napr. miesto ženy chodily sa píše ženy chodili. Zmena prebehla zo dňa na deň. Nikomu to neprekážalo. Dodnes existujú knihy so starým pravopisom.

PrílohaVeľkosť
ypsilon.gif8.98 KB

Právo

o knihe Právo

Cieľom tejto knihy je dať bežnému človeku stručný návod pre právne kroky v jednotlivých životných situáciách. Návody sú v časti Situácie. Rady sú vo forme citácie zákona a odkazom na príslušný paragraf. Keďže sa nemoýno spoľahnúť na cudzie stránky, boli potrebná zákony prekopírované na túto stránku, ale nemusia byť pravidelne aktualizované.

Linky

Situácie

Bezdôvodné obohatenie

§ 451 Občianskeho zákona

Bezplatné služby štátu

Dedenie

Dediči majú nárok preštudovať si spis, a na požiadanie dostať jeho kópiu. Spis môže byť uložený u notára alebo na súde. Notár na konaní vystupuje ako súdny komisár.

Podľa Občianskeho zákona 40/1964 doplneného neskoršími zákonmi, 7. časť Dedenie:

Nadobúdanie dedičstva

  • § 461 - Prvoradé je dedenie zo závetu. Ak závet neexistuje alebo je neplatný, dedí sa zo zákona.
  • § 463 až 467 - Odmietnúť dedičstvo možno len celé a do 1 mesiaca od upevodomenia súdu o tejto možnosti.
  • § 469 - Nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil.
  • § 469a Poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie neusporiadaný život.
  • § 470 až 472 - Dedič zodpovedá za pomernú časť dlhu a nákladov na pohreb do výšky svojho podielu dedičstva.

Dediči zo zákona

  1. § 473 - Deti a manžel rovnakým dielom. Ak nededia deti, podiel dedia ich deti, alebo deti ich detí.
  2. § 474 - Ak nededia deti, dedí manžel, rodičia a spolubývajúci ktorí sa starali o domácnosť alebo ich živil. Dedia rovnakým dielom, manžel aspoň polovicu.
  3. § 475 - Ak nededí manžel ani rodičia, dedia súrodenci a spolubývajúci ktorí sa starali o domácnosť alebo ich živil. Dedia rovnakým dielom.
  4. § 475a - Ak nededia súrodenci ani spolubývajúci, dedia rovnakým dielom prarodičia, a ak žiaden z nich nededí, tak rovnakým dielom dedia ich deti.

Závet

  • § 476 - Závet môže byť v písomnej forme, za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. Spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný.
  • § 476a - Vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný.
  • § 476c - Poručiteľ, ktorý nemôže čítať alebo písať, prejaví svoju poslednú vôľu pred tromi svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná a prítomnými svedkami podpísaná.
  • § 476e - Svedkovia musia byť spôsobilí na právne úkony. Svedkami nemôžu byť dedičia.
  • § 478 - Akékoľvek podmienky v závete neplatia.
  • § 479 - Maloletí potomkovia musia dostať celý podiel zo zákona, plnoletí aspoň polovicu. Inak je v tomto mieste závet neplatný, ak nedošlo k vydedeniu.
  • § 480 - Závet sa ruší neskorším závetom, odvolaním závetu s formou pre závet, alebo ak poručiteľ zničí závet.

Potvrdenie dedičstva a vyporiadanie dedičov

  • § 481 - Jednému dedičovi potvrdí súd nadobudnutie dedičstva
  • § 482 - Viac dedičov sa na súde vyporiada dohodou, a súd ju schváli ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom.
  • § 483 - Ak nedôjde k dohode, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané.
  • § 484 - Pri dedení zo zákona sa do podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania. Pri dedení zo závetu to treba započítať, ak na to poručiteľ dal príkaz.

Ochrana dedičov

  • § 485 - Ak sa neskôr zistí že skutočný dedič je iný, musí nepravý dedič vydať dedičstvo skutočnému. Ak nepravý dedič nevedel o neoprávnenosti, má právo na náhradu nákladov vložené do dedičstva, a patria mu úžitky z dedičstva. Ak o neoprávnenosti vedel, má právo na náhradu nevyhnutných nákladov, a má vydať úžitky.
  • § 486 - Dobromyselný prevod majetku od nepravého dediča, je chránené tak, ako by bolo nadobudnuté od oprávneného dediča.
  • § 485 a 486 platia aj keď dedičstvo pripadlo štátu.

Exekúcia

Nedokončené

§ 104 Exekučného poriadku - exekúcii v banke nepodliehajú prostriedky na účte do 165 eur.

Exekučným titulom môže byť rozsudok súdu alebo vami podpísaná notárska zápisnica.

Ak začne exekúcia, exekútor sa s vami nebude baviť. Reaguje iba na námietky, žalobu na zastavenie, žiadosť o vyúčtovanie, žiadosť o odloženie exekúcie. Tie mu treba doručiť.

V prípade nezákonnej exekúcie treba podať žalobu na súd.

Možno už nemáte zmluvy. Záložná zmluva je v katastri nehnuteľností. Úverovú zmluvu vám musí vydať banka bezplatne, rovnako aj amortizačnú tabuľku (koľko ste už splatili).

Tu je návod účinnej obrany proti starým exekúciám z pred septembra 2008: Do 31.8.2008 bol v platnosti zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, kde podľa § 58 ods. 1 E.P. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Jedinou účinnou obranou je podanie na súd. Tu je predpisový vzor:

Oprávneným predložený exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa.......a stal sa vykonateľným dňa......... Od dňa vykonateľnosti začala plynúť 3 - ročná lehota na jeho vykonanie. V priebehu exekučného konania došlo k strate účinnosti exekučného titulu (k uplynutiu prekluzívnej lehoty, po ktorej nie je možné exekúciu vykonať). Preto žiadam, aby súd podľa § 57 ods. 1 písm. b) E.P. exekúciu zastavil.

Garantujem vám, že do 10 dní príde odpoveď zo súdu, že exekúcia sa zastavuje a súd exekútorovi náhradu trov nepriznáva. Od septembra 2008 je v platnosti zákonná 10 ročná premlčacia doba. Čiže jej prvé mesiace práve teraz začali. Postup je podobný.

V exekúcii sú podstatné 3 veci 1. oprávnený (komu treba platiť) 2. povinný (kto má platiť) 3. exekučný titul (na základe čoho je exekúcia) Žiadosť o zastavenie exekúcie z dôvodu nezákonného vedenia exekúcie (nesprávne vedenej exekúcie) Žaloba na zastavenia exekúcie

Neplatný právny úkon

§ 39 Občianskeho zákona

Napríklad ak sme v dobrej viere pod tlakom podpísali niečo s čím sme neboli oboznámení, napríklad notárska zápisnica ako exekutorský titul, alebo splátkový kalendár ako uznanie dlhu. Nepoznali ste právne účinky podpisu danej listiny, napríklad rozhodcovskej doložky, bianko zmenky. Dodávateľ vás s tým neoboznámil - nekonal s odbornou starostlivosťou. Treba písať žalobu na neplatnosť.

Obťažovanie, vyhrážanie

paragraf 190 trestného zákona hrubý nátlak msssr súdy a rozhodnuia rozhodnutia súdov hladat platobný rozkaz

Ochranné pásma

Odpoveď

Váš.... - Môj nesúhlas

Nesúhlasím s obsahom Vášho listu. Považujem ho za nedôvodný, pretože je v rozpore s Ústavou Slovenskej Republiky a v rozpore s právom Európskej únie.

Odvolanie

par 355 až po 396 Obč zákona

  • Sporový poriadok, § 324 - Súd môže vydať rozhodnutia: platobný a trestný príkaz, rozsudok, neodkladné, zabezpečovacie a iné opatrenie. Na ne treba reagovať.
  • Sporový poriadok, § 299 - Súd nevydá platobný rozkaz pre spotrebiteľské zmluvy obsahujúce nepriateľné zmluvné podmienky.
  • Väčšina vecí sa prejednáva na súde 1. inštancie, okresný súd. Na krajskom súde sa veci neprejednávajú, ale skúma sa postup okresného súdu (súd druhej inštancie, odvolací súd), či je rozsudok správny.
  • Odvolanie nie je možné proti vami uznanému nároku, proti rozsudku z dôvodu zmeškania (nezúčastnili ste sa na súde, fikcia doručenia). Môžete sa však domáhať zrušenia rozsudku, sťažnosť, odpor....
  • Treba ho poslať do 15 dní, možno aj e-mailom, napríklad podatelnaOSMI@justice.sk
  • par 365 a 366 prekopírovať do odvolania

Podávam odpor s odôvodnením: Nesúhlaím v celom rozsahu a odôvodňujem to tým že to čo žiada žalobca je v rozpore so zákon lebo: zmluva obsahuje nepriateľné zmluvné podmienky, úžeru, premlčané, nezapočítané splátky do istiny ale na úroky a poplatky... Žiadam aby súd zmluvu podrobil súdnej kontrole, aby súd nariadil pojednávanie. Som spotrebiteľ oslobodený od súdnych poplatkov.

ǔstava SR, článk 121- každý má právo na prejednanie žaloby na súdnom pojednávaní

Bankový zákon, § 27 - bankový účet musí mať zadarmo zriadenie, zrušenie a výpisy, - prečerpanie nesmie byť na bežnom účte, treba otvoriť nový účet, lebo je to úver

Podstatné veci v pôžičke

  1. dátum uzavretia zmluvy
  2. výška dohodnutej pôžičky sumy
  3. poskytnutá suma
  4. dátum splatnosti
  5. výška splátky (treba si spraviť tabuľku splátok, koľko ste splatili)

Podvod

Trestný zákon, podvod § 221 - podvod, § 222 - úverový podvod

Premlčanie

Podľa občianského zákona, 1. časť, hlava 8, vybrané paragrafy:

  • § 100 - Právo sa premlčí ak sa nevykonalo (nepodala sa žaloba, vymáhanie dlhu...) v dobe na to určenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Nepremlčuje sa vlastnícke právo (k nehnuteľnosti, vklady v banke). Univerzálna námietka: Uplatňujem námietku premlčania z dôvodu opatrnosti.
  • Premlčacia doba
    • § 101 - 3 roky, ak nie je uvedené inak,
    • § 110 - 10 rokov od vydania rozsudku,
    • 2 roky odkedy (kedykoľvek) sa osoba dozvie o § 107 - bezdôvodnom obohatení, napríklad preplatok, a § 106 - o škode a kto za ňu zodpovedá,
    • § 104 - 1 rok od poistnej udalosti.

Príklady premlčania (preklúzie - právo vymáhať) exekúcie (žaloba o zastavenie exekúcie):

  • Exekúcie - 10 rokov
  • Zdravotná poisťovňa - 5 rokov
  • Priestupky od polície - 3 roky
  • poistné z poisťovní (zdravotná, sociálna), poplatky z miest, uznesenia, notárska zápisnice...

Premlčanie trestných činov, Trestný zákon par 87 (1):

  • 30 rokov pre zločin za ktorý ja maximum doživotie
  • 20 rokov pre zločin za ktorý je maximum 10 rokov odňatia slobody
  • 10 rokov ak ide o ostatné zločiny
  • 5 rokov pre prečin za ktorý je maximum 3 roky odňatia slobody
  • 3 roky pri ostatných prečinoch

Nedokončené

  • preklúzia - prepadne lehota na VYMÁHANIE
  • premlčanie = premlčí sa PRÁVO v lehote ustanovenom zákonom, napríklad par 100 Občianskeho zákona

Príkazy pre úradníkov

V súčastnosti na Slovensku, v roku 2018, je bežné, že úradníci nedodržujú povinnosti ktoré majú zo zákona, ľudia to nazývajú nevymožiteľnosť práva. Preto občania musia požadovať svoje práva, aby si na ich dodržiavanie úradníci zvykli. Nižšie sú uvedené povinnosti ktoré musia úradníci dodržiavať alebo ktoré môžete vyžadovať, nazvime ich príkazy. Ak úradník nedodrží povinnosť, musí prísť trest, napríklad podanie oznámenia na prokuratúru na spáchanie trestného činu zneužitie právomoci verejného činiteľa.

Príkazy exekútorovi

Exekučný poriadok:

Príkazy sudcovi

Civilný sporový poriadok

  • § 299 (2) - sudca nevydávaj platobné príkazy
  • § 290 - spotrebuteľ je slabšou zmluvnou stranou

Sociálne dávky

Zákon o sociálnom poistení 461/2003

Úvod

  • Všeobecný vymeriavací základ § 11
  • Dávky a poistenia § 13

Dôchodky

Dávka v nezamestnanosti

Splácanie dlhu

Podľa občianskeho zákonu:

  • § 566 - Veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, a to sa započítava najprv na istinu a potom na úroky.

Spotrebiteľské zmluvy a úvery

Spotrebiteľské zmluvy

Podľa občianského zákonníka, 1. časť, hlava 5, vybrané paragrafy:

  • § 52 - Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Napríklad zmluva na pôžičku, kúpu tovaru, vytvorenie diela, na dodávku elektriny, plynu, správcovská zmluva. Spotrebiteľ je každý človek, ktorý v súlade s predmetom zmluvy neobchoduje alebo nepodniká.
  • Zmluva je naplatná ak
    • § 53d - obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku
    • § 53c - obsahuje malé písmená
  • § 53 - (1) Naprijateľné zmluvné podmienky sú také, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. (5) Také podmienky sú neplatné, (4) Sú to napríklad:
    • a) tie, s ktorými sa pred podpisom zmluvy nemal možnosť oboznámiť, napríklad odkaz na splátkový kalendár, ktorý je doručený neskôr
    • i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, napríklad odkaz na všeobecné zmluvné podmienky
    • d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, napríklad záruka sa nevzťahuje na túto časť výrobku...
    • k) požadujú od spotrebiteľa, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, napríklad zmluvná pokuta
  • § 457 Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
  • § 53 - (8) Ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať. Napríklad debet na karte nad hodnotu dohodnutou v zmluve.
  • § 53 - (9) V zmluve dohodnutá splatnosť celej pohľadávky sa môže uplatniť až po 3 nezaplatených splátkach a po 15 dňoch po upovedomení (prebratie pošty do vlastných rúk). § 565 Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
  • § 53 - (7) Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Napríklad banka nemôže predať založenú nehnuteľnosť v zmluve o pôžičke.

Spotrebiteľské úvery

Zo zákona 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, vybrané pragrafy:

  • § 11 (1) Poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, ak
    • neobsahuje nižšie uvedené náležitosti,
    • je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa,
    • ročná percentuálna miera nákladov prekračuje výšku podľa osobitných predpisov (úžera napríklad nad 30 % za rok).
  • § 9 Spotrebiteľská zmluva musí obsahovať:
    • v nadpise zmluvy slová "spotrebiteľská zmluva"
    • dobu trvania zmluvy
    • výšku úveru
    • úrokovú sadzbu
    • ročnú percentuálnu mieru nákladov
    • celkovú čiastku, ktorú musí zaplatiť
    • výšku, počet, frekvenciu splátok
    • poplatky za vedenie účtov, ak je otvorenie účtu povinné

Súd

Univerzálna žiadosť: Žiadam súd aby zmluvu podrobil súdnej kontrole, z úradnej moci a z úradnej povinnosti.

Nedokončené

  • Zrážky zo mzdy - v zákone na ochranu spotrebiteľa, v obč. zákone ako samostatná časť.
  • Notifikačné poplaty (za obálky, smsky, emaily) a zmluvné pokuty musia byť dojednané na osobitnej listine, inak je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákona - nevedeli sme o tom, úžera, proti dobrým mravom... Zo zákona je 5 % ročný úrok o omeškanie. Je to trestný čin poškodzovania cudzích práv.
  • Ukončenie zmluvy a požadovanie splatenia celej sumy je nepriateľná zmluvná podmienka podľa Občianskeho zákona par 53 (4) k).

Podstatné veci v zmluve

  1. datum uzavretia zmluvy (podla ktoreho zakona ide 258/2001)
  2. vyska poskytnuteho uveru
  3. datum splatnosti
  4. výška splátky
  5. koľko ste celkovo zaplatili
  6. nepriatelne zmluvne podmienky

Súd

Podľa Ústavy SR:

  • člákom 7 odst 2 a 5 - Sudca musí dať prednosť zákonom vyššej účinnosti: medzinárodné zmluvy, ústava SR, zákony SR. Ak je v zákone niečo v rozpore s ústavou, prednosť má ústava.
  • článok 48 (2) - Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala v jeho prítomnosti. Preto sú súdne rozkazy nezákonné, aj keď ste sa voči nim neodvolali v stanovenej lehote. Na súdne pojednávanie má prístup verejnosť.
  • článok 144 - Súd musí rozhodnúť na základe zákonov. Preto majú zákony prednosť pred rozhodnutím v iných súdnych prípadoch. Jednotnosť v rozhodovaní súdov by mala byť na základe zákona.

Podľa Občianskeho zákona:

  • § 39 - Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Napríklad § 39a - úžera, rozhodnutie v tiesni alebo nevedomosti, § 40 - nemá formu ktorú vyžaduje zákon, § 37 - nebol zrozumiteľný a určitý.

Podľa Civilného sporového poriadku, z. 160/2015 v znení z. 87/2017:

  • článok 1 - Naliehavý právny záujem je podmienkou určovacej žaloby. Napríklad že bolo ohrozené Vaše právo, treba uviesť aké a prečo.
  • § 151 - Súd bude považovať tvrdenia protistrany ktoré nepopriete za nesporné. Ak neuvediete vlastné tvrdenia vo veci, bude popretie neúčinné. Poviete/napíšete: Popieram skutkové tvrdenia protistrany a uvádzam vlastné... Súd je viazaný žalobou, a všetko čo v nej nepopriete bude považovať za nesporné = pravdivé.Súd rozhoduje na základe nesporných vecí.
  • § 178 (2) - Obe strany majú nárok 5 dní na prípravu na pojednávanie. Ak by bolo čokoľvek pridané do spisu, máte právo na 5 dni naštudovať si to. Ak počas pojednávania krátkou cestou pridá do spisu čkokoľvek protistrana, môžete súd požiadať o odročenie pojednávania z dôvodu naštudovania si nových dokumentov.

Iné:

  • Poplatky: Spotrebiteľ je oslobodený od súdnych poplatkov, treba to napísať do žaloby aby na to sudca nezabudol. Náklady na znalecký posudok znáša ten kto ho žiada. Ak sudca alebo protistrana tvrdí že je potrebný znalecký posudok a my ho nepotrebujeme alebo naňho nemáme peniaze, stačí povedať: My znalecký posudok nevyžadujeme, pretože je vec úplne jasná a uviesť prečo.
  • Informačné centrum na súde poskytuje nahliadnutie a vytvorenie kópií spisov, zoznam konaní ktoré sú vedené proti Vám, záznam z konania (písomný alebo zvukový) - treba napísať žiadosť o vydanie záznamu z konania.

Nedokončené:

  • Rozsudok európskeho súdu je záväzný pre štát ako má meniť zákony, netýka sa občana ktorý sa riadi aktuálnymi zákonmi štátu.
  • Alternatívny návrh petitu - je vlastný návrh ako by mala žaloba vyzerať
  • Sudca je povinný preskúmať spotrebiteľskú zmluvu. Môže zamietnúť žalobu z dôvodu že žaloba nie je dôvodná. Na súde môžete žiadať aby ju sudca preskúmal či obsahuje nepriateľné podmienky, či je úver bezúročný alebo zmluva neplatná,
  • bezúročnosť zmluvy znamená ža sa spláca podľa dohodnutých splátok, ale len dokedy je splatená požičaná suma. To sa robí ak ste ešte nesplatili požičané peniaze. Neplatná zmluva znamená, že si majú strany vrátiť plnenia = vrátiť všetky požičané peniaze. To sa robí ak máte preplatok.
  • navrhovať vlastné dôkazy
  • nechcieť odborný posudok
  • zápisnicu žiadať na začiatku pojednávania keď sa dáva občiansky preukaz, môžete sa ohradiť voči tomu čo je v zápisnici, že ste to povedali inak alebo niečo vynechali, aby to opravili
  • V rozsudku majú byť platobné údaje.
  • Zákonný úrok z omeškania je 5 % ročne.
  • Súdy rozhodujú o právach a povinnostiach, a o právom chránených záujmoch občanov. Sú 2 typy žalôb: určovaica (či je na niečo právo) a ...(čo treba platiť)
  • Všetky zmluvy a potvrdenia o zaplatení treba priniesť na súd.
  • par 12 z. o dobrovoľných dražbách
  • Trestným činom je škoda ktorá je vyššia ako 266 eur
  • metodiky znaleckých posudkov, vyhláška
  • Súdy sú verejné, s vínimkami napríklad: štátne tajomstvo, prejednanie duševného zdravia, agent.
  • Smernica EHS 9313 z 5.4.1993, článok 6 - nekalé podmienky v zmluvách podľa národného práva nie sú záväzné pre spotrebiteľa,a z mluva je platná iba ak je možná bez nekalých podmienok
  • Základné informácie o spotrebiteľskej zmluve: Dátum uzatvorenia, kedy má skončiť, výška poskytnutých peňazí, či sa platil poplatok za uzatvorenie, koľko ste už zaplatili. Tabuľka - riadky na počet mesačných splátok, stĺpce - požadovaná splátka, zaplatená splátka prplatok/nedoplatok.
  • par 52, 53, 54 Obč zákona - Spotrebiteľské zmluvy.

  • Zmluvy ktoré sú predtlačené (hotová zmluva ktorú dávajú každému), formulárové (len do kolóniek napíšete svoje údaje) a typová (predkladá sa mnohým luďom podľa typu situácie) sa nedajú ovplyvniť a preto sú neplatné podľa § 37 Občianskeho zákona.

Uznanie dlhu

Občiansky zákon, § 558 - uznaním sa predpokladá že dlh existuje. Ak ste uznanie podpísali v omyle, neznamená to že podpsom uznania dlh naozaj existuje. Uznanie dlhu sa dá jednoducho zrušiť, pretože šlo o jednostranný úkon.

Zistenie dlhu: www.dlznik.sk, www.finstat.sk, www.socpoist.sk

Licencie bánka a nebankoviek zistíme na stránke www.nbs.sk

Zastúpenie

Zneužitie právomoci verejného činiteľa

Trestný zákon § 326 - zneužitie právomoci verejného činiteľa.

Trestné oznámenie podávať na prokarutúre.

Životné minimum

Životné minimum je určené zákonom o životnom minime č. 601/2003.

Od 1.7.2018 do 30.6.2019 je stanovené podľa § 2:

  • 205,07 € mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,
  • 143,06 € mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
  • 93,61 € mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa.

Pre rodinu s 2 deťmi to je 535,35 €.

Čo ovplyvňuje životné minimum:

  • Výšku nezdnaniteľnej časti mzdy.
Daňový bonus na dieťa: 22,17 € (mesačne) alebo 266,04 € (ročne) na jedno dieťa, Rodičovský príspevok: 220,70 €, Prídavok na dieťa: 24,34 €, Príplatok k prídavku na dieťa: 11,41 €, Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka: 328,12 € (mesačná) alebo 3937,35 € (ročná), Základ dane z príjmov fyzických osôb, po ktorého prekročení dochádzka ku kráteniu ročnej nezdaniteľnej časti základu dane: 20 507 €, Základ dane z príjmov fyzických osôb (ročný), po ktorého prekročení sa na túto časť základu dane uplatňuje 25 % sadzba dane (a nezdaniteľná časť na daňovníka je nula): 36 256,37 € (176,8-násobok životného minima), Základ dane z príjmov fyzických osôb (mesačný), po ktorého prekročení sa na túto časť základu dane uplatňuje 25 % sadzba dane: 3021,36 €, Daň z príjmov sa nevyrubí a neplatí: ak celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za rok 2019 nepresiahnu 1968,67 €, Suma minimálneho dôchodku: 278,90 € (mesačná).

Vykonávacie predpisy

Nariadenie vlády 87/1995

ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka

§ 1

Odplata, ktorú možno od spotrebiteľa požadovať pri poskytnutí peňažných prostriedkov (k § 53 ods. 6)

(1) Odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

(2) Odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.

(3) Odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v

a) percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že

1. opakujúce sa plnenie v percentách za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka,

2. jednorazové plnenie v percentách sa považuje za plnenie za rok,

3. opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa považuje za plnenie za rok,

b) peniazoch prepočítavané na percentá zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že

1. opakujúce sa plnenie v peniazoch za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka, vydelí sa sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100,

2. jednorazové plnenie v peniazoch sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100,

3. opakujúce sa plnenie v peniazoch za rok sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100,

c) percentách z inej sumy, ako je suma zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že

1. opakujúce sa plnenie v percentách za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka a vynásobí sa podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov,

2. jednorazové plnenie v percentách sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov,

3. opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov.

(4) Na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,2a) naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

§ 1a

Najvyššia prípustná výška odplaty (k § 53 ods. 6)

(1) Ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

(2) Ak ide o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na obdobie kratšie ako tri mesiace alebo o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, ktorých výška nepresiahne 100 eur, je najvyššia prípustná výška odplaty zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov 30 % ročne.

(3) Ak ide o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na nájom a kúpu veci, ktorú spotrebiteľ užíva s právom jej kúpy po uplynutí dojednaného času užívania (lízing), a súčasťou odplaty je aj havarijné poistenie, je najvyššia prípustná výška odplaty 2,5-násobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 ročne.

(4) Najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.

(5) Sumy alebo percentá vypočítané podľa tohto nariadenia vlády sa zaokrúhľujú na dve desatinné miesta nahor.

§ 1b

Veľkosť písma v spotrebiteľskej zmluve a súvisiacich dokumentoch (k § 53c)

Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ uviesť písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm.

§ 1c

Zodpovednosť za škodu spôsobenú na vnesených alebo odložených veciach (k § 434 ods. 1)

Za klenoty, peniaze a iné cennosti sa zodpovedá do výšky 332 eur.

§ 2

Primerané náklady spojené s pohrebom (k § 449 ods. 2)

(1) Primerané náklady spojené s pohrebom sa určia podľa pracovnoprávnych predpisov upravujúcich zodpovednosť za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania.1)

(2) Náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej dosky a na úpravu hrobu sa uhrádzajú do výšky 663,88 eura.

Omeškanie s plnením peňažného dlhu (k § 517 ods. 2 a k § 53b ods. 1)

§ 3

Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

§ 3a

(1) Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu2a) pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.

(2) Za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov.

(3) Ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.

§ 4

Poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania.

Drobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním a náklady spojené s bežnou údržbou bytu (k § 687 ods. 2)

§ 5

(1) Drobnými opravami v byte súvisiacimi s jeho užívaním (ďalej len „drobné opravy“) sú opravy bytu, miestnosti neslúžiacej na bývanie, ktorá je súčasťou bytu, ich príslušenstva, zariadenia a vybavenia, ako aj výmeny drobných súčiastok jednotlivých predmetov zariadenia alebo vybavenia, ktoré sú uvedené v prílohe tohto nariadenia.

(2) Drobnými opravami sú aj opravy bytu, miestnosti neslúžiacej na bývanie, ktorá je súčasťou bytu, ich príslušenstva, zariadenia a vybavenia, ako aj výmeny drobných súčiastok jednotlivých predmetov zariadenia alebo vybavenia, ktoré nie sú uvedené v prílohe tohto nariadenia, ak náklad na jednu opravu neprevýši sumu 6,64 eura. Ak sa vykonáva na tej istej veci viac opráv, ktoré spolu súvisia, je rozhodujúci súčet nákladov na všetky tieto opravy.

§ 6

Náklady spojené s bežnou údržbou bytu sú náklady za práce, ktoré sa obvykle vykonávajú pri dlhšom užívaní (ďalej len „obvyklé udržiavacie náklady“), ako napríklad maľovanie, napúšťanie xylolitovej podlahy, drôtikovanie a pastovanie parkiet, udržiavanie dreveného obloženia stien, opravy vstavaného nábytku (opravy a výmeny zámok a nátery).

§ 7

Nájomca neuhrádza náklady na drobné opravy a obvyklé udržiavacie náklady, ak ich potreba vznikla pred uzavretím nájomnej zmluvy alebo ak vznikli ako dôsledok opráv, ktoré je povinný znášať prenajímateľ.

§ 8

Ak niet inej dohody, uhrádzajú nájomcovia bytov so spoločným príslušenstvom náklady na drobné opravy a obvyklé udržiavacie náklady spojené s užívaním spoločného príslušenstva pomerne podľa počtu osôb, ktoré v byte bývajú. Užívatelia miestnosti neslúžiacej na bývanie uhrádzajú tieto náklady podľa pomeru plochy, ktorú užívajú.

§ 9

Ustanovenia § 5 až 8 sa vzťahujú aj na byty služobné, byty osobitného určenia a na byty v domoch osobitného určenia.3)

Prechodné, zrušovacie a záverečné ustanovenia

§ 10

(1) Právne vzťahy a nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia sa spravujú ustanoveniami doterajších predpisov.

(2) Ak došlo k omeškaniu s plnením peňažného dlhu pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania sa riadi ustanoveniami doterajších predpisov; ak však omeškanie s plnením peňažného dlhu trvá, od účinnosti tohto nariadenia riadi sa výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania týmto nariadením.

§ 10a

Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2009

Ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.

§ 10b

Prechodné ustanovenie účinné od 1. júla 2010

Ak došlo k omeškaniu pred 1. júlom 2010, výška sankcie za omeškanie spotrebiteľa sa riadi podľa predpisov účinných do 30. júna 2010.

§ 10c

Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. februára 2013

Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

§ 10d

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júna 2014

(1) Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014.

(2) Ak dôjde k poskytnutiu peňažných prostriedkov spotrebiteľovi v období po 31. máji 2014 a pred 1. septembrom 2014, odplatou sa na účely tohto nariadenia vlády rozumie odplata obvykle požadovaná bankami a pobočkami zahraničných bánk podľa § 1 ods. 1 až 3 za úvery alebo pôžičky v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy a za najvyššiu prípustnú výšku odplaty sa považuje odplata, ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok úrokových mier úverov pre domácnosti zverejňovaných na webovom sídle Národnej banky Slovenska ako súčasť úrokovej štatistiky za prvý mesiac kalendárneho štvrťroka predchádzajúceho uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy; úverom alebo pôžičkou sa rozumie aj obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.

(3) Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014 alebo vznikne pred 1. januárom 2015, písmo ustanovení spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovení obsiahnutých vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014.

§ 11

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 45/1964 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení vyhlášky ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky č. 159/1982 Zb., ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 45/1964 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky č. 67/1973 Zb.

§ 11a

Týmto nariadením vlády sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 2.

§ 12

Účinnosť

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. májom 1995.

Vladimír Mečiar v. r.

Príloha č. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.

DROBNÉ OPRAVY V BYTE SÚVISIACE S JEHO UŽÍVANÍM

A. Sanitárne zariadenie:

1. upevnenie uvoľneného umývadla, záchodovej misy, mušle, drezu, výlevky, vane, vylievaka, bidetu, záchodovej nádrže, zrkadla, držadla, schránok, pľuvadla, konzol, vešiakov,

2. oprava, výmena výtokového ventilu - kohútika,

3. oprava, výmena sifónu a lapača tuku,

4. oprava odpadového a prepadového ventilu,

5. oprava batérie,

6. oprava pevnej alebo hadicovej sprchy,

7. výmena tesnenia,

8. výmena retiazok a zátok k všetkým predmetom,

9. oprava, výmena vešiakov, vaňových držadiel,

10. oprava, výmena dvierok na obmurovanej vani,

11. oprava, výmena podpier, ružíc, ťahadiel,

12. oprava, výmena popolníka, schránky na toaletný papier, výmena galeriek,

13. čistenie zanesených odpadových rúr z bytu len do kanalizačného stúpadla,

14. oprava, výmena násosky splachovača, plavákovej gule s pákou, padákového drôtu a páky, sedacej dosky s poklopom, priechodného ventilu pred záchodovou nádržou, záchodovej manžety,

15. zabrúsenie padákového sedla,

16. výmena tesnenia, prípadne kužeľky na ventily,

17. oprava tlakového splachovača s výmenou jednotlivých drobných súčastí,

18. oprava, výmena ochranných rámov na drezoch a výlevkách.

B. Elektrické zariadenie:

1. oprava, výmena vypínačov všetkých druhov, poistiek a ističov všetkých druhov, zásuviek, tlačidiel, objímok, zvončekového a signalizačného zariadenia, včítane tlačidla pri vchode, transformátora, zvončeka i miestnej batérie, ak patrí k bytu,

2. oprava osvetľovacích telies, prípadne výmena ich jednotlivých súčastí.

C. Kuchynské, izbové a kúpeľňové pece (na tuhé palivá):

1. vykonávanie ochranných náterov,

2. výmena roštu,

3. oprava, výmena ťahadla roštu, prípadne roštového lôžka,

4. vymazanie kúreniska peciarskou hlinou alebo šamotom,

5. oprava šamotového povrchu,

6. úprava, vymazanie a vyhladenie kúreniska,

7. výmena a dopĺňanie skrutiek, nitov a ostatných drobných súčiastok na kostre pece a príslušenstva,

8. výmena plátov,

9. upevňovanie a oprava ochranných rámov,

10. oprava, výmena dvierok,

11. oprava, výmena popolníka,

12. výmena dymových rúr a kolien,

13. oprava, výmena regulátora ťahu,

14. vymazanie škár,

15. náhrada kruhových platničiek na izbových peciach,

16. výmena sľudy,

17. oprava rúr na pečenie a plechov v kuchynskej peci,

18. oprava ohrievačov vody.

D. Plynové a elektrické sporáky a variče, plynové radiátory a prenosné plynové piecky:

1. oprava horákov,

2. oprava, výmena uzavieracích kohútikov plynu,

3. výmena a dopĺňanie skrutiek, nitov a ostatných drobných súčiastok,

4. oprava, výmena vypínačov elektrického prúdu,

5. oprava platničiek a rúry na pečenie,

6. výmena prívodného kábla alebo hadice,

7. výmena plechu, pekáča a roštu do rúry na pečenie,

8. prečistenie plynovodných prívodiek od plynomeru k spotrebičom.

E. Ohrievače vody, plynové, prietokové a elektrické zásobníky:

1. oprava, výmena membrány, ventilov a páky, tlakového pera, regulačného zariadenia horáka, rúr a kolien na odvod spálených plynov,

2. čistenie,

3. vykonávanie ochranných náterov,

4. oprava výhrevnej patróny,

5. oprava termostatu.

F. Merače spotreby tepla:

oprava individuálnych meračov spotreby tepla v bytoch.

G. Etážové kúrenie:

1. oprava, výmena napúšťacieho a vypúšťacieho ventilu, tesnenia jednotlivých prírub,

2. oprava, výmena odvzdušňovacieho ventilčeka,

3. vykonávanie ochranných náterov,

4. oprava dvierok,

5. výmena roštu,

6. výmena dymových rúr,

7. tmelenie kotla okolo dvierok a plášťa,

8. vyčistenie kotla od sadzí a popola,

9. nastavenie ventilu alebo kohútika na výhrevných telesách.

H. Chladiace zariadenie:

1. výmena náplne na chladiace zmesi alebo oleje,

2. mazanie a čistenie motora a kompresora,

3. výmena tesnenia,

4. výmena rozbehového kondenzátora,

5. výmena hnacieho remeňa,

6. nastavenie termostatu,

7. oprava, výmena prívodového kábla.

I. Kovanie a zámky:

oprava, výmena kľuky, olivy, štítka, tlačidla, prizmatického skla, poštovej schránky, nárazníkov, medzidverových spojov, zachytávačov roliet, západiek, závesov koľajničiek, kladiek, ventilácií, retiazok, ťahadiel, zámkov, vložiek do zámkov, kľúčov.

J. Okná a dvere:

1. tmelenie okien,

2. menšia oprava, výmena deliacich priečelí a líšt zasklených dverí,

3. zasklievanie jednotlivých okien,

4. menšia oprava, výmena časti obloženia okenných parapetov.

K. Podlahy:

1. oprava uvoľnených dlaždíc do 1,5 m2,

2. upevnenie, výmena prahu,

3. upevnenie, náhrada podlahových líšt.

L. Rolety a žalúzie:

1. oprava, výmena navíjacieho mechanizmu,

2. oprava plátna,

3. výmena šnúry,

4. oprava drevenej zvinovacej rolety (žalúzie),

5. oprava vyklápacieho zariadenia žalúzie,

6. spojenie líšt, výmena pliešku,

7. oprava zámku na nôžkových mrežiach alebo železných roletách,

8. výmena pier na železných roletách.

M. Domáce telefóny:

1. oprava, výmena telefónnej šnúry,

2. oprava, výmena mikrotelefónnej a slúchadlovej vložky,

3. nastavenie domáceho telefónu.

Príloha č. 2 k nariadeniu vlády č. 87/1995 Z. z.

Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie

Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 2).

Poznámky pod čiarou

1) § 49 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 223/1988 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce.

2) § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

2a) § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3) § 1 až 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami.

Zákony - obsahy

Autorský zákon - obsah

1. Úvodné ustanovenia
§ 1 - Predmet úpravy
§ 2 - Pôsobnosť zákona
§ 3 - Ustanovenia sa vzťahujú na
§ 4 - Ustanovenia sa vzťahujú na
§ 5 - Vymedzenie niektorých pojmov
2. Autorské právo
§ 6 - Autor
§ 7 - Dielo
§ 8 - Dielo spoluautorov
§ 9 - Spojené diela
§ 10 - Spoločné  dielo
§ 11 - Spracovanie a preklad diela
§ 12 - Anonymné a pseudonymné dielo
§ 13 - Zverejnenie a vydanie diela
§ 14 - Krajina pôvodu diela
§ 15 - Vznik autorského práva na dielo
§ 16 - Obsah autorského práva
§ 17 - Osobnostné práva
§ 18 - Majetkové práva
§ 19 - Právo na odmenu pri ďalšom predaji originálu diela výtvarného umenia
§ 20 - Vzťah autorského práva k vecným právam
§ 21 - Trvanie majetkových práv
§ 22 - Trvanie majetkových práv sa počíta ...
§ 23 - Verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny po prvom predaji
Obmedzenia majetkových práv
§ 24 - Vyhotovenie rozmnoženiny zverejneného diela
§ 25 - Citácia diela
§ 26 - Propagácia výstavy umeleckých diel alebo dražby umeleckých diel
§ 27 - Použitie diela umiestneného na verejnom priestranstve
§ 28 - Použitie diela na vyučovacie účely
§ 29 - Použitie diela pre potreby zdravotne postihnutých
§ 30 - Použitie diela v rámci občianskych a náboženských obradov, v rámci školských predstavení a použitie školského diela
§ 31 - Použitie diela knižnicou alebo archívom
§ 32 - Dočasné alebo náhodné vyhotovenie rozmnoženiny diela
§ 33 - Použitie diela na informačné účely
§ 34 - Použitie súborného diela
§ 35 - Rozmnožovanie a úprava počítačového programu
§ 36 - Spätný preklad počítačového programu zo strojového kódu do zdrojového jazyka počítačového programu
§ 37 - Verejné vystavenie diela
§ 38 - Obmedzenia majetkových práv ...
Autorské  zmluvy
§ 39 - Zmluva o vytvorení diela
L i c e n č n á   z m l u v a
§ 40 - Základné ustanovenia
§ 41 - Spôsob použitia diela
§ 42 - Rozsah licencie
§ 43 - Výhradná licencia a nevýhradná licencia
§ 44 - Nakladanie s licenciou
§ 45 - Odmena
§ 46 - Prechod licencie a zánik licencie
§ 47 - Osobitné ustanovenia o licenčnej zmluve na vydanie diela
§ 48 - Osobitné ustanovenia o hromadnej licenčnej zmluve
§ 49 - Osobitné ustanovenia o kolektívnej licenčnej zmluve
Osobitné ustanovenia o niektorých dielach
§ 50 - Zamestnanecké dielo
§ 51 - Školské dielo
§ 52 - Práva k predtým nezverejnenému dielu
§ 53 - Voľné dielo
§ 54 - Predpoklad autorstva
§ 55 - Medzinárodná registrácia audiovizuálneho diela
Ochrana autorského práva
§ 56 - Autor sa môže domáhať pri porušení jeho práv ...
§ 57 - Nedotknuteľnosť ostatných nárokov pri udelení licencie
§ 58 - Informácie, ktoré možno požadovať od colných úradov
§ 59 - Použitie pomôcky na odstránenie ochrany práv je neoprávnený zásah do autorských práv
§ 60 - Odstránenie a zmena elektronickej informácie na správu práv je neoprávnený zásah do autorských práv
§ 61 - Použitie názvu alebo vonkajšej úpravy oprávnene použité už iným autorom je zásahom do autorských práv
3. Práva súvisiace s autorským právom
§ 62 - Osobnostné práva výkonného umelca
§ 63 - Majetkové práva výkonného umelca
§ 64 - Majetkové práva výrobcu zvukového záznamu
§ 65 - Právo výkonného umelca a výrobcu zvukového záznamu na primeranú odmenu
§ 66 - Majetkové práva výrobcu zvukovo-obrazového záznamu
§ 67 - Právo výrobcu zvukovo-obrazového záznamu na primeranú odmenu
§ 68 - Majetkové práva vysielateľa
§ 69 - Obmedzenia majetkových práv výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-obrazového záznamu a vysielateľa
§ 70 - Počítanie trvania práv súvisiacich s autorským právom
§ 71 - Vzťahujúce sa ustanovenia
4. Osobitné právo k databáze
§ 72 - Osobitné právo k databáze má jej zhotoviteľ bez ohľadu na to, či je chránená autorským právom
§ 73 - Osobitné právo zhotoviteľa databázy
§ 74 - Práva a povinnosti používateľa databázy
§ 75 - Obmedzenie osobitného práva k databáze
§ 76 - Trvanie osobitného práva zhotoviteľa databázy
§ 77 - Vzťahujúce sa ustanovenia
5. Kolektívna správa práv
§ 78 - Účel kolektívnej správy práv
§ 79 - Organizácia kolektívnej správy
§ 80 - Podmienky udelenia oprávnenia
Povinnosti organizácie kolektívnej správy a používateľa predmetu ochrany
§ 81 - text
§ 82 - text
§ 83 - Dohľad ministerstva
§ 84 - Práva a povinnosti používateľa
§ 85 - Hospodárenie a majetok organizácií kolektívnej správy
§ 86 - text
6. Prechodné a záverečné ustanovenia
§ 87 - text
§ 88 - text
§ 89 - text
§ 90 - Účinnosť
Príloha k zákonu - Zoznam preberaných smerníc

Občiansky zákon - obsah

Trestný zákon - obsah

Zákon o sociálnom poistení - obsah

  1. prvá časť
    1. prvá hlava
      1. prvý diel
        ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
      2. druhý diel
        ZÁKLADNÉ POJMY
      3. tretí diel
        DÁVKY NEMOCENSKÉHO POISTENIA, DÔCHODKOVÉHO POISTENIA, ÚRAZOVÉHO POISTENIA, GARANČNÉHO POISTENIA A POISTENIA V NEZAMESTNANOSTI
      4. štvrtý diel
        OSOBNÝ ROZSAH SOCIÁLNEHO POISTENIA
      5. piaty diel
        VZNIK A ZÁNIK SOCIÁLNEHO POISTENIA
      6. šiesty diel
        SPÔSOBILOSŤ FYZICKEJ OSOBY V PRÁVNYCH VZŤAHOCH SOCIÁLNEHO POISTENIA
      7. siedmy diel
        PRÁVNE ÚKONY A POČÍTANIE LEHÔT
    2. druhá hlava
      NEMOCENSKÉ DÁVKY
      1. prvý diel

        VŠEOBECNÉ PODMIENKY NÁROKU NA NEMOCENSKÉ DÁVKY

      2. druhý diel
        NEMOCENSKÉ
      3. tretí diel
        OŠETROVNÉ
      4. štvrtý diel VYROVNÁVACIA DÁVKA
      5. piaty diel
        MATERSKÉ
      6. šiesty diel
        SPOLOČNÉ USTANOVENIA O NEMOCENSKÝCH DÁVKACH
      7. siedmy diel
        NÁROKY Z NEMOCENSKÉHO POISTENIA V OSOBITNÝCH PRÍPADOCH
    3. tretia hlava
      DÔCHODKOVÉ DÁVKY
      1. prvý diel
        VYMEDZENIE POJMOV DÔCHODKOVÉHO POISTENIA
      2. druhý diel
        PODMIENKY NÁROKU NA STAROBNÝ DÔCHODOK
      3. tretí diel
        PREDČASNÝ STAROBNÝ DÔCHODOK
      4. štvrtý diel
        VYROVNÁVACÍ PRÍPLATOK
      5. piaty diel
        INVALIDNÝ DÔCHODOK
      6. šiesty diel
        VDOVSKÝ DÔCHODOK A VDOVECKÝ DÔCHODOK
      7. siedmy diel
        SIROTSKÝ DÔCHODOK
      8. ôsmy diel
        SPOLOČNÉ USTANOVENIA O DÔCHODKOVÝCH DÁVKACH
    4. štvrtá hlava

      ÚRAZOVÉ DÁVKY

      1. prvý diel
        VYMEDZENIE POJMOV NA ÚČELY ÚRAZOVÝCH DÁVOK
      2. druhý diel
        ÚRAZOVÝ PRÍPLATOK
      3. tretí diel
        ÚRAZOVÁ RENTA
      4. štvrtý diel
        JEDNORAZOVÉ VYROVNANIE
      5. piaty diel
        POZOSTALOSTNÁ ÚRAZOVÁ RENTA
      6. šiesty diel
        JEDNORAZOVÉ ODŠKODNENIE
      7. siedmy diel
        PRACOVNÁ REHABILITÁCIA A REHABILITAČNÉ
      8. ôsmy diel
        REKVALIFIKÁCIA A REKVALIFIKAČNÉ
      9. deviaty diel
        NÁHRADA ZA BOLESŤ A NÁHRADA ZA SŤAŽENIE SPOLOČENSKÉHO UPLATNENIA
      10. desiaty diel
        NÁHRADA NÁKLADOV SPOJENÝCH S LIEČENÍM
      11. jedenásty diel
        NÁHRADA NÁKLADOV SPOJENÝCH S POHREBOM
    5. piata hlava
      DÁVKA GARANČNÉHO POISTENIA
    6. šiesta hlava
      DÁVKA V NEZAMESTNANOSTI
    7. siedma hlava
      SPOLOČNÉ USTANOVENIA O NEMOCENSKÝCH DÁVKACH, DÔCHODKOVÝCH DÁVKACH, ÚRAZOVÝCH DÁVKACH, DÁVKE GARANČNÉHO POISTENIA A O DÁVKE V NEZAMESTNANOSTI
  2. druhá časť
    1. prvá hlava
      1. prvý diel
        VÝKON A ORGANIZÁCIA SOCIÁLNEHO POISTENIA
      2. druhý diel
        ORGÁNY SOCIÁLNEJ POISŤOVNE
      3. druhá hlava
      4. prvý diel
        POISTNÉ NA SOCIÁLNE POISTENIE
      5. druhý diel
        POHĽADÁVKY
      6. tretí diel
    2. tretia hlava
      LEKÁRSKA POSUDKOVÁ ČINNOSŤ PRI VÝKONE SOCIÁLNEHO POISTENIA
    3. štvrtá hlava
      HOSPODÁRENIE SOCIÁLNEJ POISŤOVNE
  3. tretia časť

    KONANIE VO VECIACH SOCIÁLNEHO POISTENIA

  4. štvrtá časť
    KONANIE VO VECIACH VYMÁHANIA POHĽADÁVOK
  5. piata časť
    PRÁVA A POVINNOSTI, ZODPOVEDNOSŤ, POKUTY A PENÁLE V SOCIÁLNOM POISTENÍ A V STAROBNOM DÔCHODKOVOM SPORENÍ
    1. prvá hlava

      PRÁVA A POVINNOSTI V SOCIÁLNOM POISTENÍ A V STAROBNOM DÔCHODKOVOM SPORENÍ

    2. druhá hlava
      ZODPOVEDNOSŤ V SOCIÁLNOM POISTENÍ
    3. tretia hlava
      POKUTA A PENÁLE V SOCIÁLNOM POISTENÍ A V STAROBNOM DÔCHODKOVOM SPORENÍ
      1. prvý diel
        UKLADANIE POKUTY SOCIÁLNOU POISŤOVŇOU A PREDPISOVANIE PENÁLE SOCIÁLNOU POISŤOVŇOU V SOCIÁLNOM POISTENÍ A V STAROBNOM DÔCHODKOVOM SPORENÍ
      2. druhý diel
        PENÁLE PLATENÉ SOCIÁLNOU POISŤOVŇOU
  6. šiesta časť
    KONTROLNÁ ČINNOSŤ SOCIÁLNEJ POISŤOVNE
  7. siedma časť

    DOZOR ŠTÁTU NAD VYKONÁVANÍM SOCIÁLNEHO POISTENIA A STAROBNÉHO DÔCHODKOVÉHO SPORENIA

  8. ôsma časť
    PRECHODNÉ USTANOVENIA
  9. deviata časť
    ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
    1. Príloha č. 1 k zákonu č. 461/2003 Z. z.
      ZOZNAM CHORÔB Z POVOLANIA
    2. Príloha č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z. z.

      CHOROBY A STAVY, KTORÉ SI VYŽADUJÚ OSOBITNÚ STAROSTLIVOSŤ

    3. Príloha č. 3 k zákonu č. 461/2003 Z. z.

      VŠEOBECNÉ VYMERIAVACIE ZÁKLADY V KALENDÁRNYCH ROKOCH PRED ROKOM 2003

    4. Príloha č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z.
      PERCENTUÁLNA MIERA POKLESU ZÁROBKOVEJ ČINNOSTI PODĽA DRUHU ZDRAVOTNÉHO POSTIHNUTIA ORGÁNOV A SYSTÉMOV
      1. kapitola I - INFEKČNÉ a PARAZITÁRNE CHOROBY
      2. kapitola II - CHOROBY KRVI a KRVOTVORNÝCH ORGÁNOV
      3. kapitola III - PORUCHY IMUNITY
      4. kapitola IV - ENDOKRINNÉ CHOROBY, PORUCHY VÝŽIVY A PREMENY LÁTOK
      5. kapitola V - DUŠEVNÉ CHOROBY A PORUCHY SPRÁVANIA
      6. kapitola VI - CHOROBY NERVOVÉHO SYSTÉMU
      7. kapitola VII - CHOROBY ZMYSLOVÝCH ORGÁNOV
      8. kapitola VIII - CHOROBY DÝCHACEJ SÚSTAVY
      9. kapitola IX - CHOROBY OBEHOVEJ SÚSTAVY
      10. kapitola X - CHOROBY TRÁVIACEJ SÚSTAVY
      11. kapitola XI - CHOROBY MOČOVEJ SÚSTAVY
      12. kapitola XII - CHOROBY MUŽSKÝCH POHLAVNÝCH ORGÁNOV
      13. kapitola XIII - CHOROBY ŽENSKÝCH POHLAVNÝCH ORGÁNOV
      14. kapitola XIV - CHOROBY KOŽE A PODKOŽNÉHO VÄZIVA
      15. kapitola XV - CHOROBY PODPORNÉHO A POHYBOVÉHO APARÁTU

Zákon o sociálnych službách - obsah

Zákony

Autorský zákon

zo 4. decembra 2003,
o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon).

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

PRVÁ ČASŤ

ÚVODNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon upravuje vzťahy vznikajúce v súvislosti s vytvorením a použitím literárneho a iného umeleckého diela a vedeckého diela, umeleckého výkonu, s výrobou a použitím zvukového záznamu, zvukovo-obrazového záznamu, s vysielaním a použitím rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len "vysielanie") a v súvislosti so zhotovením a použitím databázy tak, aby boli chránené práva a oprávnené záujmy autora, výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-obrazového záznamu, rozhlasového vysielateľa a televízneho vysielateľa (ďalej len "vysielateľ") a zhotoviteľa databázy. Zákon ďalej upravuje výkon kolektívnej správy práv podľa tohto zákona.

§ 2

Pôsobnosť zákona

(1) Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú na dielo

a)  autora, ktorý je štátnym občanom Slovenskej republiky (ďalej len "občan Slovenskej republiky") alebo má na jej území trvalý pobyt alebo

b)  zverejnené v Slovenskej republike, bez ohľadu na štátne občianstvo alebo trvalý pobyt jeho autora.

(2) Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na dielo chránené v Slovenskej republike podľa medzinárodných zmlúv alebo dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktoré boli vyhlásené spôsobom ustanoveným v osobitnom zákone.

(3) Na dielo výtvarného umenia autora, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona o práve na odmenu pri ďalšom predaji originálu diela výtvarného umenia, len ak je zaručená vzájomnosť na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktoré boli vyhlásené spôsobom ustanoveným v osobitnom zákone.

(4) Trvanie autorského práva pri diele občana iného štátu nemôže byť dlhšie ako v krajine pôvodu diela.

§ 3

(1) Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú na umelecký výkon výkonného umelca, ktorý

a)   je občanom Slovenskej republiky,

b)   nie je občanom Slovenskej republiky, ak

1. sa umelecký výkon uskutočnil na území Slovenskej republiky,

2. je umelecký výkon obsiahnutý v zvukovom zázname chránenom týmto zákonom alebo

3. umelecký výkon nebol zaznamenaný na zvukový záznam, ale bol verejne prenášaný vysielaním chráneným podľa tohto zákona.

(2) Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú na zvukový záznam a zvukovo-obrazový záznam

a)  výrobcu zvukového záznamu a výrobcu zvukovo-obrazového záznam, ktorý je občanom Slovenskej republiky alebo má na jej území  trvalý pobyt alebo sídlo,

b)  zaznamenaný v Slovenskej republike alebo

c)  zverejnený v Slovenskej republike.

(3) Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú na vysielanie

a)  vysielateľa, ak má trvalý pobyt alebo sídlo na území  Slovenskej republiky alebo

b)  uskutočňované vysielateľom z miesta na území Slovenskej republiky.

§ 4

(1) Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú 

a)  na vydavateľa predtým nezverejneného diela, ktorý je  občanom Slovenskej republiky alebo má na jej území trvalý pobyt alebo sídlo,

b) výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-obrazového záznamu, vysieľateľa a vydavateľa predtým nezverejneného diela, ktorý je chránený podľa medzinárodných zmlúv alebo dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná a ak ich niet, ak je zaručená vzájomnosť,

c) zhotoviteľa databázy, ktorý je občanom Slovenskej republiky alebo má na jej území trvalý pobyt alebo sídlo.

§ 5

Vymedzenie niektorých pojmov

(1) Architektonickým dielom je najvšeobecnejšie architektonické zobrazenie tvorivej myšlienky autora, najmä grafické a plastické zobrazenie architektonického riešenia stavby alebo urbanistického usporiadania územia, ako aj dielo záhradnej, interiérovej a scénickej architektúry a dielo stavebného dizajnu.

(2) Audiovizuálnym dielom je dielo, ktoré je vnímateľné prostredníctvom technického zariadenia ako rad súvisiacich obrazov, či už sprevádzaných zvukom, alebo nie, ak je určené na uvádzanie na verejnosti. Za spoluautorov tohto diela sa považujú najmä hlavný režisér, autor scenára, autor dialógov a autor hudby, ktorá bola vytvorená osobitne pre toto dielo.

(3) Dielom úžitkového umenia je dielo, ktoré je umeleckým výtvorom s úžitkovými funkciami alebo ktoré je začlenené do úžitkového predmetu bez ohľadu na to, či bolo vyrobené ručne, priemyselne alebo iným technologickým postupom.

(4) Databázou je súbor nezávislých diel, údajov alebo iných materiálov systematicky alebo metodicky    usporiadaných  a  jednotlivo   prístupných   elektronickými   alebo   inými    prostriedkami.

Za  databázu  sa  nepovažuje  počítačový  program   použitý  pri  zhotovení  alebo  prevádzke  databázy prístupnej elektronickými prostriedkami.

(5) Fotografickým dielom je záznam svetla alebo iného žiarenia na nosič, na ktorom sa vytvára obraz  bez  ohľadu  na  spôsob,   akým   sa   záznam   urobil;  obraz   z  audiovizuálneho   diela  sa  nepovažuje za fotografické dielo, ale sa považujú  za časť audiovizuálneho diela.

(6) Káblovou retransmisiou diela je súčasný, nezmenený a úplný verejný prenos vysielaného  diela  prostredníctvom káblového alebo mikrovlnného systému,  uskutočňovaný inou osobou, ako je pôvodný vysielateľ.

(7) Nájmom originálu diela alebo jeho rozmnoženiny je dočasné prenechanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny, uskutočnené na získanie priameho alebo nepriameho majetkového  prospechu.

(8) Počítačovým programom je súbor príkazov a inštrukcií použitých priamo alebo nepriamo v počítači. Príkazy a inštrukcie môžu byť napísané alebo vyjadrené v zdrojovom kóde alebo v strojovom kóde. Neoddeliteľnou súčasťou počítačového programu je aj podkladový materiál potrebný na jeho prípravu; ak spĺňa pojmové znaky diela (§ 7 ods. 1) je chránený ako literárne dielo.

(9) Reprografickým alebo iným technickým zariadením je zariadenie, ktoré využíva na zhotovovanie rozmnoženín elektromagnetické žiarenie alebo zhotovuje rozmnoženiny inak. Je to najmä kopírovací prístroj, skener, fax a  pevný disk, ktorý  je  zabudovaný v osobnom počítači.

(10) Satelitom je akékoľvek technické zariadenie, ktoré pracuje v pridelených frekvenčných pásmach, na vysielanie signálov určených na príjem verejnosťou alebo vyhradených na uzatvorenú komunikáciu z jedného miesta na iné miesto. V prípade komunikácie z jedného miesta na iné miesto musia byť podmienky, za akých sa uskutočňuje jednotlivý príjem signálu, porovnateľné s podmienkami, za akých sa uskutočňuje príjem signálov určených verejnosti.

(11) Sprístupňovaním verejnosti je verejný prenos diela  takým spôsobom, aby k nemu mal jednotlivec prístup z miesta a v čase, ktorý si samostatne zvolí.

(12)  Školským dielom je dielo vytvorené žiakom alebo študentom na splnenie školských alebo študijných povinností vyplývajúcich z jeho právneho vzťahu k základnej škole, strednej škole, vysokej škole alebo k záujmovo-vzdelávaciemu zariadeniu (ďalej len "škola").

(13) Umeleckým výkonom je predvedenie, prednes alebo iné tvorivé vykonanie umeleckého diela alebo folklórneho diela spevom, hraním,  recitáciou,  tancom alebo iným spôsobom.

(14) Verejným prenosom je šírenie alebo predvedenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami na šírenie zvukov alebo zvukov a obrazov súčasne, alebo ich vyjadrenie po drôte alebo bezdrôtovo  tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ich bez tohto prenosu nemohli vnímať; verejný prenos zahŕňa káblovú retransmisiu, vysielanie a sprístupňovanie verejnosti.

(15) Verejným vykonaním je

a) recitácia, hra, tanec alebo akýkoľvek iný spôsob predvedenia literárneho diela, umeleckého diela alebo folklórneho diela výkonným umelcom na verejnosti,

b) predvedenie obrazov zvukovo-obrazového záznamu po sebe za súčasného predvedenia zvukov sprevádzajúcich tieto obrazy; takéto predvedenie zvukovo-obrazového záznamu sa nepovažuje za verejný prenos.

(16) Verejným vystavením je uvedenie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny na verejnosti priamo alebo nepriamo pomocou diapozitívu, televízneho obrazu alebo podobným spôsobom na obrazovke; pri audiovizuálnom diele uvedenie  osobitne vyňatého obrazu bez akejkoľvek následnosti  na verejnosti.

(17) Vyhotovením  rozmnoženiny diela je prenesenie  diela  alebo jeho  časti  na  iný hmotný podklad priamo z originálu diela   alebo  nepriamo z inej rozmnoženiny diela dočasne alebo trvalo, a to akýmkoľvek  spôsobom a  v akejkoľvek  forme; rozmnoženinu  diela  možno  vyhotoviť najmä vo forme tlačenej, fotografickej, zvukovej alebo zvukovo-obrazovej rozmnoženiny, stavbou architektonického diela, alebo vo forme inej trojrozmernej  rozmnoženiny, alebo v  elektronickej forme zahŕňajúcej analógové aj digitálne vyjadrenie.

(18) Výkonným umelcom je spevák, hudobník, herec, tanečník a iná osoba, ktorá spieva, hrá, predvádza, prednáša alebo inak vykonáva literárne dielo, umelecké dielo alebo folklórne dielo.

(19) Vypožičaním originálu diela alebo jeho rozmnoženiny  je dočasné prenechanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny prostredníctvom zariadenia prístupného verejnosti, uskutočnené bez získania priameho alebo nepriameho majetkového prospechu.

(20) Výrobcom  zvukovo-obrazového záznamu  alebo zvukového záznamu  je  fyzická  osoba  alebo právnická osoba, ktorá iniciovala alebo zabezpečila jeho konečné vyhotovenie.

(21) Vysielaním je verejný prenos uskutočňovaný vysielateľom, a to aj v prípade, že ho technicky zabezpečuje iná osoba pod vedením pôvodného vysielateľa a  na jeho zodpovednosť,  vrátane vysielania  pomocou satelitu.

(22) Zamestnaneckým dielom je dielo, ktoré autor vytvoril na splnenie svojich povinností vyplývajúcich mu z pracovnoprávneho vzťahu, služobného vzťahu alebo štátnozamestnaneckého vzťahu  k zamestnávateľovi  alebo z pracovnoprávneho vzťahu medzi družstvom a jeho členom.

(23) Zhotoviteľom databázy je fyzická osoba alebo právnická osoba, na ktorej podnet, účet a zodpovednosť bola databáza vytvorená.

(24) Zvukovo-obrazovým záznamom je záznam zvukov aj obrazov, ktoré sú vnímateľné sluchom aj zrakom bez ohľadu na to, akým spôsobom a na akom nosiči sa tieto zvuky a obrazy zaznamenávajú.

(25) Zvukovým záznamom je len sluchom počuteľný záznam zvukov bez ohľadu na to, akým spôsobom a na akom nosiči sa tieto zvuky zaznamenávajú; za zvukový záznam sa nepovažuje záznam zvuku zaznamenaný spolu s obrazom.

DRUHÁ ČASŤ

AUTORSKÉ PRÁVO

§ 6

Autor

(1) Autorom je fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila.

(2) Autorom súborného diela ako celku je fyzická osoba, ktorá  vybrala alebo usporiadala jeho obsah; práva autorov diel takto vybraných alebo usporiadaných  v súbornom diele nie sú dotknuté.

§ 7

 Dielo

(1) Predmetom autorského práva je literárne a iné umelecké dielo a vedecké dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, najmä

a)  slovesné dielo a počítačový program,

b)  ústne podané, predvedené alebo inak vykonané slovesné dielo, najmä prejav a prednáška,

c)  divadelné dielo, predovšetkým dramatické dielo, hudobnodramatické dielo, pantomimické dielo a

      choreografické dielo, ako aj iné dielo vytvorené  na zverejnenie,

d)  hudobné dielo s textom alebo bez textu,

e)  audiovizuálne dielo, predovšetkým filmové dielo,

f)   maľba, kresba, náčrt, ilustrácia, socha a iné dielo výtvarného umenia,

g)  fotografické dielo,

h)  architektonické dielo, predovšetkým dielo stavebnej architektúry a urbanizmu, dielo záhradnej a

      interiérovej architektúry a dielo stavebného dizajnu,

i)   dielo úžitkového umenia,

j)   kartografické dielo v analógovej alebo v inej forme.1)

(2) Predmetom autorského práva je aj súborné dielo, najmä  zborník, časopis, encyklopédia, antológia, pásmo, výstava alebo iná databáza, ak je súborom nezávislých diel alebo iných prvkov, ktorý je spôsobom výberu alebo usporiadaním obsahu výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora.

(3) Ochrana podľa tohto zákona sa nevzťahuje na

a)  myšlienku, spôsob, systém, metódu, koncept, princíp, objav alebo informáciu, ktorá bola vyjadrená, opísaná, vysvetlená, znázornená alebo zahrnutá do diela,

b)  text právneho predpisu, úradné rozhodnutie, verejná listina, verejne prístupný register, úradný spis, slovenská technická norma, vrátane ich prípravnej dokumentácie a prekladu, denné správy  a prejavy  prednesené pri prerokúvaní vecí  verejných; na súborné vydanie týchto prejavov  a na ich zaradenie do zborníka je potrebný súhlas toho, kto ich predniesol.

______________________________
1) § 2 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii.

§ 8

Dielo spoluautorov

Dielom spoluautorov je dielo, ktoré vzniklo vlastnou tvorivou duševnou činnosťou dvoch alebo viacerých autorov ako dielo jediné, ku ktorému patria práva všetkým autorom spoločne a nerozdielne.

§ 9

Spojené diela

Spojenie dvoch alebo viacerých samostatných diel možno uskutočniť len so súhlasom ich autorov, a to na dohodnutý účel; so spojenými dielami nakladajú autori spoločne. Práva autorov nakladať s dielami, ktoré boli takto spojené, iným spôsobom ako v tomto spojení zostávajú nedotknuté.

§ 10

Spoločné dielo

(1) Spoločným dielom je dielo, ktoré vzniklo spoločnou činnosťou dvoch alebo viacerých autorov, ktorí súhlasili s využitím svojej vlastnej tvorivej duševnej činnosti pri vytvorení diela pod vedením fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá

a)  iniciovala vytvorenie tohto diela a

b)  usmerňovala a zabezpečovala proces vytvorenia diela.

(2) Na spoločné dielo  sa  primerane  použijú  ustanovenia  o zamestnaneckom diele (§ 50); to platí aj vtedy, ak bolo celkom alebo  sčasti  vytvorené  na  základe zmluvy o vytvorení diela (§ 39)  uzatvorenej medzi autorom a fyzickou osobou alebo právnickou osobou podľa  odseku 1.

(3) Audiovizuálne dielo nie je spoločným dielom.

§ 11

Spracovanie a preklad diela

(1) Predmetom autorského práva je aj nové pôvodné dielo, ktoré vzniklo osobitným tvorivým spracovaním iného diela.

(2) Predmetom autorského práva je aj preklad diela do iného jazyka a adaptácia diela.

§ 12

Anonymné a pseudonymné dielo

(1)  Anonymným dielom je dielo zverejnené bez uvedenia mena a priezviska (ďalej len "meno") autora; meno autora sa bez jeho súhlasu nesmie prezradiť.

(2) Pseudonymným dielom je dielo zverejnené pod krycím menom; meno autora sa bez jeho súhlasu nesmie prezradiť.

(3) Dokiaľ sa autor verejne nevyhlási, môže autorské právo na dielo uplatniť ten, kto dielo prvý raz oprávnene vydal, a ak vydané nebolo, kto ho zverejnil. Verejné vyhlásenie netreba, ak je pravé meno autora všeobecne známe.

§ 13

Zverejnenie a vydanie diela

(1) Dielo je zverejnené v ten deň, keď bolo oprávnene prvý raz verejne vykonané, verejne  vystavené, vydané alebo inak uvedené na verejnosti.

(2) Dielo je vydané v deň, keď sa oprávnene začalo s verejným rozširovaním jeho rozmnoženín.

§ 14

Krajina pôvodu diela

(1) Za krajinu pôvodu diela sa považuje

a)  pri nevydanom diele štát, ktorého je autor občanom,

b)  pri vydanom diele štát, v ktorom sa oprávnene uskutočnilo prvé vydanie diela.

(2) Na dielo vydané v inom štáte sa hľadí ako na dielo vydané v Slovenskej republike, ak bolo v Slovenskej republike vydané v lehote 30 dní odo dňa jeho vydania v inom štáte.

§ 15

Vznik autorského práva na dielo

(1) Autorské právo na dielo vzniká okamihom, keď je dielo vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel alebo formu jeho vyjadrenia.

(2) Autorské právo sa vzťahuje na dokončené dielo, jeho jednotlivé vývojové fázy a časti vrátane názvu diela a mien postáv, ak  spĺňajú pojmové znaky diela a sú ako predmety autorského práva v ňom obsiahnuté.

§ 16

Obsah autorského práva

Autorské právo zahŕňa výhradné osobnostné práva (ďalej len "osobnostné práva") a výhradné majetkové práva (ďalej len "majetkové práva").

§ 17

 Osobnostné práva

(1) Autor má právo

a)  označiť svoje dielo menom  alebo pseudonymom a žiadať, aby sa jeho meno alebo pseudonym uvádzalo na všetkých rozmnoženinách diela  náležitým spôsobom pri  každom použití diela na verejnosti, a to podľa spôsobu použitia,

b)  neoznačiť svoje dielo menom alebo pseudonymom,

c)  rozhodnúť o zverejnení svojho diela,

d)  na  nedotknuteľnosť  svojho  diela,   najmä  na  ochranu  pred akoukoľvek nedovolenou zmenou alebo iným nedovoleným zásahom do svojho diela, ako aj  pred akýmkoľvek hanlivým nakladaním  so svojím dielom, ktoré  by malo za následok narušenie jeho cti a dobrej povesti. Ak to povaha diela alebo spôsob použitia diela nevylučujú, má autor právo na autorský dohľad (autorská korektúra)  nad nakladaním so svojím dielom; v prípade architektonického diela je autorským dohľadom dozor nad zhotovením stavby.

(2) Práv podľa odseku 1 sa autor nemôže vzdať; tieto práva sú neprevoditeľné a smrťou autora zanikajú.

(3) Po smrti autora si nikto nesmie prisvojiť jeho autorstvo k dielu; dielo možno použiť len spôsobom neznižujúcim jeho hodnotu a musí sa uviesť meno autora alebo jeho pseudonym, ak nejde o anonymné dielo. Ochrany sa môže domáhať ktorákoľvek autorovi blízka osoba2), a to aj v prípade, že zanikli majetkové práva k dielu. Tejto ochrany sa takisto môžu domáhať aj autorské zväzy, profesijné komory a príslušná organizácia kolektívnej správy.

_____________________________
2) § 116 Občianskeho zákonníka

§ 18

Majetkové práva

(1) Autor má právo použiť svoje dielo.

(2) Autor má  právo  udeľovať súhlas na každé použitie diela, najmä na

a)  vyhotovenie rozmnoženiny diela,

b)  verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny predajom alebo inou formou prevodu

     vlastníckeho práva,

c)  verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny nájmom alebo vypožičaním,

d)  spracovanie, preklad a adaptáciu diela,

e)  zaradenie diela do súborného diela,

f)   verejné vystavenie diela,

g)  verejné vykonanie diela,

h)  verejný prenos diela.

(3) Udelením súhlasu podľa odseku 2 práva autora podľa odsekov 1 a 2 nezanikajú, autor je len povinný strpieť použitie diela inou osobou v rozsahu udeleného súhlasu.

(4) Iná osoba môže bez súhlasu autora  použiť dielo len v prípadoch ustanovených týmto zákonom.

(5) Práva podľa odsekov 1 a 2 sú neprevoditeľné, autor sa ich nemôže vzdať a nie je možné postihnúť ich výkonom rozhodnutia ani exekúciou vedenou podľa osobitného predpisu; to sa nevzťahuje na pohľadávky vzniknuté z majetkových práv.

(6) Práva podľa odsekov 1 a 2 sú predmetom dedičstva. Ustanovenia tohto zákona o autorovi  sa vzťahujú, ak z  ich povahy nevyplýva iné, aj na jeho dedičov.  Ak spoluautor nemá dedičov, jeho podiel pripadá ostatným spoluautorom.

(7) Ak autor udelí súhlas na verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny nájmom alebo vypožičaním (odsek 2 písm. c)) výrobcovi zvukového záznamu tohto diela alebo výrobcovi zvukovo-obrazového záznamu tohto diela, vzniká mu právo na primeranú odmenu voči osobe, ktorá bude originál diela alebo jeho rozmnoženinu verejne rozširovať nájmom alebo vypožičiavaním; tohto práva sa nemožno vopred vzdať.

(8) Ustanovenie odseku 2 písm. c) sa nevzťahuje na

a) architektonické dielo vyjadrené stavbou  alebo v podobe záhrady, interiéru či scény,

b) dielo úžitkového umenia vyjadrené v úžitkovej podobe.

§ 19

Právo na odmenu pri ďalšom predaji originálu diela výtvarného umenia

(1) Ak sa  originál diela výtvarného umenia, ktorý jeho autor previedol  do vlastníctva inej osoby, ďalej predáva, má autor právo na odmenu, ak predaj uskutočňuje prevádzkovateľ galérie, vykonávateľ dražby (dražobník) alebo iná osoba pri svojom podnikaní (ďalej len "predávajúci"), bez ohľadu na to, či koná na svoj účet alebo na účet vlastníka originálu diela.

(2) Osobou povinnou uhradiť odmenu podľa odseku 1 je predávajúci.

(3) Predávajúci  je povinný uhradiť organizácii kolektívnej správy, ktorej bolo udelené oprávnenie vykonávať kolektívnu správu v rozsahu zahŕňajúcom výber odmien od týchto osôb pri ďalšom predaji originálu diela výtvarného umenia na území Slovenskej republiky odmenu, ktorá je

a)  5 % z predajnej ceny nad         30 000 Sk do      126 000 Sk,

b)  4 % z predajnej ceny nad       126 000 Sk do   2 100 000 Sk,

c)  3 % z predajnej cene nad    2 100 000 Sk do   8 400 000 Sk,

d)  2 % z predajnej cene nad    8 400 000 Sk do 14 700 000 Sk,

e)  0, 5 % z predajnej ceny nad 14 700 000 Sk do 21 000 000 Sk,

f)  0, 25 % z predajnej ceny nad 21 000 000 Sk;

celková odmena však nesmie presiahnuť 525 000 Sk.

(4) Predávajúci, ktorý je povinný uhradiť autorovi odmenu podľa odseku 1, oznámi predaj príslušnej organizácii kolektívnej správy do konca januára nasledujúceho kalendárneho roka po roku, v ktorom sa predaj uskutočnil. Oznamovacia povinnosť sa vzťahuje na špecifikáciu predaných originálov a na informáciu o skutočnej predajnej cene; zahŕňa aj povinnosť umožniť príslušnej organizácii kolektívnej správy nahliadať v nevyhnutnom  rozsahu do účtovných a iných dokladov predávajúceho.

(5) Originálom diela výtvarného umenia je na účely uplatnenia práva podľa odseku 1 najmä maľba, kresba, koláž, tapiséria, rytina, litografia či iná grafika, socha, keramika, sklo, fotografia, ak ich vytvoril sám autor, alebo ich rozmnoženina, ak sa považuje za originál diela.

(6) Za rozmnoženinu na účely podľa odseku 5 sa považuje rozmnoženina vyhotovená v obmedzenom počte autorom alebo s jeho súhlasom; takáto rozmnoženina musí byť riadne očíslovaná a podpísaná alebo inak označená autorom.

(7) Právo na odmenu podľa odseku 1 sa nevzťahuje na architektonické diela a  diela úžitkového umenia.

§ 20

Vzťah autorského práva k vecným právam

(1) Nadobudnutím vlastníckeho  práva  alebo  iného vecného práva k veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené, nie je dotknuté autorské právo, najmä osobnostné právo podľa § 17 ods. 1 písm. d), ak nie je dohodnuté inak alebo ak z tohto zákona nevyplýva inak.

(2) Vlastnícke právo alebo iné vecné právo k veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené, nie je dotknuté autorským právom, ak nie je dohodnuté inak alebo ak z osobitného predpisu alebo z tohto zákona nevyplýva inak; vlastník alebo iný užívateľ veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené, je povinný zdržať sa takého užívania tejto veci, ktorým by použil dielo, ak nie je dohodnuté inak alebo ak  z osobitného predpisu alebo z tohto zákona nevyplýva inak.

(3) Vlastník alebo iný užívateľ veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené, nie je povinný udržiavať a chrániť vec pred zničením, ak nie je dohodnuté inak alebo ak z osobitného predpisu alebo z tohto zákona nevyplýva inak.

(4) Autorské právo k dielu nezaniká zničením veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené.

(5) Autor má právo požadovať od vlastníka veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené, aby mu ju sprístupnil, ak je to nevyhnutné na uplatnenie práva použiť svoje dielo podľa tohto zákona. Uplatnenie tohto práva nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami vlastníka veci; vlastník veci nie je povinný vydať autorovi takúto vec, je však povinný na žiadosť a náklady autora vyhotoviť fotografiu alebo inú rozmnoženinu diela a odovzdať ju autorovi.

(6) Vlastník alebo iný používateľ stavby, ktorá je vyjadrením architektonického diela, môže vykonávať na stavbe bez súhlasu autora len také stavebné úpravy a udržiavacie práce, ktoré sú nevyhnutné na jej udržanie v dobrom stave a na zachovanie funkčného využívania a  ktoré neznižujú hodnotu architektonického diela a nezasahujú do autorských práv.

§ 21

Trvanie majetkových práv

(1) Majetkové práva trvajú, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, počas autorovho života a 70 rokov  po jeho smrti.

(2) Pri diele spoluautorov  a pri spojenom diele, ktoré bolo vytvorené na účel použitia v takomto spojení, majetkové práva trvajú počas života posledného z autorov a 70 rokov po jeho smrti.

(3) Pri  spoločnom  diele  majetkové práva trvajú  70  rokov po jeho  zverejnení.  Ak  bolo dielo označené  menami  autorov, ktorí  dielo vytvorili, majetkové práva trvajú  počas života posledného z autorov  a 70 rokov po jeho smrti.

(4) Pri audiovizuálnom diele majetkové práva trvajú počas života hlavného režiséra, autora scenára, autora dialógov, a autora hudby, ktorá bola osobitne vytvorená pre toto dielo a 70 rokov po smrti posledného z nich; ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nepoužijú.

(5) Pri diele zverejnenom pod pseudonymom alebo pri anonymnom diele majetkové práva trvajú 70  rokov po jeho zverejnení. Ak nie sú pochybnosti  o totožnosti autora alebo ak sa autor takéhoto diela stane verejne známym počas lehoty podľa prvej vety, na trvanie majetkových práv sa vzťahuje odsek 1, a ak ide o dielo spoluautorov, odsek 2.

(6) Ak je pre trvanie majetkových práv k dielu vydanému vo zväzkoch, po častiach,  pokračovaniach alebo epizódach rozhodujúce jeho zverejnenie, trvajú  majetkové práva ku každému takémuto zväzku, časti, pokračovaniu alebo epizóde osobitne.

(7) Ak dielo, pri ktorom sa počítanie trvania majetkových práv neviaže na smrť autora alebo autorov, nebolo zverejnené počas 70 rokov po jeho vytvorení, majetkové práva uplynutím tejto lehoty zanikajú.

§ 22

Trvanie majetkových práv  sa počíta od prvého dňa roka, nasledujúceho po skutočnosti rozhodujúcej pre toto trvanie.

§ 23

Verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny po prvom predaji

(1)  Právo autora udeľovať súhlas na verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny podľa § 18 ods. 2  písm.  b) zaniká pre územie Slovenskej republiky prvým oprávneným predajom alebo iným prevodom vlastníckeho práva k originálu diela alebo k jeho rozmnoženine na území Slovenskej republiky, a to pre originál diela a všetky jeho rozmnoženiny, ktoré boli predmetom tohto predaja alebo iného prevodu vlastníckeho práva.

(2) Ak ide o architektonické dielo vyjadrené stavbou a dielo úžitkového umenia vyjadrené v úžitkovej podobe, za prvý oprávnený predaj podľa odseku 1 sa považuje oprávnené zhotovenie stavby alebo úžitkovej podoby diela úžitkového umenia.

Obmedzenia majetkových práv

§ 24

Vyhotovenie rozmnoženiny  zverejneného diela

(1) Rozmnoženinu zverejneného diela môže fyzická osoba vyhotoviť bez súhlasu autora pre svoju osobnú potrebu a na účel, ktorý nie je priamo ani nepriamo obchodný; za takéto použitie  nevzniká  povinnosť uhradiť autorovi odmenu.

(2) Rozmnoženinu zverejneného  diela prenesením tohto diela na papier alebo na podobný podklad prostredníctvom reprografického alebo iného technického zariadenia môže fyzická osoba alebo právnická osoba vyhotoviť bez súhlasu autora; túto rozmnoženinu možno verejne rozširovať predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva. Za tieto použitia nevzniká povinnosť uhradiť  autorovi odmenu.

(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na

a) architektonické dielo vo forme projektovej dokumentácie stavby alebo konštrukcie stavby,
b) celé literárne dielo ani jeho podstatnú časť,
c) celé kartografické dielo  ani   jeho podstatnú časť,
d) hudobné dielo zaznamenané v písomnej podobe,
e) počítačový program, ak nie je ustanovené inak,
f) databázu v elektronickej forme.

(4) Autor diela, ktorého rozmnoženinu možno vyhotoviť podľa odseku 1, má právo na náhradu odmeny.

(5) Autor diela, ktorého rozmnoženinu možno vyhotoviť a verejne rozširovať podľa odseku 2, má právo na náhradu odmeny.

(6) Náhradu  odmeny podľa odsekov 4 a 5 uhradí prostredníctvom organizácie kolektívnej správy

a) výrobca alebo dovozca nenahratých nosičov záznamu (ďalej len "nosič"), ktoré sa zvyčajne používajú na rozmnožovanie podľa odseku 1, a to 6 % z predajnej ceny alebo z dovoznej ceny nosiča,

b)  výrobca alebo dovozca prístrojov na vyhotovovanie rozmnoženín zvukových alebo zvukovo-obrazových záznamov (ďalej len "prístroj"), a to 3 % z predajnej ceny alebo z dovoznej ceny takýchto prístrojov,

c) výrobca alebo dovozca reprografických alebo iných technických zariadení na vyhotovovanie rozmnoženín diela (ďalej len "zariadenie"), a to 3 % z predajnej ceny alebo z dovoznej ceny  takýchto zariadení; ak je zariadenie súčasťou veci, náhrada odmeny sa uhrádza z pomernej časti predajnej ceny alebo dovoznej ceny tejto veci,

d) výrobca alebo dovozca osobných počítačov, a to 0,5 % z predajnej ceny alebo dovoznej ceny pevného disku zabudovaného v osobnom počítači,

e)  právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá poskytuje rozmnožovacie služby za odplatu, a to 3 % z celkových príjmov za tieto služby,

f)  predajca nosičov, prístrojov alebo zariadení namiesto osôb povinných podľa písmen a) až c), ak na písomnú výzvu príslušnej organizácie kolektívnej správy neoznámi údaje potrebné na určenie dovozcu alebo výrobcu, a to podľa písmen a) až c).

(7) Náhrada odmeny sa neuhrádza v prípade vývozu nosičov, prístrojov a zariadení podľa odseku 6 písm. a) až c) na  účely ich ďalšieho predaja; náhrada odmeny sa neuhrádza ani za nosič, prístroj a zariadenie určené pre osobnú potrebu dovozcu.

(8) Osoby podľa odseku 6 sú povinné uhrádzať určenú náhradu odmeny pri prvom predaji alebo pri dovoze štvrťročne príslušnej organizácii kolektívnej správy, a to najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca.

(9) Osoby podľa odseku 6 sú povinné predložiť príslušnej organizácii kolektívnej správy informácie o druhu a počte dovezených nosičov, prístrojov a zariadení, ako aj informácie o ich predajnej cene, dovoznej cene  alebo údaje o celkových príjmoch za rozmnožovacie služby. V prípade nesplnenia  tejto povinnosti ani v dodatočnej lehote určenej príslušnou organizáciou kolektívnej správy, sa sadzba náhrady odmeny zvyšuje na dvojnásobok.

(10) Ustanoveniami 1 a 2 nie sú dotknuté ustanovenia tohto zákona o ochrane opatrení na zabránenie neoprávnenému vyhotoveniu rozmnoženiny diela, ako aj inému neoprávnenému konaniu (§ 59 až 61).

§ 25

Citácia diela

Bez súhlasu autora možno použiť krátku časť zverejneného diela vo forme citácie v inom diele len na účel  recenzie alebo kritiky tohto zverejneného diela alebo na vyučovacie účely, vedeckovýskumné účely alebo umelecké účely. Takéto použitie musí byť v súlade so zvyklosťami a jeho rozsah  nesmie presiahnuť rámec odôvodnený účelom citácie. Pri citácii sa musí uviesť meno autora, alebo jeho pseudonym, ak nejde o anonymné dielo, alebo meno osoby, pod ktorej menom sa dielo uvádza na verejnosti, ako aj názov diela a prameň. Za takéto použitie nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu.

§ 26

Propagácia výstavy umeleckých diel alebo dražby umeleckých diel

(1) Na propagáciu výstavy umeleckých diel alebo dražby umeleckých diel možno bez  súhlasu autora použiť dielo vyhotovením jeho rozmnoženiny, jej verejným rozširovaním predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva alebo verejným prenosom, a to v rozsahu potrebnom na takúto propagáciu. Na tieto použitia sa primerane vzťahuje § 25 tretia veta.

(2) Za použitie diela podľa odseku 1 nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu.

§ 27

Použitie diela umiestneného na verejnom priestranstve

(1) Bez súhlasu autora možno dielo trvalo umiestnené na verejnom priestranstve vyjadriť kresbou, maľbou, grafikou, reliéfnym obrázkom či reliéfnym modelom alebo ho zaznamenať fotografiou či filmom; takto vyjadrené alebo zaznamenané dielo možno bez súhlasu autora  diela trvalo umiestneného na verejnom priestranstve použiť vyhotovením jeho rozmnoženiny, jej verejným rozširovaním predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva alebo verejným prenosom. Na tieto použitia sa primerane vzťahuje § 25 tretia veta.

(2) Za použitie diela  podľa odseku 1 nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu.

§ 28

Použitie diela na vyučovacie účely

(1) Súhlas autora sa nevyžaduje na vyhotovenie rozmnoženiny krátkej časti zverejneného diela, jej verejné rozširovanie inou formou prevodu vlastníckeho práva ako predajom alebo verejný prenos krátkej časti zverejneného diela, ak takéto použitie nepresahuje rámec odôvodnený vyučovacími účelmi v škole a neuskutočňuje sa na získanie priameho alebo nepriameho majetkového prospechu.

(2) Súhlas autora sa nevyžaduje na vyhotovenie rozmnoženiny krátkej časti zverejneného diela, zverejneného krátkeho diela alebo zverejneného diela výtvarného umenia jeho prenesením  na papier alebo na podobný podklad prostredníctvom reprografického zariadenia, jej verejné rozširovanie inou formou prevodu vlastníckeho práva ako predajom, ak takéto použitie nepresahuje rámec odôvodnený vyučovacími účelmi v škole a neuskutočňuje sa na získanie priameho alebo nepriameho majetkového prospechu.

(3) Na použitie podľa odsekov 1 a 2 sa primerane vzťahuje § 25 tretia veta.

(4) Za použitie  podľa odsekov 1 a 2 nevzniká povinnosť uhradiť  autorovi odmenu.

§ 29

Použitie diela pre potreby zdravotne postihnutých

(1) Súhlas autora sa nevyžaduje na vyhotovenie rozmnoženiny zverejneného diela, jej verejné rozširovanie inou formou prevodu vlastníckeho práva ako predajom, jej verejné rozširovanie  vypožičaním alebo verejný prenos, ak sa takéto použitie uskutočňuje výhradne pre potreby zdravotne postihnutých v rozsahu odôvodnenom ich zdravotným postihnutím a neuskutočňuje sa na získanie priameho alebo nepriameho majetkového prospechu.

(2) Na použitie podľa odseku 1 sa primerane vzťahuje § 25 tretia veta.

(3) Za použitie diela  podľa odseku 1 nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu.

§ 30

Použitie diela v rámci občianskych a náboženských obradov, v rámci školských predstavení a použitie školského diela

(1) Súhlas autora sa nevyžaduje na použitie

a)  diela pri bezplatných občianskych obradoch  alebo bezplatných náboženských obradoch,

b)  pri bezplatných školských predstaveniach, v ktorých účinkujú výhradne žiaci, študenti alebo

     učitelia školy,

c)   školského diela pri bezplatnom plnení úloh patriacich do predmetu činnosti školy.

(2) Na použitie podľa odseku 1 sa primerane vzťahuje § 25 tretia veta.

(3) Za použitie diela podľa odseku 1 nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu.

§ 31

Použitie diela knižnicou alebo archívom

(1) Knižnica3) alebo archív4) môže bez súhlasu autora vyhotoviť rozmnoženinu

a)  diela z vlastných fondov, ak účelom vyhotovenia rozmnoženiny je uspokojenie požiadavky fyzickej osoby,

     ktorá ju použije na vzdelávacie účely alebo  vedeckovýskumné účely výhradne v priestoroch knižnice alebo archívu,

b)  akéhokoľvek diela z vlastných fondov, ak účelom vyhotovenia  rozmnoženiny je  nahradenie, archivovanie alebo

     zabezpečenie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny pre prípad straty, zničenia alebo poškodenia alebo

     ak ide o stálu zbierku.

(2) Za použitie diela podľa odseku 1 nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu.

(3) Ustanoveniami odsekov 1 a 2 nie sú dotknuté ustanovenia tohto zákona o ochrane opatrení na zabránenie neoprávnenému vyhotoveniu rozmnoženiny diela, ako aj inému neoprávnenému konaniu (§ 59 až 61).

__________________________
3) § 3 ods. 1 a § 4 zákona č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej.
4) § 4  zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov.

§ 32

Dočasné alebo náhodné vyhotovenie rozmnoženiny diela

(1)  Súhlas autora sa nevyžaduje na vyhotovenie rozmnoženiny diela, ktoré je dočasné alebo náhodné a je neoddeliteľnou a podstatnou časťou technologického postupu, ak jeho jediným účelom je oprávnené použitie diela alebo uskutočnenie prenosu diela v komunikačnej sieti medzi tretími osobami sprostredkovateľom, ak nemá samostatnú majetkovú hodnotu.

(2) Za použitie diela podľa odseku 1 nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu.

§ 33

Použitie diela na informačné účely

(1) Súhlas autora sa nevyžaduje na

a)  vyhotovenie rozmnoženiny diela zverejneného v novinách alebo v inom informačnom prostriedku najmä o aktuálnych ekonomických, politických alebo náboženských udalostiach alebo otázkach a na verejný prenos s takýmto obsahom; to neplatí, ak si autor v jednotlivých prípadoch vyhradil právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie a verejný prenos tohto diela,

b)  vyhotovenie rozmnoženiny a verejný prenos krátkej časti diela vnímateľného pri aktuálnych udalostiach, ktoré sú predmetom spravodajstva,

c)   vyhotovenie rozmnoženiny a verejný prenos prednášky, príhovoru alebo iného diela podobnej povahy predneseného na verejnosti,

d)  verejné  rozširovanie rozmnoženiny vyhotovenej podľa písmena a) až c) predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva, ak si autor diela takéto právo nevyhradil.

(2) Na použitie podľa odseku 1 sa primerane vzťahuje § 25 tretia veta.

(3) Za použitie diela podľa odseku 1 nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu.

§ 34

Použitie súborného diela

(1) Súborné dielo môže bez súhlasu autora tohto diela použiť oprávnený užívateľ jeho rozmnoženiny na účely prístupu k jeho obsahu a na riadne využitie jeho obsahu

a) vyhotovením rozmnoženiny,

b) spracovaním, prekladom, adaptáciou alebo jeho inou zmenou,

c)  verejným rozširovaním originálu tohto diela alebo jeho rozmnoženiny predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva,

d) verejným prenosom,

e) verejným vystavením,

f) verejným vykonaním.

(2) Oprávnený užívateľ rozmnoženiny súborného diela môže bez súhlasu autora tohto diela použiť  spôsobmi podľa odseku 1 písm. a), c) až f) aj dielo vytvorené spracovaním, prekladom, adaptáciou alebo inou zmenou tohto súborného diela, ak sa takéto použitie uskutočňuje v rozsahu odôvodnenom účelmi podľa odseku 1 a neuskutočňuje sa na získanie priameho alebo nepriameho majetkového prospechu.

(3) Za použitie diela podľa odsekov 1 a 2 nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu.

§ 35

Rozmnožovanie a úprava počítačového programu

(1) Oprávnený užívateľ rozmnoženiny počítačového programu môže bez súhlasu autora vyhotoviť rozmnoženinu tejto rozmnoženiny počítačového programu alebo vykonať na nej úpravu, alebo preklad, ak je takáto rozmnoženina, úprava alebo preklad  nevyhnutný na

a)  prepojenie počítačového programu s počítačom na účel a v rozsahu, na ktorý bol nadobudnutý,  vrátane opráv chýb v počítačovom programe,

b)  nahradenie oprávnene nadobudnutej rozmnoženiny počítačového programu (záložná rozmnoženina).

(2) Oprávnený užívateľ rozmnoženiny počítačového programu môže bez súhlasu autora preskúmať,  preštudovať alebo preskúšať funkčnosť počítačového programu s cieľom určiť myšlienky alebo princípy, ktoré sú základom akékoľvek časti programu, a to počas nahrávania, zobrazovania, vysielania, overovania funkčnosti a ukladania programu do pamäte, na ktoré bol oprávnený.

(3) Ak sa ďalšie použitie rozmnoženiny počítačového programu podľa odseku 1 stane neoprávneným, každá takáto rozmnoženina, úprava alebo preklad sa musí znehodnotiť.

(4) Právo podľa odseku 1 písm. b) a odseku 2 nemožno zmluvne vylúčiť.

(5) V prípadoch podľa odsekov 1 a 2 nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu.

§ 36

Spätný preklad počítačového programu zo strojového kódu do zdrojového jazyka počítačového programu

(1) Súhlas autora  sa nevyžaduje na vyhotovenie rozmnoženiny kódu počítačového programu alebo prekladu jeho formy, ak je to nevyhnutné na získanie informácie potrebnej na dosiahnutie vzájomnej súčinnosti nezávisle vytvorených počítačových programov s inými počítačovými programami, ak

a)  túto činnosť vykonáva oprávnený užívateľ rozmnoženiny počítačového programu,

b)  informácia nevyhnutná na dosiahnutie vzájomnej súčinnosti nebola predtým bežne dostupná osobám oprávneným na rozmnožovanie alebo preklad,

c)  sa tieto činnosti dotýkajú iba časti počítačového programu a sú nevyhnutné na dosiahnutie vzájomnej súčinnosti  nezávisle vytvorených počítačových programov.

(2) Informáciu získanú podľa odseku 1 nemožno použiť na

a)  dosiahnutie iného cieľa, ako je dosiahnutie vzájomnej súčinnosti nezávisle vytvorených počítačových programov,

b)  poskytnutie iným osobám okrem takého použitia, ktoré je nevyhnutné na zabezpečenie

     vzájomnej súčinnosti nezávisle vytvorených počítačových programov,

c)  zabezpečenie vývoja, výroby alebo na obchodovanie s počítačovým programom, ktorý je podobný

     vo svojom vyjadrení,

d)  činnosť, ktorou by sa porušilo právo autora.

(3) Súhlas autora na činnosti podľa odseku 1 sa vyžaduje na vyhotovenie rozmnoženín počítačových programov, ak by takéto vyhotovenie rozmnoženín bolo v rozpore s riadnym využívaním počítačového programu alebo by bezdôvodne zasahovalo do právom chránených záujmov autora počítačového programu.

(4) Vyhotovenie rozmnoženiny strojového kódu počítačového programu alebo preklad jeho formy nemožno zmluvne vylúčiť.

(5)  V prípadoch podľa odseku 1 nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu.

§ 37

Verejné vystavenie diela

(1) Súhlas autora na priame verejné vystavenie5) originálu diela alebo jeho rozmnoženiny sa nevyžaduje, ak

a)  ide o verejné vystavenie originálu diela, ktoré bolo predané alebo ku ktorému vlastníctvo bolo prevedené iným spôsobom na fyzickú osobu alebo právnickú osobu, o ktorej autor vedel,  že  takáto  činnosť  je  časťou  jej obvyklých  aktivít,

b)  verejné vystavenie nie je v rozpore s riadnym využívaním originálu diela  alebo jeho rozmnoženiny a nezasahuje iným spôsobom do práv autora.

(2) V prípadoch podľa odseku 1 nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu.

________________________
5) § 1 ods. 2 písm. c) zákona Slovenskej národnej rady č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach.

§ 38

Obmedzenia majetkových práv autora sú dovolené len v osobitných prípadoch ustanovených v § 24 až 37; nakladanie s dielom podľa týchto ustanovení nesmie byť v rozpore s bežným využitím diela a nesmie neodôvodnene zasahovať do právom chránených záujmov autora.

Autorské  zmluvy

§ 39

Zmluva o vytvorení diela

(1) Zmluvou o  vytvorení diela sa autor zaväzuje  vytvoriť pre objednávateľa dielo.

(2) V zmluve o vytvorení diela môže autor s objednávateľom dohodnúť odmenu za vytvorenie diela.

(3) Autor je povinný vytvoriť dielo osobne.

(4) Ak má dielo nedostatky môže objednávateľ odstúpiť od zmluvy; ak sú nedostatky odstrániteľné, objednávateľ môže od zmluvy odstúpiť len vtedy, ak ich autor neodstráni v primeranej lehote, ktorú mu objednávateľ poskytol na tento účel.

(5) Odovzdaním veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené, prechádza vlastnícke právo k nej na objednávateľa, ak nie je dohodnuté inak.

(6) Zmluvou o vytvorení diela ani odovzdaním veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené, nenadobudne objednávateľ  právo použiť toto dielo, ak nie je uvedené inak, len ak súčasne so zmluvou o vytvorení diela alebo po tomto momente uzatvorí s autorom licenčnú zmluvu.

(7) Na zmluvu o vytvorení diela sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.6)

__________________________
6) § 631 až 643 Občianskeho zákonníka.

Licenčná zmluva

§ 40

Základné ustanovenia

(1) Licenčnou zmluvou udeľuje autor nadobúdateľovi súhlas na použitie diela (ďalej len "licencia"). Licenčná zmluva musí obsahovať spôsob použitia diela, rozsah licencie a čas, na ktorý autor licenciu udeľuje, alebo spôsob jeho určenia a musí obsahovať odmenu alebo spôsob jej určenia, ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na bezodplatnom poskytnutí licencie.

(2) Licenčná zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

(3) Ak majetkové práva autora vykonáva iná osoba (§ 50), na udelenie licencie sa primerane použijú ustanovenia o licenčnej zmluve.

§ 41

Spôsob použitia diela

(1) V licenčnej zmluve autor s nadobúdateľom dohodne, na aký spôsob použitia diela alebo jednotlivé spôsoby použitia diela (§18 ods. 2) udeľuje autor licenciu.

(2) Autor nemôže udeliť nadobúdateľovi licenciu na spôsob použitia diela, ktorý nie je v čase uzavretia licenčnej zmluvy známy.

§ 42

Rozsah licencie

(1) Autor s nadobúdateľom môže v licenčnej zmluve dohodnúť, že udeľuje licenciu v neobmedzenom rozsahu.

(2) Ak autor s nadobúdateľom dohodol, že licenciu udeľuje v obmedzenom rozsahu, musí licenčná zmluva obsahovať územné alebo vecné vymedzenie rozsahu licencie.

§ 43

Výhradná licencia a nevýhradná licencia

(1) Autor môže nadobúdateľovi udeliť výhradnú licenciu alebo nevýhradnú licenciu. Ak nie je v zmluve dohodnuté, že autor udelil výhradnú licenciu, platí, že udelil nevýhradnú licenciu.

(2) Ak autor udelil výhradnú licenciu, nesmie udeliť tretej osobe licenciu na spôsob použitia diela udelený výhradnou licenciou a  je povinný, ak nie je v zmluve dohodnuté inak, sám sa zdržať použitia diela spôsobom, na ktorý udelil výhradnú licenciu.

(3) Ak autor udelil nevýhradnú licenciu, nie je dotknuté právo autora použiť dielo spôsobom, na ktorý nevýhradnú licenciu udelil, a takisto nie je dotknuté právo autora udeliť licenciu tretej osobe.

(4) Nevýhradná licencia, ktorú nadobúdateľ získal pred udelením výhradnej licencie tretej osobe, zostáva zachovaná, ak autor s nadobúdateľom takejto nevýhradnej licencie nedohodol inak.

(5) Zmluva,  ktorou  autor  udelí  tretej  osobe  licenciu  na  spôsob použitia diela udelený  výhradnou licenciou, je neplatná, ak nadobúdateľ výhradnej licencie na uzavretie takejto zmluvy neudelil predchádzajúci písomný súhlas.

§ 44

Nakladanie s licenciou

(1) Nadobúdateľ je oprávnený udeliť tretej osobe súhlas na použitie diela v rozsahu udelenej licencie (ďalej len "sublicencia") len so súhlasom autora; ustanovenia § 40 až 43 sa použijú primerane. Súhlas na udelenie sublicencie môže autor udeliť pri uzatvorení licenčnej zmluvy alebo neskôr.

(2) Nadobúdateľ môže licenciu zmluvou postúpiť len s predchádzajúcim písomným súhlasom autora; o postúpení licencie a o osobe postupníka je povinný informovať autora bez zbytočného odkladu. Ak nie je dohodnuté inak, súhlas autora sa nevyžaduje na predaj  podniku, ktorého súčasťou je licencia; to isté platí pre samostatnú organizačnú zložku podniku, ktorej súčasťou je licencia.

§ 45

Odmena

(1) Ak je odmena dohodnutá v závislosti od výnosov z využitia licencie, nadobúdateľ je  povinný umožniť autorovi kontrolu svojej účtovnej evidencie alebo inej dokumentácie potrebnej na zistenie odmeny. Ak v takomto prípade nadobúdateľ poskytne autorovi informácie označené nadobúdateľom ako dôverné, nesmie autor tieto informácie prezradiť tretej osobe, ani ich použiť pre svoje potreby v rozpore s účelom, na ktorý mu boli poskytnuté.

(2) Nadobúdateľ je povinný predkladať autorovi pravidelné vyúčtovanie odmeny podľa odseku 1 v dohodnutých časových intervaloch; ak nie je ustanovené inak, nadobúdateľ je povinný poskytovať autorovi pravidelné vyúčtovanie odmeny aspoň raz za rok.

§ 46

Prechod licencie a zánik licencie

(1) Zánikom právnickej osoby, ktorej bola udelená licencia, prechádzajú práva a povinnosti z licenčnej zmluvy na jej právneho nástupcu; licenčná zmluva  môže takýto prechod práv a povinností na právneho nástupcu vylúčiť.

(2) Smrťou fyzickej osoby, ktorej bola udelená licencia, prechádzajú práva a povinnosti z licenčnej zmluvy na dedičov; zmluva môže takýto prechod práv a povinností na dedičov vylúčiť.

(3) Ak niet právneho nástupcu  podľa odseku 1 alebo dedičov podľa odseku 2 licencia zaniká.

§ 47

Osobitné ustanovenia o licenčnej zmluve na vydanie diela

(1) Zmluva, ktorou autor udeľuje nadobúdateľovi licenciu na vyhotovenie  rozmnoženín slovesného diela, dramatického diela, hudobnodramatického diela, hudobného diela, výtvarného diela, fotografického diela alebo kartografického diela v tlačenej alebo fotografickej forme a na verejné rozširovanie týchto  rozmnoženín, je licenčnou zmluvou na vydanie diela.

(2) Ak licenčná zmluva neustanovuje inak, predpokladá sa, že ide o výhradnú licenciu; to neplatí          na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii.

(3) Ak licenčná zmluva neustanovuje inak, autor je oprávnený pred vydaním diela v primeranej lehote   poskytnutej    nadobúdateľom  uskutočniť drobné    zmeny diela, ak u nadobúdateľa  nevyvolajú potrebu vynaloženia neprimeraných nákladov alebo, ak sa nimi nezmení povaha diela (autorská korektúra).

(4) Autor môže od zmluvy odstúpiť a žiadať vydanie originálu diela (veci), ak mu nadobúdateľ neumožní vykonať autorskú korektúru jeho diela alebo ak by dielo použil spôsobom znižujúcim jeho hodnotu; ak vlastnícke právo k originálu diela prešlo na nadobúdateľa,  vydaním originálu diela  autorovi prechádza na autora aj vlastnícke právo k nemu.

§ 48

Osobitné ustanovenia o hromadnej licenčnej zmluve

(1) Organizácia kolektívnej správy môže s nadobúdateľom uzatvoriť aj hromadnú licenčnú zmluvu. Hromadnou licenčnou zmluvou udeľuje táto organizácia nadobúdateľovi súhlas na použitie všetkých diel alebo niektorých diel, ku ktorým spravuje práva, dohodnutým spôsobom alebo spôsobmi, v dohodnutom rozsahu na dohodnutý čas a nadobúdateľ sa zaväzuje, ak nie je dohodnuté inak, uhradiť odmenu.

(2) Hromadná licenčná zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

(3) Ustanovenia o licenčnej zmluve sa použijú primerane, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak.

(4) V hromadnej licenčnej zmluve nie je možné dohodnúť obmedzenia, ktoré presahujú rámec ochrany ustanovenej týmto zákonom.

§ 49

Osobitné ustanovenia o kolektívnej licenčnej zmluve

(1) Organizácia kolektívnej správy môže uzatvoriť kolektívnu licenčnú zmluvu s právnickou osobou, ktorá združuje používateľov diel. Kolektívnou licenčnou zmluvou táto organizácia udeľuje súhlas na použitie všetkých diel alebo niektorých diel, ku ktorým spravuje práva, dohodnutým spôsobom alebo spôsobmi v dohodnutom rozsahu na dohodnutý čas a  za dohodnutú odmenu.

(2) Z kolektívnej licenčnej zmluvy vznikajú práva a povinnosti priamo jednotlivému členovi právnickej osoby združujúcej používateľov diel od okamihu, keď s ňou prejaví súhlas. Ustanovenia osobitného predpisu sa použijú primerane.7)

(3) Kolektívna licenčná zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

(4) Ustanovenia o licenčnej zmluve sa použijú primerane, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak.

__________________________
7) § 50 Občianskeho zákonníka.

Osobitné ustanovenia o niektorých dielach

§ 50

 Zamestnanecké dielo

(1) Majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu vykonáva vo svojom mene a na svoj účet  zamestnávateľ, ak nie je dohodnuté inak. Zamestnávateľ  môže  právo výkonu majetkových  práv autora

postúpiť tretej osobe len so súhlasom autora; to neplatí, ak ide o predaj podniku alebo samostatnej organizačnej zložky podniku.

(2) Smrťou zamestnávateľa alebo zánikom zamestnávateľa oprávneného vykonávať majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu, ktorý nemá právneho nástupcu, právo výkonu majetkových práv zamestnávateľa zaniká a majetkové práva k zamestnaneckému dielu vykonáva autor.

(3) Ak zamestnávateľ vykonáva majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu, platí, že autor udelil súhlas  na  zverejnenie  tohto  diela, ako  aj  na  to, aby  zamestnávateľ  toto  dielo  uvádzal na verejnosti pod svojím menom, ak nie je dohodnuté inak; osobnostné práva autora k zamestnaneckému dielu inak nie sú dotknuté.

(4) Počas výkonu majetkových práv autora k zamestnaneckému dielu zamestnávateľom je autor povinný zdržať sa výkonu majetkových práv k tomuto dielu.

(5) Počítačový program, súborné dielo alebo    kartografické  dielo,  ktoré  nie  je  spoločným  dielom

(§ 10), sa považuje za zamestnanecké dielo aj vtedy, ak bolo celkom alebo sčasti vytvorené na základe zmluvy o vytvorení diela (§ 39); v tomto prípade sa objednávateľ považuje za zamestnávateľa. Odstúpením od zmluvy o vytvorení diela zaniká aj právo vykonávať majetkové práva autora.

(6) Skončením pracovnoprávneho vzťahu, služobného vzťahu, štátnozamestnaneckého  vzťahu alebo pracovnoprávneho vzťahu medzi družstvom a jeho členom zostávajú práva a povinnosti podľa odsekov 1 až 4 nedotknuté.

§ 51

Školské dielo

(1) Škola môže uzatvoriť s autorom licenčnú zmluvu o použití školského diela za zvyčajných podmienok; ak autor bez závažného dôvodu odmieta licenčnú zmluvu uzatvoriť, môže sa škola domáhať, aby obsah tejto zmluvy určil súd. 8) Ustanovenie § 30 ods. 1 písm. c) zostáva tým nedotknuté.

(2) Ak nie je dohodnuté inak, môže autor školského diela použiť svoje dielo alebo poskytnúť licenciu inému, ak to nie je v rozpore s oprávnenými záujmami školy.

(3) Škola môže požadovať, aby jej autor školského diela zo získanej odmeny súvisiacej s použitím diela alebo poskytnutím licencie podľa odseku 2 primerane prispel na úhradu nákladov vynaložených na vytvorenie diela, a to podľa okolností až do ich skutočnej výšky; pritom sa prihliada na odmenu získanú školou v súvislosti s použitím školského diela podľa odseku 1.

_____________________________
8) § 161 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.

§ 52

Práva k predtým nezverejnenému dielu

(1) Osobe, ktorá  po uplynutí  trvania  majetkových  práv vydá  predtým nezverejnené dielo, vzniknú týmto vydaním majetkové práva k tomuto dielu v rozsahu, aký by mal autor diela, ak by jeho práva ešte trvali.

(2) Právo podľa odseku 1 trvá 25 rokov od zverejnenia diela. Ustanovenie § 22 platí v tomto prípade rovnako.

§ 53

Voľné dielo

(1) Ak autor nemá dedičov alebo ak dedičia odmietnu dedičstvo prijať, dielo sa stane voľným okrem prípadu podľa §18 ods. 6 tretia veta, a to aj pred uplynutím lehoty podľa § 21.

(2) Ak je dielo voľné,  používateľ nie je povinný získať súhlas na použitie diela, ani uhradiť odmenu.

§ 54

Predpoklad autorstva

Fyzická osoba, ktorej meno je uvedené na diele zvyčajným spôsobom ako meno autora, sa považuje za autora diela, ak nie je preukázané niečo iné. Toto ustanovenie sa použije aj vtedy, keď je dielo označené pseudonymom, ak nie sú nijaké  pochybnosti o totožnosti autora.

§ 55

Medzinárodná registrácia audiovizuálneho diela

Vyhlásenie o diele, ktoré je uvedené v medzinárodnom registri audiovizuálnych diel,9) sa považuje za pravdivé do času, kým sa nepreukáže niečo iné, s výnimkou, ak

a)  vyhlásenie nemôže byť platné podľa tohto zákona,

b)  vyhlásenie je v rozpore s iným vyhlásením zahrnutým do medzinárodného registra.

___________________________
9) Čl. 3 Dohovoru o medzinárodnom zápise audiovizuálnych diel (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 365/1992 Zb.).

Ochrana autorského práva

§ 56

(1) Autor, do ktorého práva bolo neoprávnene zasiahnuté alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, môže sa domáhať najmä

a)  určenia svojho autorstva,

b)  zákazu ohrozenia svojho práva vrátane zákazu hroziaceho opakovania alebo zákazu neoprávneného zásahu do svojho práva vrátane zákazu zásahu podľa § 59 a 60,

c)  oznámenia  údajov o pôvode  rozmnoženiny diela alebo napodobeniny diela,  o spôsobe a rozsahu jej použitia a o totožnosti osôb, ktoré sa na vyhotovení rozmnoženiny, prípadne jej verejnom rozširovaní, zúčastnili,

d)  odstránenia následkov zásahu do práva, najmä

1. stiahnutím neoprávnene vyhotovenej rozmnoženiny diela alebo napodobeniny diela alebo pomôcky podľa § 59 a 60 z obchodovania alebo iného použitia,

2. zničením neoprávnene vyhotovenej rozmnoženiny diela, napodobeniny diela alebo pomôcky podľa § 59 a 60,

e)  poskytnutia primeraného zadosťučinenia za spôsobenú nemajetkovú ujmu, najmä

1. ospravedlnením,

2. náhradou nemajektovej ujmy v peniazoch, ak by sa priznanie iného zadosťučinenia neukázalo postačujúce;  výšku peňažného zadosťučinenia určí súd, ktorý prihliadne predovšetkým na závažnosť vzniknutej  ujmy a na okolnosti, za akých k zásahu do práva došlo; tým nie je vylúčená dohoda o urovnaní.

(2) Právo na náhradu škody a na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa osobitných  predpisov zostáva nedotknuté; výšku bezdôvodného obohatenia u toho, kto neoprávnene nakladal s dielom bez toho, aby na to získal licenciu, predstavuje odmena, ktorá by za získanie takejto licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného nakladania s dielom.

§ 57

Ak autor udelí inej osobe výhradnú licenciu alebo ak je inej osobe zverený výkon majetkových práv autora na základe tohto zákona, právo domáhať sa nárokov podľa § 56 ods. 1 písm. b) až d), ods. 2 má len  táto osoba; právo autora domáhať sa ostatných nárokov vrátane  nárokov vyplývajúcich z použitia diela nad rozsah udelenej výhradnej licencie zostáva nedotknuté.

§ 58

(1) Autor môže od colných orgánov požadovať informácie o obsahu a rozsahu dovozu tovaru, ktorý

a) je rozmnoženinou jeho diela v akejkoľvek forme,

b) má slúžiť ako nosič (§ 24 ods. 6 písm. a)) na vyhotovenie takejto rozmnoženiny,

c) je zariadením alebo prístrojom na vyhotovenie rozmnoženín (§ 24 ods. 6 písm. b),  c) a d)),

d)  je pomôckou podľa § 59 ods. 1.

(2) Autor môže nahliadať do colných dokladov, aby zistil, či dovoz tohto tovaru na použitie na území Slovenskej republiky je oprávnený podľa tohto zákona, alebo aby zistil údaje rozhodujúce na uplatnenie práv vyplývajúcich z tohto zákona.

(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2  platia primerane aj pri vývoze.

(4) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa vzťahujú aj na príslušnú organizáciu kolektívnej správy a na právnickú osobu oprávnenú chrániť záujmy autorov.

§ 59

(1) Do autorského práva neoprávnene zasahuje aj ten, kto na získanie majetkového prospechu  poskytovaním služieb či iným spôsobom vyvíja, vyrába, ponúka na predaj, nájom alebo vypožičanie, dováža, rozširuje alebo využíva pomôcky výlučne alebo čiastočne určené na odstránenie, vyradenie z prevádzky alebo obmedzenie funkčnosti akéhokoľvek technického zariadenia alebo technologického opatrenia na ochranu práv podľa tohto zákona.

(2) Technologickým opatrením podľa odseku 1 je akýkoľvek postup, výrobok alebo súčiastka vložené do postupu, výrobku alebo prístroja, ktoré majú predchádzať, obmedziť alebo zabrániť neoprávnenému zásahu do autorského práva k dielu.

§ 60

(1) Neoprávneným zásahom do autorského práva je aj

a) odstránenie alebo zmena akejkoľvek elektronickej informácie na správu práv,

b) verejné rozširovanie originálu diela alebo  jeho rozmnoženín  vrátane ich dovozu, ako aj  verejný prenos diela, pri ktorých boli elektronické informácie na správu práv odstránené alebo zmenené bez súhlasu autora.

(2) Informáciami na správu práv podľa odseku 1 sú údaje, ktoré identifikujú dielo, autora diela alebo nositeľa akéhokoľvek práva k dielu, informácie o termíne a podmienkach použitia diela a akékoľvek číslice alebo kódy, ktoré vyjadrujú takéto informácie, ak je ktorákoľvek z týchto informačných položiek pripojená k rozmnoženine diela alebo ak sa zobrazí v súvislosti s verejným prenosom diela.

§ 61

Do autorského práva neoprávnene zasahuje aj ten, kto pre svoje dielo použije názov alebo vonkajšie úpravy oprávnene použité už iným autorom pri diele rovnakého druhu, ak  by tým mohlo vzniknúť nebezpečenstvo zámeny oboch diel, ak z povahy diela alebo jeho určenia nevyplýva inak.

TRETIA ČASŤ

PRÁVA SÚVISIACE S AUTORSKÝM PRÁVOM

§ 62

Osobnostné práva výkonného umelca

Na výkonného umelca a jeho umelecký výkon sa primerane vzťahuje ustanovenie § 17.

§ 63

Majetkové práva výkonného umelca

(1) Výkonný umelec má právo použiť svoj umelecký výkon.

(2) Výkonný umelec má právo udeľovať súhlas na tieto použitia:

a)  verejný prenos neznamenaného umeleckého výkonu; to sa nevzťahuje na verejný prenos vysielaného nezaznamenaného umeleckého výkonu,

b)  vyhotovenie originálu záznamu umeleckého výkonu,

c)  vyhotovenie rozmnoženiny záznamu umeleckého výkonu,

d)  verejné rozširovanie originálu záznamu umeleckého výkonu alebo jeho rozmnoženiny predajom

     alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva,

e)  verejné rozširovanie originálu záznamu umeleckého výkonu alebo jeho rozmnoženiny nájmom

     alebo vypožičaním,

f)  sprístupňovanie záznamu umeleckého výkonu verejnosti.

(3) Právo výkonného umelca udeľovať súhlas na verejné rozširovanie originálu záznamu umeleckého výkonu alebo jeho rozmnoženiny podľa odseku 2 písm. d) zaniká pre územie Slovenskej republiky prvým oprávneným predajom alebo iným prevodom vlastníckeho práva k originálu záznamu umeleckého výkonu alebo jeho rozmnoženine na území Slovenskej republiky, a to pre originál záznamu umeleckého výkonu a všetky jeho rozmnoženiny, ktoré boli predmetom  predaja alebo iného prevodu vlastníckeho práva.

(4) Ak výkonný umelec udelí súhlas na verejné rozširovanie originálu záznamu umeleckého výkonu alebo jeho rozmnoženiny nájmom alebo vypožičaním (odsek 2 písm. e)) výrobcovi takéhoto záznamu, vzniká mu právo na primeranú odmenu voči osobe, ktorá bude tento originál záznamu umeleckého výkonu alebo jeho rozmnoženinu verejne rozširovať nájmom alebo vypožičiavaním; tohto práva sa nemožno vopred vzdať.

(5) Pri nakladaní s právami k výkonom vytvoreným spoločne pri vykonaní toho istého diela viacerými výkonnými umelcami, ako sú členovia orchestra, zboru, tanečného súboru, iného umeleckého telesa, alebo umeleckého zoskupenia, zastupuje týchto výkonných umelcov ich menom a na ich účet  spoločný zástupca. Spoločným zástupcom je umelecký vedúci umeleckého telesa alebo umeleckého zoskupenia okrem prípadu, ak väčšina členov umeleckého telesa alebo umeleckého zoskupenia určí za spoločného zástupcu inú osobu, ktorej udelí písomné splnomocnenie.

(6) Ustanovenie odseku 5 o spoločnom zástupcovi neplatí pre výkonného umelca - sólistu, dirigenta a režiséra divadelného predstavenia; tým nie je dotknuté právo týchto osôb byť spoločným zástupcom výkonných umelcov.

(7) Práva výkonného umelca podľa odsekov 1, 2 a 4 trvajú 50 rokov od podania umeleckého výkonu. Ak počas tejto lehoty dôjde k zverejneniu záznamu umeleckého výkonu, práva výkonného umelca trvajú 50 rokov po takomto zverejnení.

§ 64

Majetkové práva výrobcu zvukového záznamu

(1) Výrobca zvukového záznamu má právo použiť svoj zvukový záznam.

(2) Výrobca zvukového záznamu má právo udeľovať súhlas na tieto použitia:

a)  vyhotovenie rozmnoženiny zvukového záznamu,

b)  verejné rozširovanie originálu zvukového záznamu alebo jeho rozmnoženiny predajom alebo inou

     formou prevodu vlastníckeho práva,

c)   verejné rozširovanie originálu zvukového záznamu alebo jeho rozmnoženiny nájmom alebo

   vypožičaním,

d)  vysielanie zvukového záznamu,

e)  sprístupňovanie zvukového záznamu verejnosti.

(3) Právo výrobcu udeľovať súhlas na verejné rozširovanie originálu zvukového záznamu alebo jeho rozmnoženiny podľa odseku 2 písm. b) zaniká pre územie Slovenskej republiky prvým oprávneným predajom alebo iným prevodom vlastníckeho práva k originálu zvukového  záznamu alebo k jeho rozmnoženine na území Slovenskej republiky, a to pre originál zvukového záznamu a všetky jeho rozmnoženiny, ktoré boli predmetom predaja alebo iného prevodu vlastníckeho práva.

(4) Práva výrobcu zvukového záznamu podľa odsekov 1 a 2  sú prevoditeľné.

(5) Práva výrobcu zvukového záznamu podľa odsekov 1 a 2 trvajú 50 rokov od vyhotovenia zvukového záznamu. Ak počas tejto lehoty dôjde k zverejneniu zvukového záznamu, práva výrobcu zvukového záznamu trvajú 50 rokov po takomto zverejnení.

§ 65

Právo výkonného umelca a výrobcu zvukového záznamu na primeranú odmenu

(1) Ak výkonný umelec nemá výhradné právo udeľovať súhlas na verejný prenos svojho umeleckého výkonu podľa § 63 ods. 2, má za takéto použitie právo na primeranú odmenu.

(2) Ak výrobca zvukového záznamu nemá výhradné právo udeľovať súhlas na verejný prenos svojho zvukového záznamu podľa § 64 ods. 2, má za takéto použitie právo na primeranú odmenu.

(3) Na právo na primeranú odmenu podľa odseku 1 sa vzťahuje ustanovenie § 63 ods. 7.

(4) Na právo na primeranú odmenu podľa odseku 2 sa vzťahuje ustanovenie § 64 ods. 5.

§ 66

Majetkové práva výrobcu zvukovo-obrazového záznamu

(1) Výrobca zvukovo-obrazového záznamu má právo na použitie svojho zvukovo-obrazového záznamu.

(2) Výrobca zvukovo-obrazového záznamu má právo udeľovať súhlas na tieto použitia:

a)  vyhotovenie rozmnoženiny zvukovo-obrazového záznamu,

b)  verejné rozširovanie originálu zvukovo-obrazového záznamu alebo jeho rozmnoženiny predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva,

c)  verejné rozširovanie originálu  zvukovo-obrazového záznamu alebo jeho rozmnoženiny nájmom alebo vypožičaním,

d)  verejné vykonanie zvukovo-obrazového záznamu,

e)  vysielanie zvukovo-obrazového záznamu,

f)  sprístupňovanie zvukovo-obrazového záznamu verejnosti.

(3) Právo výrobcu udeľovať súhlas na verejné rozširovanie originálu zvukovo-obrazového záznamu alebo jeho rozmnoženiny podľa odseku 2 písm. b) zaniká pre územie Slovenskej republiky prvým oprávneným predajom alebo iným prevodom vlastníckeho práva k originálu zvukovo-obrazového záznamu alebo k jeho rozmnoženine na území Slovenskej republiky, a to pre originál zvukovo-obrazového záznamu a všetky jeho rozmnoženiny, ktoré boli predmetom predaja alebo iného prevodu vlastníckeho práva.

(4)  Práva výrobcu zvukovo-obrazového podľa odsekov 1 a 2 sú prevoditeľné.

(5) Práva výrobcu zvukovo-obrazového záznamu podľa odsekov 1 a  2 trvajú 50 rokov od vyhotovenia zvukovo-obrazového záznamu. Ak počas tejto lehoty dôjde k zverejneniu zvukovo-obrazového záznamu, práva výrobcu zvukovo-obrazového záznamu trvajú 50 rokov po takomto zverejnení.

§ 67

Právo výrobcu zvukovo-obrazového záznamu na primeranú odmenu

(1) Ak výrobca zvukovo-obrazového záznamu nemá výhradné právo udeľovať súhlas na verejný prenos svojho zvukovo-obrazového záznamu  podľa § 66 ods. 2, má za takéto použitie právo na primeranú odmenu.

(2) Na právo na primeranú odmenu podľa odseku 1 sa vzťahuje ustanovenie § 66 ods. 5.

§ 68

Majetkové práva vysielateľa

(1) Vysielateľ má právo použiť svoje vysielanie.

(2) Vysielateľ má právo udeľovať súhlas na tieto použitia:

a)  verejný prenos vysielania, ak sa uskutočňuje na miestach, ktoré sú verejnosti prístupné za vstupný poplatok,

b)  vyhotovenie originálu záznamu vysielania,

c)  vyhotovenie rozmnoženiny záznamu vysielania,

d)  verejné rozširovanie originálu záznamu vysielania alebo jeho rozmnoženiny predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva,

e)  káblovú retransmisiu vysielania,

f)  sprístupňovanie záznamu vysielania verejnosti.

(3) Právo vysielateľa udeľovať súhlas na verejné rozširovanie originálu záznamu vysielania alebo jeho rozmnoženiny podľa odseku 2 písm. d) zaniká pre územie Slovenskej republiky prvým oprávneným predajom alebo iným prevodom vlastníckeho práva k originálu záznamu vysielania alebo  jeho rozmnoženine na území Slovenskej republiky, a to pre originál záznamu vysielania a všetky jeho rozmnoženiny, ktoré boli predmetom predaja alebo iného prevodu vlastníckeho práva.

(4) Práva vysielateľa podľa odsekov 1 a 2 sú prevoditeľné.

(5) Práva vysielateľa podľa odsekov 1 a 2 trvajú 50 rokov od zverejnenia vysielania.

§ 69

Obmedzenia majetkových práv výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-obrazového záznamu a vysielateľa

(1) Na práva výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-obrazového záznamu a vysielateľa sa primerane vzťahujú ustanovenia § 24 ods. 1 a 6 až 10, § 25, § 28 ods. 1, 3 a 4, § 30 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, § 31,  § 33 ods. 1 písm. a), b) a d), ods. 2 a 3  a  § 38.

(2) Vysielateľ môže

a) použiť krátku časť diela, umeleckého výkonu, zvukového záznamu, zvukovo-obrazového záznamu alebo vysielania iného vysielateľa v  informačnom spravodajstve v odôvodnenom rozsahu,

b)  vyhotoviť dočasný záznam svojho vysielania pomocou vlastných zariadení a pre vlastné vysielanie; ak má takýto dočasný záznam výnimočnú dokumentačnú hodnotu, vysielateľ je oprávnený archivovať ho, inak je povinný do 30 dní ho zničiť.

(3) Výkonný umelec, výrobca zvukového záznamu, výrobca zvukovo-obrazového záznamu, vysielateľ alebo ich právny nástupca majú za použitie diela podľa § 24 ods. 1 právo na náhradu odmeny.

§ 70

Počítanie trvania práv súvisiacich s autorským právom

Trvanie práv výkonného umelca (§ 63 ods. 7, § 65 ods. 3), výrobcu zvukových záznamov (§ 64     ods. 5, § 65 ods. 4), výrobcu zvukovo-obrazových záznamov (§ 66 ods. 5, § 67 ods. 2) a vysielateľa     (§ 68 ods. 5) sa počíta od prvého dňa roka nasledujúceho po skutočnosti rozhodujúcej pre toto trvanie.

§ 71

(1) Ustanovenia § 5 ods. 6, 7, 11, 14, 15, 17, 19, 21, § 8 až 10, § 12, 13, 15, § 18 ods. 3 až 6,  § 20 ods. 1 až 4, § 39 až 49, § 53, 54, 56 až  61 sa primerane vzťahujú na výkonného umelca a jeho umelecký výkon.

(2) Ustanovenia § 5 ods. 6, 7, 11, 14, 15, 17, 19, 21, § 8 až 10, § 13, § 15 ods. 2, § 18 ods. 3, § 20 ods. 1 až 4, § 39 až  49, § 53, 54, 56 až  61 sa primerane vzťahujú na výrobcu zvukového záznamu a jeho zvukový záznam, výrobcu zvukovo-obrazového záznamu a jeho zvukovo-obrazový záznam a  na vysielateľa a jeho vysielanie.

ŠTVRTÁ ČASŤ

OSOBITNÉ PRÁVO K DATABÁZE

§ 72

 Osobitné právo k databáze, ktorá vykazuje kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatný vklad do získania, overenia alebo predvedenia jej obsahu, má jej  zhotoviteľ bez  ohľadu na to, či  databáza  alebo jej obsah sú chránené autorským právom alebo inými právami.

§ 73

Osobitné právo zhotoviteľa databázy

(1) Zhotoviteľ databázy má právo udeľovať súhlas na extrakciu a reutilizáciu celého obsahu databázy alebo jej kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatnej časti.

(2) Extrakciou podľa odseku 1 je trvalé alebo dočasné  prenesenie celého obsahu databázy alebo jej podstatnej časti na iný nosič akýmkoľvek prostriedkom alebo akýmkoľvek spôsobom.

(3) Reutilizáciou podľa odseku 1 je akýkoľvek spôsob uvedenia celého obsahu databázy alebo jej podstatnej časti na verejnosti rozširovaním jej rozmnoženín, nájmom, prepojením (on-line) alebo iným spôsobom prenosu.

(4) Extrakciou podľa odseku 2 ani reutilizáciou podľa odseku 3 nie je vypožičanie originálu alebo rozmnoženiny databázy.

(5) Opakovaná a systematická extrakcia, reutilizácia nepodstatných častí obsahu databázy a iné nakladanie, ktoré nie je zvyčajné alebo primerané a je na ujmu oprávneným záujmom zhotoviteľa databázy, sú zakázané.

(6) Práva zhotoviteľa databázy sú prevoditeľné.

§ 74

Práva a povinnosti používateľa databázy

(1) Zhotoviteľ databázy, ktorá je uvedená na verejnosti akýmkoľvek spôsobom, nesmie používateľovi databázy alebo jej časti zakázať extrakciu, reutilizáciu kvalitatívne alebo kvantitatívne nepodstatnej časti jej obsahu, a to na akýkoľvek účel.

(2) Používateľ databázy, ktorá je uvedená na verejnosti akýmkoľvek spôsobom, ju nesmie používať inak ako zvyčajne, primerane, a bez ujmy oprávnených záujmov zhotoviteľa databázy.

(3) Používateľ databázy, ktorá je uvedená na verejnosti akýmkoľvek spôsobom, nesmie spôsobiť ujmu autorovi alebo inej osobe, ktorej patria práva podľa tohto zákona k dielam alebo iným predmetom ochrany obsiahnutým v databáze.

§ 75

Obmedzenie osobitného práva k databáze

Oprávnený používateľ databázy, ktorá je uvedená na verejnosti akýmkoľvek spôsobom, môže bez súhlasu jej zhotoviteľa vykonať extrakciu, reutilizáciu podstatnej časti jej obsahu

a)  v prípade extrakcie obsahu neelektronickej databázy pre osobnú potrebu,

b) v prípade extrakcie na ilustráciu pri výučbe alebo vedeckom výskume, ak sa uvedie zdroj a ak  rozsah extrakcie nie je zameraný na získanie priameho alebo nepriameho majetkového prospechu,

c) v prípade extrakcie a reutilizácie uskutočnenej na ochranu verejnosti a v správnom konaní alebo súdnom konaní.

§ 76

Trvanie osobitného práva zhotoviteľa databázy

(1) Osobitné právo zhotoviteľa databázy trvá 15 rokov.

(2) Trvanie osobitného práva zhotoviteľa databázy sa počíta od prvého dňa roka nasledujúceho po roku, v ktorom bola databáza zhotovená. Ak počas tejto lehoty dôjde k zverejneniu databázy, trvanie osobitných práv zhotoviteľa databázy sa počíta od prvého dňa roka nasledujúceho po roku, v ktorom bola databáza zverejnená.

(3) Každý nový, kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatný prínos do databázy spočívajúci v doplnení, skrátení alebo v inom upravovaní má za následok vytvorenie novej databázy.

§ 77

Ustanovenia § 5 ods. 4, 7, 11 a 14, § 7 ods. 3, § 13, § 18 ods. 3 a 4, § 20 ods. 2 až 4, ,§ 40 až 46, § 53 a 54, § 56 až 61 sa primerane vzťahujú aj na zhotoviteľa databázy.

PIATA ČASŤ

KOLEKTÍVNA SPRÁVA PRÁV

§ 78

(1) Účelom kolektívnej správy práv podľa autorského zákona (ďalej len "kolektívna správa") je kolektívne uplatňovanie a kolektívna ochrana majetkových práv autora a majetkových práv výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-obrazového záznamu a vysielateľa a umožnenie uvedenia predmetu týchto práv na verejnosti.

(2) Kolektívnou správou je zastupovanie viacerých osôb, ktoré

a) majú majetkové práva k dielu, umeleckému výkonu, zvukovému záznamu, zvukovoobrazovému záznamu  alebo k vysielaniu (ďalej len "predmety ochrany"),

b) vykonávajú majetkové práva na základe tohto zákona (§ 50) alebo

c) na základe zmluvy získali výhradnú licenciu na celé trvanie majetkových práv k predmetu ochrany a pre územie Slovenskej republiky, s právom udeliť sublicenciu (ďalej len "nositelia práv") na ich spoločný prospech, a to pri výkone ich majetkových práv k zverejneným alebo na zverejnenie ponúknutým predmetom ochrany, ak iný ako kolektívny výkon týchto práv nie je dovolený (odsek 3) alebo je neúčelný; za predmet ochrany ponúknutý na zverejnenie sa považuje taký predmet ochrany, ktorý nositeľ práva písomne oznámi príslušnej organizácii kolektívnej správy na účely zaradenia takéhoto predmetu do registra predmetov ochrany.

(3) Povinne kolektívne spravovanými majetkovými právami sú:

a)   právo na odmenu pri ďalšom predaji originálu diela výtvarného umenia (§ 19 ods. 1)

b)   právo na náhradu odmeny (§ 24 ods. 4 a 5, a § 69 ods. 3),

c)   právo udeľovať súhlas na káblovú retransmisiu diela (§ 18 ods. 2 písm. h); to sa nevzťahuje na tie práva k predmetom ochrany, ktoré sú obsiahnuté vo vysielaní vysielateľa a sú vykonávané vysielateľom na základe zákona, licenčnej zmluvy alebo inej obdobnej zmluvy,

d)   právo výkonného umelca a výrobcu zvukového záznamu na primeranú odmenu za káblovú retransmisiu ich predmetov ochrany podľa § 65; to sa nevzťahuje na tie práva k predmetom ochrany, ktoré sú obsiahnuté vo vysielaní vysielateľa a sú vykonávané vysielateľom na základe zákona alebo licenčnej zmluvy,

e)   právo udeľovať súhlas na vypožičanie (§ 18 ods. 2 písm. c) a § 63 ods. 2 písm. e)).

(4) Kolektívna správa sa vykonáva najmä v týchto odboroch:

a)   verejné vykonanie diela,

b)   verejný prenos predvedením predmetu ochrany akýmikoľvek technickými prostriedkami,

c)   vysielanie predmetu ochrany,

d)   káblová retransmisia predmetu ochrany,

e)   verejné rozširovanie originálu predmetu ochrany alebo jeho rozmnoženín nájmom a vypožičiavaním,

f)   vyhotovenie rozmnoženiny predmetu ochrany pre osobnú potrebu,

g)   vyhotovenie rozmnoženiny diela prostredníctvom reprografického alebo iného technického zariadenia,

h)   ďalší predaj originálu diela výtvarného umenia.

(5) Kolektívnu správu vykonáva organizácia kolektívnej správy, a to sústavne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a ako hlavný predmet činnosti.

§ 79

Organizácia kolektívnej správy

(1) Organizáciou kolektívnej správy je právnická osoba, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy.

(2) Oprávnenie ne výkon kolektívnej správy možno udeliť len právnickej osobe,  ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky a  je založená na nepodnikateľský účel podľa osobitného predpisu.10)

__________________________
10) Napríklad zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov.

§ 80

Podmienky udelenia oprávnenia

(1) O  udelení  oprávnenia  na  výkon   kolektívnej  správy  (ďalej  len  "oprávnenie")   rozhoduje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len  "ministerstvo") na základe písomnej žiadosti právnickej osoby (ďalej len "žiadateľ").

(2) Písomná žiadosť musí obsahovať

a) názov, sídlo, identifikačné číslo, ak bolo pridelené a označenie štatutárneho orgánu žiadateľa, meno a priezvisko a trvalý pobyt osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo osôb ktoré sú jeho členmi,

b) vymedzenie práv, ktoré majú byť kolektívne spravované,

c) vymedzenie predmetu práv podľa písmena b) alebo, ak ide o diela, vymedzenie ich druhu,

d)   prílohy podľa odsekov 3 a 4.

(3) K žiadosti podľa odseku 2 žiadateľ priloží

a)  doklad potvrdzujúci skutočnosti podľa odseku 2 písm. a) a § 79 ods. 2,

b)  doklad preukazujúci  členstvo alebo prísľub členstva v medzinárodných organizáciách, preukázanie zmluvnej spolupráce so zahraničnými organizáciami,

c)   informáciu o odbornej, technologickej a ekonomickej spôsobilosti  vykonávať kolektívnu správu, rátane dokladov potvrdzujúcich túto informáciu,

d)   menný zoznam  nositeľov práv, ktorí prejavili záujem o kolektívnu správu svojich práv žiadateľom s uvedením bydliska, štátneho občianstva a podpisu týchto nositeľov práv,

e)   návrh vyúčtovacieho poriadku, ktorý obsahuje základné princípy rozdeľovania vybraných odmien a náhrad odmien oprávneným nositeľom práv,

f)   čestné vyhlásenie žiadateľa, že  prílohy podľa písmen c) a d) sú aktuálne, úplné a pravdivé.

(4) Doklady podľa odseku 3 písm. a) a b) sa prikladajú ako originál alebo ako osvedčená kópia; k dokladom vyhotoveným v cudzom jazyku sa priloží aj ich osvedčený preklad.".

(5) Účastníkom konania podľa odseku 1 je žiadateľ.

(6) O žiadosti o udelenie oprávnenia rozhoduje ministerstvo do 90 dní odo dňa podania žiadosti. Ministerstvo v konaní o udelenie oprávnenia prihliada najmä na to, či možno predpokladať, že žiadateľ je spôsobilý na riadny a účelný výkon kolektívnej správy.

(7) Ministerstvo udelí oprávnenie žiadateľovi

a) ktorého žiadosť o udelenie oprávnenia spĺňa náležitosti podľa odseku 2,

b) ktorý spĺňa predpoklady na zabezpečenie riadneho a účelného výkonu kolektívnej správy.

(8) Ministerstvo zverejní rozhodnutie o udelení oprávnenia v rezortnom publikačnom prostriedku a na svojej internetovej stránke.

(9) Ministerstvo vedie evidenciu organizácií kolektívnej správy, ktorým udelilo oprávnenie; evidencia obsahuje názov, sídlo organizácie kolektívnej správy a vymedzenie kolektívne spravovaných práv a predmetu týchto práv alebo, ak ide o diela, vymedzenie ich druhu.

Povinnosti organizácie kolektívnej správy a používateľa predmetu ochrany

§ 81

(1) Organizácia kolektívnej správy je povinná riadne, s náležitou odbornou starostlivosťou a v rozsahu udeleného oprávnenia

a) zastupovať každého nositeľa práv pri výkone jeho práva, ktoré spravuje na základe tohto  zákona,

b) prevziať za zvyčajných podmienok zastúpenie každého nositeľa práv pri výkone jeho práva, ak o to požiada a preukáže, že predmet ochrany bol príslušne použitý, a ak nie je zastupovaný inou osobou pri výkone práva vo vzťahu k predmetu ochrany a ak ide o dielo, pri výkone práva k dielu,

c) zastupovať každého nositeľa práv pri výkone jeho práva v s ním dohodnutom rozsahu,

d) zastupovať nositeľov práv za rovnakých podmienok,

e) viesť register zmluvne zastupovaných nositeľov práv; register obsahuje len údaje nevyhnutné na výkon kolektívnej správy,

f) viesť register predmetov ochrany, ku ktorým vykonáva kolektívnu správu, ak  sú mu tieto predmety ochrany známe; register obsahuje len údaje nevyhnutné na výkon kolektívnej správy,

g) oznámiť tomu, kto o to písomne požiada, či zastupuje nositeľa práv a na žiadosť a náklady žiadateľa vydať o tom  písomné potvrdenie, h) uzatvárať s používateľmi alebo s osobami oprávnenými obhajovať záujmy v nich združených používateľov, ktorí používajú predmety ochrany, alebo s osobami povinnými uhrádzať náhradu odmeny podľa tohto zákona za primeraných a rovnakých podmienok zmluvy, ktorými sa

1.   používateľovi poskytuje oprávnenie na použitie predmetu ochrany, ku ktorým právo kolektívne spravuje,

2.   dohodne s používateľom alebo s povinnou osobou odmenu alebo náhradu odmeny a spôsob jej uhradenia,

i) domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z neoprávneného výkonu kolektívne spravovaného práva; to neplatí, ak sa nositeľ práva, ktorý je na to oprávnený, takého nároku sa sám domáha alebo ak je to nehospodárne,

j) vyberať v súlade s týmto zákonom a zmluvami podľa písmena h) pre nositeľa práv odmeny, náhrady odmien a prípadné príjmy z vydania bezdôvodného obohatenia, rozdeľovať ich a vyplácať v súlade so svojím vyúčtovacím poriadkom,

k) viesť evidenciu vybraných odmien, náhrad odmien  a príjmov z vydaného bezdôvodného obohatenia a umožniť nositeľovi práv na požiadanie kontrolu správnosti jemu uhradenej odmeny či prípadného príjmu z bezdôvodného obohatenia,

l) zabezpečovať úlohy v oblasti registrácie a zápisu do medzinárodných zoznamov nositeľov práv a predmetov ochrany a so súhlasom nositeľov práv poskytovať ministerstvu informácie súvisiace s registráciou, ako aj s evidenciou podľa písmen f) a k),

m) vytvárať rezervný fond z vybraných odmien, náhrad odmien a prípadných príjmov z bezdôvodného obohatenia,

n) viesť účtovníctvo,

o) každoročne vyhotoviť do 30. júna výročnú správu o činnosti a hospodárení  (ďalej len "výročná správa") za predchádzajúci kalendárny rok, ktorá obsahuje aj účtovnú závierku, a predložiť ju bez zbytočného odkladu ministerstvu; výročná správa obsahuje úplný a pravdivý opis všetkých rozhodujúcich skutočností a je prístupná všetkým nositeľom práv,

p) informovať ministerstvo o všetkých zmenách v údajoch uvedených v žiadosti o udelenie oprávnenia podľa § 5 vrátanie zmien v osobe, ktorá je štatutárnym orgánom kolektívneho správcu alebo členom takého orgánu, a tieto zmeny preukázať najneskôr do 15 dní odo dňa zmeny,

r)   poskytnúť ministerstvu

1. kópiu zmeny dokladov prikladaných k žiadosti o udelenie oprávnenia podľa § 80 ods. 3 do 15 dní odo dňa zmeny,

2. informáciu o zmluvnom poverení na kolektívnu správu od iných organizácií kolektívnej správy vrátane zahraničných a kópiu iných dokumentov súvisiacich s výkonom kolektívnej správy do 15 dní odo dňa, keď o to ministerstvo požiada,

3. kópiu rozhodnutia súdu alebo iného príslušného orgánu, ak je organizácia kolektívnej správy  účastníkom konania, do 15 dní odo dňa, keď o to ministerstvo požiada,

s)   uverejniť vhodným spôsobom sadzobník odmien,

t)   informovať ministerstvo o rozhodnutiach súdov alebo iných príslušných orgánov v konaniach, ktorých   účastníkom je organizácia kolektívnej správy a ktoré majú zásadný význam pre jej činnosť.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 písm. a) a b) sa vzťahuje len na nositeľa práv, ktorý je občanom  Slovenskej republiky alebo má na jej území trvalý pobyt alebo sídlo.

(3) Organizácia kolektívnej správy zastupuje nositeľa práv vo svojom mene a na jeho účet. Organizácia kolektívnej správy vykonáva kolektívnu správu bez nároku na zisk. Organizácia kolektívnej správy je oprávnená požadovať náhradu účelne vynaložených nákladov.

(4) Používateľ, ako aj  osoba povinná uhradiť náhradu odmeny (§ 24 ods. 6) je povinná umožniť organizácii kolektívnej správy riadny výkon kolektívnej správy a bez vážnych dôvodov neodmietnuť organizácii kolektívnej správy poskytnutie potrebných informácií. Organizácia kolektívnej správy nesmie informácie získané pri výkone kolektívnej  správy  využiť  na iný účel ako  na výkon kolektívnej správy. Organizácia kolektívnej správy je oprávnená kontrolovať včasné a riadne plnenie zmlúv uzatvorených s ňou pri výkone kolektívnej správy; používateľ, ako  aj osoba  povinná  uhradiť  náhradu odmeny alebo iný účastník takejto zmluvy je povinný organizácii kolektívnej správy túto činnosť umožniť.

(5) Za používateľa nedivadelne predvádzaného hudobného diela s textom či bez textu alebo umeleckého  výkonu  sa  považuje prevádzkovateľ prevádzky alebo iného priestoru, ak prevádzku alebo

iný priestor na takéto predvedenie poskytne a neoznámi príslušnej organizácii kolektívnej správy údaje potrebné na určenie totožnosti usporiadateľa hudobnej produkcie.

(6) Usporiadateľ živej  hudobnej produkcie je povinný vždy oznámiť príslušnej organizácii kolektívnej správy program produkcie s uvedením mien autorov a názvov diel, ktoré sa  majú  predvádzať, a to najneskôr 12 dní pred konaním produkcie. Ak usporiadateľ tieto skutočnosti neoznámi, predpokladá sa, že na produkcii sa budú predvádzať len diela autorov, ku ktorým organizácia kolektívnej správy spravuje práva na živé predvádzanie hudobných diel.

§ 82

(1) Ak sa organizácia kolektívnej správy nedohodne na uzavretí licenčnej zmluvy alebo hromadnej licenčnej zmluvy s používateľom, alebo na uzavretí kolektívnej licenčnej zmluvy s právnickou osobou združujúcou používateľov,  ktorou  udelí  súhlas  na použitie  predmetov  ochrany, ku  ktorým   spravuje práva  podľa  tohto  zákona  (ďalej  len "spravované  predmety  ochrany"), alebo  na  uzavretí dohody o primeranej odmene za použitie predmetov ochrany používateľom, môže organizácia kolektívnej  správy, používateľ alebo právnická  osoba združujúca  používateľov predmetov  ochrany  požadovať, aby obsah takejto zmluvy alebo dohody určil súd;11) súd pri určení obsahu zmluvy alebo dohody prihliadne na druh spravovaného predmetu ochrany, spôsob a rozsah jeho  použitia,  čas, v ktorom bude prichádzať k použitiu spravovaného predmetu ochrany a na podmienky podľa  § 81 ods.1 písm. h).

________________________________
11) § 161 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.

(2) Žalobu podľa odseku 1 môže organizácia kolektívnej správy, používateľ alebo právnická osoba združujúca používateľov podať aj v prípade, ak právo na použitie spravovaných predmetov ochrany trvá, avšak niektorej zo strán bol doručený právny úkon smerujúci k zániku tohto práva; v prípade zmluvy uzatvorenej na určitý čas žalobu podať v lehote od prvého dňa mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom má skončiť platnosť tejto zmluvy, až do okamihu vzniku práva použiť spravované predmety ochrany.

(3) Používateľovi vznikne právo použiť spravované predmety ochrany za odmenu podľa odseku 5, ak podá žalobu podľa odseku 1 najneskôr v lehote 60 dní, odkedy zaniklo právo na použitie spravovaných predmetov ochrany alebo odkedy začal používať spravované predmety ochrany, a preukáže

a) v tejto lehote organizácii kolektívnej správy vznik bankovej záruky12) za splnenie záväzku používateľa najmenej vo výške vypočítanej podľa odmeny za použitie predmetov ochrany za 12 mesiacov uvedenej v žalobe podľa odseku 1 alebo

b)  organizácii   kolektívnej  správy,  že  pravidelne,  najmenej  raz   za tri   kalendárne  mesiace,  ukladá

peňažné prostriedky vo výške odmeny za použitie spravovaných predmetov ochrany uvedenej  v žalobe podľa odseku 1 do notárskej úschovy, úschovy súdu alebo na svoj účet určený výlučne na tento účel.

________________________________
12) § 313 Obchodného zákonníka.

(4) Právo použiť spravované predmety ochrany podľa odseku 3 zanikne právoplatnosťou rozhodnutia súdu o žalobe podľa odseku 1; ak vzniklo používateľovi právo použiť spravované predmety ochrany skôr, zanikne právo podľa odseku 3 týmto okamihom.

(5) Odmenu za použitie spravovaných predmetov ochrany podľa odseku 3 dohodne organizácia kolektívnej správy s používateľom po zániku práva použiť spravované predmety ochrany podľa odseku 4. Ak sa organizácia kolektívnej správy a používateľ na odmene podľa prvej vety nedohodnú, určí ju  súd na návrh jednej zo strán; súd pri určení odmeny prihliadne na druh spravovaného predmetu ochrany, spôsob a rozsah jeho použitia, čas, tohto použitia a na podmienky podľa  § 81 ods.1 písm. h).

(6) Ak žalobu podľa odseku 1 v lehote podľa odseku 3 podá organizácia kolektívnej správy alebo právnická osoba združujúca používateľov, považuje sa podmienka podania žaloby podľa odseku 3 používateľom za splnenú. Výšku bankovej záruky podľa odseku 3 písm. a) alebo výšku peňažných prostriedkov ukladaných do úschovy alebo na účet podľa odseku 3 písm. b) môže v tomto prípade používateľ vypočítať aj podľa odmeny a za podmienok podľa poslednej platnej zmluvy, ktorou organizácia kolektívnej správy udelila súhlas na použitie spravovaných predmetov ochrany.

(7) Ak práva k niektorým predmetom ochrany nie sú v Slovenskej republike spravované žiadnou organizáciou kolektívnej správy, vznikne používateľovi právo na použitie týchto predmetov ochrany v prípade, že vytvára rezervný fond na úhradu odmeny za ich použitie; používateľ nie je povinný vytvárať rezervný fond na úhradu odmeny za použitie predmetov ochrany, od ktorého uplynuli aspoň tri roky. Ustanovenie odseku 5 sa použije primerane.

(8) V prípade, že používateľovi vznikne podľa odseku 3 alebo odseku 7 právo použiť predmety ochrany, doklady o splnení podmienok uvedených v týchto ustanoveniach nahrádza písomné potvrdenie preukazujúce uzatvorenie zmluvy s organizáciou kolektívnej správy a písomné vyhlásenie alebo súhlas na použitie predmetov ochrany predkladané podľa osobitného predpisu.13)

__________________________
13)  Napríklad § 16 písm. f), § 17 ods. 1 písm. c), § 46 ods. 2 písm.  d) a § 57 ods. 2 písm. d) a e)  zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách.
§  83

Dohľad ministerstva

(1) Ministerstvo je oprávnené

a)  vyžiadať si od organizácie kolektívnej správy informácie a predloženie podkladov, ktoré sú potrebné na výkon dohľadu,

b)  zisťovať, či nedochádza k porušovaniu povinností uložených organizácii kolektívnej správy týmto zákonom,

c)  uložiť organizácii kolektívnej správy primeranú lehotu na nápravu zistených nedostatkov pri dodržiavaní povinností podľa tohto zákona a uložiť jej pokutu; ak k náprave nedôjde alebo nápravu už nemožno vykonať, môže ministerstvo rozhodnúť o odňatí oprávnenia.

(2) Ministerstvo uloží organizácii kolektívnej správy za marenie výkonu dohľadu podľa odseku 1 a porušenie povinnosti podľa § 81 ods. 1 písm. k), m), n) a o) pokutu do 50 000 Sk. Pri   určení pokuty sa prihliada na závažnosť a následky porušenia povinnosti. Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa zistenia porušenia povinnosti uloženej týmto zákonom, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia tejto povinnosti. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.

(3) Účastníkom konania o uložení pokuty a konania o odňatí oprávnenia je organizácia kolektívnej správy, ktorej má byť uložená pokuta alebo odňaté oprávnenie.

§ 84

Práva a povinnosti používateľa

Ak používateľ nepreukáže, že nositeľ práv výslovne vylúčil kolektívnu správu svojich práv, a ak bolo v odbore použitia predmetov ochrany udelené oprávnenie podľa § 80, používateľ je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce z použitia predmetu ochrany prostredníctvom organizácie kolektívnej správy, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy vo vymedzenom odbore použitia predmetov ochrany.

§ 85

Hospodárenie a majetok organizácií kolektívnej správy

(1) Náklady spojené s výkonom kolektívnej správy sa uhrádzajú po dohode zastupovaných nositeľov práv zrážkou z vybraných odmien a náhrad odmien, členských príspevkov a iných príjmov.

(2) Spôsob nakladania s majetkom upravujú stanovy organizácie kolektívnej  správy a osobitné predpisy.

(3)  Pri  zániku    organizácie   kolektívnej  správy  alebo pri odňatí oprávnenia podľa § 83 ods. 1 písm. c)  sa    majetkové    vyrovnanie    vykoná    v súlade s osobitnými predpismi.

§ 86

Na konanie podľa tejto časti zákona sa vzťahuje všeobecný predpis  o správnom konaní, 14) ak tento zákon neustanovuje inak.

____________________________
14) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

ŠIESTA ČASŤ

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 87

(1) Trvanie majetkových práv autora, výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu a vysielateľa sa spravuje týmto zákonom aj vtedy, ak sa začalo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

(2) Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím jeho účinnosti; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

(3) Oprávnenia na výkon kolektívnej správy udelené podľa doterajších predpisov sa považujú za oprávnenia na výkon kolektívnej správy podľa tohto zákona. Obsah a rozsah týchto oprávnení uvedie ministerstvo do súladu s týmto zákonom a vydá  príslušným osobám do 90 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona oprávnenia podľa tohto zákona.

(4) Na konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa vzťahujú doterajšie predpisy.

(5) Podmienka podať žalobu podľa § 82 ods. 4 sa považuje za splnenú, ak  používateľ podal žalobu podľa § 82 ods. 1 do 60 dní odo dňa nadobudnutia  účinnosti tohto zákona.

§ 88

Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskeho spoločenstva uvedené v prílohe.

§ 89

Zrušujú sa:

  1. Zákon č. 383/1997 Z. z. Autorský zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon v znení neskorších predpisov, v znení zákona č. 234/2000 Z. z.

  2. Zákon č. 283/1997 Z. z. o kolektívnej správe práv podľa autorského zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 234/2000 Z. z.

§ 90

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2004.


Príloha k zákonu č.  .../2003 Z. z.

Zoznam preberaných smerníc

Týmto zákonom sa preberajú smernice:

1.  Smernica  Rady a Európskeho parlamentu č.2001/29//ES z 22. mája 2001 o harmonizácii niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES č. L167, 22/06/2001 s. 0010-0019)

2.  Smernica Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/84/ES z 27. septembra 2001 o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela (Ú. v. ES č. L272, 13/10/2001 s. 0032-0036)

3.  Smernica Rady a Európskeho parlamentu č. 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (Ú. v. ES č. L077, 27/03/1996 s. 0020-0028)

4.  Smernica Rady č. 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii niektorých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a práv príbuzných autorskému právu, vzťahujúcich sa na satelitné vysielanie a káblovú retransmisiu (Ú. v. ES č. L248, 06/10/1993 s. 0015-0021)

5.  Smernica Rady č.  93/98/EHS z 29. októbra 1993 o harmonizácii trvania autorského práva a niektorých príbuzných práv v znení smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29//ES (Ú. v. ES  č. L290, 24/11/1993 s. 0009-0013)

6.  Smernica Rady č. 92/100/EHS  z 19. novembra 1992 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti intelektuálneho vlastníctva v znení smernice Rady č. 93/98/EHS a smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29//ES (Ú. v. ES č. L346, 27/11/1992 s. 0061-0066)

7.  Smernica Rady  č.  91/250/EHS zo 14. mája 1991 o právnej ochrane počítačových programov v znení smernice Rady č. 93/98/EHS (Ú. v. ES č. L122, 17/05/1991 s. 0042-0046)

Preklad týchto smerníc sa nachádza v Centrálnej prekladateľskej jednotke sekcie Inštitút pre aproximáciu práva Úradu vlády Slovenskej republiky.

Civilný mimosporový poriadok

161/2015

Základné princípy

Čl. 1

Súd postupuje v konaní v súlade s ochranou verejného záujmu a práv zaručených zákonom a prihliada na dobré mravy. Oprávnenia niekoho iného ako účastníka konania vyplývajúce zo zabezpečenia ochrany verejného záujmu upraví zákon.

Čl. 2

(1) Každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi vyjadrené a chránené.

(2) Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1.

Čl. 3

(1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

(2) Ak takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by prijal, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

Čl. 4

Súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

Čl. 5

(1) Súd koná aj bez návrhu, na návrh prokurátora alebo na návrh účastníka konania. Predmet konania vymedzuje zákon.

(2) Súd postupuje z úradnej povinnosti na základe zákona na účely prejednania a rozhodnutia veci tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.

Čl. 6

Súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.

Čl. 7

Úkony účastníkov konania sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah. Formálne pochybenie možno namietať iba vtedy, ak by bol pri správnom procesnom postupe dosiahnutý iný výsledok konania. V záujme hospodárnosti konania a ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov konania môže súd upustiť od vykonania určitých úkonov alebo prispôsobiť ich realizáciu tak, aby dosiahol spravodlivé rozhodnutie vo veci.

Čl. 8

Na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon neustanovuje inak.

Čl. 9

Pojednávanie prebieha zásadne verejne, ak zákon neustanovuje inak; verejnosť môže byť z konania vylúčená len zo závažných dôvodov ustanovených zákonom.

Čl. 10

(1) Dôkazy a tvrdenia účastníkov konania hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

(2) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

Čl. 11

(1) Súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

(2) Súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením čl. 2 ods. 1.

Čl. 12

Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Čl. 13

Účastníci konania konajú v styku so súdom osobne, ak zákon neustanovuje inak. Účastníci konania môžu konať aj prostredníctvom zástupcu; napriek zastúpeniu môže súd účastníka konania vyslúchnuť, ak je to potrebné a možné.

Čl. 14

Cudzie rozhodnutia majú za podmienok ustanovených osobitným predpisom rovnaké účinky a požívajú rovnakú ochranu ako vnútroštátne rozhodnutia.

PRVÁ ČASŤ

VŠEOBECNÁ ČASŤ

PRVÁ HLAVA

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

Prvý diel

Predmet zákona

§ 1

Podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

§ 2

(1) Na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

Druhý diel

Niektoré ustanovenia o príslušnosti súdu

§ 3

(1) Na konanie je miestne príslušný súd, o ktorom to ustanoví tento zákon.

(2) Ak nie je príslušnosť súdu určená podľa predchádzajúceho odseku, je na konanie miestne príslušný súd, ktorý je všeobecným súdom navrhovateľa.

§ 4

Ak bol podaný návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti, majú právo vyjadriť sa k návrhu tí účastníci, ktorých účasť v konaní vyšla najavo v čase podania návrhu.

§ 5

Súd aj bez námietky skúma príslušnosť počas celého konania.

§ 6

(1) Ak súd zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom účastníkov.

(2) Ak súd, ktorému bola vec postúpená, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.

(3) Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania alebo iného podania zostávajú pri postúpení veci zachované.

Tretí diel

Niektoré ustanovenia o účastníkoch

§ 7

Účastníci

(1) Účastníkom je ten, koho tento zákon za účastníka označuje.

(2) V konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, je účastníkom aj ten, o koho právach a povinnostiach sa má konať.

§ 8

(1) Návrh navrhovateľa, ktorému nesvedčí účastníctvo podľa § 7, súd uznesením odmietne.

(2) Ak súd z obsahu návrhu uvedeného v odseku 1 zistí, že sú dané dôvody na začatie konania aj bez návrhu, rozhodne o začatí konania bez návrhu.

§ 9

Ak to okolnosti vyžadujú, môže súd rozhodnúť, že ten, kto nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, musí byť v konaní zastúpený svojím zákonným zástupcom alebo procesným opatrovníkom, aj keď ide o vec, v ktorej by mohol konať samostatne.

§ 10

Pribratie do konania

(1) Ak sa niekto z tých, o ktorých právach a povinnostiach sa má konať, nezúčastní konania od jeho začatia, vydá súd, len čo sa o ňom dozvie, uznesenie, ktorým ho priberie do konania ako účastníka.

(2) Ak sa stal účastníkom ten, o koho právach alebo povinnostiach sa nekoná, súd uznesením konanie vo vzťahu k nemu zastaví.

§ 11

V konaniach podľa tohto zákona je intervencia vylúčená.

§ 12

(1) Súd môže uznesením pribrať Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže do konania vo veciach podľa prvej hlavy druhej časti a podľa štvrtej časti tohto zákona, ak ide o vec s medzinárodným prvkom.

(2) Súd môže uznesením pribrať do konania aj iný subjekt, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

(3) Subjekt podľa odsekov 1 a 2 je v konaní oprávnený na všetky úkony, ktoré môže vykonať účastník, ak nejde o úkony, ktoré môže vykonať len subjekt právneho vzťahu.

§ 13

Účasť prokurátora

(1) Prokurátor môže vstúpiť do začatého konania okrem konania o rozvod manželstva. Ak je s konaním o rozvod manželstva spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, môže prokurátor vstúpiť do konania v tejto časti.

(2) Prokurátor môže podať návrh na začatie konania, ak možno konanie začať aj bez návrhu, a ak to ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

Štvrtý diel

Niektoré ustanovenia o úkonoch súdu a účastníkov

Zápisnica

§ 14

Každý okresný súd je povinný spísať podanie do zápisnice a postúpiť ho bezodkladne príslušnému súdu. Takéto podanie má tie isté účinky, ako keby sa spísalo na príslušnom súde.

§ 15

Ak zápisnica obsahuje dohodu subjektov právneho vzťahu, podpisujú ju aj subjekty, ktoré dohodu uzavreli.

Súdny komisár

§ 16

(1) V prípadoch ustanovených týmto zákonom súd poverí notára, aby ako súdny komisár konal a rozhodoval v určitej veci; poverenie nie je súdnym rozhodnutím.

(2) Rozhodnutia vydané notárom a úkony vykonané notárom na základe poverenia sú rozhodnutiami a úkonmi súdu prvej inštancie.

§ 17

Poverenie je účinné, len čo ho súd notárovi oznámi.

§ 18

Súd môže uznesením odňať vec poverenému notárovi, ak napriek predchádzajúcemu upozorneniu súdu spôsobí zbytočné prieťahy v konaní alebo v iných odôvodnených prípadoch.

§ 19

(1) O vylúčení notára alebo jeho zamestnancov rozhoduje uznesením súd prvej inštancie.

(2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o vylúčení sudcov a iných osôb sa použijú primerane.

§ 20

Ak súd vec notárovi odňal alebo ak rozhodol, že je vylúčený, poverí iného notára.

§ 21

Ak je podľa osobitného predpisu ustanovený zástupca notára alebo náhradník notára, prevezme veci, v ktorých už súd udelil poverenie.

§ 22

Ak notár poverí úkonmi súdneho komisára notárskeho kandidáta, úkony notárskeho kandidáta sa považujú za úkony notára.

DRUHÁ HLAVA

KONANIE V PRVEJ INŠTANCII

Prvý diel

Niektoré ustanovenia o priebehu konania v prvej inštancii

§ 23

(1) Konanie sa začína na návrh.

(2) Ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu. O začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie.

§ 24

Konanie je začaté doručením návrhu na začatie konania súdu alebo vydaním uznesenia o začatí konania.

§ 25

V návrhu na začatie konania sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie účastníkov, ich zástupcov, ak ich majú, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a musí byť zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha.

§ 26

(1) Navrhovateľ je povinný pripojiť k návrhu listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva.

(2) Ak je splnenie povinnosti uvedenej v odseku 1 spojené s nepomernými ťažkosťami, postačí, ak účastník označí v návrhu listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva.

§ 27

Ak sa konanie začalo bez návrhu, doručí súd uznesenie o začatí konania účastníkom do vlastných rúk.

§ 28

(1) Navrhovateľ môže počas konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh doručí súd ostatným účastníkom do vlastných rúk, ak neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

(2) Zmenu návrhu súd nepripustí, ak by výsledky konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Po vydaní uznesenia, ktorým súd zmenu návrhu nepripustil, pokračuje v konaní o pôvodnom návrhu.

§ 29

(1) Navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

(2) Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať.

(3) Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

§ 30

Po začatí konania postupuje súd v súčinnosti s ostatnými subjektmi konania tak, aby bola vec v čo najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá.

§ 31

Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.

§ 32

(1) Účastníci sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na rozhodnutie.

(2) Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení.

§ 33

(1) Súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak tento zákon neustanovuje, že vec sa môže prejednať bez pojednávania.

(2) Na pojednávanie predvolá súd účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná; predvolanie sa doručuje tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.

§ 34

Ustanovenia Civilného sporového poriadku o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany a koncentrácii konania sa v konaniach podľa tohto zákona nepoužijú. Ustanovenia Civilného sporového poriadku o zázname procesných úkonov technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku sa v konaniach vykonávaných notármi ako súdnymi komisármi nepoužijú.

Druhý diel

Niektoré ustanovenia o dokazovaní

§ 35

Súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

§ 36

Súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

§ 37

Súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

§ 38

(1) Ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.

(2) Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

Tretí diel

Niektoré ustanovenia o súdnych rozhodnutiach

§ 39

(1) Rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej.

(2) Tento zákon ustanovuje, kedy súd rozhoduje vo veci samej uznesením.

§ 40

Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

§ 41

Ak súd v konaní nariadil pojednávanie, rozsudok sa vyhlasuje na pojednávaní, na ktorom súd ukončil dokazovanie.

§ 42

Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa rozsudok vyhotoví a odošle do desiatich dní odo dňa jeho vyhlásenia.

§ 43

Rozsudok, ktorým je rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.

§ 44

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

§ 45

Ak sa uznesením rozhoduje o veci samej, doručuje sa do vlastných rúk.

§ 46

Ustanovenia Civilného sporového poriadku o platobnom rozkaze, rozsudku pre zmeškanie, rozsudku pre uznanie nároku a rozsudku pre vzdanie sa nároku sa v konaniach podľa tohto zákona nepoužijú.

Štvrtý diel

Niektoré ustanovenia o trovách konania

Druhy trov konania

§ 47

Trovami konania sú aj odmena notára za vykonané úkony súdneho komisára a jeho účelne vynaložené hotové výdavky.

§ 48

V konaní o dedičstve sú trovami konania aj odmena správcu dedičstva a jeho účelne vynaložené hotové výdavky.

Platenie trov konania

§ 49

(1) Účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.

(2) Súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme.

(3) Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní.

§ 50

(1) V konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo. Ak je dedičov niekoľko, platia tieto trovy podľa vzájomného pomeru ceny nadobudnutého dedičstva.

(2) Ak sa vykonala likvidácia dedičstva, platí sa odmena notára a jeho hotové výdavky z výťažku likvidácie. V rozsahu, v akom odmenu notára a jeho hotové výdavky nemožno uhradiť z výťažku likvidácie, platí ich štát.

(3) Ak sa dodatočné konanie o dedičstve zastavilo, platí odmenu notára a jeho hotové výdavky navrhovateľ.

(4) V ostatných prípadoch platí odmenu notára a jeho hotové výdavky štát.

§ 51

V konaní o umorenie listiny platí odmenu notára a jeho hotové výdavky navrhovateľ.

Náhrada trov konania

§ 52

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 53

V konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

§ 54

Ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť.

§ 55

Súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

§ 56

Povinnosť nahradiť trovy konania nemožno uložiť prokurátorovi.

Rozhodovanie o trovách konania

§ 57

O povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

§ 58

O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

TRETIA HLAVA

OPRAVNÉ PROSTRIEDKY

Prvý diel

Niektoré ustanovenia o odvolaní

§ 59

(1) Odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa § 304 písm. f).

(2) Odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zrušení rozhodnutia o dedičstve, ak sa dodatočne zistí, že poručiteľ žije, alebo ak bolo zrušené jeho vyhlásenie za mŕtveho.

§ 60

Odvolanie nie je prípustné, ak proti uzneseniu možno podať sťažnosť.

§ 61

(1) Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je.

(2) Ak rozsudok uvedený v odseku 1 neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku.

§ 62

Odvolacie dôvody

(1) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

(2) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

(3) Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov.

§ 63

Nové skutkové tvrdenia a dôkazy

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

§ 64

Dispozícia s návrhom na začatie konania

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

§ 65

Viazanosť rozsahom odvolania

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

Viazanosť odvolacími dôvodmi

§ 66

Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

§ 67

Na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

§ 68

Dokazovanie v odvolacom konaní

Odvolací súd dokazovanie zopakuje alebo doplní, ak to pre zistenie skutočného stavu veci považuje za potrebné.

Odvolanie proti uzneseniu vydanému notárom ako súdnym komisárom

§ 69

Proti uzneseniu vydanému notárom ako súdnym komisárom je odvolanie prípustné.

§ 70

(1) Odvolanie proti uzneseniu vydanému notárom ako súdnym komisárom sa podáva u notára, ktorý uznesenie vydal.

(2) Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané v lehote na súde prvej inštancie, ktorý notára poveril, alebo na príslušnom odvolacom súde.

§ 71

Po podaní odvolania notár predloží vec súdu prvej inštancie.

§ 72

(1) Ak nie sú dôvody na postup podľa odseku 2, súd prvej inštancie predloží na rozhodnutie odvolaciemu súdu odvolanie proti uzneseniu

a) o spornom dedičskom práve podľa § 193,

b) o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 195 ods. 2,

c) o dedičstve podľa § 203 ods. 1,

d) o nariadení likvidácie dedičstva podľa § 205,

e) ktorým sa návrh na umorenie listiny odmietol,

f) ktorým sa návrh na umorenie listiny zamietol,

g) o umorení listiny.

(2) Ak na základe obsahu spisu dospeje súd prvej inštancie k záveru, že odvolanie proti uzneseniu uvedenému v odseku 1 je dôvodné, odvolaním napadnuté uznesenie zmení alebo zruší a vec vráti notárovi na ďalšie konanie.

(3) Proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zmene napadnutého uznesenia je odvolanie prípustné.

(4) Ak bola vec vrátená na ďalšie konanie, je notár právnym názorom súdu prvej inštancie viazaný.

§ 73

(1) Ak nejde o odvolanie proti uzneseniu podľa § 72 ods. 1, je na konanie o odvolaní funkčne príslušný súd prvej inštancie.

(2) Ak nejde o prípad podľa § 72 ods. 3, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o odvolaní nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o odvolaní nie je dovolanie prípustné.

Druhý diel

Niektoré ustanovenia o žalobe na obnovu konania

§ 74

Žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je.

§ 75

Žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu vydanému v konaní o dedičstve, ak zmenu alebo zrušenie uznesenia nemožno dosiahnuť inak.

Tretí diel

Niektoré ustanovenia o dovolaní

§ 76

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.

§ 77

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

Štvrtý diel

Dovolanie generálneho prokurátora

§ 78

(1) Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

(2) Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty.

§ 79

(1) Dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

(2) Dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.

§ 80

(1) Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania.

(2) Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil.

§ 81

Dovolanie podáva generálny prokurátor na Najvyššom súde Slovenskej republiky do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia súdu.

§ 82

(1) V dovolaní generálneho prokurátora sa musí popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto rozhodnutie napáda.

(2) Rozsah dovolania generálneho prokurátora možno meniť len v lehote podľa § 81. Dôvody možno meniť až do vyhlásenia rozhodnutia.

§ 83

Dovolanie generálneho prokurátora možno odôvodniť tým, že

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník nemal spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

f) došlo k zásahu do práva na spravodlivý proces,

g) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

h) súd nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci,

i) rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

§ 84

Dovolanie generálneho prokurátora doručí dovolací súd účastníkom na vyjadrenie.

§ 85

Rozhodnutie o dovolaní generálneho prokurátora doručí dovolací súd účastníkom a generálnemu prokurátorovi.

§ 86

Na konanie o dovolaní generálneho prokurátora sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku o konaní na dovolacom súde, ak tento zákon neustanovuje inak.

DRUHÁ ČASŤ

OSOBITNÁ ČASŤ

PRVÁ HLAVA

KONANIA V NIEKTORÝCH RODINNOPRÁVNYCH VECIACH

Prvý diel

Konanie o povolenie uzavrieť manželstvo

§ 87

(1) Konanie o povolenie uzavrieť manželstvo sa začína len na návrh.

(2) Návrh podáva osoba, ktorá môže manželstvo uzavrieť iba s povolením súdu.

(3) Osoby, ktoré chcú uzavrieť manželstvo, podávajú návrh spoločne, ak každá z nich môže manželstvo uzavrieť iba s povolením súdu.

§ 88

Navrhovateľ má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu.

§ 89

Účastníkmi konania o povolenie uzavrieť manželstvo sú tí, ktorí chcú uzavrieť manželstvo, a ich zákonní zástupcovia.

§ 90

Súd vyslúchne navrhovateľa bez prítomnosti ďalších osôb vždy, ak o to navrhovateľ požiada. O tomto práve musí byť navrhovateľ poučený pred výsluchom.

§ 91

Rozsudok o povolení uzavrieť manželstvo obsahuje vo výroku označenie osoby, s ktorou má navrhovateľ manželstvo uzavrieť.

Druhý diel

Konanie o rozvod manželstva

§ 92

Miestna príslušnosť súdu

Na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

§ 93

Konanie sa začína len na návrh jedného z manželov.

§ 94

Účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.

§ 95

(1) Ak navrhovateľ vzal návrh späť, súd konanie nezastaví, ak druhý manžel so späťvzatím návrhu nesúhlasí.

(2) Súhlas druhého manžela sa nevyžaduje, kým mu návrh na rozvod manželstva nebol doručený.

§ 96

(1) Súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie.

(2) Ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, môže súd účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou.

§ 97

(1) Ak sa navrhovateľ nedostaví na pojednávanie a svoju neúčasť neospravedlní včas a vážnymi dôvodmi, súd konanie zastaví.

(2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak druhý z manželov, ktorý sa na pojednávanie dostavil, vyhlási, že na prejednaní veci trvá.

§ 98

(1) Ak to účastníci zhodne navrhnú, súd konanie preruší.

(2) Súd v konaní pokračuje na návrh po uplynutí troch mesiacov; ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do jedného roka, súd konanie zastaví.

§ 99

Ak jeden z manželov stratí procesnú subjektivitu skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd konanie zastaví; ak bol vydaný rozsudok, súd ho uznesením zruší a konanie zastaví.

§ 100

S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

Tretí diel

Konanie o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva

§ 101

Miestna príslušnosť súdu

Na konanie o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd jedného z manželov.

§ 102

Konanie o určenie neplatnosti manželstva sa začína len na návrh, ak osobitný predpis neustanovuje, že konanie možno začať aj bez návrhu.

§ 103

Účastníkmi konania o určenie neplatnosti manželstva sú manželia.

Štvrtý diel

Konania vo veciach určenia rodičovstva

§ 104

Činnosť súdu pred začatím konania

(1) Ak sa narodí dieťa, u ktorého nie je otcovstvo určené zákonnou domnienkou svedčiacou manželovi matky ani súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, ktorý vedie matriku, vyslúchne súd, ktorý je príslušný na konanie vo veciach určenia rodičovstva, matku a toho, koho matka označí za otca, či uznáva, že je otcom.

(2) Ak dôjde k súhlasnému vyhláseniu rodičov o otcovstve, uvedie sa to v zápisnici a oznámi orgánu, ktorý vedie matriku, v ktorej je dieťa zapísané. Od výsluchu a vyhlásenia matky môže súd upustiť z dôvodov uvedených v predpisoch rodinného práva.

(3) Ak k určeniu otcovstva podľa odsekov 1 a 2 nedôjde a matka v primeranom čase nepodá návrh na určenie otcovstva, môže súd ustanoviť dieťaťu procesného opatrovníka na podanie takého návrhu a na to, aby dieťa v konaní zastupoval.

§ 105

Konaniami vo veciach určenia rodičovstva sú konanie o

a) určenie materstva,

b) určenie otcovstva,

c) zapretie otcovstva a

d) prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom.

§ 106

Miestna príslušnosť súdu

Na konania vo veciach určenia rodičovstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dieťa bydlisko. Ak takého súdu niet, je príslušný všeobecný súd matky, inak všeobecný súd toho, koho otcovstvo má byť určené alebo zapreté.

§ 107

Konanie sa začína len na návrh.

§ 108

(1) Účastníkom konania o určenie materstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a otec.

(2) Účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.

(3) Účastníkom konania o zapretie otcovstva je dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté.

(4) Účastníkom konania o prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom je len dieťa.

§ 109

Ak počas konania o určenie otcovstva dôjde k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa, súd konanie zastaví.

§ 110

S konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

Piaty diel

Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých

§ 111

V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o

a) mene a priezvisku maloletého,

b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností,

c) výžive maloletého,

d) styku s maloletým,

e) poručníctve,

f) opatrovníctve maloletého,

g) odovzdaní maloletého,

h) veciach maloletého, o ktorých sa rodičia nevedia dohodnúť,

i) schválení právneho úkonu maloletého,

j) zastupovaní maloletého,

k) správe majetku maloletého,

l) ústavnej starostlivosti a iných výchovných opatreniach,

m) ochranných opatreniach,

n) pestúnskej starostlivosti,

o) zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti,

p) iných veciach, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

§ 112

Miestna príslušnosť súdu

(1) Na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.

(2) Ak sa zákonným spôsobom zmenia okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje miestna príslušnosť, môže súd preniesť svoju príslušnosť na iný súd, ak to vyžaduje záujem maloletého. Ak tento súd nesúhlasí s prenesením príslušnosti, rozhodne jeho nadriadený súd.

§ 113

Ak nie je príslušný súd známy alebo ak nemôže včas vykonať procesné úkony, koná súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec príslušnému súdu.

§ 114

Konanie o uložení ochrannej výchovy možno začať aj na návrh prokurátora.

§ 115

Súd vybavuje podnety a upozornenia fyzických osôb a právnických osôb a vykonáva opatrenia na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletých. Na tento účel môže súd aj pred začatím konania vykonať potrebné procesné úkony, najmä predvolanie na výsluch, obhliadku, žiadosť o vyjadrenie alebo o súčinnosť orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, obce alebo iných fyzických osôb a právnických osôb.

§ 116

Ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.

§ 117

Ak treba, aby za maloletého konal opatrovník, súd na návrh ustanoví za opatrovníka najmä blízku osobu maloletého, u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme maloletého, ak s ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

§ 118

(1) Súd vedie účastníkov k zmiernemu riešeniu.

(2) Ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, môže súd účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou.

§ 119

Právny úkon, ktorý urobil zákonný zástupca za maloletého, súd schváli, ak je to v záujme maloletého.

§ 120

(1) Súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i), inak rozhoduje vo veci samej uznesením.

(2) Súd rozhoduje rozsudkom tiež o predĺžení náhradnej starostlivosti okrem náhradnej osobnej starostlivosti po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa a o zrušení rozhodnutí o takejto náhradnej starostlivosti.

(3) Rozhodnutie okrem všeobecných náležitostí obsahuje aj poučenie o spôsoboch jeho výkonu.

§ 121

Rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

§ 122

Ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

Šiesty diel

Konanie o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní

§ 123

(1) V konaní o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní podľa osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, súd rozhoduje, či premiestnenie alebo zadržanie maloletého bolo neoprávnené a či je daný niektorý z dôvodov na nenariadenie návratu maloletého.

(2) Súd vykonáva dokazovanie len v rozsahu potrebnom na zistenie skutočností podľa odseku 1.

§ 124

Miestna príslušnosť súdu

(1) Na konanie o návrat maloletého, ktorý bol neoprávnene premiestnený alebo zadržaný, je miestne príslušný

a) Okresný súd Bratislava I pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre,

b) Okresný súd Banská Bystrica pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne,

c) Okresný súd Košice I pre obvody Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove.

(2) Na konanie o opravných prostriedkoch vo veciach podľa odseku 1 je príslušný

a) Krajský súd v Bratislave pre obvody súdov uvedených v odseku 1 písm. a),

b) Krajský súd v Banskej Bystrici pre obvody súdov uvedených v odseku 1 písm. b),

c) Krajský súd v Košiciach pre obvody súdov uvedených v odseku 1 písm. c).

§ 125

Konanie sa začína len na návrh.

§ 126

Účastníkmi konania o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní sú navrhovateľ, ten, kto podľa navrhovateľa porušuje právo a maloletý; za maloletého koná súdom ustanovený procesný opatrovník.

§ 127

Ak navrhovateľ nie je zastúpený advokátom, musí uviesť adresu na doručovanie písomností v Slovenskej republike.

§ 128

Konanie možno prerušiť iba z dôvodu, že súd

a) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci alebo jeho jednotlivé ustanovenia, nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu,

b) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky.

§ 129

V konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehoty.

§ 130

(1) Súd prijme aj bez návrhu vhodné opatrenia na zabezpečenie podmienok pre návrat maloletého.

(2) Súd môže rozhodnúť o dočasnej úprave styku navrhovateľa s maloletým.

(3) O prijatí vhodných opatrení súd rozhoduje bezodkladne, spravidla bez výsluchu účastníkov.

§ 131

(1) Súd v lehote troch dní od začatia konania uloží uznesením tomu, kto podľa navrhovateľa právo porušuje, aby sa v lehote siedmich dní od doručenia uznesenia k veci písomne vyjadril a ak s návrhom nesúhlasí, pripojil k vyjadreniu listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva, prípadne označil iné dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení a uviedol, či sa vzdáva práva účasti na pojednávaní.

(2) Uznesenie podľa odseku 1 sa doručuje do vlastných rúk.

(3) Ak sa ten, kto podľa navrhovateľa právo porušuje, bez vážneho dôvodu na výzvu súdu podľa odseku 1 v ustanovenej lehote nevyjadrí a ani v tejto lehote neoznámi súdu, aký závažný dôvod mu v tom bráni, má sa za to, že sa vzdáva práva účasti na pojednávaní a že proti návrhu nemá námietky; o tomto musí byť poučený.

§ 132

Pojednávanie netreba nariadiť, ak

a) sa má za to, že ten, kto podľa navrhovateľa právo porušuje, proti návrhu nemá námietky alebo

b) na rozhodnutie vo veci postačujú účastníkmi predložené listinné dôkazy a účastníci sa práva účasti na prejednávaní veci vzdali alebo s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania súhlasia.

§ 133

(1) Súd rozhoduje uznesením.

(2) Uznesenie podľa odseku 1 je vykonateľné, len čo nadobudne právoplatnosť.

§ 134

(1) Ak neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, vydá súd rozhodnutie spravidla do šiestich týždňov od začatia konania; ak vydá súd rozhodnutie po uplynutí tejto lehoty, uvedie v odôvodnení rozhodnutia skutočnosti, pre ktoré nebolo možné lehotu dodržať.

(2) V rozhodnutí súd poučí účastníkov o možnosti výkonu rozhodnutia.

Siedmy diel

Konania vo veciach osvojenia

§ 135

Konaniami vo veciach osvojenia sú konanie o

a) osvojiteľnosti,

b) osvojenie a

c) zverení maloletého do predosvojiteľskej starostlivosti.

§ 136

Miestna príslušnosť súdu

Na konanie vo veciach osvojenia je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dieťa v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. Ak takého súdu niet, je na konanie príslušný súd, v ktorého obvode sa dieťa zdržuje.

Konanie o osvojiteľnosti

§ 137

(1) Návrh na začatie konania o osvojiteľnosti môže podať zákonný zástupca dieťaťa, u ktorého sú splnené predpoklady na osvojenie podľa predpisov rodinného práva, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo zariadenie, v ktorom je dieťa umiestnené.

(2) Ak súd zistí, že sú splnené predpoklady na osvojenie podľa predpisov rodinného práva, môže začať konanie aj bez návrhu, ak sa už nezačalo skôr na návrh.

§ 138

(1) Účastníkmi konania o osvojiteľnosti sú navrhovateľ, dieťa a jeho rodičia.

(2) Maloletý rodič dieťaťa, ktorý dosiahol vek 16 rokov, je účastníkom, aj keď nie je zákonným zástupcom dieťaťa. V konaní má spôsobilosť samostatne konať pred súdom. Maloletý rodič dieťaťa, ktorý nedosiahol vek 16 rokov, musí byť zastúpený svojím zákonným zástupcom.

(3) Rodičia dieťaťa nie sú účastníkmi, ak sú pozbavení rodičovských práv a povinností, ak sú pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak nie sú schopní posúdiť dôsledky osvojenia. V týchto prípadoch je účastníkom poručník.

(4) Rodičia dieťaťa nie sú účastníkmi ani vtedy, ak dali súhlas na osvojenie dieťaťa vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom.

§ 139

Súd v konaní môže vyslúchnuť toho, v koho starostlivosti sa dieťa nachádza, alebo štatutárny orgán zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, v ktorom je dieťa umiestnené. Súd v konaní o osvojiteľnosti skúma aj okolnosti na strane dieťaťa vylučujúce splnenie účelu osvojenia.

§ 140

Ak nie sú splnené podmienky osvojiteľnosti, súd konanie zastaví.

§ 141

O osvojiteľnosti rozhodne súd najneskôr do troch mesiacov odo dňa začatia konania. Túto lehotu možno predĺžiť najviac o tri mesiace, ak rozhodnutiu súdu bránia vážne dôvody a objektívne príčiny.

§ 142

Súd na návrh rozsudok o osvojiteľnosti zruší, ak dôjde k zmene pomerov. Návrh možno podať len do času, kým nie je dieťa odovzdané na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov.

Konanie o osvojenie

§ 143

Konanie o osvojenie možno začať len na návrh.

§ 144

(1) Účastníkmi konania o osvojenie sú osvojované dieťa, jeho rodičia, prípadne poručník, osvojiteľ a jeho manžel.

(2) Rodičia osvojovaného dieťaťa nie sú účastníkmi konania o osvojení, ak sú pozbavení rodičovských práv a povinností alebo ak sú pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu. V týchto prípadoch je účastníkom poručník.

(3) Rodičia osvojovaného dieťaťa nie sú účastníkmi ani vtedy, ak na osvojenie netreba ich súhlas podľa predpisov rodinného práva; to platí aj vtedy, ak súd právoplatne rozhodol, že dieťa je osvojiteľné.

(4) Manžel osvojiteľa nie je účastníkom, ak na osvojenie netreba jeho súhlas.

§ 145

O osvojení rozhodne súd bezodkladne, najneskôr do šiestich mesiacov od podania návrhu na osvojenie. Konanie možno predĺžiť, len ak z objektívnych príčin nemožno vykonať dôkazy.

§ 146

(1) Osvojované dieťa súd vyslúchne, len ak je schopné pochopiť význam osvojenia a výsluch nie je v rozpore s jeho záujmom. Ak sa nemá osvojované dieťa vyslúchnuť, nepredvoláva sa na pojednávanie.

(2) Ostatných účastníkov musí súd vždy vyslúchnuť, a to podľa možnosti osobne.

§ 147

(1) Súd zistí, či sa zdravotný stav osvojovaného dieťaťa aj osvojiteľa neprieči účelu osvojenia. S výsledkami vyšetrenia súd oboznámi účastníkov.

(2) Účastníkov súd poučí o význame osvojenia z hľadiska záujmu spoločnosti aj z hľadiska záujmu osvojovaného dieťaťa, ako aj o tom, aké povinnosti má osvojiteľ.

§ 148

V rozsudku, ktorým sa vyslovuje osvojenie, súd uvedie aj priezvisko, ktoré bude osvojenec mať.

§ 149

Právoplatný rozsudok o osvojení súd zašle orgánu, ktorý vedie matriku.

§ 150

Konanie o zrušenie osvojenia môže súd začať na návrh osvojenca alebo osvojiteľa alebo aj bez návrhu.

Konanie o zverení maloletého do predosvojiteľskej starostlivosti

§ 151

Konanie sa začína len na návrh budúceho osvojiteľa.

§ 152

Účastníkmi konania o zverení maloletého do predosvojiteľskej starostlivosti sú tí, ktorí by nimi boli v konaní o osvojenie.

§ 153

(1) O zverení maloletého do predosvojiteľskej starostlivosti súd rozhoduje uznesením.

(2) Vo výroku uznesenia súd vymedzí rozsah práv a povinností budúceho osvojiteľa k maloletému.

Ôsmy diel

Konanie vo veciach výživného plnoletých osôb

§ 154

Miestna príslušnosť súdu

Na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

§ 155

Konanie sa začína len na návrh.

§ 156

Účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

§ 157

Rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

DRUHÁ HLAVA

KONANIE O DEDIČSTVE

Miestna príslušnosť súdu

§ 158

Na konanie o dedičstve je miestne príslušný súd, v ktorého obvode

a) mal poručiteľ v čase smrti adresu trvalého pobytu,

b) sa nachádza majetok poručiteľa, ak nie je daná príslušnosť podľa písmena a),

c) poručiteľ zomrel, ak nie je daná príslušnosť podľa písmena a) alebo písmena b).

§ 159

Na dodatočné konanie o dedičstve je miestne príslušný súd, na ktorom bolo konanie o dedičstve skončené.

§ 160

(1) Ak je v súvislosti s konaním o dedičstve potrebné schváliť právny úkon maloletého dediča súdom, je na schválenie právneho úkonu príslušný súd konajúci o dedičstve.

(2) Ak je maloletý dedič účastníkom dohody podliehajúcej schváleniu súdom, môže rozhodnúť súd o schválení právneho úkonu maloletého dediča a o schválení dohody jedným uznesením.

(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú aj vtedy, ak účastník nemá spôsobilosť na právne úkony v potrebnom rozsahu.

Niektoré ustanovenia o úkonoch súdu prvej inštancie

§ 161

(1) V konaní o dedičstve poverí súd notára, aby vo veci konal a rozhodoval.

(2) Poverenie podľa odseku 1 sa nevzťahuje na

a) rozhodnutie o začatí dedičského konania,

b) žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v cudzine, ak z osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva, že o poskytnutie právnej pomoci môže požiadať výlučne súd,

c) rozhodnutie o vylúčení notára a jeho zamestnancov,

d) rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o dedičstve, ak sa dodatočne zistí, že poručiteľ žije, alebo ak bolo zrušené jeho vyhlásenie za mŕtveho.

§ 162

Súd poveruje notárov so sídlom vo svojom obvode rovnomerne podľa rozvrhu práce, ktorý na návrh Notárskej komory Slovenskej republiky vydá predseda okresného súdu na každý kalendárny rok.

§ 163

Súd rozhoduje uznesením.

§ 164

(1) V uznesení vydanom notárom sa okrem všeobecných náležitostí uvedie označenie súdu, ktorý notára poveril, a označenie notára, ktorý uznesenie vydal.

(2) Uznesenie podpíše notár, ktorý ho vydal, a označí ho odtlačkom úradnej pečiatky notára.

Účastníci

§ 165

Účastníkmi konania o dedičstve sú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi.

§ 166

(1) Ak má dedičstvo pripadnúť štátu ako odúmrť, je účastníkom štát.

(2) Štát je účastníkom v rozsahu, v akom sa rozhoduje, že majetok, ktorý sa pri likvidácii dedičstva nepodarilo speňažiť, má pripadnúť štátu.

§ 167

Ak má byť konanie zastavené preto, že poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, je účastníkom aj ten, kto sa postaral o poručiteľov pohreb.

§ 168

Veriteľ poručiteľa je účastníkom

a) v rozsahu uzavretia a schválenia dohody dedičov a veriteľa, ktorou sa vyporiadava pohľadávka veriteľa,

b) v rozsahu uzavretia a schválenia dohody dedičov a veriteľa o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov,

c) po právoplatnosti uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva, ak prihlásil svoju pohľadávku.

§ 169

Manžel poručiteľa je účastníkom v rozsahu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

§ 170

Správca dedičstva je účastníkom, ak ide o ustanovenie správcu dedičstva, o úkony správy dedičstva a o odmenu správcu dedičstva.

§ 171

Notár je účastníkom v časti týkajúcej sa jeho odmeny a hotových výdavkov.

§ 172

(1) Ak v priebehu konania zomrie dedič poručiteľa, koná súd s tými, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú dedičmi zomretého dediča.

(2) Ak v prípade uvedenom v odseku 1 v konaní o dedičstve po zomretom dedičovi poručiteľa nedošlo k poučeniu o dedičskom práve a o možnosti dedičstvo odmietnuť, vykoná toto poučenie súd v konaní o dedičstve po poručiteľovi.

(3) V prípade uvedenom v odseku 1 sa v konaní o dedičstve po zomretom dedičovi poručiteľa neprejedná majetok, ktorý patril poručiteľovi.

(4) Odseky 1 až 3 sa použijú primerane, ak v priebehu konania o dedičstve zomrie manžel poručiteľa, ak bezpodielové spoluvlastníctvo nie je vyporiadané.

§ 173

Povinnosť orgánu, ktorý vedie matriku

Orgán, ktorý vedie matriku, oznámi úmrtie vo svojom matričnom obvode súdu príslušnému na konanie o dedičstve.

§ 174

Začatie konania

(1) Konanie je začaté na návrh, ak je z neho zjavné, že navrhovateľ ako dedič žiada prejednanie dedičstva po poručiteľovi.

(2) Súd uznesením začne konanie aj bez návrhu, len čo sa dozvie, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho, ibaže sa konanie už začalo na návrh.

(3) Uznesenie o začatí konania netreba doručiť.

§ 175

Predbežné vyšetrenie

V predbežnom vyšetrení vykoná súd všetky potrebné úkony na zistenie dedičov, poručiteľovho majetku a jeho dlhov, prípadne zisťuje, či treba urobiť aj neodkladné úkony.

Zisťovanie stavu a obsahu závetu

§ 176

(1) Súd bezodkladne vykoná vyšetrenie v evidencii, ktorá je vedená v Notárskom centrálnom registri závetov, či je v nej evidovaný závet poručiteľa, listina o vydedení alebo odvolanie týchto úkonov, alebo vyhlásenie o voľbe práva podľa osobitného predpisu (ďalej len „závet“), a u ktorého notára je uložený.

(2) Ak poručiteľ zanechal závet, zistí súd jeho stav a obsah. O zistení stavu a obsahu závetu sa vyhotoví zápisnica, ku ktorej sa pevne pripojí úradne osvedčená kópia závetu.

§ 177

Súd umožní nahliadnuť do závetu tomu, kto osvedčí, že má na tom právny záujem.

§ 178

Po právoplatnom skončení konania sa založí originál závetu, ak závet nie je spísaný vo forme notárskej zápisnice, do zbierky vyhlásených závetov vedenej na okresnom súde.

§ 179

Neodkladné úkony

Ak treba, urobí súd aj bez návrhu neodkladné úkony, najmä zabezpečí dedičstvo, vykoná súpis na mieste samom, zverí veci osobnej potreby manželovi poručiteľa alebo inému členovi domácnosti, postará sa o predaj vecí, ktoré nemožno uschovať bez nebezpečenstva škody alebo nepomerných nákladov, prípadne ustanoví správcu dedičstva alebo jeho časti.

Zabezpečenie dedičstva

§ 180

(1) Zabezpečenie vecí patriacich do dedičstva sa vykoná najmä ich uložením do úschovy u notára, ktorý koná ako súdny komisár, alebo uložením u uschovávateľa, alebo zapečatením v poručiteľovom byte alebo na inom vhodnom mieste.

(2) Ak bol poručiteľ majiteľom bankového účtu alebo vkladnej knižky, môže súd uznesením zakázať výplatu z bankového účtu alebo z vkladnej knižky.

(3) Ak mal poručiteľ pohľadávky, môže súd uznesením uložiť jeho dlžníkovi, aby plnenie zložil do notárskej úschovy a poučí ho, že inak plnenie nebude mať za následok splnenie dlhu.

§ 181

Pri predaji hnuteľných vecí, ktoré nemožno uschovať bez nebezpečenstva škody alebo nepomerných nákladov, postupuje súd primerane podľa ustanovení o likvidácii dedičstva.

Správca dedičstva

§ 182

(1) Správcu dedičstva alebo jeho časti ustanoví súd najmä z okruhu dedičov alebo z okruhu osôb blízkych poručiteľovi; za správcu dedičstva môže byť ustanovený aj notár, ak v tomto konaní nie je súdnym komisárom. Ak je predmetom dedenia podnik, ustanoví súd za správcu dedičstva osobu, ktorá má skúsenosť s vedením podniku.

(2) Ak má dedičstvo pripadnúť štátu ako odúmrť, môže súd ustanoviť za správcu dedičstva štát.

(3) Za správcu dedičstva možno ustanoviť iba toho, kto s ustanovením súhlasí.

§ 183

(1) V uznesení o ustanovení správcu dedičstva vymedzí súd rozsah spravovaného majetku a uvedie účel, na ktorý bol správca dedičstva ustanovený.

(2) Správca dedičstva začína výkon správy doručením uznesenia, ktorým bol ustanovený.

§ 184

(1) Správca dedičstva vykonáva úkony nevyhnutné na zachovanie majetkových hodnôt patriacich do dedičstva, a to v rozsahu vymedzenom súdom.

(2) Správca dedičstva je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu, ktorá vznikla porušením povinností vyplývajúcich z funkcie správcu dedičstva.

(3) Na výzvu súdu správca dedičstva predloží priebežnú správu o svojej činnosti.

§ 185

(1) Z dôležitých dôvodov môže súd uznesením zbaviť správcu dedičstva funkcie; podľa povahy veci môže ustanoviť nového správcu dedičstva.

(2) Správca dedičstva, ktorý bol funkcie zbavený, je povinný riadne informovať nového správcu dedičstva o skutočnostiach potrebných na riadny výkon funkcie správcu dedičstva a odovzdať mu všetky doklady.

§ 186

(1) Funkcia správcu dedičstva zaniká právoplatnosťou uznesenia, ktorým sa konanie končí.

(2) Funkcia správcu dedičstva zaniká právoplatnosťou uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva, ak súd nerozhodne, že správca dedičstva vykonáva správu majetku v určenom rozsahu aj počas likvidácie dedičstva. Správca dedičstva však nemôže vykonávať speňažovanie majetku poručiteľa.

(3) Po skončení konania správca dedičstva predloží súdu konečnú správu o svojej činnosti. Súd rozhodne o odmene a náhrade hotových výdavkov správcu dedičstva, ktoré platí dedič, ktorý nadobudol dedičstvo; ak je dedičov niekoľko, platia tieto trovy podľa vzájomného pomeru ceny nadobudnutého dedičstva. V ostatných prípadoch platí tieto trovy štát.

Zastavenie konania

§ 187

(1) Súd konanie zastaví, ak poručiteľ nezanechal žiadny majetok.

(2) Uznesenie o zastavení konania sa doručuje účastníkom, ktorí sú známi a ktorých pobyt je známy.

§ 188

(1) Ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty alebo ak majetok poručiteľa nedosahuje výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa, môže ho súd vydať tomu, kto sa postaral o pohreb, a konanie o dedičstve zastaviť.

(2) Ak ten, kto sa postaral o pohreb poručiteľa, s prevzatím majetku nesúhlasí alebo ak je sporné, kto sa postaral o pohreb, súd majetok prejedná ako dedičstvo.

(3) Uznesenie podľa odseku 1 sa doručuje účastníkom, ktorí sú známi a ktorých pobyt je známy, a tomu, kto sa postaral o pohreb poručiteľa.

Upovedomenie o dedičskom práve

§ 189

(1) Ak konanie nebolo zastavené, upovedomí súd tých, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú dedičmi, o ich dedičskom práve a o možnosti dedičstvo odmietnuť v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď súd dediča o práve dedičstvo odmietnuť upovedomil; túto lehotu môže súd z dôležitých dôvodov predĺžiť. Súčasne dedičov poučí o náležitostiach a o účinkoch odmietnutia dedičstva.

(2) Upovedomenie vrátane poučenia podľa odseku 1 vykoná súd ústne do zápisnice alebo ho doručí do vlastných rúk. Doručenie je účinné vtedy, ak písomnosť prevzal dedič alebo jeho zástupca s osobitným splnomocnením na tento úkon; ustanovenie § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku sa nepoužije.

(3) Ak sa súdu nepodarí upovedomenie o dedičskom práve doručiť podľa odseku 2, je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu dediča. Dedič, ktorému sa upovedomenie o dedičskom práve nepodarilo doručiť podľa odseku 2 napriek potrebným šetreniam, sa považuje za dediča, ktorého pobyt nie je známy.

§ 190

(1) Ak nie je známy ten, o kom sa možno dôvodne domnievať, že je poručiteľovým dedičom, alebo ak nie je známy jeho pobyt, súd mu ustanoví procesného opatrovníka. O jeho dedičskom práve ho upovedomí verejnou vyhláškou. Vo verejnej vyhláške ho súd vyzve, aby sa prihlásil na súde alebo u procesného opatrovníka v lehote nie kratšej ako jeden mesiac od zverejnenia verejnej vyhlášky na úradnej tabuli súdu a poučí ho o následkoch, ak sa neprihlási včas.

(2) Verejná vyhláška sa doručí ostatným účastníkom, procesnému opatrovníkovi a zverejní sa na úradnej tabuli súdu, webovej stránke príslušného súdu a webovom sídle Notárskej komory Slovenskej republiky. Verejná vyhláška môže byť zverejnená aj prostredníctvom hromadných oznamovacích prostriedkov.

§ 191

Pojednávanie

(1) Pred vydaním uznesenia o spornom dedičskom práve, uznesenia o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, uznesenia o dedičstve a uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva nariadi súd pojednávanie.

(2) Pojednávanie je neverejné.

(3) Na prejednanie dedičstva netreba nariaďovať pojednávanie, ak súd potvrdí jeho nadobudnutie jedinému dedičovi alebo ak dedičstvo pripadne štátu ako odúmrť.

Spor o dedičské právo

§ 192

Ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, ide o spor o dedičské právo.

§ 193

(1) Ak rozhodnutie sporu o dedičskom práve závisí iba na právnom posúdení skutočností, ktoré medzi účastníkmi nie sú sporné, súd uznesením rozhodne, s ktorým účastníkom bude ďalej konať a ktorému účastníkovi účasť v konaní o dedičstve ukončuje.

(2) Uznesenie sa doručuje aj účastníkovi, ktorému sa účasť v konaní ukončuje.

(3) Dedičské právo toho, koho účasť v konaní bola ukončená, nezaniká; v konaní o dedičstve sa však na neho ďalej neprihliada.

§ 194

(1) Ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

(2) Súd pokračuje v konaní s účastníkmi podľa výsledku sporu.

(3) Ak žaloba nebola podaná v lehote, ak bolo konanie o žalobe zastavené alebo ak bola žaloba odmietnutá, platí, že spor o dedičské právo bol rozhodnutý v neprospech žalobcu.

Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov

§ 195

(1) Ak zaniklo manželstvo poručiteľa jeho smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho, vyporiada sa bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v konaní o dedičstve po poručiteľovi.

(2) Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov sa môže vyporiadať dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi, uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice, ktorá podlieha schváleniu súdom. Ak nedôjde k dohode, rozhodne o vyporiadaní súd.

(3) Ak sú medzi účastníkmi sporné skutočnosti o rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na sporný majetok sa neprihliada. Ustanovenie § 198 ods. 2 sa použije primerane.

(4) Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo rozhodnutie súdu o vyporiadaní obsahuje vymedzenie rozsahu majetku poručiteľa a jeho dlhov s údajom o hodnote majetku a určenie, čo z tohto majetku patrí do dedičstva a čo patrí pozostalému manželovi.

(5) Ak sa pred skončením konania zistí ďalší majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pri jeho vyporiadaní sa postupuje podľa odseku 2.

§ 196

Ak zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov za života poručiteľa, vyporiada sa podľa § 195, ak toto spoluvlastníctvo nebolo ku dňu smrti poručiteľa vyporiadané a ak sa o jeho vyporiadaní nezačalo za života poručiteľa konanie na súde na základe žaloby.

Majetok a dlhy poručiteľa

§ 197

Súd zistí majetok a dlhy poručiteľa a vykoná ich súpis.

§ 198

(1) Ak sú majetok alebo dlhy medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti; pri výpočte čistej hodnoty dedičstva na ne neprihliada.

(2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak bolo o sporných skutočnostiach rozhodnuté právoplatným rozsudkom pred skončením konania o dedičstve.

§ 199

(1) Na návrh dedičov vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby mu oznámili svoje pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí a ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

(2) Uznesenie súd zverejní na úradnej tabuli súdu, na webovej stránke príslušného súdu a webovom sídle Notárskej komory Slovenskej republiky.

§ 200

(1) Na základe súpisu majetku a dlhov poručiteľa súd uznesením určí všeobecnú hodnotu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva, prípadne výšku jeho predlženia v čase smrti poručiteľa.

(2) Všeobecnou hodnotou majetku je cena, ktorá by sa mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci i predávajúci budú konať s náležitou informovanosťou a opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.

(3) Uznesenie podľa odseku 1 možno aj bez návrhu zmeniť, ak sa pred právoplatným skončením konania o dedičstve zistia nové skutočnosti.

§ 201

Dedičia môžu veci patriace do dedičstva počas konania scudziť alebo urobiť iné opatrenia presahujúce rámec obvyklého hospodárenia len so súhlasom súdu.

Skončenie prejednania dedičstva

§ 202

Dedičia a veritelia sa môžu dohodnúť o tom, že predlžené dedičstvo sa prenechá veriteľom na úhradu dlhov. Súd túto dohodu schváli, ak neodporuje osobitnému predpisu; ak dohodu neschváli, pokračuje v konaní po právoplatnosti uznesenia.

§ 203

(1) Súd v uznesení o dedičstve

a) potvrdí nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi,

b) potvrdí, že dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu,

c) schváli dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva; veriteľ poručiteľa je účastníkom dohody, ak sa vyporiadava jeho pohľadávka,

d) schváli dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov,

e) potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, ak medzi účastníkmi nedôjde k dohode, alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol,

f) neschváli dohodu o vyporiadaní dedičstva a potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol.

(2) Súčasťou uznesenia podľa odseku 1 môže byť aj uznesenie podľa § 195 a 200.

§ 204

(1) Prejednanie dedičstva je skončené právoplatnosťou uznesenia podľa § 203.

(2) Po skončení prejednania dedičstva súd zruší vykonané zabezpečenie dedičstva, ak k jeho zrušeniu nedošlo už skôr.

Likvidácia dedičstva

§ 205

(1) Ak je dedičstvo predlžené a ak nedôjde k dohode dedičov a veriteľov o jeho prenechaní veriteľom na úhradu dlhov podľa § 202, môže súd aj bez návrhu uznesením nariadiť likvidáciu dedičstva.

(2) Súd nariadi likvidáciu dedičstva aj vtedy, ak štát navrhol likvidáciu nepredlženého dedičstva preto, že veriteľ odmietol prijať na úhradu svojej pohľadávky vec z dedičstva.

(3) O nariadení likvidácie vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby si prihlásili svoje pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac s uvedením výšky, právneho dôvodu a spôsobu zabezpečenia, a upozorní ich, že pohľadávky, ktoré nebudú pri likvidácii uspokojené, zaniknú. Toto uznesenie zverejní na úradnej tabuli súdu, na webovej stránke príslušného súdu a na webovom sídle Notárskej komory Slovenskej republiky.

(4) Len čo uznesenie o nariadení likvidácie dedičstva nadobudne právoplatnosť, nepostupuje sa už podľa § 202 až 204.

§ 206

(1) Právoplatnosťou uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva sa exekučné konanie na majetok poručiteľa zastavuje.

(2) Ak bola v exekučnom konaní vykonaná dražba nehnuteľnosti a doposiaľ nebolo rozhodnuté o schválení príklepu, rozhodne o schválení príklepu exekučný súd.

(3) Ak bola v exekučnom konaní vykonaná dražba nehnuteľnosti a ak exekučný súd príklep schválil, vydá exekútor výťažok dražby po odpočítaní trov exekúcie súdu konajúcemu o dedičstve.

§ 207

(1) Likvidáciu dedičstva súd vykoná speňažením všetkého poručiteľovho majetku.

(2) Notár je povinný postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby majetok speňažil za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný majetok za obdobných podmienok obvykle predáva. Majetok možno speňažiť priamym predajom, dražbou prostredníctvom dražobníka, ponukovým konaním alebo iným vhodným spôsobom. Výťažok speňaženia sa ukladá na osobitný bankový účet zriadený na tento účel notárom.

(3) Pri speňažovaní majetku koná notár vo vlastnom mene. O každom speňažovaní majetku notár informuje účastníkov a prihliada na ich výhodnejšie návrhy na speňažovanie majetku.

(4) Majetok poručiteľa, ktorý sa nepodarilo speňažiť podľa odsekov 1 až 3, pripadá na základe rozhodnutia súdu štátu ku dňu smrti poručiteľa.

§ 208

(1) Súd vykoná rozvrh výťažku speňaženia majetku poručiteľa medzi veriteľov.

(2) Na rozvrh výťažku sa primerane použijú ustanovenia Exekučného poriadku o rozvrhu výťažku z predaja nehnuteľnosti. Poverenie notára sa vzťahuje aj na vydanie tých uznesení, ktoré v konaní o rozvrhu výťažku vydáva exekučný súd.

§ 209

Právoplatným skončením likvidácie zanikajú proti dedičom neuspokojené pohľadávky veriteľov. Ak sa objaví ďalší poručiteľov majetok, rozdelí ho súd veriteľom do výšky ich neuspokojených pohľadávok bez zreteľa na tento zánik. Ak zostane majetkový prebytok, prejedná ho súd ako dedičstvo.

Iné úkony súdu a účastníkov v súvislosti s prejednaním dedičstva

§ 210

Ak sa dodatočne zistí, že poručiteľ žije alebo ak bolo zrušené jeho vyhlásenie za mŕtveho, zruší súd uznesenie o dedičstve podľa § 202 a 203.

§ 211

(1) Ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, dodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná.

(2) V odôvodnených prípadoch, najmä na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy môže súd o majetku uvedenom v odseku 1 začať konanie aj bez návrhu.

(3) Súd dodatočné konanie o dedičstve zastaví, ak majetok označený v návrhu nebol vo vlastníctve poručiteľa.

§ 212

(1) Nezaradenie majetku alebo dlhov, ktoré boli medzi účastníkmi sporné, do dedičstva nebráni účastníkom, aby sa domáhali svojho práva žalobou.

(2) Skončenie konania o dedičstve nebráni tomu, kto nebol účastníkom konania o dedičstve, aby sa domáhal svojho práva žalobou okrem prípadu, keď sa vykonala likvidácia dedičstva.

§ 213

(1) Ak prejednanie dedičstva nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, vykoná súd predbežné vyšetrenie a vydá účastníkom na ich žiadosť úradné potvrdenie o výsledku tohto vyšetrenia.

(2) Ak sa má majetok vydať do cudziny, upovedomí o tom súd tuzemských dedičov a veriteľov oznámením, ktoré sa zverejní na čas jedného mesiaca na úradnej tabuli súdu, webovej stránke príslušného súdu a webovom sídle Notárskej komory Slovenskej republiky; známym účastníkom sa toto oznámenie doručí.

Európske osvedčenie o dedičstve

§ 214

Orgánom štátu pôvodu s právomocou vydať európske osvedčenie o dedičstve je notár poverený súdom na konanie o dedičstve. Po skončení konania o dedičstve je ním notár, ktorý bol poverený na konanie o dedičstve. Ak takého notára niet, poverí súd na konanie o žiadosti o vydanie európskeho osvedčenia o dedičstve notára spôsobom podľa § 162.

§ 215

(1) Ak notár na základe žiadosti vydá európske osvedčenie o dedičstve, zaregistruje ho v Notárskom centrálnom registri listín.

(2) Ak nie sú splnené podmienky na vydanie európskeho osvedčenia o dedičstve, notár o tom bezodkladne upovedomí žiadateľa. V upovedomení uvedie dôvody nevydania európskeho osvedčenia o dedičstve.

§ 216

(1) Osoba oprávnená podľa osobitného predpisu môže navrhnúť, aby súd určil, že vydané európske osvedčenie o dedičstve nezodpovedá skutočnosti.

(2) Osoba oprávnená podľa osobitného predpisu môže navrhnúť, aby súd určil, že odmietnutie vydať európske osvedčenie o dedičstve bolo nedôvodné.

§ 217

Notár upovedomí osoby oprávnené podľa osobitného predpisu o

a) oprave, zmene alebo odvolaní európskeho osvedčenia o dedičstve,

b) pozastavení účinkov európskeho osvedčenia o dedičstve,

c) nevyhovení žiadosti o opravu, zmenu, odvolanie alebo pozastavenie účinkov európskeho osvedčenia o dedičstve a o dôvodoch nevyhovenia.

§ 218

(1) Osoba oprávnená podľa osobitného predpisu môže navrhnúť, aby súd určil, že oprava, zmena alebo odvolanie európskeho osvedčenia o dedičstve alebo pozastavenie jeho účinkov, je nedôvodné.

(2) Osoba oprávnená podľa osobitného predpisu môže navrhnúť, aby súd určil, že nevyhovenie žiadosti o opravu, zmenu alebo odvolanie európskeho osvedčenia o dedičstve alebo o pozastavenie jeho účinkov bolo nedôvodné.

§ 219

(1) O návrhoch podľa § 216 a 218 rozhoduje súd uznesením. Odvolanie proti tomuto uzneseniu je prípustné.

(2) Návrh podľa § 216 a 218 je opravným prostriedkom podľa osobitného predpisu.

TRETIA HLAVA

KONANIA V NIEKTORÝCH STATUSOVÝCH VECIACH FYZICKÝCH OSÔB

Prvý diel

Konanie o vyhlásenie za mŕtveho

§ 220

Miestna príslušnosť súdu

Na konanie o vyhlásenie za mŕtveho je miestne príslušný všeobecný súd toho, kto má byť vyhlásený za mŕtveho.

§ 221

(1) Návrh na začatie konania môže podať ten, kto má na veci právny záujem.

(2) Konanie začne súd aj bez návrhu, ak domnelú smrť fyzickej osoby nemožno preukázať predpísanou prehliadkou mŕtveho tela.

§ 222

Súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá má byť vyhlásená za mŕtvu.

§ 223

(1) Súd môže rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

(2) Ak súd zistí, že nie sú splnené predpoklady na vyhlásenie za mŕtveho, uznesením konanie zastaví.

§ 224

(1) Ak je isté, že fyzická osoba nežije, súd vyhlási fyzickú osobu za mŕtvu.

(2) Vo výroku rozsudku súd uvedie presnú identifikáciu fyzickej osoby a deň jej smrti.

§ 225

(1) Ak je vzhľadom na všetky okolnosti pravdepodobné, že fyzická osoba nežije, súd vydá verejnú vyhlášku, ktorou vyzve toho, kto má byť vyhlásený za mŕtveho, aby sa prihlásil do jedného roka.

(2) Súd vo verejnej vyhláške vyzve každého, kto má o fyzickej osobe správy, aby ich podal súdu alebo procesnému opatrovníkovi.

(3) Súd vo verejnej vyhláške uvedie podstatné okolnosti prípadu a poučenie, že po márnom uplynutí lehoty môže byť fyzická osoba vyhlásená za mŕtvu.

§ 226

(1) Súd verejnú vyhlášku zverejní na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu.

(2) Výzvu, ktorá je obsahom verejnej vyhlášky, môže súd zverejniť aj iným spôsobom.

§ 227

Súd podľa okolností prípadu vykoná úkony potrebné na zistenie, či je fyzická osoba nažive.

§ 228

(1) Ak aj po uplynutí lehoty podľa § 225 ods. 1 je vzhľadom na všetky okolnosti pravdepodobné, že fyzická osoba nežije, súd vyhlási fyzickú osobu za mŕtvu.

(2) Vo výroku rozsudku súd uvedie presnú identifikáciu fyzickej osoby a deň predpokladanej smrti, prípadne deň, ktorý fyzická osoba pravdepodobne neprežila.

Zmena a zrušenie rozsudku

§ 229

Ak ten, kto bol vyhlásený za mŕtveho, zomrel v iný deň, ako je uvedený v rozsudku, súd aj bez návrhu vydá rozsudok, ktorým vykoná opravu.

§ 230

Ak sa zistí, že ten, kto bol vyhlásený za mŕtveho, je nažive, súd aj bez návrhu začne konanie a vydá rozsudok, ktorým rozhodnutie o vyhlásení za mŕtveho zruší.

Druhý diel

Konanie o spôsobilosti na právne úkony

§ 231

V konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o

a) obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony,

b) zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony,

c) navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.

§ 232

Miestna príslušnosť súdu

Na konanie o spôsobilosti na právne úkony je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má bydlisko ten, o koho spôsobilosti sa koná.

§ 233

(1) Návrh na začatie konania môže podať blízka osoba, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ sociálnych služieb alebo ten, kto má na veci právny záujem.

(2) Návrh na začatie konania môže podať aj ten, o koho spôsobilosti sa má konať.

§ 234

Návrh na začatie konania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností odôvodňujúcich zásah do spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony a zdôvodnenie, že iné menej obmedzujúce opatrenia nie sú možné alebo opísanie skutočností odôvodňujúcich zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony alebo skutočností odôvodňujúcich navrátenie spôsobilosti na právne úkony.

§ 235

(1) Ak návrh na začatie konania podáva ten, kto má na veci právny záujem, je náležitosťou návrhu aj opísanie skutočností odôvodňujúcich oprávnenie na podanie návrhu.

(2) Súd môže navrhovateľovi podľa odseku 1 alebo navrhovateľovi, ktorým je blízka osoba, uložiť, aby v lehote, ktorú mu určí, predložil lekársku správu o zdravotnom stave osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná.

(3) Ak navrhovateľ správu v lehote podľa odseku 2 nepredloží, súd konanie zastaví.

§ 236

Účastníkmi konania o spôsobilosti na právne úkony sú navrhovateľ a ten, o koho spôsobilosti na právne úkony sa koná.

§ 237

Blízka osoba alebo ten, kto osvedčí právny záujem, môže navrhnúť, aby ho súd pribral ako účastníka do konania. Súd návrhu vyhovie, ak to považuje pre vedenie konania a pre ochranu dotknutých práv za účelné.

§ 238

Súd podľa okolností prípadu zváži, či je o začatí konania potrebné informovať blízku osobu alebo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

§ 239

Ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu.

§ 240

(1) Súd ustanoví procesného opatrovníka tomu, o koho spôsobilosti sa koná, ak nemá zákonného zástupcu.

(2) Ak sú procesné úkony zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka v rozpore s procesnými úkonmi osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, alebo v rozpore s procesnými úkonmi zástupcu, ktorého si táto osoba zvolí, posúdi súd, ktorý procesný úkon je v záujme tejto osoby.

(3) Rozhodnutie vo veci samej súd okrem zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka doručí aj osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná. Osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, môže požiadať, aby jej súd doručoval všetky písomnosti v konaní.

§ 241

(1) Súd poučí osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, o jej procesných právach a povinnostiach, najmä o práve zvoliť si zástupcu.

(2) Poučenie podľa odseku 1 súd uskutoční spôsobom, ktorý zohľadňuje zdravotný stav osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná.

§ 242

Osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, môže požiadať, aby sa zúčastňoval konania jej dôverník, ktorý nie je jej zástupcom. O tejto možnosti ju súd poučí.

§ 243

(1) Súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná.

(2) Súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne.

(3) Ak o to požiada osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, vyslúchne ju súd vždy.

§ 244

Súd v konaní ustanoví a vyslúchne znalca.

§ 245

Na návrh znalca môže súd nariadiť, aby osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, bola najviac na štyri týždne umiestnená v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti (ďalej len „zdravotnícke zariadenie“), ak je to nevyhnutne potrebné na vyšetrenie jej zdravotného stavu.

§ 246

Od znaleckého dokazovania možno upustiť, ak súd na zistenie skutočného stavu veci považuje za postačujúce vyslúchnuť ošetrujúceho lekára.

Rozhodnutie o spôsobilosti na právne úkony

§ 247

(1) Ak nie sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti, zmenu obmedzenia spôsobilosti alebo navrátenie spôsobilosti, súd konanie zastaví.

(2) Ak sa konanie o zmenu obmedzenia spôsobilosti alebo o navrátenie spôsobilosti začalo na návrh osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, môže súd rozhodnúť, že ďalší takýto návrh môže podať najskôr po uplynutí šiestich mesiacov, ak zlepšenie alebo zmenu zdravotného stavu nemožno očakávať.

§ 248

(1) Konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277.

(2) Ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka.

§ 249

(1) Ak sú dôvody na zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony alebo na navrátenie spôsobilosti na právne úkony, súd rozsudkom skôr vydaný rozsudok zmení alebo zruší.

(2) Súd rozsudok zruší aj vtedy, ak zistí, že na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony neboli dôvody.

§ 250

(1) Súd zabezpečí uloženie rozsudku o spôsobilosti na právne úkony v Notárskom centrálnom registri listín.

(2) Uloženie cudzieho súdneho rozhodnutia o spôsobilosti na právne úkony zabezpečí súd, ktorý rozhodol o uznaní tohto cudzieho súdneho rozhodnutia. Ak cudzie súdne rozhodnutie o spôsobilosti na právne úkony nevyžaduje uznanie osobitným rozhodnutím, zabezpečí uloženie tohto cudzieho súdneho rozhodnutia súd na podnet opatrovníka osoby, ktorej sa toto cudzie súdne rozhodnutie týka.

§ 251

Trovy konania

(1) Trovy dôkazov platí štát.

(2) Ten, kto podá zjavne bezdôvodný návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony, je povinný nahradiť ujmu, ktorá vznikla osobe, o ktorej spôsobilosti sa konalo, jej zástupcovi alebo štátu.

Tretí diel

Konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení

§ 252

Miestna príslušnosť súdu

Na konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení je miestne príslušný súd, v ktorého obvode je toto zdravotnícke zariadenie.

§ 253

(1) Zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov uvedených v osobitnom predpise (ďalej len „umiestnený“), je povinné oznámiť súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania informovaného súhlasu.

(2) Ak je umiestnený, ktorý bol prijatý do zdravotníckeho zariadenia s informovaným súhlasom, obmedzený vo voľnom pohybe alebo styku s vonkajším svetom, je toto zdravotnícke zariadenie povinné urobiť oznámenie podľa odseku 1 do 24 hodín od takého obmedzenia.

§ 254

(1) Návrh na začatie konania môže podať umiestnený.

(2) Súd začne konanie bez návrhu na základe oznámenia zdravotníckeho zariadenia podľa § 253, ak sa konanie nezačalo už skôr na návrh.

§ 255

(1) Účastníkom konania o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení je umiestnený a zdravotnícke zariadenie.

(2) Blízka osoba môže navrhnúť, aby ju súd pribral ako účastníka do konania. Súd návrhu vyhovie, ak to považuje pre vedenie konania a ochranu umiestneného za účelné.

§ 256

Súd môže ustanoviť procesného opatrovníka umiestnenému aj vtedy, ak to považuje za potrebné na ochranu jeho záujmov, najmä ak má pochybnosti, či má umiestnený spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.

§ 257

(1) Ak je umiestnený plnoletý, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu aj vtedy, ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.

(2) Ak sú procesné úkony zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka v rozpore s procesnými úkonmi umiestneného alebo v rozpore s procesnými úkonmi zástupcu, ktorého si umiestnený zvolí, posúdi súd, ktorý procesný úkon je v záujme umiestneného.

(3) Rozhodnutie vo veci samej súd okrem zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka doručí aj umiestnenému. Umiestnený môže požiadať, aby mu súd doručoval všetky písomnosti v konaní.

§ 258

(1) Umiestneného súd poučí o jeho procesných právach a povinnostiach, najmä o práve zvoliť si zástupcu.

(2) Poučenie podľa odseku 1 súd uskutoční spôsobom, ktorý zohľadňuje zdravotný stav umiestneného.

§ 259

Umiestnený môže požiadať, aby sa zúčastňoval konania jeho dôverník, ktorý nie je jeho zástupcom. O tejto možnosti ho súd poučí.

§ 260

(1) Súd umiestneného vyslúchne.

(2) Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne.

(3) Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.

§ 261

Súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.

§ 262

(1) Súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania.

(2) Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného.

(3) Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody.

§ 263

Zdravotnícke zariadenie umiestneného okamžite prepustí, ak súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo neprípustné.

§ 264

Zdravotnícke zariadenie je vždy oprávnené umiestneného prepustiť, a to aj keď súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné.

§ 265

Po právoplatnosti uznesenia, ktorým súd vyslovil, že prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné, pokračuje súd v konaní o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení.

§ 266

(1) Súd na prejednanie veci nariadi pojednávanie.

(2) Súd nariadi znalecké dokazovanie a vyslúchne znalca. Za znalca nemôže súd ustanoviť lekára zdravotníckeho zariadenia, v ktorom sa umiestnený nachádza. Od znaleckého dokazovania možno upustiť, ak súd s ohľadom na vykonané dokazovanie má za to, že ďalšie držanie umiestneného v zdravotníckom zariadení je neprípustné.

(3) Pri výsluchu umiestneného súd postupuje podľa § 260.

§ 267

Uznesenie o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení musí byť vydané do troch mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia.

§ 268

Zdravotnícke zariadenie umiestneného okamžite prepustí, ak súd rozhodol, že držanie v zdravotníckom zariadení je neprípustné.

§ 269

(1) Najneskôr do uplynutia lehoty jedného roka od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd vyslovil, že držanie v zdravotníckom zariadení je prípustné, súd rozhodne o začatí konania o prípustnosti ďalšieho držania v zdravotníckom zariadení za predpokladu, že umiestnenie trvá a toto konanie sa nezačalo už skôr na návrh.

(2) V konaní o prípustnosti ďalšieho držania v zdravotníckom zariadení podľa odseku 1 súd postupuje podľa § 252, 255 až 260, 264, 266 a 268.

§ 270

(1) Umiestnený, jeho zvolený zástupca, jeho zákonný zástupca alebo blízka osoba môžu podať návrh na začatie konania o prípustnosti ďalšieho držania v zdravotníckom zariadení aj pred uplynutím lehoty podľa § 269 ods. 1.

(2) V konaní o prípustnosti ďalšieho držania v zdravotníckom zariadení podľa odseku 1 súd postupuje podľa § 252, 255 až 260, 264, 266 a 268.

(3) Ak súd rozhodne, že ďalšie držanie v zdravotníckom zariadení je prípustné, môže vysloviť, že nový návrh možno podať najskôr po uplynutí lehoty troch mesiacov.

§ 271

Trovy dôkazov platí štát.

Štvrtý diel

Konanie o ustanovení opatrovníka

§ 272

Súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

§ 273

Miestna príslušnosť súdu

Na konanie o ustanovení opatrovníka je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má fyzická osoba bydlisko; ak takýto súd nie je, súd, v ktorého obvode má fyzická osoba majetok.

§ 274

(1) Súd rozhoduje uznesením.

(2) V uznesení, ktorým ustanovuje opatrovníka, súd vymedzí rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený.

§ 275

Súdom ustanovený opatrovník vykonáva svoje práva a povinnosti riadne a dbá na pokyny súdu.

§ 276

Súd odvolá opatrovníka z výkonu funkcie na jeho návrh.

§ 277

(1) Súd dohliada na spôsob výkonu funkcie opatrovníka.

(2) Súd opatrovníka odvolá, ak stratí spôsobilosť na výkon funkcie, porušuje povinnosti, zneužíva svoje práva alebo z iných vážnych dôvodov.

ŠTVRTÁ HLAVA

KONANIA VO VECIACH OBCHODNÉHO REGISTRA

§ 278

Konaniami vo veciach obchodného registra sú

a) konanie o zápise údajov do obchodného registra (ďalej len „konanie o zápise údajov“),

b) konanie o zosúladenie údajov v obchodnom registri so skutočným právnym stavom (ďalej len „konanie o zosúladenie údajov“),

c) konanie o zrušenie zápisu údajov do obchodného registra (ďalej len „konanie o zrušenie zápisu údajov“).

§ 279

(1) Na konania vo veciach obchodného registra je kauzálne príslušný registrový súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(2) Registrovým súdom je okresný súd, ktorý je príslušný viesť obchodný register. Obchodný register vedie okresný súd v sídle kraja.

(3) Obchodný register pre obvod Krajského súdu v

a) Bratislave vedie Okresný súd Bratislava I,

b) Trnave vedie Okresný súd Trnava,

c) Trenčíne vedie Okresný súd Trenčín,

d) Nitre vedie Okresný súd Nitra,

e) Žiline vedie Okresný súd Žilina,

f) Banskej Bystrici vedie Okresný súd Banská Bystrica,

g) Prešove vedie Okresný súd Prešov,

h) Košiciach vedie Okresný súd Košice I.

§ 280

Miestnu príslušnosť vo veciach obchodného registra upravuje osobitný predpis.

§ 281

Zápisom údajov do obchodného registra sa rozumie aj zápis zmeny údajov a výmaz zapísaných údajov.

Niektoré ustanovenia o konaní o zápise údajov

§ 282

(1) Ak registrový súd v konaní o zápise údajov do obchodného registra odmietne vykonať zápis, môže navrhovateľ podať námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu (ďalej len „námietky“).

(2) V námietkach môže navrhovateľ odstrániť nedostatky, najmä doplniť chýbajúce údaje alebo opraviť nesprávne údaje, pre ktoré bolo vykonanie zápisu odmietnuté.

§ 283

Námietky sa podávajú na registrovom súde do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o odmietnutí vykonania zápisu.

§ 284

Späťvzatie námietok sa nepripúšťa.

§ 285

(1) O námietkach rozhoduje registrový súd bez nariadenia pojednávania v lehote desiatich pracovných dní od ich doručenia. Odmietnutie vykonania zápisu preskúma súd len z hľadiska splnenia podmienok podľa osobitného predpisu.

(2) Ak registrový súd námietkam vyhovie, vykoná zápis. Ak návrh na zápis obsahuje deň, ku ktorému má byť navrhovaný údaj zapísaný, zapíše sa navrhovaný údaj k tomuto dňu. Ak registrový súd vykonáva zápis neskôr alebo ak návrh na zápis neobsahuje deň, ku ktorému má byť navrhovaný údaj zapísaný, zapíše sa navrhovaný údaj ku dňu nasledujúcemu po dni vykonania zápisu.

(3) O vykonaní zápisu registrový súd vydá potvrdenie, ktoré bezodkladne odošle navrhovateľovi. V potvrdení uvedie obsah vykonaného zápisu. Po zápise vydá registrový súd výpis z obchodného registra, ktorý bezodkladne odošle navrhovateľovi. Námietky proti vykonaniu zápisu nie sú prípustné.

§ 286

(1) Registrový súd námietky zamietne, ak nie sú splnené podmienky na vykonanie zápisu.

(2) O zamietnutí námietok sa rozhoduje uznesením. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

§ 287

(1) O námietkach rozhoduje sudca okrem prípadu podľa odseku 2.

(2) Súdny úradník vykoná zápis, ak navrhovateľ podal námietky, odstránil nedostatky, ktoré boli dôvodom na odmietnutie vykonania zápisu, a ak sú splnené všetky podmienky na vykonanie zápisu podľa osobitného predpisu.

§ 288

Ustanovenia o elektronickom podaní námietok

(1) Námietky možno podať v elektronickej podobe. Námietky musia byť podané prostredníctvom príslušného elektronického formulára pre elektronické podanie zverejneného na ústrednom portáli verejnej správy podľa osobitného predpisu a autorizované navrhovateľom podľa osobitného predpisu, inak na ne registrový súd neprihliada.

(2) Ak boli námietky podané v listinnej podobe a ich súčasťou je nový návrh na zápis alebo iné listiny, tento návrh spolu s prílohami musia mať listinnú podobu. Ak boli námietky podané v elektronickej podobe, prílohy možno podať v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Pri podávaní listín sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

(3) Ak sa námietky podávajú v elektronickej podobe, prílohy dokladané v elektronickej podobe musia byť podané spolu s námietkami, inak na ne registrový súd neprihliada. Ak boli námietky podané v elektronickej podobe a dokladajú sa k nim všetky alebo niektoré prílohy v listinnej podobe, musia byť všetky prílohy v listinnej podobe doručené na registrový súd v ten istý deň, inak na ne registrový súd neprihliada.

(4) Ak sa námietky podávajú v elektronickej podobe a ich súčasťou sú prílohy v listinnej podobe, musí byť v námietkach uvedené, ktoré prílohy sa dokladajú v listinnej podobe a ktoré v elektronickej podobe. Príloha alebo prílohy, ktoré sa majú podať v listinnej podobe, musia byť na registrový súd doručené v lehote podľa § 283.

(5) Lehota podľa § 285 ods. 1 plynie v prípade podľa odseku 4 odo dňa doručenia prílohy, ktorá sa mala podať v listinnej podobe.

Konanie o zosúladenie údajov

§ 289

Konaním o zosúladenie údajov sa má dosiahnuť zhoda zápisu v obchodnom registri so skutočným právnym stavom inak, ako na základe návrhu na zápis údajov do obchodného registra.

§ 290

(1) Návrh na začatie konania o zosúladenie údajov môže podať každý, kto má právny záujem na správnosti údajov zapísaných v obchodnom registri alebo každý, koho sa zapísané údaje týkajú, najmä spoločník zapísanej osoby alebo člen štatutárneho orgánu zapísanej osoby.

(2) Zapísaná osoba nie je oprávnená na podanie návrhu na začatie konania o zosúladenie údajov. Podanie zapísanej osoby, ktorého obsahom je návrh na zápis, posúdi registrový súd vždy ako návrh na zápis údajov do obchodného registra.

§ 291

(1) Ak sa konanie o zosúladenie údajov začína bez návrhu, registrový súd v uznesení o začatí konania uvedie, aké údaje majú byť do obchodného registra zapísané.

(2) Súdy a iné orgány vždy upozornia registrový súd na nezhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zápisu v obchodnom registri, ak tieto skutočnosti zistia pri svojej činnosti.

§ 292

Účastníci

(1) Účastníkmi konania o zosúladenie údajov sú navrhovateľ, zapísaná osoba a osoba, ktorej údaje majú byť do obchodného registra zapísané alebo z obchodného registra vymazané.

(2) Každý, kto osvedčí právny záujem, môže navrhnúť, aby ho registrový súd pribral ako účastníka do konania. Registrový súd o tom vydá uznesenie.

§ 293

(1) Súd môže spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa týkajú tej istej zapísanej osoby.

(2) V záujme hospodárnosti konania môže súd vylúčiť na samostatné konanie veci, ktoré sa týkajú tej istej zapísanej osoby.

§ 294

(1) Návrh na začatie konania alebo uznesenie o začatí konania doručí registrový súd účastníkom a vyzve ich, aby sa vyjadrili, či s vykonaním zápisu údajov do obchodného registra súhlasia, alebo aby uviedli skutkové tvrdenia alebo právne dôvody, ktoré bránia vykonaniu zápisu.

(2) Registrový súd nepostupuje podľa odseku 1, ak je predmetom konania oprava chýb v písaní a počítaní alebo iných zrejmých nesprávností.

§ 295

(1) Registrový súd nariadi pojednávanie, ak sú skutkové tvrdenia medzi účastníkmi sporné.

(2) Registrový súd môže nariadiť pojednávanie aj vtedy, ak to považuje za potrebné.

§ 296

Prerušenie konania

(1) Registrový súd môže konanie o zosúladenie údajov prerušiť aj vtedy, ak prebieha konanie o žalobe o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti podľa predpisov obchodného práva alebo konanie o žalobe o neplatnosť uznesenia členskej schôdze družstva podľa predpisov obchodného práva a ak takáto žaloba nie je zjavne bezdôvodná.

(2) S výnimkou uvedenou v odseku 1 konanie o zosúladenie údajov nemožno prerušiť z dôvodu, že prebieha iné súdne konanie, ktorého predmetom sú skutkové alebo právne otázky, ktoré by mohli mať význam ako otázka predbežná.

§ 297

(1) Súd rozhoduje uznesením.

(2) Zápis údajov do obchodného registra vykoná registrový súd v deň vydania uznesenia.

§ 298

(1) Ak registrový súd rozhodne o vykonaní zápisu do obchodného registra, súčasne uloží pokutu podľa osobitného predpisu, ak už o nej nerozhodol skôr.

(2) Ak registrový súd rozhodne o vykonaní zápisu do obchodného registra, súčasne uloží zapísanej osobe zaplatiť súdny poplatok vo výške, v ktorej by zapísaná osoba bola povinná zaplatiť súdny poplatok za návrh na zápis údajov do obchodného registra.

Konanie o zrušenie zápisu údajov

§ 299

(1) Každý, kto má právny záujem na správnosti údajov zapísaných v obchodnom registri, alebo každý, koho sa zapísané údaje týkajú, najmä zapísaná osoba, spoločník zapísanej osoby alebo člen štatutárneho orgánu zapísanej osoby, môže navrhnúť, aby registrový súd zrušil zápis do obchodného registra.

(2) Návrh na zrušenie zápisu údajov do obchodného registra treba odôvodniť tým, že skutkové a právne predpoklady na vykonanie zápisu neboli splnené.

(3) Konanie o zrušenie zápisu údajov sa začína na návrh.

§ 300

Zápis údajov do obchodného registra, na základe ktorého vznikla právnická osoba, alebo zápis, na základe ktorého došlo k zlúčeniu, splynutiu alebo rozdeleniu právnickej osoby, nemožno zrušiť.

§ 301

Účastníci

(1) Účastníkom konania o zrušenie zápisu údajov do obchodného registra je navrhovateľ, zapísaná osoba a osoba, ktorej údajov sa návrh týka.

(2) Každý, kto osvedčí právny záujem, môže navrhnúť, aby ho registrový súd pribral ako účastníka do konania. Registrový súd o tom vydá uznesenie.

§ 302

Ustanovenia § 293 až 296 sa použijú na konanie o zrušení zápisu údajov primerane.

§ 303

(1) Súd rozhoduje uznesením.

(2) Registrový súd zruší zápis údajov do obchodného registra bezodkladne potom, čo uznesenie, ktorým sa návrhu vyhovelo, nadobudne právoplatnosť. Pri zapísanej osobe sa v obchodnom registri poznamená, že zápis bol zrušený, pretože skutkové a právne predpoklady pre vykonanie zápisu neboli splnené.

PIATA HLAVA

KONANIA V NIEKTORÝCH VECIACH PRÁVNICKÝCH OSÔB

§ 304

Konaním v niektorých veciach právnických osôb je konanie o

a) zrušení právnickej osoby a nariadení jej likvidácie,

b) vymenovaní likvidátora, jeho odvolaní alebo nahradení inou osobou, ako aj rozhodovanie o odmene likvidátora,

c) návrhu na vyhlásenie uznesenia členskej schôdze družstva o rozdelení likvidačného zostatku za neplatné,

d) neplatnosti obchodnej spoločnosti,

e) vymenovaní nezávislého experta na posúdenie návrhu zmluvy o splynutí, zmluvy o zlúčení alebo projektu rozdelenia obchodnej spoločnosti,

f) poverení zvolať valné zhromaždenie,

g) poskytnutí informácie podľa predpisov obchodného práva,

h) práve akcionára na primeraný peňažný doplatok,

i) preskúmanie návrhu zmluvy určujúcej nový výmenný pomer akcií,

j) preskúmanie návrhu zmluvy o odkúpení akcií.

§ 305

(1) Na konanie v niektorých veciach právnických osôb je kauzálne príslušný registrový súd.

(2) Na konanie je miestne príslušný registrový súd podľa adresy sídla právnickej osoby.

§ 306

Konanie podľa § 304 písm. c) až j) sa začína len na návrh.

§ 307

(1) Súd nariadi pojednávanie, ak sú skutkové tvrdenia medzi účastníkmi sporné.

(2) Súd môže nariadiť pojednávanie aj vtedy, ak to považuje za potrebné.

§ 308

Súd rozhoduje uznesením.

§ 309

Prerušenie konania

(1) Konanie, v ktorom sa pred vydaním rozhodnutia o zrušení právnickej osoby zverejňuje oznámenie podľa predpisov obchodného práva, súd preruší aj vtedy, ak to navrhne orgán štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva podľa osobitného predpisu.

(2) Súd konanie preruší na čas, ktorý orgán podľa odseku 1 navrhne, najdlhšie však na jeden rok.

ŠIESTA HLAVA

KONANIE O UMORENIE LISTINY

§ 310

Podmienky umorenia listiny

(1) Umoriť možno stratenú alebo zničenú listinu, ktorú treba predložiť na uplatnenie práva.

(2) V konaní pred súdom nemožno umoriť také listiny, ktoré je podľa zákona oprávnená umoriť právnická osoba, ktorá ich vystavila.

(3) Umoreniu nepodliehajú peniaze, lotériové žreby, tikety, lístky a známky denného obehu, kupóny a talóny cenných papierov, listiny, s ktorými je spojené právo uhrádzať určitej právnickej osobe v tuzemsku cenu tovaru a služieb, ako aj listiny, na ktorých podklade možno uplatniť len nárok na vedľajšie plnenie.

§ 311

Miestna príslušnosť súdu

(1) Na konanie o umorenie cenného papiera vystaveného bankou alebo pobočkou zahraničnej banky je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má banka alebo pobočka zahraničnej banky adresu sídla.

(2) Inak je na konanie o umorenie listiny miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa. Ak navrhovateľ nemá v Slovenskej republike všeobecný súd, je miestne príslušný súd, v ktorého obvode je platobné miesto.

Niektoré ustanovenia o úkonoch súdu prvej inštancie

§ 312

(1) V konaní o umorenie listiny poverí súd notára, aby vo veci konal a rozhodoval.

(2) Poverenie podľa odseku 1 sa nevzťahuje na

a) žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v cudzine, ak z osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva, že o poskytnutie právnej pomoci môže požiadať výlučne súd,

b) rozhodnutie o vylúčení notára a jeho zamestnancov.

§ 313

(1) Súd poverí notára so sídlom vo svojom obvode, ktorého v návrhu na umorenie listiny označil navrhovateľ.

(2) Ak návrh na umorenie listiny neobsahuje označenie notára podľa odseku 1, poverí súd notára so sídlom vo svojom obvode, ktorého určí náhodným výberom.

§ 314

Pojednávanie sa nariadi, ak treba vykonať dokazovanie. Inak možno rozhodnúť bez pojednávania.

§ 315

Súd rozhoduje uznesením.

§ 316

(1) V uznesení vydanom notárom sa okrem všeobecných náležitostí uvedie označenie súdu, ktorý notára poveril, a označenie notára, ktorý uznesenie vydal.

(2) Uznesenie podpíše notár, ktorý ho vydal, a označí ho odtlačkom úradnej pečiatky notára.

§ 317

Účastníci

(1) Do vydania uznesenia o upovedomení o začatí konania o umorenie listiny podľa § 331 je účastníkom navrhovateľ.

(2) Po vydaní uznesenia o upovedomení o začatí konania o umorenie listiny sú účastníkmi navrhovateľ, ten, kto je podľa listiny povinný plniť, alebo ten, kto by podľa listiny mohol byť povinný plniť, ten, kto má listinu v držbe, a ten, kto podal námietky proti návrhu na umorenie listiny.

Začatie konania o umorenie listiny

§ 318

(1) Konanie o umorenie listiny možno začať iba na návrh.

(2) Návrh na umorenie listiny môže podať každý, kto má na jej umorení právny záujem.

§ 319

(1) V návrhu na umorenie listiny treba uviesť skutočnosti, z ktorých vyplýva, že z listiny alebo na jej základe možno uplatniť nejaké právo. K návrhu treba predložiť odpis listiny alebo označiť listinu, jej vystaviteľa alebo aj iné osoby podľa listiny zaviazané, ako aj také údaje, ktoré listinu odlišujú od iných listín toho istého druhu.

(2) Ak je v listine uvedená peňažná suma, treba uviesť aj tento údaj.

§ 320

Súd uznesením odmietne návrh, ak zo skutkových tvrdení navrhovateľa vyplýva, že listina, ktorej umorenie sa navrhuje, nebola vystavená, nie je stratená ani zničená, alebo že navrhovateľ nemá na umorení listiny právny záujem.

Upovedomenie o začatí konania o umorenie listiny

§ 321

(1) Ak sa návrh neodmietol, súd uznesením upovedomí o začatí konania o umorenie listiny.

(2) Súd v upovedomení uvedie odpis alebo označenie listiny, ktorej umorenie sa navrhuje, a skutkové okolnosti tvrdené navrhovateľom, ktoré sú dôvodom na umorenie listiny.

§ 322

(1) Upovedomenie obsahuje výzvu, aby sa ten, kto má listinu, prihlásil do jedného roka od vydania upovedomenia prípadne predložil listinu alebo aby podal proti návrhu námietky.

(2) Ak ide o listinu na doručiteľa, skončí sa lehota podľa odseku 1 až o jeden rok po splatnosti pohľadávky z listiny.

§ 323

(1) Ak sa umoruje zmenka alebo šek, súd v upovedomení určí lehotu dvoch mesiacov a súčasne zakáže, aby sa podľa umorovanej listiny platilo.

(2) Lehota podľa odseku 1 plynie od prvého dňa splatnosti pohľadávky, ak pohľadávka z umorovanej listiny nie je ešte splatná. Ak je pohľadávka už splatná, plynie táto lehota odo dňa vydania upovedomenia.

§ 324

(1) Upovedomenie obsahuje poučenie, že každý, kto má na veci právny záujem, môže podať námietky proti návrhu na umorenie listiny v lehote podľa § 322 a 323.

(2) Namietať možno len to, že listina nebola vystavená, že nie je stratená alebo zničená alebo že navrhovateľ nemá na umorení listiny právny záujem.

§ 325

Upovedomenie sa doručuje navrhovateľovi a tým, ktorí sú alebo ktorí by mohli byť podľa listiny povinní plniť.

§ 326

(1) Upovedomenie sa zverejní v deň jeho vydania na úradnej tabuli notára, ktorý ho vydal, a na webovom sídle Notárskej komory Slovenskej republiky.

(2) Upovedomenie sa zverejní na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Rovnopis uznesenia doručí notár súdu bezodkladne.

Právne účinky začatia konania o umorenie listiny

§ 327

Od začatia konania o umorenie listiny až do jeho právoplatného skončenia neplynie proti navrhovateľovi premlčacia lehota, lehota pre zánik práva ani lehota určená na výplatu peňažnej sumy podľa umorovanej listiny. To neplatí, ak bol návrh na umorenie listiny odmietnutý.

§ 328

Ten, komu bolo upovedomenie o začatí konania o umorenie listiny doručené alebo kto sa o ňom mohol pri náležitej starostlivosti dozvedieť, nesmie nakladať s právami z umorovanej listiny, robiť výplaty alebo iné plnenia podľa nej, previesť ju alebo vykonať na nej zmeny. Ten, kto je podľa listiny zaviazaný, je povinný zadržať predloženú listinu a oznámiť súdu, kto ju predložil.

§ 329

Ak sa začalo konanie o umorenie zmenky alebo šeku, je navrhovateľ, ktorý sa preukáže upovedomením o začatí konania o umorenie listiny, oprávnený žiadať zaplatenie zmenky alebo šeku, ak zloží primeranú zábezpeku, dokiaľ zmenka alebo šek nie sú vyhlásené za umorené. Ak túto zábezpeku nezloží, môže žalobou požadovať, aby dlžná suma bola zložená do notárskej úschovy na účely splnenia záväzku.

Rozhodnutie o návrhu na umorenie listiny

§ 330

Súd preskúma prihlášku toho, kto má listinu, a námietky proti návrhu na umorenie listiny.

§ 331

(1) Súd návrh na umorenie listiny uznesením zamietne, ak zistí, že listina nebola vystavená, že nie je stratená alebo zničená alebo že navrhovateľ nemá na umorení listiny právny záujem.

(2) Vydaniu uznesenia podľa odseku 1 nebráni skutočnosť, že uznesenie o upovedomení o začatí konania o umorenie listiny nie je právoplatné alebo že lehota na podanie námietok proti návrhu na umorenie listiny zatiaľ neuplynula.

§ 332

(1) Ak uplynula lehota na podanie námietok proti návrhu na umorenie listiny a ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu, súd vyhlási listinu za umorenú.

(2) Uznesenie o umorení listiny nahrádza umorenú listinu, dokiaľ ten, kto je podľa listiny zaviazaný, nevydá za ňu oprávnenému náhradnú listinu.

SIEDMA HLAVA

KONANIA VO VECIACH NOTÁRSKYCH ÚSCHOV

§ 333

Konaniami vo veciach notárskych úschov sú

a) konanie o námietkach proti vydaniu predmetu notárskej úschovy zloženej na účely splnenia záväzku,

b) konanie o námietkach proti vydaniu výťažku z predaja zálohu zloženého do notárskej úschovy,

c) konanie o prepadnutí predmetu notárskej úschovy štátu.

§ 334

Miestna príslušnosť súdu

Na konanie vo veciach notárskych úschov je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má sídlo notár, ktorý má peniaze, veci alebo cenné papiere v úschove.

Konanie o námietkach proti vydaniu predmetu notárskej úschovy zloženej na účely splnenia záväzku

§ 335

Proti vydaniu predmetu úschovy, ktorý bol zložený do notárskej úschovy na účely splnenia záväzku, možno podať námietky, ak

a) príjemca požiadal notára o vydanie predmetu úschovy, ktorý bol zložený preto, že niekto iný než príjemca uplatňuje právo na vydanie predmetu úschovy,

b) príjemca požiadal notára o vydanie predmetu úschovy, na ktorého vydanie je potrebný súhlas ďalšej osoby,

c) zložiteľ notára požiadal, aby bol predmet úschovy vydaný jemu alebo inej osobe ako príjemcovi.

§ 336

(1) Účastníkom konania o námietkach proti vydaniu predmetu notárskej úschovy zloženej na účely splnenia záväzku je zložiteľ, príjemca, ten, komu má byť predmet úschovy vydaný, a ten, koho súhlas je s vydaním predmetu úschovy potrebný.

(2) Ak k zloženiu došlo preto, že niekto iný než príjemca uplatňuje právo na vydanie predmetu úschovy, je účastníkom aj ten, kto si takéto právo uplatňuje.

§ 337

(1) Zložiteľom je ten, kto predmet úschovy u notára zložil na účely splnenia záväzku a vyhlásil, že záväzok, ktorého predmetom sú hodnoty skladané do úschovy, nemožno splniť, pretože veriteľ je neprítomný alebo je v omeškaní, alebo že zložiteľ má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo že zložiteľ veriteľa nepozná.

(2) Príjemcom je ten, pre koho je predmet úschovy určený.

§ 338

Súhlas zložiteľa s vydaním predmetu úschovy príjemcovi je potrebný len vtedy ak bolo plnenie zložené pre neznámeho veriteľa.

§ 339

Súhlas príjemcu s vydaním predmetu úschovy zložiteľovi alebo inej osobe je potrebný, ibaže bolo plnenie zložené pre neznámeho veriteľa.

§ 340

(1) Ak nejde o prípad podľa § 335 písm. a) alebo písm. b), notár vydá bezodkladne predmet úschovy príjemcovi na jeho žiadosť.

(2) Ak príjemca požiadal o vydanie predmetu úschovy a ide o prípad podľa § 335 písm. a) alebo písm. b) alebo ak zložiteľ požiadal, aby bol predmet úschovy vydaný jemu alebo inej osobe ako príjemcovi, upovedomí notár o tejto žiadosti všetky osoby uvedené v § 336. V upovedomení ich poučí, že ak v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia nepodajú u notára námietky proti vydaniu predmetu úschovy, bude predmet úschovy vydaný v súlade s obsahom žiadosti. Upovedomenie sa doručuje do vlastných rúk.

(3) Ak námietky neboli v lehote podané, notár vydá bezodkladne predmet úschovy v súlade s obsahom žiadosti. Platí, že súhlas s vydaním predmetu úschovy bol daný.

§ 341

Námietky podané v lehote podľa § 340 ods. 2 predloží notár na rozhodnutie súdu.

§ 342

Súd doručí námietky ostatným účastníkom a vyzve ich, aby sa k námietkam vyjadrili.

§ 343

(1) Súd nariadi pojednávanie, ak sú skutkové tvrdenia medzi účastníkmi sporné.

(2) Súd môže nariadiť pojednávanie aj vtedy, ak to považuje za potrebné.

§ 344

(1) Súd námietky uznesením zamietne, ak ten, kto podal námietky, odopiera súhlas s vydaním predmetu úschovy nedôvodne alebo ak uplatňuje právo na vydanie predmetu úschovy nedôvodne. Inak námietkam uznesením vyhovie.

(2) Odvolanie proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustné.

(3) Právoplatné rozhodnutie o zamietnutí námietok nahrádza súhlas s vydaním predmetu úschovy.

(4) Po právoplatnosti uznesenia o zamietnutí námietok vydá notár bezodkladne predmet úschovy v súlade s obsahom žiadosti podľa § 340 ods. 2.

Konanie o námietkach proti vydaniu výťažku z predaja zálohu zloženého do notárskej úschovy

§ 345

(1) Ak bol do notárskej úschovy zložený výťažok z predaja zálohu podľa osobitného predpisu, notár pred vydaním výťažku z predaja zálohu upovedomí záložných veriteľov, ktorých záložné právo predajom zálohu zaniklo, a záložcu o tom, komu a z akých právnych dôvodov bude výťažok z predaja zálohu vydaný. V upovedomení ich poučí, že v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia môžu podať proti vydaniu výťažku z predaja zálohu námietky.

(2) Ak námietky neboli v lehote podané, notár vydá bezodkladne výťažok z predaja zálohu v súlade s obsahom upovedomenia.

§ 346

Námietky podané v lehote predloží notár na rozhodnutie súdu.

§ 347

Účastníkmi konania o námietkach proti vydaniu výťažku z predaja zálohu zloženého do notárskej úschovy sú záložca a záložní veritelia, ktorých záložné právo predajom zálohu zaniklo.

§ 348

Súd doručí námietky ostatným účastníkom a vyzve ich, aby sa k námietkam vyjadrili.

§ 349

(1) Súd nariadi pojednávanie, ak sú skutkové tvrdenia medzi účastníkmi sporné.

(2) Súd môže nariadiť pojednávanie aj vtedy, ak to považuje za potrebné.

§ 350

(1) Ak je obsahom námietok zapretie pravosti, výšky, poradia, splatnosti alebo zabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa a ak posúdenie dôvodnosti zapretia závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením toho účastníka, ktorého skutkové tvrdenia sa javia ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil na súde žalobou, a konanie o námietkach preruší.

(2) Vo výroku uznesenia súd uvedie účastníkov a predmet konania o žalobe. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

(3) Ak žaloba nebola podaná v lehote, ak bolo konanie o žalobe zastavené alebo ak bola žaloba odmietnutá, platí, že spor bol rozhodnutý v neprospech toho, kto mal svoje právo uplatniť žalobou.

(4) Právoplatný rozsudok o žalobe je záväzný pre všetkých účastníkov konania o námietkach.

§ 351

(1) Súd rozhoduje o námietkach uznesením, proti ktorému je odvolanie prípustné.

(2) Po právoplatnosti uznesenia o zamietnutí námietok notár vydá bezodkladne výťažok v súlade s obsahom upovedomenia podľa § 345.

(3) Ak bolo námietkam vyhovené, vydá notár nové upovedomenie podľa § 345. Notár je právnym názorom súdu viazaný.

Konanie o prepadnutí predmetu notárskej úschovy štátu

§ 352

(1) Ak sa notárovi nepodarí naložiť s predmetom notárskej úschovy do desiatich rokov od zloženia, podá súdu podnet na začatie konania o prepadnutí predmetu notárskej úschovy štátu. To neplatí, ak prebieha iné súdne konanie týkajúce sa predmetu notárskej úschovy alebo ak sa o vydanie predmetu notárskej úschovy dôvodne hlási určitá osoba.

(2) Súd začne konanie, ak sú splnené podmienky podľa odseku 1.

§ 353

Účastníkmi konania o prepadnutí predmetu notárskej úschovy štátu sú zložiteľ, tí, o ktorých sa možno domnievať, že majú na vydanie predmetu notárskej úschovy právo, a tí, ktorí v lehote podali žiadosť podľa § 354 o vydanie predmetu notárskej úschovy.

§ 354

(1) V uznesení o začatí konania súd vyzve tých, ktorí majú na vydanie predmetu notárskej úschovy právo, aby na súde podali žiadosť o vydanie predmetu notárskej úschovy s poučením, že ak sa nik neprihlási v lehote troch rokov od vydania uznesenia, rozhodne o prepadnutí predmetu notárskej úschovy štátu.

(2) Uznesenie sa doručí účastníkom a zverejní sa na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu.

§ 355

(1) Ak je v lehote podaná žiadosť o vydanie predmetu notárskej úschovy a ide o prípad uvedený v § 335 alebo ak je predmetom notárskej úschovy výťažok z predaja zálohu, postupuje sa primerane podľa § 335 až 351.

(2) Ak nejde o prípad uvedený v odseku 1, rozhodne o dôvodnosti žiadosti uznesením súd. Proti tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné.

(3) Po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa žiadosti vyhovelo, vydá notár predmet notárskej úschovy žiadateľovi.

§ 356

Ak došlo k vydaniu predmetu notárskej úschovy, súd konanie o prepadnutí predmetu notárskej úschovy štátu zastaví.

§ 357

Po uplynutí troch rokov od vydania uznesenia o začatí konania súd rozhodne, že predmet notárskej úschovy prepadá štátu, ak

a) nebola v lehote podaná žiadosť o vydanie predmetu notárskej úschovy alebo

b) bola žiadosť o vydanie predmetu notárskej úschovy právoplatne zamietnutá.

§ 358

Ak predmet notárskej úschovy prepadne štátu, zanikajú práva účastníkov a iných osôb k predmetu notárskej úschovy.

§ 359

Iné úschovy

Ak súd prijíma do úschovy veci v prípadoch ustanovených osobitným predpisom, postupuje sa podľa ustanovení osobitného predpisu, a ak ho niet, postupuje sa podľa ustanovení tejto hlavy, a to primerane podľa povahy úschovy a jej účelu.

TRETIA ČASŤ

NIEKTORÉ USTANOVENIA O NEODKLADNÝCH A INÝCH OPATRENIACH SÚDU

§ 360

(1) Neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

(2) Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej.

§ 361

Súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.

§ 362

O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu odvolacieho konania, je príslušný rozhodnúť odvolací súd. Odvolací súd môže neodkladné opatrenie nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

§ 363

Súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

§ 364

Ak bolo nariadené neodkladné opatrenie podľa tohto zákona, ustanovenia Civilného sporového poriadku o zodpovednosti za škodu spôsobenú neodkladným opatrením sa nepoužijú; všeobecné ustanovenia o zodpovednosti za škodu tým nie sú dotknuté.

§ 365

Neodkladné opatrenie vo veciach ochrany maloletého

(1) Ak sa ocitne maloletý bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd neodkladným opatrením nariadi, aby bol maloletý dočasne zverený do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí.

(2) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví.

(3) Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

(4) V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia netreba ustanovovať maloletému procesného opatrovníka.

(5) Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia sa doručuje účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne.

§ 366

Neodkladné opatrenie vo veciach výživného

Neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

§ 367

Neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého

(1) Neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

(2) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví.

(3) Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

(4) Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne.

§ 368

Neodkladné opatrenie o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých

(1) V odôvodnených prípadoch môže súd na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately neodkladným opatrením povoliť vstup do obydlia, v ktorom sa nachádza maloletý na účely výkonu právomocí orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

(2) Účastníkom konania o nariadenie neodkladného opatrenia je orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

(3) Súd rozhodnutie vydá a doručí do 24 hodín od doručenia návrhu.

§ 369

Opatrenie na zabezpečenie dôkazu

Zabezpečiť dôkaz podľa tohto zákona možno aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

ŠTVRTÁ ČASŤ

VÝKON ROZHODNUTIA VO VECIACH MALOLETÝCH

§ 370

Exekučný titul

(1) Podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

(2) Podľa tejto časti sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

(3) Podľa tejto časti sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

§ 371

Miestna príslušnosť súdu

(1) Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.

(2) Ak sa zákonným spôsobom zmenia okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje miestna príslušnosť podľa odseku 1, môže súd preniesť svoju miestnu príslušnosť na iný súd, ak to vyžaduje záujem maloletého. Ak tento súd nesúhlasí s prenesením miestnej príslušnosti, rozhodne jeho nadriadený súd.

(3) Ak nie je miestne príslušný súd známy alebo ak nemôže včas zakročiť, nariadi a uskutoční výkon súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec miestne príslušnému súdu.

(4) Na výkon neodkladného opatrenia je miestne príslušný súd, ktorý opatrenie nariadil; ak neodkladné opatrenie nariadil odvolací súd, je miestne príslušný súd prvej inštancie.

(5) Na výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní je miestne príslušný súd, ktorý vo veci konal v prvej inštancii.

§ 372

Účastníkmi konania o výkone rozhodnutia sú maloletý, ten, kto je z exekučného titulu oprávnený a povinný.

§ 373

Na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho dielu prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak.

§ 374

Pojednávanie netreba nariaďovať.

§ 375

Súd rozhoduje uznesením.

§ 376

(1) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

(2) Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu.

(3) Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.

§ 377

(1) Proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.

(2) Odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti.

(3) Odvolanie proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia nie je prekážkou, aby súd prvej inštancie výkon rozhodnutia uskutočnil.

§ 378

Postup súdu pred uskutočnením výkonu rozhodnutia

Po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia alebo súčasne s vydaním tohto uznesenia môže súd vykonať úkony a opatrenia smerujúce k tomu, aby došlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti.

§ 379

Výzva na plnenie

(1) Pred uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd nariadiť pojednávanie a predvolať povinného, oprávneného, maloletého alebo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Na pojednávaní vyzve povinného, aby sa rozhodnutiu podrobil a upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí.

(2) Ak sa javí, že účel pojednávania možno dosiahnuť aj písomnou výzvou, súd vyzve povinného na dobrovoľné plnenie a upozorní ho na následky neplnenia.

(3) Ak má súd za to, že postup podľa odsekov 1 a 2 by mohol viesť k zmareniu odňatia dieťaťa, súd vykoná výzvu pred uskutočnením výkonu rozhodnutia na mieste samom.

§ 380

Pred uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd požiadať príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne príslušný orgán obce o poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní informácií o dôvodoch nepodrobenia sa rozhodnutiu a o poskytnutie súčinnosti pri preverení týchto dôvodov.

§ 381

Ak je to účelné, môže súd pred uskutočnením výkonu rozhodnutia uložiť účastníkom účasť u mediátora zapísaného v registri mediátorov.

§ 382

(1) Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, súd môže uložiť povinnému pokutu do 1 000 eur.

(2) Pokutu možno uložiť aj opakovane za každé porušenie povinnosti vyplývajúcej z rozhodnutia.

§ 383

(1) Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná a ak to povaha veci pripúšťa, súd môže rozhodnúť o tom, že príslušný štátny orgán zastaví výplatu

a) rodičovského príspevku povinnému podľa osobitného predpisu,

b) prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa osobitného predpisu.

(2) Ak povinný začal dobrovoľne plniť, súd rozhodne, aby príslušný štátny orgán obnovil výplatu dávok zastavených podľa odseku 1.

Uskutočnenie výkonu rozhodnutia

§ 384

(1) Ak úkony a opatrenia súdu smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti zostali bezvýsledné, súd výkon rozhodnutia uskutoční.

(2) Ak je to vzhľadom na okolnosti prípadu potrebné, súd uskutoční výkon rozhodnutia aj bez vykonania úkonov a opatrení smerujúcich k dobrovoľnému splneniu povinnosti.

(3) Výkon rozhodnutia možno uskutočniť, len čo bolo uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia vydané. Uskutočneniu výkonu rozhodnutia nebráni, že uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia nebolo účastníkom doručené.

§ 385

(1) Súd písomne, elektronickými prostriedkami alebo telefonicky upovedomí oprávneného o mieste a čase uskutočnenia výkonu rozhodnutia.

(2) Súd povinného o uskutočnení výkonu rozhodnutia upovedomí až na mieste samom. Ak sa povinný nenachádza pri odňatí maloletého, upovedomí sa o odňatí bezodkladne po ňom.

§ 386

(1) Súd odníme maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť, a postará sa o jeho odovzdanie tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.

(2) Sudca je oprávnený poveriť súdneho úradníka zabezpečením odňatia maloletého. Poverený súdny úradník má pri výkone rozhodnutia rovnaké oprávnenia podľa tohto zákona ako sudca.

§ 387

Súd je oprávnený zabezpečiť vstup do obydlia a vykonať opatrenia na odňatie maloletého.

§ 388

(1) Každý je povinný poskytnúť súdu súčinnosť a informácie na objasnenie skutočností dôležitých pre výkon rozhodnutia.

(2) Súd je oprávnený vydávať pokyny orgánom a osobám, ktoré sa zúčastňujú na výkone rozhodnutia.

(3) Ak je to nevyhnutné pre výkon rozhodnutia, sudca je oprávnený každému prikázať, aby

a) v nevyhnutne potrebnom čase nevstupoval na určené miesto, ani sa na ňom nezdržiaval,

b) na nevyhnutne potrebný čas zotrval na určenom mieste.

(4) Tomu, kto nesplní povinnosti podľa odsekov 1 až 3, môže súd uložiť uznesením poriadkovú pokutu do 1 000 eur.

§ 389

Odklad výkonu rozhodnutia

(1) Súd môže odložiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu, ak je život, zdravie alebo priaznivý vývoj maloletého výkonom rozhodnutia vážne ohrozený.

(2) Na návrh súd môže odložiť výkon cudzieho rozhodnutia, ak bolo v štáte, v ktorom bolo vydané, napadnuté opravným prostriedkom, až do rozhodnutia o opravnom prostriedku.

(3) Súd odloží výkon rozhodnutia aj vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

§ 390

Zastavenie výkonu rozhodnutia

Súd aj bez návrhu uznesením konanie o výkon rozhodnutia zastaví, ak

a) sa exekučný titul dovtedy nestal vykonateľným,

b) exekučný titul bol po nariadení výkonu rozhodnutia zrušený; ak bol exekučný titul zmenený, súd môže pokračovať vo výkone rozhodnutia podľa zmeneného exekučného titulu,

c) výkon rozhodnutia bol súdom vyhlásený za neprípustný, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý rozhodnutie nemožno vykonať,

d) okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik uloženej povinnosti,

e) došlo k splneniu povinnosti,

f) došlo k uskutočneniu výkonu rozhodnutia.

§ 391

Trovy konania

O náhrade trov konania rozhoduje súd v uznesení, ktorým konanie o výkon rozhodnutia zastavuje.

PIATA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Spoločné ustanovenia

§ 392

Splnomocňovacie ustanovenie

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, ustanoví podrobnosti o výkone rozhodnutia vo veciach maloletých.

§ 393

Ak sa konanie podľa tohto zákona týka utajovaných skutočností, citlivých informácií a skutočností chránených podľa osobitného predpisu, použijú sa ustanovenia tohto zákona, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

§ 394

Poriadkové pokuty a pokuty uložené podľa tohto zákona sú príjmom štátneho rozpočtu.

Prechodné ustanovenia

§ 395

(1) Ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

(3) Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

§ 396

(1) Konania o dedičstve začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

(2) Rozvrh práce vydaný podľa doterajších predpisov predsedom krajského súdu na návrh Notárskej komory Slovenskej republiky, podľa ktorého sú poverovaní notári úkonmi v konaní o dedičstve, sa použije do 31. decembra 2016.

(3) Konania o úschovách začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

(4) Konania o umorenie listín začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

(5) Konania vo veciach obchodného registra a rozhodovanie o námietkach začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

§ 397

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.

Civilný sporový poriadok

Zákon č. 160/2015 Z.z., v znení zákona č. 87/2017 Z.z., platný od 1. 5.2017-

Základné princípy

Čl. 1

Spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu.

Čl. 2

(1) Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

(2) Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

(3) Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.

Čl. 3

(1) Každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

(2) Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1.

Čl. 4

(1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

Strana 2 Zbierka zákonov Slovenskej republiky 160/2015 Z. z.

(2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

Čl. 5

Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.

Čl. 6

(1) Strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

(2) Súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia.

Čl. 7

(1) Súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu, pričom predmet konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom.

(2) Základnou povinnosťou súdu je viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu.

Čl. 8

Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Čl. 9

Strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.

Čl. 10

(1) Strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu.

(2) Súd dohliada na riadny priebeh konania, určuje lehoty a ukladá potrebné opatrenia.

(3) Súd môže určiť záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony.

Čl. 11

(1) Úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.

(2) Pri posudzovaní obsahu úkonov strán sporu sa predpokladá, že každá fyzická osoba konajúca ako strana sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako i jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v tomto zákone.

(3) Kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa

160/2015 Z. z. Zbierka zákonov Slovenskej republiky Strana 3

za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou.

(4) Súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.

Čl. 12

Na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon neustanovuje inak.

Čl. 13

(1) Strany sporu konajú v styku so súdom osobne, ak zákon neustanovuje inak. Strany sporu môžu konať aj prostredníctvom zástupcu; napriek zastúpeniu môže súd stranu sporu vyslúchnuť, ak je to potrebné a možné.

(2) Zákon ustanoví, kedy je zastúpenie povinné a v ktorých prípadoch je strana sporu povinná byť zastúpená advokátom.

Čl. 14

Pojednávanie prebieha zásadne verejne, ak zákon neustanovuje inak; verejnosť môže byť z konania vylúčená len zo závažných dôvodov ustanovených zákonom.

Čl. 15

(1) Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

(2) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

Čl. 16

(1) Súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

(2) Súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením Čl. 3 ods. 1.

(3) V konaní o opravnom prostriedku a v ďalšom konaní nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila.

Čl. 17

Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

Čl. 18

Cudzie rozhodnutia majú za podmienok ustanovených osobitným predpisom rovnaké účinky a požívajú rovnakú ochranu ako vnútroštátne rozhodnutia.

Strana 4 Zbierka zákonov Slovenskej republiky 160/2015 Z. z.

PRVÁ ČASŤ VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

PRVÁ HLAVA PREDMET ZÁKONA

§ 1

Civilný sporový poriadok upravuje postup súdu, strán sporu (ďalej len "strana") a osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov.

§ 2

Podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak.

DRUHÁ HLAVA PRÁVOMOC SÚDU

§ 3

Súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

§ 4

Iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

Právomoc rozhodcovského súdu

§ 5

(1) Na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí, súd skúma, či sa spor nemá prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní.

(2) Na námietku uplatnenú neskôr súd neprihliada.

§ 6

(1) Ak súd na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone zistí, že spor sa má prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní, konanie zastaví.

(2) Ak bolo konanie zastavené podľa odseku 1 a ak bola v tej istej veci podaná žaloba na rozhodcovský súd do 30 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o zastavení konania, zostávajú právne účinky pôvodnej žaloby zachované.

(3) Ak bolo konanie pred rozhodcovským súdom zastavené pre nedostatok jeho právomoci alebo o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu sa rozhodlo v konaní podľa osobitného zákona, zostávajú právne účinky žaloby podanej na rozhodcovský súd zachované, ak bude žaloba podaná do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia rozhodcovského súdu o zastavení rozhodcovského konania alebo od právoplatnosti rozhodnutia súdu o určení, že rozhodcovský súd nemá právomoc.

§ 7

(1) Súd na námietku žalovaného neprihliadne a spor prejedná a rozhodne, ak strany vyhlásia, že

160/2015 Z. z. Zbierka zákonov Slovenskej republiky Strana 5

na rozhodcovskej zmluve netrvajú, alebo ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté. Neprihliadnutie na námietku musí súd odôvodniť v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

(2) Podľa odseku 1 súd postupuje aj vtedy, ak zistí, že spor nemôže byť predmetom rozhodcovského konania alebo že sa rozhodcovský súd odmietol sporom zaoberať.

§ 8

(1) Ak sa rozhodcovské konanie začalo skôr ako konanie na súde, súd konanie aj bez návrhu preruší až dovtedy, kým sa v rozhodcovskom konaní rozhodne o právomoci alebo vo veci samej.

(2) Ak bolo právoplatne rozhodnuté, že spor sa má prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní, súd konanie zastaví.

Skúmanie právomoci

§ 9

Ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

§ 10

(1) Ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

(2) Ak orgán, ktorému bol spor alebo vec postúpená, s postúpením nesúhlasí, predloží spor alebo vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd").

§ 11

(1) Spory o právomoc medzi súdmi a inými orgánmi rozhoduje kompetenčný senát najvyššieho súdu podľa tohto zákona. Rozhodnutím kompetenčného senátu sú súdy a orgány verejnej moci viazané.

(2) Kompetenčný senát je zložený zo siedmich sudcov, a to troch sudcov správneho kolégia najvyššieho súdu, troch sudcov občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu a jedného sudcu obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu; jeden z nich je predseda.

(3) Predsedu kompetenčného senátu, členov kompetenčného senátu a rovnaký počet náhradníkov z každého kolégia podľa odseku 2 určuje predseda najvyššieho súdu v rozvrhu práce najvyššieho súdu.

TRETIA HLAVA PRÍSLUŠNOSŤ SÚDU

PRVÝ DIEL VECNÁ PRÍSLUŠNOSŤ SÚDU

§ 12

Na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak.

Strana 6 Zbierka zákonov Slovenskej republiky 160/2015 Z. z.

DRUHÝ DIEL MIESTNA PRÍSLUŠNOSŤ SÚDU

Všeobecná miestna pr í s lušnosť

§ 13

Na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.

§ 14

Všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu.

§ 15

(1) Všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla.

(2) Všeobecným súdom zahraničnej právnickej osoby je súd, v ktorého obvode je v Slovenskej republike umiestnená organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby.

§ 16

Ak všeobecný súd nemožno určiť podľa § 14 a 15, je všeobecným súdom súd, v ktorého obvode mala fyzická osoba alebo právnická osoba v Slovenskej republike poslednú adresu trvalého pobytu alebo adresu sídla; ak takého súdu niet, je príslušný súd, v ktorého obvode má majetok.

§ 17

Všeobecným súdom štátu je súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá uplatnené právo.

§ 18

Súd, ktorý je príslušný na konanie o žalobe, je príslušný aj na konanie o žalobách s ňou spojených a o vzájomných žalobách okrem žalôb, pri ktorých je daná osobitná miestna príslušnosť podľa § 20.

Osob i tná miestna pr í s lušnosť

§ 19

Popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode

a) má žalovaný miesto výkonu práce podľa pracovnej zmluvy,

b) nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody,

c) je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, ktorá je žalovaným, ak sa spor týka tejto zložky,

d) má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania,

e) má adresu trvalého pobytu, adresu sídla, alebo ak ide o zahraničnú právnickú osobu

160/2015 Z. z. Zbierka zákonov Slovenskej republiky Strana 7

organizačnú zložku žalobca, ak ide o antidiskriminačný spor.

§ 20 Namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne súd,

a) v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej,

b) v ktorého obvode prebieha konanie o dedičstve, ak ide o spor v súvislosti s konaním o dedičstve,

c) na ktorom prebieha exekučné konanie, ak ide o spor vyvolaný osobitnou povahou tohto konania,

d) na ktorom prebieha konkurzné konanie alebo reštrukturalizačné konanie, ak ide o spor vyvolaný osobitnou povahou týchto konaní, okrem sporov o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

e) v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania, ak ide o konanie v sporoch týkajúcich sa rozhodcovského konania okrem spotrebiteľského rozhodcovského konania; ak sa miesto rozhodcovského konania nenachádza na území Slovenskej republiky, na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode má žalovaný adresu trvalého pobytu, adresu sídla alebo organizačnú zložku, ak ide o zahraničnú právnickú osobu; ak žalovaný nemá v Slovenskej republike adresu trvalého pobytu, adresu sídla alebo organizačnú zložku, ak ide o zahraničnú právnickú osobu, na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode má žalobca adresu trvalého pobytu, adresu sídla alebo organizačnú zložku, ak ide o zahraničnú právnickú osobu.

§ 21

(1) Na vydanie, zmenu a zrušenie osvedčení podľa osobitného predpisu súvisiaceho so súdnym rozhodnutím alebo so zmierom je príslušný súd, ktorý vydal rozhodnutie alebo súd, na ktorom bol schválený alebo uzavretý zmier.

(2) Na vydanie, zmenu a zrušenie osvedčení podľa osobitného predpisu súvisiaceho s verejnou listinou je príslušný krajský súd, ktorý je príslušný na vyššie overovanie listín podľa osobitného predpisu.

(3) Na vydanie, opravu alebo zrušenie osvedčenia o ochrannom opatrení podľa osobitného predpisu a poskytnutie informácie o orgánoch dožiadaného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu je príslušný súd, ktorý v záujme ochrany telesnej integrity alebo duševnej integrity osoby nariadil neodkladné opatrenie alebo rozhodol o obmedzení výkonu práv osoby.

TRETÍ DIEL KAUZÁLNA PRÍSLUŠNOSŤ SÚDU

§ 22 Príslušnosť v zmenkových sporoch a šekových sporoch

Na konanie v sporoch týkajúcich sa zmeniek, šekov alebo iných cenných papierov vrátane sporov týkajúcich sa zmenkových protestov sú príslušné

a) Okresný súd Bratislava V pre obvod Krajského súdu v Bratislave,

b) Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave,

c) Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne,

d) Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre,

e) Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline,

f) Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici,

g) Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove,

Strana 8 Zbierka zákonov Slovenskej republiky 160/2015 Z. z.

h) Okresný súd Košice I pre obvod Krajského súdu v Košiciach.

§ 23 Príslušnosť v pracovnoprávnych sporoch

Na konanie v individuálnych pracovnoprávnych sporoch a v sporoch z kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov, štrajku a výluky sú príslušné

a) Okresný súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave,

b) Okresný súd Piešťany pre obvod Krajského súdu v Trnave,

c) Okresný súd Nové Mesto nad Váhom pre obvod Krajského súdu v Trenčíne,

d) Okresný súd Topoľčany pre obvod Krajského súdu v Nitre,

e) Okresný súd Ružomberok pre obvod Krajského súdu v Žiline,

f) Okresný súd Zvolen pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici,

g) Okresný súd Poprad pre obvod Krajského súdu v Prešove,

h) Okresný súd Košice II pre obvod Krajského súdu v Košiciach.

§ 24 Príslušnosť na konkurzné konanie a reštrukturalizačné konanie

(1) Na konkurzné konanie a reštrukturalizačné konanie sú príslušné

a) Okresný súd Bratislava I pre obvod Krajského súdu v Bratislave,

b) Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave,

c) Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne,

d) Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre,

e) Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline,

f) Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici,

g) Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove,

h) Okresný súd Košice I pre obvod Krajského súdu v Košiciach.

(2) Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní podľa odseku 1 je príslušný

a) Krajský súd v Bratislave pre obvody súdov uvedených v odseku 1 písm. a) až d),

b) Krajský súd v Banskej Bystrici pre obvody súdov uvedených v odseku 1 písm. e) a f),

c) Krajský súd v Košiciach pre obvody súdov uvedených v odseku 1 písm. g) a h).

§ 25 Príslušnosť v sporoch z priemyselného vlastníctva

(1) Na konanie v sporoch z priemyselného vlastníctva je príslušný Okresný súd Banská Bystrica; jeho územným obvodom je celé územie Slovenskej republiky.

(2) Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní v sporoch podľa odseku 1 je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici.

(3) Ak má spor z priemyselného vlastníctva súčasne povahu sporu z nekalého súťažného konania alebo autorskoprávneho sporu, je príslušný súd podľa odsekov 1 a 2.

160/2015 Z. z. Zbierka zákonov Slovenskej republiky Strana 9

§ 26 Príslušnosť v sporoch z nekalého súťažného konania a v autorskoprávnych sporoch

(1) Na konanie v sporoch z nekalého súťažného konania a v autorskoprávnych sporoch je príslušný

a) Okresný súd Bratislava I pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre,

b) Okresný súd Banská Bystrica pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne,

c) Okresný súd Košice I pre obvody Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove.

(2) Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní v sporoch podľa odseku 1 je príslušný

a) Krajský súd v Bratislave pre obvody súdov uvedených v odseku 1 písm. a),

b) Krajský súd v Banskej Bystrici pre obvody súdov uvedených v odseku 1 písm. b),

c) Krajský súd v Košiciach pre obvody súdov uvedených v odseku 1 písm. c).

§ 27 Príslušnosť v sporoch z hospodárskej súťaže

(1) Na konanie v sporoch z hospodárskej súťaže okrem sporov podľa § 26 je príslušný Okresný súd Bratislava II; jeho územným obvodom je celé územie Slovenskej republiky.

(2) Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní v sporoch podľa odseku 1 je príslušný Krajský súd v Bratislave.

§ 28 Príslušnosť v sporoch týkajúcich sa rozhodcovského konania

(1) Na konanie v sporoch týkajúcich sa rozhodcovského konania okrem spotrebiteľského rozhodcovského konania je príslušný

a) Okresný súd Bratislava V pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre,

b) Okresný súd Banská Bystrica pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne,

c) Okresný súd Košice I pre obvody Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove.

(2) Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní v sporoch podľa odseku 1 je príslušný

a) Krajský súd v Bratislave pre obvody súdov uvedených v odseku 1 písm. a),

b) Krajský súd v Banskej Bystrici pre obvody súdov uvedených v odseku 1 písm. b),

c) Krajský súd v Košiciach pre obvody súdov uvedených v odseku 1 písm. c).

§ 29 Príslušnosť v sporoch z burzových obchodov

(1) Na konanie v sporoch z burzových obchodov a ich sprostredkovania je príslušný Okresný súd Bratislava V; jeho územným obvodom je celé územie Slovenskej republiky.

Strana 10 Zbierka zákonov Slovenskej republiky 160/2015 Z. z.

(2) Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní v sporoch podľa odseku 1 je príslušný Krajský súd v Bratislave.

§ 30 Príslušnosť v sporoch určenia neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy na práce alebo

rámcovej dohody podľa osobitného predpisu

(1) Na konanie v sporoch určenia neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy na práce alebo rámcovej dohody podľa osobitného predpisu je príslušný Okresný súd Malacky; jeho obvodom je celé územie Slovenskej republiky.

(2) Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní v sporoch podľa odseku 1 je príslušný Krajský súd v Bratislave.

§ 31 Príslušnosť v sporoch z abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach

(1) Na konanie v sporoch z abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach je príslušný

a) Krajský súd v Bratislave pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre,

b) Krajský súd v Banskej Bystrici pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne,

c) Krajský súd v Košiciach pre obvody Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove.

(2) Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní v sporoch podľa odseku 1 je príslušný najvyšší súd.

§ 32 Príslušnosť v sporoch o náhradu jadrovej škody

(1) Na konanie v sporoch o náhradu škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s jadrovou udalosťou podľa osobitného predpisu, je príslušný Okresný súd Nitra; jeho obvodom je celé územie Slovenskej republiky.

(2) Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní v sporoch podľa odseku 1 je príslušný Krajský súd v Nitre.

§ 33 Príslušnosť vo veciach ochranného opatrenia v občianskych veciach nariadeného v inom

členskom štáte Európskej únie

(1) Na konanie vo veciach ochranného opatrenia v občianskych veciach, nariadeného v inom členskom štáte Európskej únie, je príslušný Okresný súd Bratislava III; jeho územným obvodom je celé územie Slovenskej republiky.

(2) Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní vo veciach podľa odseku 1 je príslušný Krajský súd v Bratislave.

160/2015 Z. z. Zbierka zákonov Slovenskej republiky Strana 11

ŠTVRTÝ DIEL FUNKČNÁ PRÍSLUŠNOSŤ SÚDU

§ 34

O odvolaní rozhoduje krajský súd, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 35

O dovolaní rozhoduje najvyšší súd.

PIATY DIEL SPOLOČNÉ USTANOVENIA O PRÍSLUŠNOSTI SÚDU

§ 36

(1) Konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný.

(2) Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.

§ 37

Ak je miestne príslušných niekoľko súdov, môže sa konať na ktoromkoľvek z nich.

§ 38

Ak ide o spor, ktorý patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, ale podmienky miestnej príslušnosti chýbajú alebo ich nemožno zistiť, najvyšší súd určí, ktorý súd spor prejedná a rozhodne.

§ 39 Prikázanie sporu inému súdu

(1) Ak nemôže príslušný okresný súd alebo krajský súd o spore konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení, musí byť spor prikázaný inému súdu tej istej inštancie.

(2) Na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti.

(3) O prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má spor prikázať.

(4) Na opakované návrhy strán súd neprihliada.

Skúmanie pr í s lušnost i

§ 40

Súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania.

§ 41

Súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom

Strana 12 Zbierka zákonov Slovenskej republiky 160/2015 Z. z.

procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania.

§ 42

Ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

§ 43

(1) Ak súd postupom podľa § 40 a 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená.

(2) Ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.

(3) Právne účinky spojené s podaním žaloby alebo iného podania zostávajú pri postúpení sporu zachované.

ŠTVRTÁ HLAVA ZLOŽENIE SÚDU A VYLÚČENIE SUDCOV

PRVÝ DIEL ZLOŽENIE SÚDU

§ 44

(1) Na okresnom súde koná a rozhoduje sudca.

(2) Na krajskom súde koná a rozhoduje senát.

(3) Na najvyššom súde koná a rozhoduje senát alebo veľký senát.

§ 45

(1) Ak tak ustanovuje zákon, vykonáva úkony súdu, koná a rozhoduje aj predseda súdu.

(2) V rozsahu ustanovenom týmto zákonom a osobitným predpisom vykonáva úkony súdu, koná a rozhoduje súdny úradník.

Senát

§ 46

(1) Senát sa skladá z predsedu senátu a dvoch sudcov.

(2) Činnosť senátu riadi a organizuje predseda senátu.

(3) Predseda senátu vykonáva úkony súdu okrem vydania rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Vykonanie úkonu si môže vyhradiť senát.

160/2015 Z. z. Zbierka zákonov Slovenskej republiky Strana 13

§ 47

(1) Senát rozhoduje po neverejnej porade, na ktorej môže byť prítomný zapisovateľ; iné osoby nesmú byť na porade prítomné.

(2) Na rozhodnutie je potrebná väčšina hlasov, pričom hlasovať sú povinní všetci členovia senátu. Funkčne mladší členovia senátu hlasujú pred funkčne staršími členmi senátu. Predseda senátu hlasuje posledný.

§ 48 Veľký senát

(1) Ak senát najvyššieho súdu pri svojom rozhodovaní dospeje k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí iného senátu najvyššieho súdu, postúpi vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu. V uznesení o postúpení veci odôvodní svoj odlišný právny názor.

(2) Veľký senát sa skladá z predsedu senátu a šiestich sudcov. Predsedom veľkého senátu je predseda príslušného kolégia najvyššieho súdu. Členmi veľkého senátu sú sudcovia senátu najvyššieho súdu, ktorý vec postúpil veľkému senátu podľa odseku 1, a traja sudcovia tohto kolégia určení rozvrhom práce najvyššieho súdu.

(3) Právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu je pre senáty najvyššieho súdu záväzný. Ak sa senát najvyššieho súdu pri svojom rozhodovaní chce odchýliť od právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí veľkého senátu podľa odseku 2, postúpi vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu.

(4) Veľký senát si pred rozhodnutím vo veci vyžiada stanovisko ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, generálneho prokurátora Slovenskej republiky, prípadne ďalších subjektov.

DRUHÝ DIEL VYLÚČENIE SUDCOV A INÝCH OSÔB

§ 49

(1) Sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

(2) Vylúčený je i sudca, ktorý prejednával a rozhodoval ten istý spor na súde inej inštancie.

(3) Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

Vylúčen ie sudcu na zák lade jeho oznámenia

§ 50

(1) Ak sudca, ktorý má spor prejednať a rozhodnúť, zistí skutočnosti, pre ktoré je vylúčený, bezodkladne ich oznámi predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Predseda súdu oznamuje svoje vylúčenie podpredsedovi súdu.

(2) O vylúčení sudcu rozhoduje bezodkladne predseda súdu. O vylúčení predsedu súdu bezodkladne rozhoduje podpredseda súdu.

Strana 14 Zbierka zákonov Slovenskej republiky 160/2015 Z. z.

(3) Ak je sudca vylúčený, pridelí predseda súdu spor inému sudcovi. Ak je vylúčený celý senát, pridelí spor inému senátu. Ak nie je možné zabezpečiť pridelenie podľa osobitného predpisu, predloží predseda súdu vec na rozhodnutie podľa § 39 ods. 3.

(4) Na opakované oznámenia tých istých skutočností súd neprihliada.

§ 51

Ak možno z rovnakého dôvodu predpokladať zaujatosť aj ďalších sudcov toho istého súdu, vyžiada si predseda súdu pred rozhodnutím podľa § 50 ods. 2 aj vyjadrenia týchto sudcov. Ak rozhodne o vylúčení sudcu, ktorý má spor prejednať a rozhodnúť, predseda súdu zároveň rozhodne o vylúčení sudcov podľa prvej vety.

Uplatnen ie námietky zau ja tos t i s t ranou

§ 52

(1) Strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.

(2) V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

§ 53

(1) Námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

(2) Na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliada, ak už o nich rozhodol nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

(3) Ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Konanie o námietke zau ja tos t i

§ 54

(1) Súd predloží vec s vyjadrením namietaného sudcu nadriadenému súdu do siedmich dní od uplatnenia námietky zaujatosti.

(2) O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne nadriadený súd do siedmich dní.

(3) Ak je namietaný sudca senátu najvyššieho súdu, rozhodne o námietke zaujatosti iný senát najvyššieho súdu.

§ 55

Ak strana namieta zaujatosť aj ďalších sudcov toho istého súdu, k námietke zaujatosti sa vyjadria títo sudcovia, iba ak o to požiada nadriadený súd rozhodujúci o námietke zaujatosti.

160/2015 Z. z. Zbierka zákonov Slovenskej republiky Strana 15

Nadriadený súd rozhoduje o vylúčení ďalších sudcov iba v tom prípade, ak zároveň rozhodne o vylúčení toho sudcu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

§ 56

Lehoty podľa § 54 sa neuplatnia, ak sa vec zároveň predkladá na rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej.

§ 57

Uplatnenie námietky zaujatosti nebráni súdu vec prejednať alebo vykonať iné úkony. Pred rozhodnutím o námietke zaujatosti súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej alebo rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.

§ 58

Ak nadriadený súd šikanóznej alebo zjavne bezdôvodnej námietke zaujatosti nevyhovie, môže uložiť strane poriadkovú pokutu do 500 eur.

§ 59 Vylúčenie iných osôb

Na vylúčenie súdneho úradníka, iných zamestnancov súdu, znalca, prekladateľa, alebo tlmočníka sa primerane použijú ustanovenia o vylúčení sudcov. O vylúčení týchto osôb rozhoduje súd, ktorý spor prejednáva a rozhoduje.

PIATA HLAVA STRANY A ZASTÚPENIE

PRVÝ DIEL STRANY

§ 60

Stranami sú žalobca a žalovaný.

§ 61

Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

§ 62

Ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

§ 63

(1) Ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

(2) V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

(3) Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.

Strana 16 Zbierka zákonov Slovenskej republiky 160/2015 Z. z.

§ 64

Ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

§ 65

(1) Právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu.

(2) Procesné lehoty sa zánikom procesnej subjektivity prerušujú.

(3) Právnemu nástupcovi podľa odseku 1 začne plynúť nová procesná lehota doručením uznesenia podľa § 63 alebo § 64.

§ 66

Ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, postupuje súd podľa § 63 a 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný.

§ 67

Každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony.

§ 68

(1) V rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník.

(2) Procesný opatrovník je osoba ustanovená z dôvodov uvedených v tomto zákone súdom, ktorý spor prejednáva a rozhoduje.

§ 69

Súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu. Rovnako postupuje, ak zákonný zástupca nemôže za fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný.

§ 70

(1) Uznesenie o ustanovení procesného opatrovníka súd doručí procesnému opatrovníkovi a s prihliadnutím na povahu veci i stranám.

(2) Uznesenie podľa odseku 1 súd zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bol procesný opatrovník ustanovený.

§ 71

(1) Za procesného opatrovníka súd ustanoví blízku osobu alebo inú osobu z rodinného prostredia strany, ktorá je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, u ktorej je predpoklad, že bude konať v súlade so záujmami strany a s ustanovením súhlasí.

(2) Ak takej osoby niet, súd za procesného opatrovníka ustanoví obec, v ktorej mala strana poslednú adresu trvalého pobytu.

160/2015 Z. z. Zbierka zákonov Slovenskej republiky Strana 17

(3) V prípade bezprostredného nebezpečenstva z omeškania, alebo ak osôb podľa predchádzajúcich odsekov niet, súd môže ustanoviť za procesného opatrovníka súdneho úradníka.

§ 72

Na konanie právnickej osoby pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za právnickú osobu.

§ 73

Na konanie štátu pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za štát.

§ 74

Procesné postavenie cudzincov ustanovuje osobitný predpis.

DRUHÝ DIEL PROCESNÉ SPOLOČENSTVO

§ 75

(1) Na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať viac subjektov.

(2) Ak na jednej strane vystupuje viac ako desať subjektov, súd môže rozhodnúť, že za spoločenstvo bude konať len jeden subjekt. Ostatných poučí, že im nebude doručovať ďalšie rozhodnutia a predvolania na pojednávanie okrem návrhu na začatie konania a zmenu žaloby, ak do 15 dní od doručenia uznesenia neoznámia, že s takým postupom nesúhlasia.

§ 76 Samostatné spoločenstvo

Samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne.

§ 77 Nerozlučné spoločenstvo

(1) Nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

(2) Na zmenu žaloby, na jej späťvzatie, na uznanie nároku alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je potrebný súhlas všetkých, ktorí vystupujú na jednej strane.

(3) Ak si procesné úkony iné ako uvedené v odseku 2 odporujú, posúdi ich súd so zreteľom na povahu a okolnosti sporu tak, aby to bolo v súlade s rozumným usporiadaním vzťahov.

§ 78 Nútené spoločenstvo

(1) Nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.

(2) Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.

Strana 18 Zbierka zákonov Slovenskej republiky 160/2015 Z. z.

TRETÍ DIEL PRISTÚPENIE A ZMENA SUBJEKTOV

§ 79 Pristúpenie

Na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu.

§ 80 Zmena

(1) Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.

(2) Súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

(3) Ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.

ŠTVRTÝ DIEL INTERVENCIA

§ 81

Intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku konania.

§ 82 Vstup intervenienta do konania

(1) Intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia o spore podľa § 86 písomným podaním.

(2) Vstup intervenienta je prípustný počas celého konania.

(3) V podaní, ktorým vstupuje do konania, musí intervenient okrem všeobecných náležitostí podania uviesť tvrdenia, ktoré odôvodňujú jeho právny záujem na výsledku konania.

(4) Vstup intervenienta do konania súd oznámi stranám.

§ 83 Rozhodnutie o prípustnosti intervencie

Súd na návrh rozhodne, či je vstup intervenienta prípustný.

§ 84

Ak z osobitného predpisu vyplýva, že rozsudok je pre intervenienta záväzný, tvoria intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje, nerozlučné spoločenstvo podľa § 77.

160/2015 Z. z. Zbierka zákonov Slovenskej republiky Strana 19

§ 85

Ak intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje, netvoria nerozlučné spoločenstvo podľa § 77, vyžadujú prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany podľa § 149 až 154 uplatnené intervenientom súhlas tejto strany; inak na ne súd neprihliada.

§ 86 Oznámenie o spore

(1) Strana môže osobe, ktorá má právny záujem na výsledku sporu, oznámiť, že sa vedie spor a vyzvať ju, aby ako intervenient vstúpila do konania.

(2) Prílohou oznámenia o spore je žaloba a jej zmeny.

(3) V oznámení sa uvedie, aké nároky čo do dôvodu strana voči tejto osobe uplatní, ak bude v spore neúspešná.

§ 87 Účinky oznámenia o spore

(1) Účinky oznámenia o spore sa vzťahujú na spor medzi stranou, ktorá oznámila spor, a osobou, ktorej bol spor oznámený.

(2) Ak ten, komu bol spor oznámený, do konania ako intervenient nevstúpi, nemôže strane namietať, že právoplatne skončený spor bol nesprávne rozhodnutý.

(3) Po právoplatnom skončení sporu môže osoba, ktorej bol spor oznámený, namietať strane, na ktorej by vystupovala, nesprávne vedenie sporu iba vtedy, ak

a) spor bol osobe oznámený v čase, keď už nebolo možné účinne uplatniť prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, alebo opravné prostriedky,

b) strana úmyselne alebo z dôvodu hrubej nedbanlivosti neuplatnila prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré osobe neboli známe.

§ 88

(1) Intervenient nemôže strane, na ktorej vystupoval, namietať, že právoplatne skončený spor bol nesprávne rozhodnutý.

(2) Po právoplatnom skončení sporu môže intervenient strane, na ktorej vystupoval, namietať nesprávne vedenie sporu iba vtedy, ak

a) intervenient nemohol prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, alebo opravné prostriedky účinne uplatniť z dôvodu, že súhlas strany bol odopretý,

b) intervenient nemohol prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, alebo opravné prostriedky účinne uplatniť v čase, keď do konania vstúpil, a do konania nemohol bez vlastnej viny vstúpiť skôr,

c) strana úmyselne alebo z dôvodu hrubej nedbanlivosti neuplatnila prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré intervenientovi neboli známe.

Strana 20 Zbierka zákonov Slovenskej republiky 160/2015 Z. z.

PIATY DIEL ZASTÚPENIE NA ZÁKLADE SPLNOMOCNENIA

§ 89 Všeobecné ustanovenie

(1) Strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

(2) Ak zvoleným zástupcom podľa odseku 1 nie je advokát, súd uznesením, ktoré doručí zastúpenej strane, rozhodne, že zastúpenie podľa odseku 1 nepripúšťa, ak zástupca zjavne nie je spôsobilý na riadne zastupovanie alebo ak ako zástupca vystupuje vo viacerých konaniach.

(3) Ak je strana zastúpená advokátom, zastupovanie iným zástupcom ako advokátom je vylúčené. Ustanovenia osobitného predpisu o advokácii tým nie sú dotknuté.

§ 90 Zastúpenie advokátom

(1) Strana musí byť zastúpená advokátom v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, v sporoch z ochrany hospodárskej súťaže, v sporoch z nekalého súťažného konania, v sporoch z ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo a v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva. To neplatí, ak je

a) stranou fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) stranou právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

(2) Ak si strana nezvolí advokáta ani v primeranej lehote určenej súdom, na jej úkony sa neprihliada; o tom súd stranu poučí.

§ 91

V sporoch z ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, v sporoch z ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch z právnych vzťahov zo zmenky, šeku alebo iného cenného papiera a v sporoch medzi podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti sa zastúpenie nepripúšťa; to neplatí, ak je zástupcom osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

§ 92 Rozsah zastúpenia na základe splnomocnenia

(1) Zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomne splnomocnenie buď na celé konanie, alebo len na určité úkony.

(2) Splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo také splnomocnenie udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana.

(3) Odvolanie splnomocnenia stranou alebo výpoveď splnomocnenia zástupcom sú voči súdu účinné dňom, keď ich strana alebo zástupca súdu oznámili.

(4) Iným subjektom súd oznamuje skutočnosti podľa odseku 3 bezodkladne; účinky nastávajú dňom oznámenia súdom, ak im neboli tieto skutočnosti známe už skôr.

160/2015 Z. z. Zbierka zákonov Slovenskej republiky Strana 21

ŠIESTA HLAVA INÉ SUBJEKTY KONANIA

§ 93 Prokurátor

(1) Prokurátor môže podať žalobu, ak

a) ide o uplatnenie nároku štátu na vydanie bezdôvodného obohatenia,

b) ide o určenie vlastníctva, ak boli porušené ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu alebo

c) to ustanovuje osobitný predpis.

(2) Prokurátor môže vstúpiť do začatého konania

a) v sporoch, v ktorých ako jedna zo strán vystupuje štát, právnická osoba zriadená štátom, štátny podnik, právnická osoba s majetkovou účasťou štátu, obec alebo vyšší územný celok, alebo

b) v sporoch o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

(3) Prokurátor je v konaní oprávnený na všetky úkony, ktoré môže vykonať strana, ak nejde o úkony, ktoré môže vykonať len subjekt právneho vzťahu.

§ 94 Európska komisia a Protimonopolný úrad Slovenskej republiky

(1) Osobitné oprávnenie Európskej komisie (ďalej len "Komisia") a Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len "protimonopolný úrad") vyjadriť sa v súdnom konaní sa spravuje osobitným predpisom.

(2) Protimonopolný úrad môže v konaní, v ktorom súd použije ustanovenia predpisov o ochrane hospodárskej súťaže, predložiť písomné vyjadrenie k právnym otázkam alebo skutkovým otázkam priamo súvisiacim s prejednávanou vecou.

(3) Súd môže vyhovieť žiadosti Komisie alebo protimonopolného úradu o ústne vyjadrenie.

(4) Súd je povinný na účely prípravy vyjadrenia podľa odsekov 1 až 3 umožniť Komisii a protimonopolnému úradu nahliadanie do súdneho spisu s právom robiť si z neho výpisy a odpisy. Na ich žiadosť je tiež povinný im doručiť alebo zabezpečiť doručenie kópie akýchkoľvek dokumentov súvisiacich s prejednávanou vecou, ktoré sú nevyhnutné na prípravu ich vyjadrenia podľa odsekov 1 až 3.

(5) Súd je povinný umožniť stranám vyjadriť sa v primeranej lehote určenej súdom k vyjadreniu Komisie alebo k vyjadreniu protimonopolného úradu.

§ 95 Osobitné subjekty

(1) Na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.

(2) Subjekt podľa odseku 1 je v konaní oprávnený na všetky úkony, ktoré môže vykonať strana,

Strana 22 Zbierka zákonov Slovenskej republiky 160/2015 Z. z.

ak nejde o úkony, ktoré môže vykonať len subjekt právneho vzťahu.

(3) Ak úkony právnickej osoby podľa odseku 1 odporujú úkonom strany, na ktorej vystupuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností tak, aby to zodpovedalo rozumnému usporiadaniu vzťahov.

SIEDMA HLAVA PROCESNÉ ÚKONY SÚDU A LEHOTY

PRVÝ DIEL PROCESNÉ ÚKONY SÚDU

§ 96 Súdny spis a súdny register

(1) Podanie sa zapisuje do súdneho registra.

(2) Všetky písomnosti, ktoré sa vzťahujú na to isté konanie, tvoria súdny spis.

(3) Podrobnosti o vedení súdneho spisu a súdneho registra ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo spravodlivosti").

§ 97 Nahliadanie do súdneho spisu

(1) Strany a ich zástupcovia majú právo nahliadať do súdneho spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a kópie alebo požiadať súd o vyhotovenie kópií za úhradu vecných nákladov.

(2) Inej osobe ako osobe uvedenej v odseku 1 môže súd povoliť nahliadnuť do spisu a robiť si z neho výpisy a odpisy, ak sú na to vážne dôvody a práva strany tým nemôžu byť dotknuté.

§ 98 Záznam z procesných úkonov

(1) O procesných úkonoch, pri ktorých súd koná so stranou alebo vykonáva dokazovanie, sa vyhotovuje záznam technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku. Takto vyhotovený záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý sa po skončení pojednávania pripojí k súdnemu spisu alebo sa v súdnom spise urobí poznámka, kde je záznam uložený.

(2) Ak strana požiada súd o kópiu záznamu, súd ju vydá bezodkladne. Podrobnosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.

§ 99 Zápisnica o procesných úkonoch

(1) Ak to súd považuje za vhodné a účelné, spisuje sa o procesných úkonoch aj zápisnica. V zápisnici sa najmä označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní, opíše sa priebeh procesného úkonu a uvedie sa podstatný obsah prednesov a výroky rozhodnutia.

(2) Ak strana požiada súd o kópiu zápisnice, súd ju vydá bezodkladne. Podrobnosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.

160/2015 Z. z. Zbierka zákonov Slovenskej republiky Strana 23

§ 100 Predvolanie

(1) Súd dbá, aby strany a ostatné predvolávané osoby boli procesnými úkonmi súdu čo najmenej zaťažované, najmä dbá, aby boli predvolávané na čas, kedy pravdepodobne bude ich účasť na procesnom úkone potrebná.

(2) Predvolanie na jednotlivé procesné úkony súdu sa uskutočňuje spravidla písomne, prípadne telefonicky alebo inými vhodnými prostriedkami. Ak bola osoba predvolaná inak ako písomne, vykoná sa o tom záznam v súdnom spise.

(3) V predvolaní sa označí vec, miesto, čas a predmet procesného úkonu, ďalej sa uvedie, v akom procesnom postavení sa má osoba na procesnom úkone zúčastniť a ktoré písomnosti alebo veci má predložiť.

§ 101 Predvedenie

(1) Ak sa predvolaný bez ospravedlnenia nedostaví na pojednávanie, výsluch alebo k znalcovi, môže ho súd dať predviesť, ak ho o možnosti predvedenia poučil. O predvedení rozhodne súd uznesením, ktoré sa doručuje pri predvedení.

(2) O predvedenie požiada súd príslušný útvar Policajného zboru (ďalej len "útvar policajného zboru"), prípadne obecnú políciu; ak ide o maloletého, požiada súd útvar policajného zboru alebo obecnú políciu o predvedenie len vtedy, ak jeho účasť nemožno zabezpečiť inak. O predvedenie profesionálneho vojaka a príslušníka ozbrojeného zboru požiada súd jeho nadriadeného.

(3) Trovy predvedenia uhrádza predvádzaný.

Por iadkové opat ren ia

§ 102

(1) Súd môže uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto sťažuje postup konania najmä tým, že

a) nesplní povinnosť uloženú súdom a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami,

b) sa nedostaví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami,

c) neuposlúchne príkaz súdu,

d) ruší poriadok alebo dôstojný priebeh pojednávania alebo

e) urobí hrubo urážlivé podanie.

(2) Výšku poriadkovej pokuty určuje súd s prihliadnutím na povahu porušenej povinnosti; poriadkovú pokutu možno uložiť do 500 eur.

(3) Súd môže pri opakovanom porušení povinnosti uložiť poriadkovú pokutu do 2 000 eur.

§ 103

(1) Súd môže vykázať z miesta procesného úkonu toho, kto hrubo ruší poriadok alebo dôstojný priebeh procesného úkonu.

Strana 24 Zbierka zákonov Slovenskej republiky 160/2015 Z. z.

(2) Ak je vykázaná strana, súd môže procesný úkon vykonať aj bez jej prítomnosti.

§ 104 Dožiadanie

(1) Procesný úkon, ktorý by súd mohol vykonať len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami alebo ktorý v jeho obvode nemožno vykonať, vykoná na dožiadanie iný súd. Súd vykoná dožiadanie prípisom, v ktorom uvedie údaje zo súdneho spisu, ktorých znalosť je potrebná na riadne vykonanie procesného úkonu. Dožiadaný súd podľa povahy veci a podľa toho, čo pri vykonávaní procesného úkonu vyšlo najavo, vykoná aj ďalšie nevyhnutné procesné úkony v dožiadaní neuvedené.

(2) Ak dožiadaný súd nemôže vykonať procesný úkon a je to vhodné, postúpi dožiadanie inému súdu; inak dožiadanie vráti. Postúpenie oznámi dožadujúcemu súdu.

(3) O vykonaní dožiadaného procesného úkonu súd vyhotoví správu o vybavení dožiadania, v ktorej oznámi výsledok dožiadania a trovy, ktoré vznikli v súvislosti s dožiadaním; podrobnosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.

DRUHÝ DIEL DORUČOVANIE

§ 105

(1) Súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu.

(2) Ak nemožno doručiť písomnosť podľa odseku 1 a ak nejde o doručenie písomnosti do vlastných rúk, súd na žiadosť strany doručí písomnosť na elektronickú adresu. Písomnosť súdu sa považuje za doručenú po troch dňoch od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal.

(3) Ak nemožno doručiť písomnosť podľa odsekov 1 a 2, súd doručuje prostredníctvom doručujúceho orgánu.

§ 106 Adresa na doručovanie

(1) Ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti

a) fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca,

b) právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom registri.

(2) Strana si môže zvoliť zástupcu na doručovanie.

(3) Ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

160/2015 Z. z. Zbierka zákonov Slovenskej republiky Strana 25

§ 107 Doručujúce orgány

(1) Doručujúcim orgánom je

a) poštový podnik,

b) súdny doručovateľ.

(2) Doručujúcim orgánom v osobitných prípadoch je aj

a) Zbor väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, ak ide o doručovanie fyzickým osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe,

b) zariadenie na výkon ústavnej starostlivosti alebo ochrannej výchovy, ak ide o doručovanie fyzickým osobám umiestneným v týchto zariadeniach,

c) Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, ak ide o doručovanie fyzickým osobám požívajúcim diplomatické výsady a imunity alebo osobám, ktoré sú v obydlí toho, kto požíva diplomatické výsady a imunity, alebo osobám, ktorým má byť písomnosť doručená v budove alebo v miestnosti chránenej diplomatickou imunitou,

d) Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, ak ide o doručovanie profesionálnym vojakom a písomnosť nemožno doručiť inak.

§ 108

Ak to súd považuje za potrebné, môže určiť, že písomnosť sa doručí prostredníctvom útvaru policajného zboru, súdneho exekútora alebo obecnej polície.

Pr i j ímanie doručovaných písomnost í

§ 109

(1) Za adresáta je oprávnená písomnosť prijať osoba, ktorá na to bola adresátom písomne splnomocnená alebo poverená.

(2) Písomnosť určenú advokátovi, notárovi, súdnemu exekútorovi a patentovému zástupcovi môže prijať aj osoba, ktorá je v pracovnom pomere alebo inom obdobnom pracovnom vzťahu k adresátovi a ten ju poveril prijímaním písomností.

§ 110

(1) Ak má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Písomnosť sa doručuje aj strane, ak strana má osobne v konaní niečo vykonať alebo ak o tom súd rozhodne s ohľadom na povahu veci. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku, ako aj procesné poučenia vydané súdom sa doručujú iba zástupcovi.

(2) Ak má strana viacerých advokátov, doručí sa písomnosť tomu z nich, ktorého určí strana na doručovanie písomností. Ak strana výslovne neurčí žiadneho z advokátov, doručuje sa ktorémukoľvek z nich.

§ 111 Doručovanie písomností do vlastných rúk

(1) Do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka"); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie

Strana 26 Zbierka zákonov Slovenskej republiky 160/2015 Z. z.

je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou.

(2) Do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd.

(3) Ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

§ 112 Doručovanie písomností inak ako do vlastných rúk

Ak nemožno doručiť písomnosť, ktorá sa nedoručuje do vlastných rúk, na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

§ 113 Odopretie prijatia písomnosti

Ak adresát alebo príjemca písomnosti bezdôvodne odoprie prijať doručovanú písomnosť, považuje sa písomnosť za doručenú dňom, keď prijatie písomnosti bolo odopreté.

§ 114

Ak bola písomnosť doručená podľa § 111 ods. 3 a § 112 a jej doručením začala plynúť lehota, ktorú adresát zmeškal, pretože sa o písomnosti nedozvedel, súd zmeškanie lehoty odpustí, len ak sa z ospravedlniteľného dôvodu adresát na adrese podľa § 106 nezdržiaval a v tejto súvislosti neporušil žiadnu právnu povinnosť.

§ 115 Doručovanie verejnou vyhláškou

Ak tento zákon alebo osobitný predpis ustanovuje súdu povinnosť zverejniť údaje verejnou vyhláškou, táto povinnosť je splnená ich zverejnením na úradnej tabuli súdu alebo na webovej stránke príslušného súdu a ak podľa osobitného predpisu nepostačuje také zverejnenie, ich zverejnením v Obchodnom vestníku; tým nie je dotknutá povinnosť zverejnenia údajov v dennej tlači.

§ 116 Osobitné ustanovenie o doručovaní žaloby fyzickej osobe

(1) Ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.

(2) Ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

(3) Ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a).

160/2015 Z. z. Zbierka zákonov Slovenskej republiky Strana 27

TRETÍ DIEL LEHOTY

§ 117

Lehota je súdom alebo zákonom ustanovený časový úsek na vykonanie úkonu.

§ 118

(1) Ak tento zákon neustanovuje lehotu na vykonanie úkonu, môže ju určiť súd.

(2) Lehotu určenú súdom môže súd primerane predĺžiť.

§ 119 Neplynutie lehoty

Lehota neplynie tomu, kto stratil procesnú subjektivitu alebo spôsobilosť samostatne konať pred súdom.

§ 120

Ak do konania vstúpi zákonný zástupca alebo procesný opatrovník počas plynutia lehoty na vykonanie procesného úkonu, lehota na jeho vykonanie začína plynúť odo dňa, keď do konania vstúpi.

§ 121 Počítanie lehôt

(1) Lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov.

(2) Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

(3) Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca.

(4) Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

(5) Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

§ 122 Odpustenie zmeškania lehoty

Súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju strana, zástupca alebo procesný opatrovník zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.

Strana 28 Zbierka zákonov Slovenskej republiky 160/2015 Z. z.

ÔSMA HLAVA ÚKONY STRÁN

PRVÝ DIEL PODANIE

§ 123

(1) Podanie je úkon určený súdu.

(2) Podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

§ 124

(1) Každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

(2) Hmotnoprávny úkon strany je voči súdu účinný okamihom doručenia a voči ostatným subjektom od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli.

§ 125 Forma podania

(1) Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

(2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

(3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

§ 126 Osobitné ustanovenie o hromadnom podaní

(1) Hromadné podanie tvorí najmenej desať podaní doručených tomu istému súdu tým istým subjektom v jeden deň.

(2) Ak sú podania tvoriace hromadné podanie adresované viacerým súdom doručené jednému súdu, súd zapíše do svojich súdnych registrov len veci, ktoré sú mu adresované. Ostatné podania odošle označeným súdom bez zápisu do svojich súdnych registrov; právne účinky spojené s podaním zostávajú zachované. Ak sú podania tvoriace hromadné podanie urobené elektronickými prostriedkami, súd tieto podania odošle elektronickými prostriedkami.

(3) Podania, tvoriace hromadné podanie, ktoré sú podľa svojho obsahu žalobami, zapisuje súd do súdnych registrov priebežne tak, aby bola zachovaná plynulosť zapisovania ostatných podaní.

(4) Ak sú súdu doručené podania podľa odseku 2, ktoré boli už skôr zapísané, tieto podania sa ďalej nezapisujú a považujú sa za rovnopisy už pridelených podaní.

160/2015 Z. z. Zbierka zákonov Slovenskej republiky Strana 29

§ 127 Všeobecné náležitosti podania

(1) Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.

(2) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

§ 128

(1) Ak nejde o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia a z podania nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, vyzve súd na doplnenie alebo opravu tohto podania.

(2) Na doplnenie alebo na opravu podania súd určí lehotu, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

(3) Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, prípadne sa doplní alebo opraví tak, že z neho nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, na také podanie súd neprihliada.

§ 129

(1) Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

(2) V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.

(3) Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

(4) Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

§ 130

Súd predvolá na výsluch toho, kto podanie urobil, ak má za to, že tým možno dosiahnuť odstránenie vád podania. Pri výsluchu súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, a poučí, ako podanie opraviť alebo doplniť.

Strana 30 Zbierka zákonov Slovenskej republiky 160/2015 Z. z.

DRUHÝ DIEL ŽALOBA

§ 131

Žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva.

Nálež i tos t i ža loby

§ 132

(1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

(2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

(3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

§ 133

(1) Fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.

(2) Právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené.

§ 134

Zahraničná právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla, prípadne iným identifikačným údajom.

§ 135

(1) Ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná.

(2) Ak je stranou štátny orgán, v žalobe sa označuje uvedením názvu tohto štátneho orgánu.

§ 136

Ak je to možné, žalobca v žalobe uvedie svoje telefónne číslo, elektronickú adresu, prípadne telefónne číslo a elektronickú adresu svojho zástupcu. Rovnako uvedie telefónne číslo a elektronickú adresu žalovaného a osôb, ktorých výsluch ako dôkazný prostriedok označil, ak sú mu známe.

§ 137 Obsah žaloby

Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu,

160/2015 Z. z. Zbierka zákonov Slovenskej republiky Strana 31

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

§ 138 Zjavne nedôvodná žaloba

Ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby. Na tento účel môže súd žalobcu vyslúchnuť.

TRETÍ DIEL DISPOZIČNÉ PROCESNÉ ÚKONY

Zmena ža loby

§ 139

Žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

§ 140

(1) Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.

(2) Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.

(3) Za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

§ 141

Ak zmena žaloby nastala pred jej doručením žalovanému, koná súd o zmenenej žalobe bez rozhodovania o pripustení zmeny žaloby okrem prípadu, keď súd rozhoduje podľa § 143 ods. 2.

§ 142

(1) O prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.

(2) Uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby, doručuje súd subjektom, ak neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do vlastných rúk.

§ 143

(1) Súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.

(2) Súd nepripustí zmenu žaloby ani vtedy, ak by na konanie o zmenenej žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd.

(3) Ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe.

Strana 32 Zbierka zákonov Slovenskej republiky 160/2015 Z. z.

Späťvzat ie ža loby

§ 144

Žalobca môže vziať žalobu späť.

§ 145

(1) Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

(2) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

(3) Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

§ 146

(1) Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

(2) Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

§ 147 Vzájomná žaloba

(1) Žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.

(2) Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

(3) Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe.

(4) Vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené podmienky na spojenie vecí.

§ 148 Zmier

(1) Žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.

(2) Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

ŠTVRTÝ DIEL PROSTRIEDKY PROCESNÉHO ÚTOKU, PROSTRIEDKY PROCESNEJ OBRANY

A KONCENTRÁCIA KONANIA

§ 149

Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom

160/2015 Z. z. Zbierka zákonov Slovenskej republiky Strana 33

protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

§ 150 Skutkové tvrdenia

(1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

(2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

§ 151 Popretie skutkových tvrdení protistrany

(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

(2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

§ 152 Hmotnoprávna námietka

Hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.

§ 153 Sudcovská koncentrácia konania

(1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

(2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

(3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

§ 154 Zákonná koncentrácia konania

Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

PIATY DIEL PRÁVO KONAŤ VO SVOJOM JAZYKU

§ 155

(1) Každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.

Strana 34 Zbierka zákonov Slovenskej republiky 160/2015 Z. z.

(2) Trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.

DRUHÁ ČASŤ KONANIE V PRVEJ INŠTANCII

PRVÁ HLAVA POSTUP SÚDU PO ZAČATÍ KONANIA

§ 156

Konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.

§ 157

(1) Súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

(2) Ak súd vyzve stranu, aby sa vyjadrila o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania, môže pripojiť doložku, že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky.

§ 158

Súd bezodkladne oznámi protimonopolnému úradu začatie konania, ak sa v ňom použijú predpisy o ochrane hospodárskej súťaže. Ak sa začne konanie, v ktorom sa použijú Čl. 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, súd bezodkladne oznámi začatie konania protimonopolnému úradu a Komisii.

§ 159

Začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

§ 160 Všeobecná poučovacia povinnosť

(1) Súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

(2) Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.

(3) Poučovaciu povinnosť podľa odsekov 1 a 2 súd nemá, ak je

a) stranou štát, štátny orgán alebo právnická osoba a osoba, ktorá za ňu koná, alebo jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) strana zastúpená advokátom, právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, odborovou organizáciou alebo fyzickou osobu, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

160/2015 Z. z. Zbierka zákonov Slovenskej republiky Strana 35

§ 161 Skúmanie procesných podmienok

(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

(2) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

(3) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.

Prerušen ie konania

§ 162

(1) Súd konanie preruší, ak

a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,

b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania,

c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

(2) Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.

(3) O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

§ 163

(1) Ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.

(2) Ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví.

§ 164

Ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

§ 165

(1) Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu.

(2) Ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony; plynúce procesné lehoty sa

Strana 36 Zbierka zákonov Slovenskej republiky 160/2015 Z. z.

prerušujú. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.

§ 166 Spojenie vecí

(1) V záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Ak boli také konania pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne o spojení konaní ten sudca, u ktorého sa začalo konanie skôr.

(2) Ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd konania spojil, súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.

§ 167 Doručenie žaloby a vyjadrení

(1) Ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk.

(2) Spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

(3) Ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

(4) Ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, doručí vyjadrenie žalobcu podľa odseku 3 žalovanému do vlastných rúk a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril v lehote určenej súdom. Žalovaný uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na svoju obranu; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalovaného o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

DRUHÁ HLAVA PREDBEŽNÉ PREJEDNANIE SPORU

§ 168

(1) Ak súd nerozhodne inak, nariadi pred prvým pojednávaním predbežné prejednanie sporu.

(2) Ak nie je ustanovené inak, vzťahujú sa na predbežné prejednanie sporu ustanovenia o pojednávaní.

§ 169 Predvolanie na predbežné prejednanie sporu

(1) Na predbežné prejednanie sporu súd predvolá strany, ich zástupcov, prípadne iné osoby, ktoré môžu prispieť k splneniu účelu predbežného prejednania.

(2) Predvolanie na predbežné prejednanie sa doručuje do vlastných rúk.

160/2015 Z. z. Zbierka zákonov Slovenskej republiky Strana 37

§ 170 Priebeh predbežného prejednania sporu

(1) Na predbežnom prejednaní sporu súd v súčinnosti so stranami zistí, či sú splnené procesné podmienky, prípadne prijme opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.

(2) Ak je to možné a účelné, súd sa pokúsi o vyriešenie sporu zmierom, prípadne stranám odporučí, aby sa o zmier pokúsili mediáciou.

§ 171

(1) Ak sa spor nepodarilo vyriešiť zmierom, súd uloží stranám povinnosti potrebné na dosiahnutie účelu konania, najmä v súvislosti s prípravou pojednávania. Zároveň určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci a predpokladaný termín pojednávania.

(2) Ak je to možné a účelné, súd môže na predbežnom prejednaní rozhodnúť vo veci samej.

§ 172 Následky neprítomnosti strán

(1) Ak sa žalobca bez vážneho dôvodu nedostaví na predbežné prejednanie sporu, hoci bol riadne a včas predvolaný a bol dodržaný postup podľa § 167, súd môže rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie; primerane sa použije ustanovenie § 278. O tomto následku musí byť žalobca poučený v predvolaní na predbežné prejednanie. To neplatí, ak sú splnené podmienky na zastavenie konania, odmietnutie žaloby alebo zamietnutie žaloby.

(2) Ak sa žalovaný bez vážneho dôvodu nedostaví na predbežné prejednanie sporu, hoci bol riadne a včas predvolaný a bol dodržaný postup podľa § 167, súd môže rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie; primerane sa použije ustanovenie § 274. O tomto následku musí byť žalovaný poučený v predvolaní na predbežné prejednanie. To neplatí, ak sú splnené podmienky na zastavenie konania, odmietnutie žaloby alebo zamietnutie žaloby.

TRETIA HLAVA POJEDNÁVANIE

PRVÝ DIEL VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

§ 173 Miesto pojednávania

(1) Pojednávanie sa uskutočňuje v mieste sídla súdu v pojednávacej miestnosti, ak nie je nevyhnutné vykonať pojednávanie na inom vhodnom mieste.

(2) Ak súd z dôležitých dôvodov rozhodne, že pojednávanie vykoná na inom vhodnom mieste, urobí opatrenia na zabezpečenie dôstojného priebehu a plynulosti pojednávania.

§ 174 Dôstojnosť pojednávania

(1) Na zabezpečenie nerušeného priebehu pojednávania súd môže vykonať opatrenia potrebné na usmernenie prítomných osôb.

Strana 38 Zbierka zákonov Slovenskej republiky 160/2015 Z. z.

(2) Osoby prítomné v pojednávacej miestnosti sú povinné zdržať sa všetkého, čo by mohlo rušiť dôstojný a plynulý priebeh pojednávania vrátane prejavovania súhlasu alebo nesúhlasu s priebehom pojednávania, výpoveďami osôb a s vyhlásenými rozhodnutiami, ak na vyslovenie názoru neboli vyzvané súdom. Súd môže vykázať z pojednávacej miestnosti alebo odoprieť prístup na pojednávanie osobám, ktoré rušia dôstojný priebeh pojednávania alebo u ktorých je dôvodná obava, že by mohli rušiť dôstojný priebeh pojednávania.

(3) Stranám a ich zástupcom súd umožní, aby sa v priebehu pojednávania navzájom poradili o svojich stanoviskách a návrhoch. Na ten účel možno pojednávanie na primeraný čas prerušiť.

§ 175 Uskutočňovanie a zaznamenávanie priebehu pojednávania pomocou technických zariadení

(1) Priebeh pojednávania sa zaznamenáva podľa § 98 a 99.

(2) Súd môže so súhlasom strán uskutočniť pojednávanie prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie.

(3) Priebeh pojednávania si môže strana a jej zástupca zaznamenať pomocou technických zariadení určených na zaznamenávanie zvuku; túto skutočnosť vopred oznámi súdu.

§ 176 Verejnosť pojednávania

(1) Pojednávanie je zásadne verejné.

(2) Verejnosť možno na celé pojednávanie alebo na jeho časť vylúčiť, len ak by verejné prejednanie sporu ohrozilo ochranu utajovaných skutočností, citlivých informácií a skutočností chránených podľa osobitného predpisu (ďalej len "údaje chránené podľa osobitného predpisu") alebo dôležitý záujem strany alebo svedka. Vylúčenie verejnosti súd vhodným spôsobom oznámi.

(3) Aj keď nie sú splnené podmienky na vylúčenie verejnosti, súd môže z dôvodov hodných osobitného zreteľa odoprieť prístup na pojednávanie jednotlivým osobám.

(4) Ak bola verejnosť vylúčená, súd môže na návrh strany povoliť jednotlivým osobám, aby boli prítomné na pojednávaní alebo jeho časti a zároveň ich poučí o povinnosti zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach podľa odseku 2.

(5) Obrazové záznamy, obrazové prenosy alebo zvukové prenosy z priebehu pojednávania možno vyhotovovať len so súhlasom súdu.

DRUHÝ DIEL PRIEBEH POJEDNÁVANIA

Nar iaden ie po jednávan ia

§ 177

(1) Súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

(2) Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak

a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur,

b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo

160/2015 Z. z. Zbierka zákonov Slovenskej republiky Strana 39

c) to ustanovuje tento zákon.

§ 178

(1) Ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch.

(2) Predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.

§ 179 Vedenie pojednávania

(1) Pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.

(2) Ak je to možné a účelné, súd sa pokúsi o vyriešenie sporu zmierom.

§ 180 Zistenie prítomnosti na pojednávaní

Po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

§ 181 Prednesy strán na pojednávaní

(1) Po vyvolaní veci a úkonoch podľa § 180 žalobca prednesie podstatný obsah žaloby a vyjadrení podľa § 167. Žalovaný má právo vyjadriť sa k prednesu žalobcu. Strana môže odkázať na svoje písomné podanie.

(2) Po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.

(3) V konaní sa postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesného útoku a prostriedkoch procesnej obrany a v súlade s ustanoveniami o dokazovaní.

(4) Ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť lehotu na dodatočné splnenie tejto povinnosti. Po márnom uplynutí tejto lehoty nemusí súd na tieto skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy prihliadať. Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 153 a 154.

(5) Ak v dôsledku postupu podľa odseku 4 došlo k odročeniu pojednávania, trovy odročeného pojednávania znáša ten, kto odročenie zavinil.

§ 182 Záverečné reči a skončenie dokazovania

Ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.

Strana 40 Zbierka zákonov Slovenskej republiky 160/2015 Z. z.

§ 183 Dôvody odročenia pojednávania

(1) Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

(2) Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.

(3) Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.

(4) Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

§ 184 Rozhodnutie o odročení pojednávania

(1) Súd rozhodne o odročení pojednávania bezodkladne; o tom upovedomí tých, ktorí boli na pojednávanie predvolaní. Súd uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie.

(2) Ak došlo k odročeniu pojednávania z dôvodov uvedených stranou a tieto dôvody neboli súdu následne preukázané alebo ich nemožno považovať za dôležité, súd môže rozhodnúť, že na ďalšie návrhy o odročenie pojednávania nebude prihliadať.

(3) Ak súd rozhodne podľa odseku 2, uloží strane, aby sa na ďalšie pojednávanie dostavila alebo si na toto pojednávanie ustanovila zástupcu.

ŠTVRTÁ HLAVA DOKAZOVANIE

PRVÝ DIEL VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

§ 185

(1) Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

(2) Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3) Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

160/2015 Z. z. Zbierka zákonov Slovenskej republiky Strana 41

§ 186

(1) Skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú.

(2) Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

§ 187 Dôkazné prostriedky

(1) Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

(2) Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

§ 188 Vykonávanie dôkazov

(1) Súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.

(2) Súd vykonáva dôkaz mimo pojednávania, ak je to možné a účelné. Strany majú právo byť prítomné na takto vykonávanom dokazovaní. Vykonanie dôkazu mimo pojednávania súd stranám oznamuje spravidla päť dní vopred. Ak bolo nariadené pojednávanie, oboznámi súd strany s výsledkami dokazovania na tomto pojednávaní.

§ 189 Edičná povinnosť

Súd môže uložiť tomu, kto má vec potrebnú na zistenie skutkového stavu, aby ju predložil.

§ 190 Informačná povinnosť

Každý je povinný na požiadanie súdu bezodkladne písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie súdu. Ustanovenie o zachovávaní mlčanlivosti pri výpovedi svedka podľa § 203 sa použije primerane.

§ 191 Hodnotenie dôkazov

(1) Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

(2) Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

Strana 42 Zbierka zákonov Slovenskej republiky 160/2015 Z. z.

§ 192 Domnienka

Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.

§ 193 Viazanosť súdu inými rozhodnutiami

Súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

§ 194 Prejudicialita

(1) Otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť.

(2) Ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.

DRUHÝ DIEL DÔKAZNÉ PROSTRIEDKY

Prvý oddiel Výsluch strany

§ 195

(1) Na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie § 150 ods. 2 tým nie je dotknuté.

(2) Ak súd nariadi výsluch podľa odseku 1, strany sú povinné ustanoviť sa na výsluch. O tom musia byť poučené.

(3) Súd môže výnimočne z dôvodov hospodárnosti strane uložiť, aby na otázky o tvrdených skutočnostiach odpovedala písomne, ak možno predpokladať, že tento postup bude dostatočný; tým nie je dotknutá povinnosť podľa odseku 2.

(4) Na postup podľa odsekov 1 a 3 sa ustanovenie o zachovávaní mlčanlivosti pri výpovedi svedka podľa § 203 použije primerane.

Druhý oddiel Výsluch svedka

§ 196

(1) Súd môže na návrh nariadiť výsluch svedka.

(2) Ak súd nariadi výsluch podľa odseku 1, každá fyzická osoba je povinná dostaviť sa na

160/2015 Z. z. Zbierka zákonov Slovenskej republiky Strana 43

predvolanie na súd a vypovedať ako svedok. Súd svedka poučí o jeho povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede a o jeho práve odoprieť výpoveď.

(3) Súd môže výnimočne z dôvodov hospodárnosti svedkovi uložiť, aby na otázky odpovedal písomne; tým nie je dotknutá povinnosť podľa odseku 2. Zároveň svedka poučí o jeho povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede a o jeho práve odoprieť výpoveď. Trovy spojené s písomnou výpoveďou svedka znáša strana, ktorá jeho výsluch navrhla.

§ 197 Návrh na výsluch svedka

(1) Ak strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na pojednávaní; o tejto skutočnosti vopred upovedomí súd a protistranu.

(2) Ak nemožno postupovať podľa odseku 1, požiada strana súd o predvolanie svedka. V návrhu na výsluch svedka sa uvedie meno, priezvisko, prípadne dátum narodenia svedka, adresa, z ktorej možno svedka predvolať, a označenie skutočností, ktoré majú byť výsluchom svedka preukázané. Ak nie je adresa svedka strane známa, súd svedka predvolá z adresy evidovanej v registri obyvateľov Slovenskej republiky.

§ 198 Predvolanie svedka

(1) Ak súd svedka predvolá, v predvolaní označí strany a predmet konania.

(2) Ak nemožno svedka predvolať z adresy označenej stranou, súd ho predvolá z adresy evidovanej v registri obyvateľov Slovenskej republiky.

(3) Ak sa nepodarí prítomnosť svedka zabezpečiť, súd návrh na výsluch svedka zamietne.

§ 199 Prítomnosť svedka na pojednávaní

(1) Súd dbá, aby výpoveď svedka nebola ovplyvnená jeho prítomnosťou na pojednávaní. Každého svedka súd vyslúchne samostatne, v neprítomnosti svedkov, ktorých ešte nevyslúchol.

(2) Svedkovia, ktorých výpovede si odporujú, môžu byť vyslúchnutí spoločne.

§ 200 Postup pred výsluchom svedka

(1) Pred výsluchom svedka zistí súd jeho totožnosť. Súd zistí najmä meno a priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu svedka a jeho vzťah k stranám. Iné údaje o svedkovi súd zistí, ak možno predpokladať, že tieto údaje budú potrebné na konanie.

(2) Po vykonaní úkonov podľa odseku 1 súd svedka poučí o jeho práve na svedočné.

§ 201 Odopretie výpovede svedka

(1) Svedok môže odoprieť výpoveď len vtedy, ak by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám alebo ak by výpoveďou porušil spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená ako osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou ústne alebo písomne pod podmienkou zachovať mlčanlivosť.

Strana 44 Zbierka zákonov Slovenskej republiky 160/2015 Z. z.

(2) Svedok je povinný oznámiť odopretie výpovede bezodkladne po tom, ako sa o povinnosti svedčiť dozvedel. Dôvody odopretia výpovede musí preukázať; o dôvodnosti odopretia výpovede rozhoduje súd.

§ 202 Postup pri výsluchu svedka

(1) Súd vyzve svedka, aby súvisle opísal všetko, čo vie o predmete výsluchu. Následne môžu svedkovi klásť otázky strany, súd a so súhlasom súdu aj iné subjekty prítomné na pojednávaní.

(2) Svedkovi sa nesmú klásť otázky, ktoré navádzajú na odpoveď, otázky klamlivé, otázky nesúvisiace s predmetom konania ani otázky, ktoré by obsahovali skutočnosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho výpovede.

§ 203 Zachovávanie mlčanlivosti pri výpovedi svedka

(1) Svedok je pri svojej výpovedi povinný zachovávať mlčanlivosť o údajoch chránených podľa osobitného predpisu a inú zákonom ustanovenú alebo štátom uznanú povinnosť mlčanlivosti. Svedok je povinný oznámiť zákaz výpovede bezodkladne po tom, ako sa o povinnosti svedčiť dozvedel. Dôvody zákazu výpovede musí preukázať; o dôvodnosti zákazu výpovede rozhoduje súd.

(2) Výsluch svedka, ktorý je pri svojej výpovedi povinný zachovávať mlčanlivosť, možno vykonať len vtedy, ak svedka na podnet súdu oslobodil od povinnosti mlčanlivosti príslušný orgán alebo ten, v koho záujme má túto povinnosť. To platí primerane i tam, kde sa vykonáva dôkaz inak ako výsluchom.

Tretí oddiel Listina

§ 204

Dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

§ 205 Verejné listiny

Listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.

Štvrtý oddiel Odborné vyjadrenie a znalecké dokazovanie

§ 206

Ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby.

160/2015 Z. z. Zbierka zákonov Slovenskej republiky Strana 45

§ 207 Znalecké dokazovanie

(1) Ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok.

(2) V písomnom znaleckom posudku znalec odpovie na položené otázky; nevyjadruje sa k právnemu posúdeniu veci.

(3) Návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom je prípustný len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore.

§ 208 Vykonanie znaleckého dokazovania

(1) Znalecký posudok sa vyhotovuje písomne, ak súd nerozhodne inak.

(2) Písomný znalecký posudok súd doručí stranám; v odôvodnených prípadoch ich len upovedomí o predložení znaleckého posudku znalcom.

(3) Ak je to účelné, môže súd znalca vyslúchnuť o skutočnostiach uvádzaných v znaleckom posudku.

§ 209 Súkromný znalecký posudok

(1) Súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd.

(2) Ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.

(3) Ak sa súkromný znalecký posudok vyhotovuje v priebehu konania, súd umožní znalcovi nahliadnuť do spisu alebo sa inak oboznámiť s informáciami potrebnými na vypracovanie znaleckého posudku.

§ 210 Súčinnosť strán a tretích osôb

Strane, prípadne aj inej osobe môže súd uložiť, aby sa dostavila k znalcovi, predložila mu potrebné veci, podala mu potrebné vysvetlenia, podrobila sa lekárskemu vyšetreniu, prípadne krvnej skúške, alebo aby niečo vykonala, alebo znášala, ak je to na účely znaleckého dokazovania potrebné. Ustanovenie o zachovávaní mlčanlivosti § 203 sa použije primerane.

Strana 46 Zbierka zákonov Slovenskej republiky 160/2015 Z. z.

Piaty oddiel Obhliadka

§ 211

(1) Obhliadka veci, ktorú možno dopraviť na súd, sa vykoná na pojednávaní.

(2) Obhliadka veci, ktorú nemožno dopraviť na súd, sa vykonáva na mieste. Súd na ňu predvolá tých, ktorí sa predvolávajú na pojednávanie.

(3) Kto má vec, ktorá má byť predmetom obhliadky, je povinný ju na vyzvanie súdu predložiť alebo sprístupniť. Vo výzve ho súd poučí, že ak vec nepredloží alebo nesprístupní, môže mu byť uložená poriadková pokuta. Ustanovenie o odopretí výpovede svedka podľa § 201 a o zachovávaní mlčanlivosti pri výpovedi svedka podľa § 203 sa použije primerane.

PIATA HLAVA SÚDNE ROZHODNUTIA

PRVÝ DIEL ROZSUDOK

§ 212

(1) Rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej.

(2) Rozsudkom sa rozhoduje o celej prejednávanej veci. Ak je to účelné, súd môže rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe alebo dôvode.

§ 213 Čiastočný rozsudok

Ak niektorý z viacerých žalobou uplatnených procesných nárokov alebo časť uplatneného procesného nároku sa v priebehu konania stali nespornými, môže súd rozhodnúť o tomto procesnom nároku alebo o jeho časti čiastočným rozsudkom.

§ 214 Medzitýmny rozsudok

(1) Ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom.

(2) Súd môže na návrh strany medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť, či tu je, alebo nie je právo, od ktorého celkom alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej.

(3) Do právoplatnosti medzitýmneho rozsudku súd nekoná o žalobou uplatnenom procesnom nároku.

§ 215

(1) Súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

(2) Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

160/2015 Z. z. Zbierka zákonov Slovenskej republiky Strana 47

§ 216

(1) Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

(2) Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

§ 217

(1) Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

(2) Ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

§ 218

(1) Obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

(2) Výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj v cudzej mene.

(3) Výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj iným nezameniteľným spôsobom než vyčíslením, najmä s odkazom na presný spôsob určenia, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

§ 219

(1) Rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.

(2) Rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré vyhláseniu predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na 30 dní; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený; neprítomným stranám ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia o odročení pojednávania sa v tomto prípade nepoužijú.

(3) Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

(4) Len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

§ 220

(1) V písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách "V mene Slovenskej republiky" uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné označenie strán a ich zástupcov, iných subjektov, označenie prejednávaného sporu, výrok, odôvodnenie, poučenie o lehote na podanie odvolania, o tom, na ktorý súd sa odvolanie podáva a o náležitostiach odvolania, poučenie o možnosti exekúcie a deň a miesto vyhlásenia.

(2) V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

Strana 48 Zbierka zákonov Slovenskej republiky 160/2015 Z. z.

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

(3) Ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

(4) Jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku sa označujú arabskými číslicami.

§ 221

Písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak

a) je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, alebo

b) to ustanovuje tento zákon.

§ 222

Písomné vyhotovenie rozsudku podpisuje sudca. Ak ho nemôže podpísať sudca, podpíše ho iný poverený sudca; dôvod sa na písomnom vyhotovení poznamená.

§ 223 Doručovanie rozsudku

(1) Rozsudok súd doručuje stranám do vlastných rúk.

(2) Rozsudok, v ktorom súd použil ustanovenia predpisov o ochrane hospodárskej súťaže, zašle protimonopolnému úradu. Ak použil Čl. 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, súd zašle rozsudok protimonopolnému úradu a Komisii.

(3) Rozsudok sa vyhotoví a odošle do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia, ak predseda súdu zo závažných dôvodov nerozhodne inak.

§ 224

Súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

§ 225

(1) Ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

(2) Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne.

(3) Návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku.

Právop la tnosť rozsudku a vykonate ľnosť rozsudku

§ 226

Právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú

160/2015 Z. z. Zbierka zákonov Slovenskej republiky Strana 49

nezmeniteľnosť rozhodnutia.

§ 227

(1) Doručený rozsudok, ktorý nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.

(2) Ak proti rozsudku nemožno podať odvolanie, je právoplatný doručením.

§ 228 Subjektívna záväznosť rozsudku

(1) Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.

(2) Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.

§ 229

Právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav.

§ 230

Ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

§ 231

Rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

§ 232

(1) Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.

(2) Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

(3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

(4) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

§ 233

Na návrh strany, ktorej by inak hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej škody alebo inej ujmy, súd môže vo výroku rozsudku vysloviť, že rozsudok je vykonateľný doručením; taký výrok sa na účely odvolania považuje za uznesenie.

Strana 50 Zbierka zákonov Slovenskej republiky 160/2015 Z. z.

DRUHÝ DIEL UZNESENIE

Prvý oddiel Rozhodovanie uznesením

§ 234

(1) Súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.

(2) Ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

§ 235

(1) Uznesenie sa vyhlási verejne, ak bolo vydané na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu.

(2) Uznesenie súd vyhotoví písomne a doručí ho, ak je proti nemu prípustné odvolanie, ak to je pre vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa v konaní ukladá nejaká povinnosť.

§ 236

V písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.

§ 237 Viazanosť súdu uznesením

(1) Súd je viazaný uznesením, len čo ho vyhlásil; ak nebolo vyhlásené, len čo ho vydal.

(2) Súd nie je viazaný uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania.

§ 238 Právoplatnosť uznesenia a vykonateľnosť uznesenia

(1) Doručené uznesenie, ktoré nemožno napadnúť odvolaním alebo sťažnosťou, je právoplatné.

(2) Ak proti uzneseniu nemožno podať odvolanie alebo sťažnosť, je právoplatné doručením.

(3) Ak uznesenie ukladá povinnosť plniť, lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie vykonateľné. Ak uznesenie neukladá povinnosť plniť, je ním subjekt viazaný doručením.

Druhý oddiel Sťažnosť

§ 239 Prípustnosť sťažnosti

(1) Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

(2) Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

160/2015 Z. z. Zbierka zákonov Slovenskej republiky Strana 51

Sub jekty oprávnené podať s ťažnosť

§ 240

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

§ 241

Prokurátor môže podať sťažnosť, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil.

§ 242 Lehota na podanie sťažnosti

Sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

Nálež i tos t i s ťažnost i

§ 243

V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.

§ 244

Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.

§ 245

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

§ 246

Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

§ 247 Účinky sťažnosti

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie právoplatnosť.

Konanie a rozhodnut ie o sťažnost i

§ 248

O sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

§ 249

Súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

Strana 52 Zbierka zákonov Slovenskej republiky 160/2015 Z. z.

§ 250

(1) Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

(2) Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

ŠIESTA HLAVA TROVY KONANIA

§ 251

Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

§ 252

Každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

§ 253 Trovy dôkazu

(1) Ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok.

(2) Ak súd ustanoví znalca a strane nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania.

(3) Ak strana v lehote určenej súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná.

§ 254 Oslobodenie od súdneho poplatku

(1) Súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú pomery strany.

(2) Priznané oslobodenie od súdneho poplatku súd kedykoľvek počas konania odníme, a to i so spätnou účinnosťou, ak sa do právoplatného skončenia konania preukáže, že pomery strany neodôvodňujú alebo neodôvodňovali oslobodenie od súdneho poplatku.

Náhrada t rov konania

§ 255

(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

§ 256

(1) Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

(2) Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu

160/2015 Z. z. Zbierka zákonov Slovenskej republiky Strana 53

týchto trov protistrane.

§ 257

Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

§ 258

(1) Svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.

(2) Náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov súd prizná aj znalcovi, ak bol vyslúchnutý podľa § 208 ods. 3.

(3) Náhrada podľa odsekov 1 a 2 sa uplatňuje pri podaní výpovede, najneskôr však do desiatich dní, inak právo na náhradu podľa odsekov 1 a 2 zaniká.

§ 259

Ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

§ 260

Ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.

§ 261

Povinnosť nahradiť trovy konania nemožno uložiť prokurátorovi.

Rozhodovan ie o t rovách konania

§ 262

(1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

(3) Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

§ 263

(1) Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

(2) Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa náhrady trov konania jedného z nich.

§ 264

(1) Ak možno hodnotu nárokov alebo hodnotu, ktorá má byť základom na výpočet súdneho

Strana 54 Zbierka zákonov Slovenskej republiky 160/2015 Z. z.

poplatku, zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojho odhadu.

(2) Rovnako sa postupuje aj vtedy, ak hodnotu podľa odseku 1 síce možno zistiť znaleckým posudkom, avšak náklady na jeho vypracovanie sú v zjavnom nepomere k predmetu sporu, alebo ak má byť znalecký posudok vykonaný len na účely vyrubenia súdneho poplatku.

TRETIA ČASŤ OSOBITNÉ PROCESNÉ POSTUPY

PRVÁ HLAVA SKRÁTENÉ KONANIA A SKRÁTENÉ ROZHODNUTIA

PRVÝ DIEL PLATOBNÝ ROZKAZ

§ 265

(1) Ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie.

(2) Ak žalobca predloží spolu so žalobou platobný rozkaz na tlačive zverejnenom ministerstvom spravodlivosti na jeho webovom sídle a na vydanie platobného rozkazu sú splnené zákonom ustanovené podmienky a je zaplatený súdny poplatok, súd vydá platobný rozkaz najneskôr do desiatich pracovných dní od splnenia týchto podmienok.

(3) Ak súd nevydá platobný rozkaz, postupuje podľa § 168 ods. 1.

§ 266 Doručovanie platobného rozkazu

(1) Platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk.

(2) Na doručovanie platobného rozkazu sa nepoužijú ustanovenia § 111 ods. 3 a § 116.

(3) Ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.

§ 267 Odpor proti platobnému rozkazu

(1) Odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie § 129 sa pri nedostatku vecného odôvodnenia nepoužije. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom musí byť žalovaný v platobnom rozkaze poučený.

(2) Súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný

a) oneskorene,

b) neoprávnenou osobou alebo

160/2015 Z. z. Zbierka zákonov Slovenskej republiky Strana 55

c) bez vecného odôvodnenia; o tomto následku musí byť žalovaný poučený v platobnom rozkaze.

(3) Ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.

(4) Uznesenie o zrušení platobného rozkazu doručuje súd do vlastných rúk; žalobcovi spolu s uznesením doručí aj odpor.

§ 268

Platobný rozkaz nadobúda právoplatnosť

a) márnym uplynutím lehoty na podanie odporu,

b) dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o odmietnutí odporu podľa § 267 ods. 2 písm. c).

DRUHÝ DIEL EURÓPSKY PLATOBNÝ ROZKAZ

§ 269

Európsky platobný rozkaz je platobný rozkaz vydaný podľa osobitného predpisu.

§ 270

Návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu a odpor voči nemu sa podáva v štátnom jazyku.

§ 271

(1) Ak je odpor podaný v určenej lehote, súd nariadi pojednávanie; to neplatí, ak žalobca požiadal o ukončenie konania.

(2) Na rozhodnutie o odpore je príslušný súd, ktorý európsky platobný rozkaz vydal.

§ 272

Ustanovenia o platobnom rozkaze sa použijú primerane, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

TRETÍ DIEL ROZSUDOK PRE ZMEŠKANIE

Prvý oddiel Rozsudok pre zmeškanie žalovaného

§ 273

Súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak

a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil,

b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a

Strana 56 Zbierka zákonov Slovenskej republiky 160/2015 Z. z.

c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.

§ 274

Na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak

a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a

b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

§ 275

Odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

§ 276

Ak je v jednej veci viacero žalovaných a nejde o samostatné spoločenstvo podľa § 76, rozsudok pre zmeškanie možno vydať iba ak podmienky na jeho vydanie spĺňa každý z nich.

§ 277 Zrušenie rozsudku pre zmeškanie

(1) Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.

(2) Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.

(3) Návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

Druhý oddiel Rozsudok pre zmeškanie žalobcu

§ 278

Na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak

a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a

b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

§ 279

Odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

160/2015 Z. z. Zbierka zákonov Slovenskej republiky Strana 57

§ 280

Ak je v jednej veci viacero žalobcov a nejde o samostatné spoločenstvo podľa § 76, rozsudok pre zmeškanie možno vydať iba vtedy, ak podmienky na jeho vydanie spĺňa každý z nich.

§ 281

(1) Ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.

(2) Návrh podľa odseku 1 môže žalobca podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

ŠTVRTÝ DIEL ROZSUDOK PRE UZNANIE NÁROKU

§ 282

Ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

§ 283

Ak na strane žalovaného vystupuje viacero subjektov, je na vydanie rozsudku pre uznanie nároku potrebné, aby nárok žalobcu uznali všetci žalovaní; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.

§ 284

Ak bol nárok uznaný písomným prejavom žalovaného, nemusí súd nariaďovať pojednávanie.

§ 285

Odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.

PIATY DIEL ROZSUDOK PRE VZDANIE SA NÁROKU

§ 286

Ak sa žalobca vzdá svojho nároku úplne alebo sčasti, zamietne súd žalobu na návrh žalovaného rozsudkom pre vzdanie sa nároku.

§ 287

Ak vystupuje na strane žalobcu viacero strán, je na vydanie rozsudku pre vzdanie sa nároku potrebné, aby sa nároku vzdali všetci žalobcovia; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.

§ 288

Ak k vzdaniu sa nároku došlo písomným prejavom žalobcu, nemusí súd nariaďovať pojednávanie.

Strana 58 Zbierka zákonov Slovenskej republiky 160/2015 Z. z.

§ 289

Odôvodnenie rozsudku pre vzdanie sa nároku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre vzdanie sa nároku.

DRUHÁ HLAVA SPORY S OCHRANOU SLABŠEJ STRANY

PRVÝ DIEL SPOTREBITEĽSKÉ SPORY

Prvý oddiel Všeobecné ustanovenia

§ 290

Spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

§ 291

(1) Spotrebiteľ sa môže dať v spotrebiteľskom spore zastupovať právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ môže mať len jedného takto zvoleného zástupcu.

(2) Ustanovenia prvej časti piatej hlavy piateho dielu tohto zákona tým nie sú dotknuté.

(3) Ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom, ustanovenie § 296 sa nepoužije.

§ 292 Poučovacia povinnosť

Súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k spotrebiteľovi vhodným spôsobom spotrebiteľa poučí o

a) možnosti zastúpenia,

b) jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práv.

§ 293 Osobitné ustanovenie o spojení vecí

(1) Ustanovenia o spojení vecí sa nepoužijú, ibaže by predmetom konaní boli spotrebiteľské spory.

(2) Súd vylúči na samostatné konanie nárok uplatnený vzájomnou žalobou, ktorý nie je spotrebiteľským sporom.

§ 294 Osobitné ustanovenie o zmene žaloby

Zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ.

160/2015 Z. z. Zbierka zákonov Slovenskej republiky Strana 59

Osob i tné ustanoven ia o dokazovan í

§ 295

Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

§ 296

Spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

§ 297 Osobitné ustanovenia o pojednávaní

Súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak

a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,

b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

Osob i tné ustanoven ia o rozhodnut iach

§ 298

(1) Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

(2) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

§ 299

(1) Ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie sa nepoužijú, ak by mal byť tento rozsudok vydaný v neprospech spotrebiteľa.

(2) Ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaným je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak spotrebiteľská zmluva alebo iné zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou obsahujú zmluvnú podmienku, ktorá je neprijateľná.

§ 300

Na konanie podľa tohto oddielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.

Strana 60 Zbierka zákonov Slovenskej republiky 160/2015 Z. z.

Druhý oddiel Konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach

§ 301

Konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach je konanie, v ktorom súd skúma neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a nekalé obchodné praktiky nezávisle od okolností konkrétneho prípadu.

§ 302

Žalobu podľa § 301 môže proti dodávateľovi podať iba právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa a orgán dohľadu podľa osobitného predpisu.

§ 303

(1) Na konanie sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(2) Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré neboli navrhnuté, ak je to nevyhnutné na rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

(3) Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania sa nepoužijú.

§ 304

Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať.

§ 305

(1) Súd vo veci samej rozhoduje rozsudkom. Ak žalobe vyhovie, vo výroku určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky a znenie tejto zmluvnej podmienky výslovne uvedie alebo vo výroku určí, že obchodná praktika je nekalá; inak žalobu zamietne.

(2) Ak súd právoplatne určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky alebo určí, že obchodná praktika je nekalá, žalobca je oprávnený vhodnou formou zabezpečiť zverejnenie tohto rozsudku.

(3) Ak súd určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky alebo určí, že obchodná praktika je nekalá, zakáže žalovanému používať túto zmluvnú podmienku alebo zmluvnú podmienku s rovnakým významom vo všetkých spotrebiteľských zmluvách alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou alebo žalovanému zakáže používať nekalú obchodnú praktiku.

§ 306 Účinky rozsudku

Výrok právoplatného rozsudku podľa § 305 je záväzný pre každého.

DRUHÝ DIEL ANTIDISKRIMINAČNÉ SPORY

§ 307

Antidiskriminačný spor je spor, ktorý sa týka porušenia zásady rovnakého zaobchádzania podľa

160/2015 Z. z. Zbierka zákonov Slovenskej republiky Strana 61

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou.

§ 308

Strana sa môže dať v antidiskriminačnom spore zastupovať osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou. Ustanovenia prvej časti piatej hlavy piateho dielu tohto zákona tým nie sú dotknuté.

§ 309

Súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k žalobcovi vhodným spôsobom žalobcu poučí o

a) možnosti zastúpenia,

b) jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práv.

§ 310

Nárok uplatnený vzájomnou žalobou, ktorý nie je antidiskriminačným sporom, súd vylúči na samostatné konanie.

§ 311

Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré žalobca nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

§ 312

Žalobca môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

§ 313

(1) Ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie sa nepoužijú, ak by mal byť tento rozsudok vydaný v neprospech žalobcu.

(2) Ustanovenia o rozsudku pre vzdanie sa nároku sa nepoužijú.

§ 314

Súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak s tým žalobca súhlasí.

§ 315

(1) Na konanie podľa tohto dielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.

(2) Ustanovenia tohto zákona sa použijú, ak predpisy o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou neustanovujú inak.

Strana 62 Zbierka zákonov Slovenskej republiky 160/2015 Z. z.

TRETÍ DIEL INDIVIDUÁLNE PRACOVNOPRÁVNE SPORY

§ 316

(1) Individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov.

(2) Za individuálny pracovnoprávny spor sa považuje aj spor, ktorý vyplýva zo zásady rovnakého zaobchádzania, ak súvisí s individuálnym pracovnoprávnym sporom.

§ 317

Zamestnanec sa môže dať v individuálnom pracovnoprávnom spore zastupovať odborovou organizáciou. Ustanovenia prvej časti piatej hlavy piateho dielu tohto zákona tým nie sú dotknuté.

§ 318

Súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k zamestnancovi vhodným spôsobom zamestnanca poučí o

a) možnosti zastúpenia,

b) jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práv.

§ 319

Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz; na tento účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

§ 320

Zamestnanec môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

§ 321

Ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie sa nepoužijú, ak by mal byť tento rozsudok vydaný v neprospech zamestnanca.

§ 322

Súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak s tým strany súhlasia a neodporuje to účelu tohto zákona.

§ 323

Na konanie podľa tohto dielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.

160/2015 Z. z. Zbierka zákonov Slovenskej republiky Strana 63

TRETIA HLAVA NEODKLADNÉ OPATRENIA, ZABEZPEČOVACIE OPATRENIA A INÉ OPATRENIA SÚDU

PRVÝ DIEL NEODKLADNÉ OPATRENIA A ZABEZPEČOVACIE OPATRENIA

§ 324

(1) Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

(2) Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

(3) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

§ 325 Obsah neodkladného opatrenia

(1) Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

(2) Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje,

b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,

c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,

d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,

e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia,

f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje,

g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená,

h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

(3) Za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

§ 326 Náležitosti návrhu neodkladného opatrenia

(1) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Strana 64 Zbierka zákonov Slovenskej republiky 160/2015 Z. z.

(2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

§ 327

Ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

Nar iaden ie neodk ladného opat ren ia

§ 328

(1) Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

(2) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

(3) Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

§ 329

(1) Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

(2) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

(3) Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

§ 330

(1) Súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

(2) Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

§ 331 Doručenie uznesenia o neodkladnom opatrení

(1) Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

(2) Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.

160/2015 Z. z. Zbierka zákonov Slovenskej republiky Strana 65

(3) Ak je uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, podkladom na zápis do osobitného registra, je súd povinný odoslať uznesenie v lehote podľa odseku 2 aj príslušnému orgánu, ktorý osobitný register vedie.

§ 332 Vykonateľnosť neodkladného opatrenia

(1) Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(2) Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

Zánik a zrušen ie neodk ladného opat ren ia

§ 333

Neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

§ 334

Súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

§ 335

(1) Neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.

(2) Neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej odvolací súd aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým rozhodnutie súdu prvej inštancie mení tak, že žalobu zamieta, alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. To platí primerane aj na dovolacie konanie.

(3) Súd v rozhodnutí, ktorým zamietol žalobu iba v časti alebo ktorým zastavil konanie iba v časti, vysloví, či neodkladné opatrenie zrušuje alebo ponecháva v platnosti, zohľadňujúc stav konania vo veci samej.

§ 336

(1) Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

(2) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.

(3) Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.

(4) Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.

§ 337

(1) Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá

Strana 66 Zbierka zákonov Slovenskej republiky 160/2015 Z. z.

povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

(2) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

(3) Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

§ 338

Ak bolo neodkladné opatrenie nariadené po skončení konania vo veci samej alebo ak skôr nariadené neodkladné opatrenie trvá aj po skončení konania vo veci samej, súd uznesenie o neodkladnom opatrení na návrh zruší, ak

a) vzhľadom na stav exekučného konania už nie je potrebné alebo

b) navrhovateľ mohol podať návrh na vykonanie exekúcie, ale tak v primeranom čase neurobil.

§ 339

O zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť bez pojednávania. V prípadoch neodkladného opatrenia podľa § 334 a 338 majú dotknuté subjekty právo vyjadriť sa k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia.

§ 340 Náhrada škody a inej ujmy

(1) Ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.

(2) Odsek 1 sa nepoužije, ak bolo nariadené neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e); všeobecné ustanovenia o zodpovednosti za škodu tým nie sú dotknuté.

Neodk ladné opat ren ie vo vec iach práva duševného v las tn íc tva

§ 341

(1) Neodkladným opatrením môže súd nariadiť strane, aby sa zdržala konania, ktorým ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva.

(2) Ak sa neodkladné opatrenie nariaďuje pred konaním vo veci samej, súd určí lehotu na podanie žaloby; márnym uplynutím tejto lehoty neodkladné opatrenie zaniká.

(3) Súd môže na návrh úspešného žalobcu priznať právo zverejniť rozsudok alebo jeho časť na trovy žalovaného; vo výroku rozsudku určí rozsah, formu, spôsob zverejnenia a výšku trov zverejnenia rozsudku, prípadne výšku preddavku, ktorý je potrebné zložiť žalobcovi, ktorého žalobe sa vyhovelo.

§ 342

(1) Navrhovateľ neodkladného opatrenia môže navrhnúť, aby ten, kto ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva, mohol namiesto zdržania sa takého konania zložiť zábezpeku do úschovy súdu na náhradu škody alebo inej ujmy vzniknutej ohrozovaním alebo porušovaním

160/2015 Z. z. Zbierka zákonov Slovenskej republiky Strana 67

práva duševného vlastníctva. O výške zábezpeky rozhodne súd uznesením, v ktorom určí výšku zábezpeky, ako aj lehotu, v ktorej je potrebné zábezpeku zložiť.

(2) Zo zloženej zábezpeky podľa odseku 1 sa uspokojí právoplatne priznaná náhrada škody alebo inej ujmy. Povinnosť nahradiť škodu alebo inú ujmu, ktorá nebola z tejto zábezpeky uspokojená, tým nie je dotknutá.

(3) Súd vráti zloženú zábezpeku, ak

a) bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa odseku 1 právoplatne zamietnutý,

b) bolo konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia právoplatne zastavené,

c) navrhovateľ nepodal v lehote určenej súdom žalobu vo veci samej alebo

d) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo.

Zabezpečovac ie opat ren ie

§ 343

(1) Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

(2) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

(3) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

§ 344

Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

DRUHÝ DIEL INÉ OPATRENIA SÚDU

Zabezpečen ie dôkazu a zabezpečen ie dôkazného prost r iedku

§ 345

(1) Pred začatím konania, počas konania a po skončení konania vo veci samej možno na návrh zabezpečiť dôkaz alebo dôkazný prostriedok, ak je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami.

(2) Na zabezpečenie dôkazu sa primerane použijú ustanovenia o dokazovaní.

§ 346 Zabezpečenie dôkazného prostriedku vo veciach práva duševného vlastníctva

Pred začatím konania, počas konania a po skončení konania vo veci samej môže súd na návrh toho, koho práva duševného vlastníctva boli ohrozené alebo porušené a kto osvedčil ohrozenie alebo porušenie práva duševného vlastníctva na účely vykonania dôkazu, uznesením o zabezpečení dôkazného prostriedku zabezpečiť

a) tovar alebo vzorku tovaru, ktorým dochádza k ohrozovaniu alebo porušovaniu práva duševného vlastníctva,

Strana 68 Zbierka zákonov Slovenskej republiky 160/2015 Z. z.

b) materiál a nástroje, ktoré sa použili na výrobu alebo rozširovanie tovaru uvedeného v písmene a), alebo

c) dokumentáciu súvisiacu s tovarom uvedeným v písmene a).

§ 347

(1) Ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné, súd môže uložiť navrhovateľovi uznesením povinnosť zložiť zábezpeku určenú na zabezpečenie náhrady škody alebo inej ujmy, ktorá by vznikla zabezpečením dôkazného prostriedku. Výšku zábezpeky a lehotu na jej zloženie určí súd podľa okolností prípadu, najmä podľa spôsobu zabezpečenia, povahy a rozsahu zabezpečenia dôkazného prostriedku. Ak je navrhovateľov viac, sú povinní zložiť zábezpeku spoločne a nerozdielne.

(2) Ak si zabezpečenie dôkazného prostriedku vyžiada trovy, súd uloží navrhovateľovi, aby zložil primeraný preddavok na trovy zabezpečenia dôkazného prostriedku.

(3) Ak navrhovateľ v súdom určenej lehote nezloží zábezpeku podľa odseku 1 alebo primeraný preddavok podľa odseku 2, súd uznesenie o zabezpečení dôkazného prostriedku nevydá a konanie zastaví; zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

§ 348

(1) Uznesenie o zabezpečení dôkazného prostriedku súd vydá aj bez výsluchu strán.

(2) V uznesení o zabezpečení dôkazného prostriedku súd strane uloží, aby vydala dôkazný prostriedok do úschovy súdu alebo iného vhodného uschovávateľa, inak jej bude dôkazný prostriedok odobratý; zároveň navrhovateľovi uloží, aby v určenej lehote podal žalobu.

§ 349

Uznesenie o zabezpečení dôkazného prostriedku a uznesenie o povinnosti zložiť zábezpeku podľa § 347 ods. 1 sa strane, ktorá dôkazným prostriedkom disponuje, doručuje až pri uskutočnení zabezpečenia dôkazného prostriedku.

§ 350

(1) Uznesenie o zabezpečení dôkazného prostriedku súd aj bez návrhu zruší, ak

a) navrhovateľ nepodal žalobu v lehote určenej súdom,

b) v konaní vo veci samej bol vykonaný dôkaz zabezpečeného dôkazného prostriedku,

c) konanie vo veci samej bolo právoplatne skončené bez toho, aby bol v ňom vykonaný dôkaz zabezpečeného dôkazného prostriedku,

d) odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, alebo

e) navrhovateľ nezložil zvýšenú zábezpeku, ak súd o jej zvýšení rozhodol.

(2) Súd môže zrušiť uznesenie o zabezpečení dôkazného prostriedku, ak

a) o to požiada strana, ktorej zabezpečením dôkazného prostriedku môže preukázateľne vzniknúť škoda alebo iná ujma,

b) strana, ktorej sa ukladá povinnosť vydať do úschovy dôkazný prostriedok, navrhne, že zloží do úschovy súdu alebo iného vhodného uschovávateľa zábezpeku na náhradu škody alebo inej ujmy, ktorá by mohla vzniknúť navrhovateľovi zrušením uznesenia o zabezpečení dôkazného prostriedku; výšku zábezpeky a lehotu na jej zloženie určí súd so zreteľom na povahu

160/2015 Z. z. Zbierka zákonov Slovenskej republiky Strana 69

a okolnosti sporu, najmä podľa výšky škody alebo inej ujmy hroziacej navrhovateľovi, alebo

c) je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

(3) Zabezpečený dôkazný prostriedok sa po právoplatnosti uznesenia o zrušení zabezpečenia dôkazného prostriedku vráti tomu, kto ho vydal alebo komu bol odobratý.

§ 351

(1) Navrhovateľ zodpovedá za škodu alebo inú ujmu, ktorá vznikla zabezpečením dôkazného prostriedku, ibaže by ku škode alebo inej ujme došlo aj inak.

(2) Právo podľa odseku 1 možno uplatniť žalobou na náhradu škody alebo inej ujmy do troch mesiacov odo dňa

a) zrušenia uznesenia o zabezpečení dôkazného prostriedku z dôvodu, že navrhovateľ nepodal žalobu vo veci samej,

b) právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí návrhu na zabezpečenie dôkazného prostriedku,

c) právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania o návrhu na zabezpečenie dôkazného prostriedku alebo

d) právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

(3) Zmeškanie lehoty podľa odseku 2 nemožno odpustiť.

(4) Právoplatne priznaná náhrada škody alebo inej ujmy sa uspokojí zo zábezpeky zloženej navrhovateľom; ak táto zábezpeka nepostačuje na uspokojenie všetkých poškodených, súd ju rozdelí medzi nich pomerne. Povinnosť navrhovateľa nahradiť škodu alebo inú ujmu, ktorá nebola uspokojená z tejto zábezpeky, nie je dotknutá.

(5) Po uspokojení nároku podľa odseku 1 zvyšnú časť zloženej zábezpeky súd vráti navrhovateľovi.

§ 352

(1) Náhrada škody alebo inej ujmy právoplatne priznaná navrhovateľovi sa uspokojí zo zábezpeky zloženej tým, komu sa uložila povinnosť, aby dôkazný prostriedok vydal. Povinnosť nahradiť škodu alebo inú ujmu, ktorá nebola uspokojená z tejto zábezpeky, nie je dotknutá.

(2) Po uspokojení nároku podľa odseku 1 zvyšnú časť zábezpeky súd vráti tomu, kto ju zložil.

§ 353

Súd vráti navrhovateľovi zábezpeku, ak

a) v lehote podľa § 351 nebola podaná žaloba na náhradu škody alebo

b) bola podaná žaloba na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej zabezpečením dôkazného prostriedku a je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

ŠTVRTÁ HLAVA SPOLOČNÉ USTANOVENIE

§ 354

Na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.

Strana 70 Zbierka zákonov Slovenskej republiky 160/2015 Z. z.

ŠTVRTÁ ČASŤ OPRAVNÉ PROSTRIEDKY

PRVÁ HLAVA ODVOLANIE

Pr ípustnosť odvo lan ia

§ 355

(1) Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

(2) Proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

§ 356

Odvolanie nie je prípustné proti rozsudku

a) vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia,

b) pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

§ 357

Odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o

a) zastavení konania,

b) odmietnutí podania vo veci samej,

c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,

d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,

e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1,

f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,

g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,

h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,

i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,

j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,

k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,

l) zabezpečení dôkazného prostriedku,

m) nároku na náhradu trov konania,

n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,

o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

§ 358

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

160/2015 Z. z. Zbierka zákonov Slovenskej republiky Strana 71

Sub jekty oprávnené podať odvo lan ie

§ 359

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

§ 360

(1) Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77.

(2) V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359.

(3) Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi.

§ 361

(1) Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil.

(2) Prokurátor môže do konania vstúpiť aj po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť.

§ 362 Lehota na podanie odvolania

(1) Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

(3) Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia.

(4) Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania.

Nálež i tos t i odvo lan ia

§ 363

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

§ 364

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Strana 72 Zbierka zákonov Slovenskej republiky 160/2015 Z. z.

§ 365 Odvolacie dôvody

(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

§ 366 Novoty v odvolacom konaní

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

§ 367 Účinky odvolania

(1) Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

(2) Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

(3) Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti

160/2015 Z. z. Zbierka zákonov Slovenskej republiky Strana 73

výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Dispoz ičné procesné úkony s predmetom konania

§ 368

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

§ 369

(1) Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

(2) Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.

(3) Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

(4) Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

§ 370

(1) Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

(2) Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

(3) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

§ 371

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

§ 372

V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Úkony súdu prve j inš tanc ie

§ 373

(1) Ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

(2) Po odstránení vád podľa odseku 1 súd prvej inštancie rozhodne o vyrubení súdneho poplatku za podané odvolanie a o návrhoch na oslobodenie od súdneho poplatku.

(3) Odvolanie doručí súd prvej inštancie ostatným subjektom, a ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, vyzve ich, aby sa k odvolaniu vyjadrili, a určí na vyjadrenie lehotu nie

Strana 74 Zbierka zákonov Slovenskej republiky 160/2015 Z. z.

kratšiu ako desať dní.

(4) Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

§ 374

(1) Súd prvej inštancie doručí odvolateľovi vyjadrenie k odvolaniu a umožní mu vyjadriť sa k nemu najneskôr v lehote desať dní od doručenia.

(2) K vyjadreniu odvolateľa podľa odseku 1 môže protistrana podať vyjadrenie v lehote desať dní od jej doručenia.

(3) Podania podľa odsekov 1 a 2 doručí súd prvej inštancie ostatným subjektom. Ďalšie podania strán sa doručujú, len ak je to potrebné na zachovanie práva na spravodlivý proces.

§ 375

Ak odvolanie smeruje proti uzneseniu, proti ktorému nie je prípustné, odvolanie sa predloží odvolaciemu súdu až po vydaní rozhodnutia vo veci samej.

§ 376 Autoremedúra

Ak bolo podané odvolanie proti uzneseniu, súd prvej inštancie môže uznesenie zrušiť, ak odvolaniu v celom rozsahu vyhovie a z uznesenia nenadobudla doposiaľ práva iná osoba ako odvolateľ.

§ 377

Po vykonaní úkonov podľa § 373 až 375 predloží súd prvej inštancie bezodkladne vec odvolaciemu súdu.

§ 378 Konanie na odvolacom súde

(1) Na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Na odvolacie konanie sa nepoužije ustanovenie o pristúpení subjektov.

§ 379 Viazanosť rozsahom odvolania

Odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak

a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,

b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,

c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

§ 380 Viazanosť odvolacími dôvodmi

(1) Odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

160/2015 Z. z. Zbierka zákonov Slovenskej republiky Strana 75

(2) Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

§ 381

Odvolací súd nie je viazaný odvolacím návrhom.

§ 382

Ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

§ 383 Viazanosť skutkovým stavom

Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

§ 384 Dokazovanie na odvolacom súde

(1) Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám.

(2) Odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých stranou, ak ich nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla.

(3) Odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366.

(4) Aj bez návrhu môže odvolací súd vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky.

§ 385 Pojednávanie

(1) Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

(2) Ak odvolací súd nariadi pojednávanie, na jeho začiatku podá predseda alebo poverený člen senátu správu o doterajšom priebehu konania. Potom sa vyjadria strany a iné subjekty konania a prednesú svoje návrhy.

Rozhodnut ie o odvo lan í

§ 386

Odvolací súd odmietne odvolanie, ak

a) bolo podané oneskorene,

b) bolo podané neoprávnenou osobou,

c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo

d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

Strana 76 Zbierka zákonov Slovenskej republiky 160/2015 Z. z.

§ 387

(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

§ 388

Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

§ 389

(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo

d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

(2) Ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2, odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.

§ 390

Odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak

a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a

b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

§ 391

(1) Ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

(2) Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

(3) Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie

160/2015 Z. z. Zbierka zákonov Slovenskej republiky Strana 77

vo veci ďalej postupovať.

§ 392

Odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje rozsudok alebo mení rozsudok; inak rozhoduje uznesením.

§ 393

(1) Odvolací súd v písomnom vyhotovení rozhodnutia uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné označenie strán a ich zástupcov, iných subjektov, označenie prejednávanej veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o prípustnosti dovolania, lehote na podanie dovolania, o náležitostiach dovolania a povinnom zastúpení advokátom v dovolacom konaní, deň a miesto vyhlásenia.

(2) V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uvedie stručný obsah napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní, prípadne ďalších subjektov, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax; ustanovenia § 387 ods. 2 a 3 tým nie sú dotknuté. Odôvodnenie rozhodnutia senátu obsahuje aj pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté.

(3) Ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozhodnutia obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

(4) Jednotlivé odseky odôvodnenia rozhodnutia sa označujú arabskými číslicami.

§ 394

(1) Ak rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo prijaté jednomyseľne, sudca, ktorý nesúhlasí s väčšinovým rozhodnutím odvolacieho senátu alebo s jeho odôvodnením, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko pripojilo k rozhodnutiu a aby sa doručilo stranám.

(2) Písomné vyhotovenie rozhodnutia podpisujú všetci členovia senátu. Ak rozhodnutie nemôže podpísať predseda senátu alebo iný člen senátu, podpíšu ho zvyšní členovia senátu; dôvod sa na písomnom vyhotovení poznamená.

§ 395

Súd prvej inštancie doručí rozhodnutie o odvolaní, ak ho nedoručí odvolací súd priamo.

§ 396 Trovy odvolacieho konania

(1) Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

(2) Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

(3) Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Strana 78 Zbierka zákonov Slovenskej republiky 160/2015 Z. z.

DRUHÁ HLAVA ŽALOBA NA OBNOVU KONANIA

Pr ípustnosť ža loby na obnovu konania

§ 397

Proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak

a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní,

d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,

e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo

f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

§ 398

Žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť.

§ 399

Žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak.

Sub jekty oprávnené podať ža lobu na obnovu konania

§ 400

Žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

§ 401

Žalobu na obnovu konania môže podať intervenient, ak tvoril so stranou podľa § 400 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77.

§ 402

Prokurátor môže podať žalobu na obnovu konania, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil.

160/2015 Z. z. Zbierka zákonov Slovenskej republiky Strana 79

Lehota na podanie ža loby na obnovu konania

§ 403

(1) Žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť.

(2) Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

§ 404

Za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 po troch rokoch od právoplatnosti rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak

a) bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,

b) nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, alebo

c) ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c) až e).

§ 405

Odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania nie je prípustné.

Nálež i tos t i ža loby na obnovu konania

§ 406

V žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy konania, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje.

§ 407

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania.

§ 408

Dôvody obnovy konania možno meniť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania.

Konanie o ža lobe na obnovu konania

§ 409

Na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie.

Strana 80 Zbierka zákonov Slovenskej republiky 160/2015 Z. z.

§ 410

Žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii.

§ 411

(1) Rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný.

(2) Súd nie je viazaný rozsahom žaloby ak odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania.

§ 412

(1) Súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.

(2) Ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť plniť, môže súd na návrh odložiť jeho právoplatnosť, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa; ustanovenie § 230 tým nie je dotknuté.

(3) Právne vzťahy niekoho iného než strany nie sú odložením právoplatnosti podľa odseku 2 dotknuté.

§ 413

(1) Súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak

a) bola podaná oneskorene,

b) bola podaná neoprávnenou osobou,

c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná,

d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo

e) je zjavne nedôvodná.

(2) Ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania netreba doručovať ostatným subjektom na vyjadrenie.

§ 414

Ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu konania povolí alebo zamietne.

§ 415

(1) Právoplatnosťou rozsudku o povolení obnovy konania sa odkladá vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.

(2) Ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť plniť, právoplatnosťou rozsudku o povolení obnovy konania sa odkladá právoplatnosť napadnutého rozhodnutia.

(3) Právne vzťahy niekoho iného než strany nie sú odložením právoplatnosti podľa odseku 2 dotknuté.

160/2015 Z. z. Zbierka zákonov Slovenskej republiky Strana 81

Postup po povo len í obnovy konania

§ 416

Len čo nadobudne rozsudok o povolení obnovy konania právoplatnosť, súd bez ďalšieho vec znova prejedná. Pritom prihliadne na všetko, čo vyšlo najavo v pôvodnom konaní aj v obnovenom konaní.

§ 417

(1) Ak súd zistí, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, zamietne rozsudkom návrh na jeho zmenu.

(2) Ak súd napadnuté rozhodnutie vo veci samej zmení, novým rozhodnutím nahradí pôvodné rozhodnutie.

(3) V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd o nároku na náhradu trov pôvodného konania i obnoveného konania.

§ 418

Právne vzťahy niekoho iného než strany nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté.

TRETIA HLAVA DOVOLANIE

Pr ípustnosť dovo lan ia

§ 419

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

§ 420

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

§ 421

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

Strana 82 Zbierka zákonov Slovenskej republiky 160/2015 Z. z.

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

§ 422

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

§ 423

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Sub jekty oprávnené podať dovo lan ie

§ 424

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

§ 425

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77.

§ 426

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil.

§ 427 Lehota na podanie dovolania

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

§ 428 Náležitosti dovolania

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

160/2015 Z. z. Zbierka zákonov Slovenskej republiky Strana 83

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

§ 429

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

§ 430

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Dovo lac ie dôvody

§ 431

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

§ 432

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

§ 433

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

§ 434

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

§ 435

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Strana 84 Zbierka zákonov Slovenskej republiky 160/2015 Z. z.

Úkony súdu prve j inš tanc ie

§ 436

(1) Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ nebol riadne o povinnosti podľa § 429 poučený v odvolacom konaní, súd prvej inštancie vyzve dovolateľa na odstránenie vád a poučí ho o následkoch neodstránenia vád dovolania.

(2) Po odstránení vád podľa odseku 1 súd prvej inštancie rozhodne o vyrubení súdneho poplatku za podané dovolanie a o návrhoch na oslobodenie od súdneho poplatku.

(3) Dovolanie doručí súd prvej inštancie protistrane, vyzve ju, aby sa k dovolaniu vyjadrila a určí na vyjadrenie lehotu nie kratšiu ako desať dní. Na neskôr podané vyjadrenie sa neprihliada.

(4) Ak sa protistrana vyjadrí k dovolaniu v lehote podľa odseku 3, vyjadrenie sa doručí dovolateľovi.

§ 437

Po uplynutí lehôt podľa § 436 ods. 3 predloží súd prvej inštancie bezodkladne vec dovolaciemu súdu na rozhodnutie o dovolaní.

§ 438 Konanie na dovolacom súde

(1) Na konanie na dovolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Na dovolacie konanie sa nepoužijú ustanovenia o pristúpení subjektov, o zmene a späťvzatí žaloby a o vzájomnej žalobe.

§ 439 Viazanosť rozsahom dovolania

Dovolací súd je rozsahom dovolania viazaný okrem prípadov, ak

a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý dovolaním nebol dotknutý,

b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a dovolanie podal len niektorý zo subjektov,

c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

§ 440

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný.

§ 441

Dovolací súd nie je viazaný dovolacím návrhom.

§ 442

Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd.

160/2015 Z. z. Zbierka zákonov Slovenskej republiky Strana 85

§ 443

Dovolací súd rozhodne o dovolaní spravidla bez pojednávania; pojednávanie môže nariadiť, ak to považuje za potrebné.

§ 444

(1) Dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.

(2) Ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť plniť, dovolací súd môže na návrh odložiť jeho právoplatnosť, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa; ustanovenie § 230 tým nie je dotknuté.

(3) Právne vzťahy niekoho iného než strany nie sú odložením právoplatnosti podľa odseku 2 dotknuté.

§ 445

(1) Dovolací súd dovolacie konanie preruší aj vtedy, ak rozhodol, že požiada Európsky súd pre ľudské práva o vydanie poradného stanoviska k zásadným otázkam týkajúcim sa výkladu alebo uplatňovania práv a slobôd uvedených v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

(2) Ak je konanie podľa odseku 1 prerušené, dovolací súd môže v dovolacom konaní pokračovať, ak Európsky súd pre ľudské práva poradné stanovisko nevydal a sú na to závažné dôvody.

Rozhodnutie o dovolaní

§ 446

Ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd dovolacie konanie zastaví.

§ 447

Dovolací súd odmietne dovolanie, ak

a) bolo podané oneskorene,

b) bolo podané neoprávnenou osobou,

c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,

d) nemá náležitosti podľa § 428,

e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo

f) nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435.

§ 448

Dovolací súd zamietne dovolanie, ak dovolanie nie je dôvodné.

§ 449

(1) Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší.

(2) Dovolací súd zruší aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, len ak nápravu nemožno dosiahnuť

Strana 86 Zbierka zákonov Slovenskej republiky 160/2015 Z. z.

iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu.

(3) Dovolací súd môže zmeniť napadnuté rozhodnutie, ak je dovolanie dôvodné a mal za to, že sám môže rozhodnúť vo veci.

§ 450

Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí.

§ 451

(1) Dovolací súd rozhoduje rozsudkom, ak zamieta dovolanie proti rozsudku alebo ak mení rozsudok; inak rozhoduje uznesením.

(2) Na písomné vyhotovenie rozhodnutia sa primerane vzťahuje ustanovenie § 393 ods. 2 až 4.

(3) V odôvodnení uznesenia, ktorým bolo dovolanie odmietnuté alebo ktorým bolo konanie o dovolaní zastavené, dovolací súd stručne uvedie iba dôvod svojho rozhodnutia. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania nemusí v takom prípade odôvodňovať.

§ 452

(1) Ak dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na svoje skoršie rozhodnutia a ak sa v celom rozsahu stotožňuje s ich odôvodnením, ďalšie dôvody už neuvádzať.

(2) Ak dovolací súd dovolanie odmietne ako neprípustné alebo zamietne ako nedôvodné v prípade uvedenom v odseku 1, uloží advokátovi, ktorý dovolanie podpísal, pokutu do 500 eur. Tento advokát má postihové právo proti svojmu klientovi, len ak dovolanie podal na jeho osobitný písomný príkaz.

§ 453 Trovy dovolacieho konania

(1) Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa primerane použijú na dovolacie konanie.

(2) Ak dovolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, o nároku na náhradu trov odvolacieho konania a o nároku na náhradu trov dovolacieho konania.

(3) Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania.

Ďalší priebeh konania

§ 454

Súd, ktorému bola vec vrátená na ďalšie konanie, doručí rozhodnutie o dovolaní, ak ho nedoručí dovolací súd priamo.

160/2015 Z. z. Zbierka zákonov Slovenskej republiky Strana 87

§ 455

Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.

§ 456

Právne vzťahy niekoho iného než strany nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté.

§ 457

Právoplatné rozhodnutia dovolacieho súdu môžu byť označované popri spisovej značke konania aj priezviskom strany, ak je fyzickou osobou, názvom alebo obchodným menom strany, ak je právnickou osobou.

ŠTVRTÁ HLAVA DOVOLANIE GENERÁLNEHO PROKURÁTORA

§ 458

(1) Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu je prípustné dovolanie generálneho prokurátora, ak to vyžaduje ochrana práv a túto ochranu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

(2) Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné iba za predpokladu, že právoplatné rozhodnutie súdu porušuje právo na spravodlivý proces alebo trpí vadami ktoré majú za následok závažné porušenie práva spočívajúce v právnych záveroch, ktoré sú svojvoľné alebo neudržateľné a ak potreba zrušiť rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty.

(3) Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu strany.

§ 459

Dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné proti rozhodnutiu súdu, ktorým sa rozhodlo o dovolaní alebo o dovolaní generálneho prokurátora.

§ 460

Dovolanie generálneho prokurátora možno podať len proti tomu výroku súdneho rozhodnutia, ktoré strana namieta.

§ 461

Dovolanie podáva generálny prokurátor na dovolacom súde v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu.

§ 462

(1) V dovolaní generálneho prokurátora sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto rozhodnutie napáda.

(2) Rozsah a dôvody dovolania generálneho prokurátora možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania generálneho prokurátora.

Strana 88 Zbierka zákonov Slovenskej republiky 160/2015 Z. z.

§ 463

Dovolanie generálneho prokurátora doručí dovolací súd stranám na vyjadrenie.

§ 464

Na konanie o dovolaní generálneho prokurátora sa primerane použijú ustanovenia o dovolaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 465

Rozhodnutie o dovolaní generálneho prokurátora doručí dovolací súd stranám a generálnemu prokurátorovi.

PIATA ČASŤ SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Spo ločné ustanoven ia

§ 466 Splnomocňovacie ustanovenie

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti, ustanoví podrobnosti o vedení súdneho spisu a súdnych registrov, zázname z procesných úkonov, zápisnici o procesných úkonoch a o dožiadaní.

§ 467

Ak sa konanie podľa tohto zákona týka údajov chránených podľa osobitného predpisu, použijú sa ustanovenia tohto zákona, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

§ 468

Za vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa sa na účely tohto zákona považuje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak bolo vysokoškolské vzdelanie získané najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby išlo v oboch stupňoch o vzdelanie v študijnom odbore právo.

§ 469

Poriadkové pokuty a pokuty uložené podľa tohto zákona sú príjmom štátneho rozpočtu.

Prechodné ustanoven ia

§ 470

(1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona

160/2015 Z. z. Zbierka zákonov Slovenskej republiky Strana 89

o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

(3) Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

(4) Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

§ 471

(1) Predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach.

(2) Konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

(3) Konania o rozkaze na plnenie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Záverečné ustanovenia

§ 472

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.

§ 473 Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zákona č. 36/1967 Zb., zákona č. 158/1969 Zb., zákona č. 49/1973 Zb., zákona č. 20/1975 Zb., zákona č. 133/1982 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 328/1991 Zb., zákona č. 519/1991 Zb., zákona č. 263/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 22/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 281/1996 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 359/1997 Z. z., zákona č. 124/1998 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 169/1998 Z. z., zákona č. 187/1998 Z. z., zákona č. 225/1998 Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 318/1998 Z. z., zákona č. 331/1998 Z. z., zákona č. 46/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 66/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 166/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákona č. 223/1999 Z. z., zákona č. 303/2001 Z. z., zákona č. 501/2001 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 232/2002 Z. z., zákona č. 424/2002 Z. z., zákona č. 451/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 620/2002 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 75/2003 Z. z., zákona č. 353/2003 Z. z., zákona č. 530/2003 Z. z., zákona č. 589/2003 Z. z., zákona č. 204/2004 Z. z., zákona č. 371/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 420/2004 Z. z., zákona č. 428/2004 Z. z., zákona č. 613/2004 Z. z., zákona č. 757/2004 Z. z., zákona č. 36/2005 Z. z., zákona č. 290/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 24/2007 Z. z., zákona č. 84/2007 Z. z., zákona č. 273/2007 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., zákona č. 643/2007 Z. z., zákona č. 384/2008 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 484/2008 Z. z., zákona č.

Strana 90 Zbierka zákonov Slovenskej republiky 160/2015 Z. z.

491/2008 Z. z., zákona č. 487/2009 Z. z., zákona č. 495/2009 Z. z., zákona č. 575/2009 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 183/2011 Z. z., zákona č. 332/2011 Z. z., zákona č. 348/2011 Z. z., zákona č. 388/2011 Z. z., zákona č. 335/2012 Z. z., zákona č. 64/2013 Z. z., zákona č. 75/2013 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 106/2014 Z. z., zákona č. 151/2014 Z. z., zákona č. 180/2014 Z. z., zákona č. 335/2014 Z. z., zákona č. 353/2014 Z. z., zákona č. 73/2015 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z. a zákona č. 131/2015 Z. z.

§ 474

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.

Andrej Kiska v. r.

Peter Pellegrini v. r.

Robert Fico v. r.

160/2015 Z. z. Zbierka zákonov Slovenskej republiky Strana 91

Príloha k zákonu č. 160/2015 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE 1. Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 2; Ú. v. ES L 95, 21. 4. 1993) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 (Ú. v. EÚ L 304, 22. 11. 2011).

2. Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 1; Ú. v. ES L 180, 19. 7. 2000).

3. Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 4; Ú. v. ES L 303, 2. 12. 2000).

4. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 2; Ú. v. EÚ L 157, 30. 4. 2004).

5. Smernica Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (Ú. v. EÚ L 373, 21.12. 2004).

6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26. 7. 2006).

7. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES z 21. mája 2008 o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 136, 24. 5. 2008).

8. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES z 23. apríla 2009 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 110, 1. 5. 2009) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 (Ú. v. EÚ L 165, 18. 6. 2013) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 (Ú. v. EÚ L 165, 18. 6. 2013).

9. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/41/EÚ zo 7. júla 2010 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice Rady 86/613/EHS (Ú. v. EÚ L 180, 15. 7. 2010).

Daňový poriadok

563

ZÁKON

z 1. decembra 2009

o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ A VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

PRVÁ HLAVA

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet a rozsah pôsobnosti

(1) Tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

(2) Podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitné predpisy1) neustanovujú inak.

(3) Ak tak ustanovuje osobitný predpis,1a) ustanovenia tohto zákona sa primerane použijú na osobitný odvod vybraných finančných inštitúcií.1b)

(4) Ak tak ustanovuje osobitný predpis,1c) ustanovenia tohto zákona sa primerane použijú na osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach.1d)

(5) Ak tak ustanovuje osobitný predpis,1e) ustanovenia tohto zákona sa primerane použijú na odvod časti poistného.1f)

§ 2

Základné pojmy

Na účely tohto zákona sa rozumie

a) správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,1)

b) daňou daň podľa osobitných predpisov1) vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,2) miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu3) a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu,3a)

c) daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov,

d) daňovým preplatkom suma platby, ktorá prevyšuje splatnú daň,

e) daňovou pohľadávkou pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane, ak tento zákon neustanovuje inak,

f) daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane,

g) oznamovacou povinnosťou povinnosť daňového subjektu oznamovať skutočnosti alebo ich zmeny podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,1)

h) indexom daňovej spoľahlivosti hodnotenie daňového subjektu na základe plnenia jeho povinností voči finančnej správe podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.2)

§ 3

Základné zásady správy daní

(1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

(4) Správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Z úkonov pri správe daní sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy.

(5) Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

(6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

(7) Daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.

(8) Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.

(9) Správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

(10) Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) a Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.1)

§ 4

Správca dane a osoby zúčastnené na správe daní

(1) Správcom dane je daňový úrad, colný úrad a obec.

(2) Osobami zúčastnenými na správe daní sú:

a) zamestnanec, ktorého zamestnávateľom alebo služobným úradom je finančné riaditeľstvo alebo obec (ďalej len „zamestnanec správcu dane“),

b) druhostupňový orgán, ktorým je

1. finančné riaditeľstvo vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje správca dane,

2. ministerstvo vo veciach, v ktorých rozhoduje finančné riaditeľstvo,

c) daňový subjekt, ktorým je osoba, ktorej tento zákon alebo osobitné predpisy1) ukladajú povinnosti alebo priznávajú práva,

d) iná osoba ako daňový subjekt, ktorá má práva a povinnosti pri správe daní alebo ktorej práva a povinnosti sú správou daní dotknuté.

(3) Osoby uvedené v odseku 2 písm. c) a d) sú povinné na požiadanie zamestnanca správcu dane preukázať svoju totožnosť dokladom totožnosti.

§ 5

Používanie jazyka pri správe daní

(1) Pri správe daní sa používa štátny jazyk a písomnosti správcu dane sa vyhotovujú a podania daňového subjektu musia byť v štátnom jazyku.

(2) Písomnosti daňového subjektu vyhotovené v inom ako štátnom jazyku musia byť na výzvu správcu dane predložené spolu s úradne overeným prekladom do štátneho jazyka.

(3) Fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na tlmočenie v posunkovej reči, artikulačné tlmočenie alebo taktilné tlmočenie, zaobstará tlmočníka na svoje náklady správca dane.

(4) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú, ak osobitné predpisy4) neustanovujú inak.

(5) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa primerane vzťahujú aj na finančné riaditeľstvo a ministerstvo, ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.1)

§ 6

Vecná príslušnosť

(1) Na správu daní je vecne príslušný správca dane podľa osobitných predpisov.1) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy1) neustanovujú, ktorý správca dane je vecne príslušný, na správu daní je vecne príslušný daňový úrad.

(2) Ak vzniknú pochybnosti o určení vecnej príslušnosti medzi daňovým úradom a colným úradom, rozhoduje o vecnej príslušnosti finančné riaditeľstvo.

§ 7

Miestna príslušnosť

(1) Miestna príslušnosť správcu dane sa riadi, ak tento zákon alebo osobitné predpisy5) neustanovujú inak, u fyzickej osoby miestom jej trvalého pobytu6) a u právnickej osoby jej sídlom.

(2) Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa odseku 1, riadi sa miestom umiestnenia organizačnej zložky daňového subjektu podľa Obchodného zákonníka,7) inak miestom, v ktorom daňový subjekt vykonáva prevažnú časť svojej činnosti.

(3) Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa odsekov 1 a 2, je príslušný Daňový úrad Bratislava, ak ide o daň, na ktorej správu sú príslušné daňové úrady alebo Colný úrad Bratislava, ak ide o daň, na ktorej správu sú príslušné colné úrady.

(4) Ak vzniknú pochybnosti o určení miestnej príslušnosti medzi daňovými úradmi alebo ak vzniknú pochybnosti o určení miestnej príslušnosti medzi colnými úradmi, rozhoduje o miestnej príslušnosti finančné riaditeľstvo.

§ 8

Delegovanie

(1) Na návrh daňového subjektu alebo na podnet správcu dane môže druhostupňový orgán delegovať miestnu príslušnosť na správu dane na iného správcu dane, ak považuje takýto návrh za opodstatnený; rovnako sa postupuje aj pri delegovaní príslušnosti medzi daňovým úradom a daňovým úradom pre vybrané daňové subjekty.

(2) Rozhodnutie o delegovaní druhostupňový orgán doručí daňovému subjektu a príslušným dotknutým správcom dane. Proti tomuto rozhodnutiu nie sú prípustné opravné prostriedky.

§ 9

Zastupovanie

(1) Fyzická osoba, ktorá nemôže pri správe daní vystupovať samostatne, musí byť zastúpená svojím zákonným zástupcom. Ak opatrovník nie je ustanovený súdom, ustanoví na účely správy daní zástupcu rozhodnutím správca dane.

(2) Daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak má zástupca trvalý pobyt alebo sídlo mimo územia členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „členský štát“), musí si zvoliť zástupcu na doručovanie s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky; inak sa budú písomnosti ukladať u správcu dane s účinkami doručenia v deň ich vydania.

(3) Ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa také plnomocenstvo za všeobecné. Ak to vyplýva z obsahu plnomocenstva, môže za zástupcu, ktorým je daňový poradca alebo advokát konať aj iná osoba; na také konanie udelí zástupca inej osobe plnomocenstvo. Konanie inej osoby sa považuje za konanie zástupcu. V tej istej veci môže mať daňový subjekt, zákonný zástupca alebo opatrovník len jedného zástupcu. Ak je zástupcom právnická osoba, koná za zástupcu jej štatutárny orgán alebo osoba, ktorú tento orgán poveril.

(4) Plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné odo dňa jeho doručenia správcovi dane alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice u správcu dane.

(5) Odvolanie plnomocenstva daňovým subjektom alebo výpoveď plnomocenstva zástupcom sú účinné odo dňa ich doručenia správcovi dane alebo odo dňa uvedenia týchto skutočností do zápisnice u správcu dane.

(6) Daňovému subjektu, ktorého pobyt nie je známy alebo ktorému sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu mimo územia Slovenskej republiky, ako aj tomu, kto nemôže pri správe daní vystupovať osobne, najmä z dôvodu väzby, výkonu trestu odňatia slobody, dlhodobého pobytu mimo územia Slovenskej republiky, ktorý trvá nepretržite aspoň tri mesiace alebo dlhodobej choroby a nezvolil si žiadneho zástupcu, môže ustanoviť zástupcu správca dane. Rozhodnutie o ustanovení zástupcu môže správca dane vydať len s predchádzajúcim súhlasom navrhovaného zástupcu. Ak nie je možné takto ustanoviť zástupcu, môže správca dane požiadať Slovenskú komoru daňových poradcov, aby do 30 dní od doručenia žiadosti navrhla zástupcu zo zoznamu daňových poradcov; predchádzajúci súhlas sa u zástupcu navrhnutého Slovenskou komorou daňových poradcov nevyžaduje.

(7) Správca dane môže na účely správy daní ustanoviť zástupcu aj právnickej osobe, ktorej nie je možné doručiť písomnosť na adresu sídla uvedeného v obchodnom registri alebo v inom registri a jej iná adresa nie je správcovi dane známa, alebo ktorá nemá osobu spôsobilú konať v jej mene, alebo ak je sporné, kto je oprávnený za právnickú osobu konať. Ustanovenie odseku 6 sa použije primerane.

(8) Zastupovanie daňového subjektu zástupcom nevylučuje, aby správca dane vykonával úkony v nevyhnutných prípadoch s daňovým subjektom priamo alebo aby správca dane vyzval daňový subjekt na vykonanie niektorých úkonov. Daňový subjekt je povinný výzve správcu dane vyhovieť. Správca dane je povinný o tomto konaní vyrozumieť zástupcu daňového subjektu.

(9) Ak v tej istej veci koná daňový subjekt a ním zvolený zástupca a ich konanie si odporuje, rešpektuje správca dane konanie daňového subjektu.

(10) Ak urobilo niekoľko daňových subjektov spoločné podanie alebo ak vystupujú spoločne v rovnakej veci, alebo ak sú spoluvlastníkmi veci, ktorá je predmetom zdanenia, sú povinní zvoliť si spoločného zástupcu na účely správy daní. Ak tak neurobia ani na výzvu, určí spoločného zástupcu správca dane a vyrozumie o tom príslušné daňové subjekty. Proti rozhodnutiu o určení spoločného zástupcu nemožno podať odvolanie.

(11) Ak ide o daňový subjekt, ktorý má registračnú povinnosť a ktorý má trvalý pobyt alebo sídlo mimo územia členského štátu, je povinný zvoliť si zástupcu na doručovanie s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky; inak sa budú písomnosti ukladať u správcu dane s účinkami doručenia v deň ich vydania.

§ 10

Vylúčenie zástupcu

(1) Správca dane a druhostupňový orgán je oprávnený vylúčiť zo správy daní zástupcu, ak dôjde k stretu so záujmami iných daňových subjektov pri uplatňovaní práv a pri plnení povinností podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov;1) to neplatí, ak je zástupcom daňový poradca alebo advokát.

(2) Rozhodnutie o vylúčení zástupcu sa doručuje tomuto zástupcovi a príslušnému daňovému subjektu. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

§ 11

Daňové tajomstvo

(1) Daňovým tajomstvom je informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa pri správe daní. Za daňové tajomstvo sa nepovažuje informácia, ktorá bola alebo je verejne prístupná, a informácia o tom, či prebieha alebo prebiehala daňová kontrola alebo daňové exekučné konanie.

(2) Daňové tajomstvo je povinný zachovávať každý, kto sa ho dozvedel, a môže byť použité len na plnenie úloh podľa tohto zákona, osobitných predpisov8) alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

(3) Správca dane a ostatné orgány štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva sú povinné poučiť daňové subjekty a iné osoby o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a o právnych dôsledkoch porušenia tejto povinnosti.

(4) Porušením povinnosti zachovávať daňové tajomstvo je oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva tomu, kto nepreukáže oprávnenosť na oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva vyplývajúcu z plnenia jeho úloh podľa tohto zákona, osobitných predpisov8) alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. Daňové tajomstvo sa oznámi alebo sprístupní tomu, kto preukáže oprávnenosť na oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva vyplývajúcu z plnenia jeho úloh podľa tohto zákona, osobitných predpisov8) alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

(5) Za porušenie povinnosti zachovávať daňové tajomstvo sa nepovažuje

a) použitie daňového tajomstva orgánom štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva a správcom dane, ktorým je obec podľa tohto zákona, osobitného predpisu92ba) alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,

b) zverejnenie údajov o spáchaní daňového trestného činu, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté, a odsúdenie nebolo zahladené,

c) zverejnenie údajov prezidentom finančnej správy alebo ním poverenou osobou, ktorá má oprávnenie oboznamovať sa s daňovým tajomstvom, o porušení povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo osobitným predpisom,92ba) o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté,

d) oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva subjektu, ktorý na základe verejného obstarávania10) poskytuje finančnej správe služby v oblasti informačných technológií, na účely vytvárania, správy a rozvoja informačných systémov finančnej správy,

e) oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva s písomným súhlasom toho daňového subjektu, ktorého sa daňové tajomstvo týka, alebo s jeho súhlasom udeleným ústne do zápisnice u správcu dane.

(6) Informácia o oznámení alebo sprístupnení daňového tajomstva sa uloží v spise daňového subjektu, okrem automatického sprístupnenia daňového tajomstva prostredníctvom informačného systému finančnej správy.

§ 12

Náklady správy daní

(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, náklady, ktoré vzniknú pri správe daní, uhrádza príslušný správca dane okrem nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu.

(2) Ak sa na výzvu správcu dane zúčastní na úkonoch súvisiacich so správou daní

a) svedok, patrí mu náhrada hotových výdavkov a ušlého zárobku; nárok je potrebné uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na správe daní zúčastnil, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok, do piatich pracovných dní po výsluchu, inak tento nárok zaniká,

b) osoba, ktorá má listiny a iné veci potrebné v súvislosti so správou daní, okrem osoby, ktorej práva a povinnosti sú týmito úkonmi súvisiacimi so správou daní dotknuté, patrí jej náhrada hotových výdavkov spojená s ich predložením; nárok je potrebné uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na správe daní zúčastnila, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok, do piatich pracovných dní od predloženia, inak tento nárok zaniká,

c) zástupca ustanovený správcom dane, patrí mu náhrada hotových výdavkov a ušlého zárobku; nárok je potrebné uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na úkonoch súvisiacich so správou daní zúčastnil, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok do piatich pracovných dní po úkone, na ktorom sa zúčastnil, inak tento nárok zaniká.

(3) O uplatňovanom nároku rozhodne príslušný správca dane do 15 dní odo dňa ich uplatnenia; ak nárok na úhradu prizná, úhradu v prospech oprávneného poukáže správca dane v uvedenej lehote.

(4) Ak správca dane uhradil náklady podľa odseku 2, ktoré vznikli v dôsledku nečinnosti alebo nesplnenia zákonných povinností daňového subjektu alebo inej osoby, môže správca dane rozhodnutím uložiť povinnosť daňovému subjektu alebo inej osobe tieto náklady uhradiť. Náhrada nákladov je splatná do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

(5) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa primerane vzťahujú aj na finančné riaditeľstvo a ministerstvo, ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.1)

DRUHÁ HLAVA

PODANIA

Spôsob podania

§ 13

(1) Podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice.

(2) Písomné podanie musí byť podpísané osobou, ktorá ho podáva.

(3) Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, v akej veci, čo sa navrhuje, a ak to z povahy podania vyplýva, dôvody podania.

(4) Podanie sa podáva vecne príslušnému orgánu. Ak je vecne príslušným orgánom obec, podanie sa podáva miestne príslušnému správcovi dane, ktorým je obec. Na požiadanie musí byť prijatie podania potvrdené.

(5) Podanie urobené elektronickými prostriedkami sa podáva prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2 a musí byť podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom20) osoby, ktorá ho podáva, alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy spôsobom podľa osobitného predpisu.20aa) Podanie, ktoré má predpísanú štruktúrovanú formu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,20ab) možno podať len prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2 cez určené dátové rozhranie a v súlade s podmienkami a podrobnosťami o elektronickej komunikácii zverejnenými na webovom sídle finančného riaditeľstva podľa § 33 ods. 4. Ak daňový subjekt, ktorý je fyzickou osobou, chce doručovať finančnej správe písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom, oznámi správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva a uzavrie so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Táto dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob preukazovania doručenia.

(6) Podanie urobené elektronickými prostriedkami, ak nebolo podané spôsobom podľa odseku 5, alebo podanie urobené telefaxom je potrebné doručiť aj v listinnej forme, a to do piatich pracovných dní od odoslania podania urobeného elektronickými prostriedkami alebo telefaxom, inak sa považuje za nedoručené.

(7) Na podanie urobené elektronickými prostriedkami sa primerane vzťahuje § 33. Takéto podanie sa považuje za doručené dňom jeho prijatia do elektronickej podateľne, o čom sa zašle potvrdenie do elektronickej osobnej schránky daňového subjektu.

(8) Ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve príslušný orgán daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením.

(9) Ak daňový subjekt nedostatky podania v požadovanom rozsahu odstráni v lehote určenej príslušným orgánom, považuje sa takéto podanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania. Ak daňový subjekt výzve príslušného orgánu nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto podanie za nepodané a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu.

(10) Na podanie osoby podľa § 14 ods. 1, ktoré nebolo doručené finančnej správe elektronickými prostriedkami spôsobom podľa odseku 5, sa odseky 8 a 9 vzťahujú primerane, okrem podania podľa § 14 ods. 3.

§ 14

(1) Povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 finančnej správe má

a) daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri, alebo fyzickou osobou-podnikateľom registrovanou pre daň z príjmov,

b) daňový poradca za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní,

c) advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní,

d) zástupca neuvedený v písmenách b) a c) za daňový subjekt podľa písmena a), ktorého zastupuje pri správe daní.

(2) Prílohy k podaniu môžu subjekty podľa odseku 1 doručovať aj inak ako elektronickými prostriedkami.

(3) Na podanie, ktoré má predpísanú štruktúrovanú formu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu20a) a ktoré osoba podľa odseku 1 doručila inak ako elektronickými prostriedkami spôsobom podľa § 13 ods. 5, sa neprihliada.

§ 15

Daňové priznanie

(1) Daňové priznanie je povinný podať každý, komu táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov,1) alebo ten, koho na to správca dane vyzve. Vo výzve správca dane poučí daňový subjekt o následkoch nepodania daňového priznania.

(2) Ak nebolo podané daňové priznanie v lehote podľa osobitných predpisov,1) správca dane vyzve daňový subjekt na jeho podanie. Vo výzve správca dane poučí daňový subjekt o následkoch nepodania daňového priznania.

(3) Ak daňový subjekt nepodal daňové priznanie, a to ani na výzvu správcu dane podľa odsekov 1 a 2, správca dane určí daň podľa pomôcok. Ak daňový subjekt po doručení oznámenia o začatí určovania dane podľa pomôcok podá daňové priznanie, správca dane ho môže použiť ako pomôcku.

(4) Daňové priznanie sa podáva na tlačive platnom pre príslušné zdaňovacie obdobie; ak sa daňové priznanie podáva elektronickými prostriedkami, podáva sa v predpísanej forme. Prílohou daňového priznania, ak tak ustanovuje osobitný predpis, sú doklady preukazujúce tvrdenia uvedené v daňovom priznaní.

(5) Vzory tlačív daňových priznaní ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

§ 16

Opravné daňové priznanie a dodatočné daňové priznanie

(1) Ak osobitný predpis1) neustanovuje inak, pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania môže daňový subjekt podať opravné daňové priznanie. Na vyrubenie dane je rozhodujúce posledné podané opravné daňové priznanie, pričom na podané daňové priznanie a na predchádzajúce opravné daňové priznanie sa neprihliada.

(2) Ak daňový subjekt zistí, že daň má byť vyššia alebo nadmerný odpočetnižší, alebo nárok na vrátenie dane nižší, ako je uvedené v podanom daňovom priznaní, je povinný podať správcovi dane dodatočné daňové priznanie do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týka, ak v odseku 5 nie je ustanovené inak. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň splatná, ak osobitný predpis1) neustanovuje inak.

(3) Ak v odseku 5 nie je ustanovené inak, dodatočné daňové priznanie je daňový subjekt povinný podať do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zistí, že

a) daň má byť vyššia, ako bola správcom dane vyrubená; rovnako daňový subjekt postupuje aj vtedy, ak zistí, že nadmerný odpočet má byť nižší alebo nárok na vrátenie dane nižší, ako bol správcom dane priznaný,

b) daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty neobsahuje správne údaje týkajúce sa uskutočnených a prijatých zdaniteľných obchodov za príslušné zdaňovacie obdobie,

c) daňová strata je nižšia ako bola uvedená v daňovom priznaní.

(4) Daňový subjekt je oprávnený podať dodatočné daňové priznanie, ak zistí, že

a) daň uvedená v podanom daňovom priznaní má byť nižšia alebo nadmerný odpočet vyšší, alebo nárok na vrátenie dane vyšší,

b) daň má byť nižšia, ako bola správcom dane vyrubená,

c) daňové priznanie neobsahuje správne údaje alebo

d) daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní.

(5) Ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie podľa odseku 4 v posledný rok lehoty podľa § 69 ods. 1, 2 a 5, táto lehota sa predĺži a uplynie v nasledujúcom kalendárnom roku posledným dňom mesiaca, ktorý sa svojím označením zhoduje s mesiacom, v ktorom bolo podané posledné dodatočné daňové priznanie; v tejto predĺženej lehote daňový subjekt nemôže podať dodatočné daňové priznanie.

(6) Opravné daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie sa podáva na tlačive alebo v predpísanej forme podľa § 15 ods. 4 a musí byť označené ako opravné alebo dodatočné.

(7) Dodatočné daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa určuje daň podľa pomôcok po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, alebo za ktoré bola daňovému subjektu určená daň podľa pomôcok, alebo po dni vydania vyrubovacieho rozkazu podľa § 68a.

(8) Znížiť daň, zvýšiť daňovú stratu alebo nadmerný odpočet alebo zvýšiť nárok na vrátenie dane na základe dodatočného daňového priznania možno len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly.

(9) Dodatočné daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola po uplynutí 15 dní odo dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručenia oznámenia o daňovej kontrole, doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, a po uplynutí 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, ktorej by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní; ak vyrubovacie konanie nezačne (§ 68 ods. 1), dodatočné daňové priznanie nemožno podať do dňa ukončenia daňovej kontroly.

§ 17

Výzva na odstránenie nedostatkov daňového priznania

(1) Ak má správca dane pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného daňového priznania alebo jeho príloh (ďalej len „nedostatky daňového priznania“), vyzve daňový subjekt na ich odstránenie.

(2) Vo výzve správca dane oznámi nedostatky daňového priznania, určí daňovému subjektu primeranú lehotu na ich odstránenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, a poučí ho o následkoch uvedených v odsekoch 3 a 4.

(3) Ak daňový subjekt neodstráni v lehote podľa odseku 2 nedostatky daňového priznania, ktoré majú vplyv na výšku dane alebo sumy, ktorú mal podľa osobitných predpisov1) vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov,1) správca dane vykoná u daňového subjektu daňovú kontrolu alebo vyrubí v skrátenom vyrubovacom konaní podľa § 68a daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani, alebo určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt vykázať podľa osobitných predpisov1) alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.1)

(4) Ak daňový subjekt neodstráni v lehote podľa odseku 2 nedostatky daňového priznania, ktoré nemajú vplyv na výšku dane alebo sumy, ktorú mal podľa osobitných predpisov1) vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov,1) správca dane odstráni nedostatky daňového priznania z úradnej moci, ak má potrebné údaje na ich odstránenie.

(5) Ak daňové priznanie nie je podpísané alebo ak nie je podané na tlačive platnom pre príslušné zdaňovacie obdobie, uplatní sa postup podľa § 13 ods. 8 až 10.

(6) Ak bola podľa odseku 1 alebo podľa § 13 ods. 8 zaslaná výzva na odstránenie nedostatkov daňového priznania, lehota na vrátenie daňového preplatku podľa § 79 ods. 2 neplynie odo dňa doručenia tejto výzvy až do dňa odstránenia nedostatkov daňového priznania alebo do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného podľa § 68a.

§ 18

Postúpenie

(1) Ak nie je daňový úrad alebo colný úrad, ktorému bolo podanie doručené, príslušný na prerokovanie veci alebo na rozhodnutie, je povinný podanie bezodkladne postúpiť príslušnému správcovi dane a upovedomiť o tom toho, kto podanie podal. Ak bolo podanie urobené v lehote, lehota sa považuje za zachovanú aj u správcu dane, ktorému bolo podanie postúpené.

(2) Ak bolo správcovi dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad doručené podanie, na ktorého vybavenie nie je vecne príslušný žiaden správca dane, vráti ho odosielateľovi.

(3) Ak bolo správcovi dane, ktorým je obec, doručené podanie, na ktorého vybavenie nie je vecne príslušný alebo miestne príslušný, vráti ho odosielateľovi.

TRETIA HLAVA

ÚKONY ZABEZPEČUJÚCE PRIEBEH A ÚČEL SPRÁVY DANÍ

§ 19

Zápisnica a úradný záznam

(1) O ústnom pojednávaní alebo vykonaní úkonu spíše príslušný orgán zápisnicu.

(2) Zo zápisnice musí byť zrejmé najmä kto, kde a kedy ústne pojednávanie alebo úkon vykonal, ktoré osoby sa ho zúčastnili, označenie hlavného predmetu ústneho pojednávania alebo úkonu, súvislé opísanie jeho priebehu, označenie listín a iných vecí odovzdaných pri ústnom pojednávaní alebo úkone alebo podstatný obsah listín predložených na nahliadnutie, vykonané poučenie, vyjadrenie poučených osôb, ich návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice, závery o týchto návrhoch alebo námietkach. Ak zápisnica nahrádza podanie, musí mať náležitosti podania.

(3) Súčasťou zápisnice sú aj prijaté opatrenia vrátane prijatých záverov.

(4) Zápisnicu podpisujú po oboznámení sa s ňou všetky osoby, ktoré sa na ústnom pojednávaní alebo vykonaní úkonu zúčastnili, vrátane zamestnancov príslušného orgánu. Dôvody odopretia podpisu a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú.

(5) Rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice vydá príslušný orgán osobám uvedeným v odseku 4.

(6) Príslušný orgán z vlastného podnetu alebo na návrh osôb uvedených v odseku 4 opraví v zápisnici chyby v pravopise a iné zrejmé nesprávnosti. O oprave chýb a iných zrejmých nesprávností sa rozhodnutie nevydáva.

(7) O oznámeniach, poznámkach, obsahoch telefonických hovorov, odkazoch na iné spisové materiály, výpisoch z vlastných alebo cudzích záznamov a o ďalších skutočnostiach vzťahujúcich sa na vec a zistených príslušným orgánom vyhotoví tento orgán úradný záznam. Úradný záznam podpíše zamestnanec príslušného orgánu, ktorý ho vyhotovil. V úradnom zázname odkáže na zdroj informácie uvedenej v zázname. Na ďalšie náležitosti úradného záznamu sa vzťahujú primerane odseky 1 až 6.

§ 19a

Súhrnný protokol

Finančné riaditeľstvo na účely správy daní môže v odôvodnených prípadoch vyhotoviť súhrnný protokol o navzájom prepojených transakciách daňových subjektov, u ktorých bolo zistené porušenie daňových predpisov alebo obchádzanie daňových predpisov.

§ 20

Predvolanie a predvedenie

(1) Správca dane predvolá osobu, ktorej osobná účasť pri správe daní je nevyhnutná. V predvolaní súčasne upozorní na právne následky nedostavenia sa. Predvolanie sa doručuje do vlastných rúk.

(2) Predvolaná osoba je povinná dostaviť sa na predvolanie správcu dane. Neúčasť na úkone pri správe daní je možné ospravedlniť zo závažných dôvodov alebo v dôsledku iných okolností hodných osobitného zreteľa. Ak sa predvolaná osoba bez ospravedlnenia nedostaví, môže správca dane požiadať o jej predvedenie.

(3) Správca dane, ktorým je obec, o predvedenie podľa odseku 2 požiada príslušný útvar Policajného zboru.21) Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, požiada o predvedenie podľa odseku 2 príslušný útvar Policajného zboru,21) príslušný colný úrad21aa) alebo Kriminálny úrad finančnej správy. O predvedenie profesionálnych vojakov alebo príslušníkov ozbrojených zborov požiada správca dane služobný úrad, v ktorom je predvolaný služobne zaradený.

§ 21

Dožiadanie

(1) Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, môže požiadať o vykonanie jednotlivých úkonov pri správe daní iného vecne príslušného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, ak tento môže požadovaný úkon vykonať ľahšie, hospodárnejšie alebo rýchlejšie. Dožiadaný správca dane je povinný žiadosti vyhovieť alebo oznámiť dôvody, pre ktoré dožiadaniu nemôže vyhovieť.

(2) Spory o opodstatnenosti dožiadania rozhoduje orgán uvedený v § 7 ods. 4.

§ 22

Predbežná otázka

(1) Ak sa pri správe daní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je správca dane takýmto rozhodnutím viazaný; inak si môže správca dane o takejto otázke urobiť úsudok alebo dať inému príslušnému orgánu podnet na začatie konania.

(2) Správca dane si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin alebo priestupok, alebo o osobnom stave fyzickej osoby.

§ 23

Nazeranie do spisov

(1) Daňový subjekt alebo jeho zástupca je oprávnený nazerať do spisu daňového subjektu týkajúceho sa jeho daňových povinností. Do písomností, na základe ktorých sa vykonáva dožiadanie podľa § 21 alebo podľa osobitného predpisu,21a) je daňový subjekt alebo jeho zástupca oprávnený nazrieť najskôr po tom, ako sa získa výsledok takéhoto dožiadania, ktorý je použiteľný ako dôkaz pri správe daní; to neplatí, ak príslušný orgán členského štátu alebo príslušný orgán zmluvného štátu, ktorému bola poskytnutá informácia o daňovom subjekte podľa osobitného predpisu,21a) uviedol, že nesúhlasí so sprístupnením takýchto písomností. Správca dane je povinný o každom takomto nazretí do spisu vyhotoviť úradný záznam. Daňový subjekt alebo jeho zástupca nie je oprávnený nazerať do písomností obsahujúcich utajované skutočnosti22), do dokumentov, sprístupnením ktorých by boli dotknuté právom chránené záujmy iných osôb, do písomností, ktorých sprístupnením by mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu správy daní alebo k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu objasnenia alebo vyšetrenia veci podľa osobitných predpisov22a), a do súhrnného protokolu podľa § 19a; to neplatí, ak sa použijú ako dôkaz pri správe daní.

(2) Na žiadosť daňového subjektu alebo jeho zástupcu správca dane zo spisového materiálu, do ktorého možno nazrieť, vydá rovnopis alebo vyhotoví fotokópie alebo listinnú podobu elektronického dokumentu a vydá ich daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi a na ich požiadanie osvedčí ich zhodu s originálom.

(3) Správca dane je povinný umožniť nazeranie do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti.

§ 24

Dokazovanie

(1) Daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2)

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

(5) Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada.

§ 25

Svedok

(1) Každý je povinný vypovedať na účely správy daní ako svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Správca dane môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil osobne a vypovedal; ak sa svedok nedostaví, správca dane môže postupovať podľa § 20.

(2) Správca dane je povinný poučiť svedka pred vypočutím o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede.23) Odoprieť výpoveď môže ten, kto by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám.

(3) Svedok nesmie byť vypočúvaný o skutočnostiach, ktoré sú utajovanými skutočnosťami22) alebo na ktoré sa vzťahuje zákonom uznaná alebo uložená povinnosť mlčanlivosti, iba ak by bol povinnosti zachovávať tajomstvo alebo mlčanlivosť zbavený príslušným orgánom alebo tým, v záujme koho túto povinnosť má.

(4) Ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.

§ 25a

Znalec

(1) Pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre správne určenie dane môže správca dane požiadať znalca o vypracovanie znaleckého posudku alebo odborného stanoviska.

(2) Ak vypovedá znalec, daňový subjekt má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť znalcovi otázky. Správca dane je povinný o výpovedi znalca daňový subjekt včas vyrozumieť.

§ 26

Poskytovanie údajov správcovi dane

(1) Súdy, orgány štátnej správy, obce, vyššie územné celky a notári sú povinní oznamovať správcovi dane údaje potrebné na účely správy daní, ak predmet konania pred nimi podlieha dani podľa osobitných predpisov.1)

(2) Štátne kontrolné orgány sú povinné oznamovať správcovi dane výsledky kontrol, ak z týchto výsledkov vyplýva, že došlo alebo mohlo dôjsť k neplneniu daňovej povinnosti.

(3) Poskytovatelia platobných služieb23a) sú povinní oznámiť

a) daňovému úradu údaje podľa osobitného predpisu,24)

b) finančnej správe alebo správcovi dane, ktorým je obec, správu s údajmi podľa osobitného predpisu.25)

(4) Poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne a zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná oznamovať správcovi dane výplaty poistných plnení, ktoré nahrádzajú príjem alebo výnos, do 30 dní po skončení príslušného kalendárneho roka.

(5) Obec, mestská časť v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice, ktorá je príslušná na vedenie matrík, je povinná oznámiť správcovi dane oznámenia o úmrtiach.

(6) Štátne orgány a iné orgány a osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb alebo majetku,26) sú povinné na výzvu správcu dane oznámiť údaje potrebné na vyrubenie dane a vymáhanie daňového nedoplatku.

(7) Každý, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní, je povinný na výzvu správcu dane písomnosti, listiny a iné veci vydať alebo zapožičať.

(8) Na výzvu správcu dane je poštový podnik27) (ďalej len „pošta“) povinný oznamovať totožnosť osôb, ktoré majú pridelené poštové priečinky, a údaje o počte tam došlých zásielok a o ich odosielateľoch, údaje o zásielkach doručovaných na dobierku, úhrn súm dochádzajúcich daňovému subjektu poštou alebo do jeho poštového priečinku, totožnosť prijímateľa zásielok poste restante a iné údaje potrebné pre správu daní alebo umožniť správcovi dane tieto údaje získať na pošte a správnosť údajov oznámených poštou na mieste preveriť.

(9) Podniky27aa) sú povinné za podmienok uvedených v osobitnom predpise27ab) poskytnúť na účely správy daní správcovi dane na jeho žiadosť údaje účastníkov27ac) a prevádzkové údaje.27ad)

(10) Vydavatelia tlače, a prevádzkovatelia webových sídiel, poskytovatelia webhostingu, registrátori a držitelia domén sú povinní oznámiť správcovi dane na jeho výzvu totožnosť a adresu zadávateľa inzerátu, užívateľa internetových služieb a iné údaje potrebné na účely správy daní.

(11) Verejní prepravcovia sú povinní oznamovať správcovi dane na jeho výzvu odosielateľov, adresátov a skutočných príjemcov nimi prepravovaných zásielok, ako aj údaje o dobe prepravy, množstve prepravovaného tovaru a charaktere zásielky.

(12) Zdravotné poisťovne, Sociálna poisťovňa, iné poisťovne, dôchodkové správcovské spoločnosti, doplnkové dôchodkové spoločnosti a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny sú povinné na výzvu správcu dane poskytovať informácie potrebné na účely správy daní.

(13) Daňové úrady a colné úrady sú povinné navzájom sa informovať o povolenom odklade platenia dane a o povolenom platení dane v splátkach, ako aj o plnení podmienok určených v rozhodnutí o povolenom odklade platenia dane alebo o povolenom platení dane v splátkach.

(14) Právnická osoba, ktorej správca dane postúpil daňové nedoplatky podľa § 86, je povinná v elektronickej forme poskytovať finančnému riaditeľstvu informácie o stave ich vymáhania.

(15) Poskytovateľ služieb informačnej spoločnosti je povinný oznámiť na účely správy daní správcovi dane na jeho výzvu údaje, ktoré je povinný uchovávať podľa osobitného predpisu.27a)

(16) Sociálna poisťovňa poskytuje zo svojho informačného systému finančnému riaditeľstvu údaje na účely správy daní.

(17) Povinná osoba27b) je povinná na účely správy daní poskytnúť finančnej správe na výzvu údaje získané pri plnení povinností podľa osobitného predpisu.27c)

ŠTVRTÁ HLAVA

LEHOTY

§ 27

Počítanie lehôt

(1) Ak nie je lehota pre niektorý úkon ustanovená týmto zákonom alebo osobitným predpisom,1) určí primeranú lehotu správca dane a zároveň upozorní na následky nedodržania tejto lehoty. Lehotu kratšiu ako osem dní možno určiť len výnimočne pre jednoduché úkony alebo osobitne naliehavé úkony.

(2) Do plynutia lehoty určenej počtom dní sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.

(3) Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Ak nie je taký deň v mesiaci, končí lehota posledným dňom mesiaca.

(4) Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň.

(5) Lehota je zachovaná, ak je v posledný deň lehoty vykonaný úkon u správcu dane alebo podanie odovzdané na poštovú prepravu alebo prijaté elektronickými prostriedkami a urobené v súlade s § 13 ods. 5 na adresu elektronickej podateľne, ktorú prevádzkuje finančné riaditeľstvo, alebo na adresu elektronickej podateľne správcu dane, ktorým je obec. Ak nemožno doručiť podanie do elektronickej podateľne z dôvodov na strane správcu dane, lehota sa považuje za zachovanú, ak je podanie doručené najbližší nasledujúci pracovný deň po odstránení prekážok na strane správcu dane. Rovnako je lehota zachovaná, ak najneskôr v piaty pracovný deň je podanie urobené podľa § 13 ods. 6.

(6) V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, ak sa nepreukáže opak.

§ 28

Predĺženie lehoty

(1) Z dôležitých dôvodov môže daňový subjekt pred uplynutím lehoty podľa § 27 ods. 1 požiadať správcu dane o jej predĺženie. Správca dane nemôže lehotu predĺžiť o dlhšiu dobu, než o akú daňový subjekt žiada. Ďalšie predĺženie už predĺženej lehoty nie je prípustné.

(2) Lehotu ustanovenú týmto zákonom alebo osobitným predpisom správca dane nemôže predĺžiť. Ak osobitný predpis ustanovuje, že lehotu možno predĺžiť, správca dane ju nemôže predĺžiť o dlhšiu dobu, než je ustanovená týmto osobitným predpisom, alebo o dlhšiu dobu, než o akú daňový subjekt žiada.

(3) Ak správca dane nedoručí daňovému subjektu rozhodnutie o žiadosti o predĺženie lehoty najneskôr do 30 dní od začatia konania o predĺžení lehoty, považuje sa lehota za predĺženú.

(4) Ak osobitný predpis neustanovuje inak, proti rozhodnutiu o žiadosti o predĺženie lehoty nie sú prípustné opravné prostriedky.

§ 29

Zmeškanie lehoty

(1) Správca dane zo závažných dôvodov odpustí zmeškanie lehoty, ak o to daňový subjekt požiada najneskôr do 30 dní odo dňa, keď odpadli dôvody zmeškania, a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Zmeškanie už predĺženej lehoty nemožno odpustiť.

(2) Zmeškanie lehoty nemo