ÔSMA ČASŤ
ZÁVÄZKOVÉ PRÁVO
PRVÁ HLAVA
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Prvý oddiel
§ 488
Záväzkový právny vzťah
Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka
a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Vznik záväzkov
§ 489
Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo
zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného
obohatenia alebo z iných skutočnostíuvedených v zákone.
§ 490
Vznik zmlúv, ktorými sa zakladajú záväzky, sa spravuje
ustanoveniami § 43 a nasl., pokiaľ ďalej nie je
ustanovené inak.
§ 491
(1) Záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných
zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných
zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
(2) Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených
treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú
záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje
inak.
(3) Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane
použiť ustanovenia zákona upravujúce záväzky, ktoré
sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje
inak.
§ 492
Ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv,
sa použijú primerane aj na záväzky vznikajúce na základe
iných skutočnostíupravených v zákone, ak niet
osobitnej úpravy.
§ 493
Záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho
strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.
Obsah záväzkov
§ 494
Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať,
niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je
oprávnený to od neho požadovať.
§ 495
Platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod,
na základe ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je
však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou
cenných papierov hromadne vydaných alebo iných
cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že
veriteľ túto povinnosť nemá.
§ 496
Ak akosť nie je výslovne dojednaná, je dlžník povinný
plniť určité množstvo vecíur čených v priemernej
strednej akosti.
§ 497
Každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od
zmluvy a dojednať pre ten prípad odstupné. Kto zmluvu
splníaspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné
plnenie, nemôže už od zmluvy odstúpiť, ani keď poskytne
odstupné.
Občiansky zákonník Strana 27

§ 498
Na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník,
hľadí sa ako na preddavok.
Zodpovednosť za vady
§ 499
Kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to,
že vec v čase plnenia má vlastnosti výslovne vymienené
alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a účelu
zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali, a že
vec nemá právne vady.
§ 500
(1) Ak ide o zjavné vady alebo o vady, ktoré možno zistiť
z príslušnej evidencie nehnuteľností, nemožno
uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady, ibaže scudziteľ
výslovne ubezpečil, že vec je bez akýchkoľvek
vád.
(2) Za dlhy viaznuce na veci je zodpovedný scudziteľ.
§ 501
Ak sa vec prenechá ako stojía leží, nezodpovedá scudziteľ
za jej vady, ibaže vec nemá vlastnosť, o ktorej
scudziteľ vyhlásil, že ju má, alebo ktorú si nadobúdateľ
výslovne vymienil.
§ 502
(1) Zákon, jeho vykonávacípr edpis, dohoda účastníkov
alebo jednostranné vyhlásenie scudziteľa môžu
ustanoviť, v ktorých prípadoch sa zodpovedá za vady,
ktoré sa vyskytujú do určenej alebo dojednanej doby
po splnení.
(2) Účastníci môžu tiež dohodnúť zodpovednosť za
vady, ktoré sa vyskytnú do určenej alebo dojednanej
doby od splnenia, alebo zodpovednosť podľa prísnejších
zásad, než ustanovuje zákon. O takej dohode vydá
povinná osoba oprávnenej osobe písomné potvrdenie
(záručný list).
§ 503
Ak chce nadobúdateľ uplatňovať nárok zo zodpovednosti
za vady, pretože si tretie osoby robia nárok na
vec, musíto bez zbytočného odkladu oznámiť svojmu
predchodcovi. Ak tak neurobí, nestratí síce svoj nárok
zo zodpovednosti za vady, ale jeho predchodca môže
proti nemu uplatniť všetky námietky, ktoré neboli
uplatnené proti tretej osobe.
§ 504
Nadobúdateľ môže uplatňovať nárok zo zodpovednosti
za vady na súde len vtedy, ak vytkol vady bez zbytočného
odkladu po tom, čo mal možnosť vec prezrieť.
Nadobúdateľ môže vadu vytknúť najneskôr do šiestich
mesiacov, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Ak v tejto
lehote nevytkne vadu, právo zanikne.
§ 505
Ak ide o vady, za ktoré sa zodpovedá podľa § 502, treba
vadu vytknúť najneskôr do uplynutia určenej záručnej
doby.
§ 506
(1) Len čo nadobúdateľ zistívadu prevzatej veci, je
povinný vec uschovať po primeranú dobu, ktorú určí
scudziteľ na preskúmanie vady.
(2) Ak ide o vec podliehajúcu rýchlej skaze, môže ju
nadobúdateľ po upozorneníscudziteľa bez meškania
predať.
§ 507
(1) Ak nemožno vadu odstrániť a ak nemožno pre ňu
vec užívať dohodnutým spôsobom alebo riadne, je nadobúdateľ
oprávnený domáhať sa zrušenia zmluvy.
Inak sa môže nadobúdateľ domáhať buď primeranej
zľavy z ceny, alebo opravy alebo doplnenia toho, čo chýba.
(2) Práva vyplývajúce zo zodpovednosti za vady môžu
byť pri jednotlivých záväzkoch upravené zákonom alebo
dohodnuté účastníkmi inak.
§ 508
Nárok zo zodpovednosti za vady je potrebné uplatniť
na súde vo všeobecnej premlčacej dobe (§ 101), ktorá
začína plynúť odo dňa, keď nadobúdateľ vytkol vady u
scudziteľa.
§ 509
(1) Oprávnený má právo na náhradu potrebných nákladov,
ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva
zo zodpovednosti za vady. Toto právo treba uplatniť
u povinného najneskôr do jedného mesiaca po uplynutídoby,
v ktorej treba vytknúť vady; inak právo zanikne.
(2) Na plynutie premlčacej doby určenej na uplatnenie
práv na súde sa primerane použije § 508.
§ 510
Uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylučuje
nárok na náhradu škody, ktorá z vady vznikla.
Druhý oddiel
Spoločné záväzky a spoločné práva
Spoločné záväzky
§ 511
(1) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu
je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to
vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému
veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ
oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek
Občiansky zákonník Strana 28

z nich. Ak dlh splníjeden dlžník, povinnosť ostatných
zanikne.
(2) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu
nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak,
sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom
pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený
nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez
zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov
a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky
proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh
podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby
ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.
(3) Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám
splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných
podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov
svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým
dielom na všetkých ostatných.
Spoločné práva
§ 512
(1) Ak má dlžník splniť dlh viacerým veriteľom a ak
ide o deliteľné plnenie, môže každý veriteľ požadovať
len svoj diel; ak inej dohody niet, je dlžník oprávnený
plniť každému z veriteľov rovnaký diel.
(2) Ak ide o plnenie viacerým veriteľom, ktoré je nedeliteľné,
je dlžník oprávnený plniť ktorémukoľvek z veriteľov,
ak nebolo dohodnuté niečo iné. Splnením jednému
z veriteľov dlh zanikne. Dlžník však nie je povinný
plniť jednému zo svojich spoluveriteľov bez súhlasu
ostatných spoluveriteľov. Ak sa všetci spoluveritelia
nedohodnú, môže dlžník to, čo je dlžný, zložiť do súdnej
úschovy.
§ 513
Ak je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie niekoľkým
veriteľom, ktorísú podľa zákona, podľa rozhodnutia
súdu alebo podľa zmluvy voči nemu oprávneníspoloč -
ne a nerozdielne, môže ktokoľvek z veriteľov žiadať celé
plnenie a dlžník je povinný splniť v celom rozsahu
tomu, kto o plnenie požiada prvý.
§ 514
Ak dlžník splnil celý záväzok jednému z veriteľov,
ktorísú voči nemu oprávneníspoločne a nerozdielne,
nemôžu už ostatníod neho nič žiadať.
§ 515
(1) Či spoluveriteľ, ktorý dostal plnenie nedeliteľné
alebo celé plnenie, ktoré mohol žiadať ktorýkoľvek zo
spoluveriteľov, je ostatným spoluveriteľom niečím povinný,
závisíod pomeru medzi spoluveriteľmi.
(2) Obdobne platí, ak spoluveriteľ dostal viac, než
koľko na neho pripadá.
Tretí oddiel
Zmeny v obsahu záväzkov
Dohoda strán
§ 516
(1) Účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva
a povinnosti.
(2) Ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním
nového záväzku má doterajší záväzok zaniknúť,
vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú
pre jeho vznik splnené zákonom požadované náležitosti.
(3) Zabezpečenie práv, ktorých sa dohoda týka, trvá
naďalej. Ak však k dohode došlo bez súhlasu ručiteľa,
môže proti veriteľovi namietať všetko, čo by mohol namietať,
keby dohoda nebola.
Omeškanie dlžníka
§ 517
(1) Dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej
lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od
zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie
veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých
plnení.
(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky
z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
(3) Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník
za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by
k tejto škode došlo aj inak.
§ 518
Ak bol v zmluve určený presný čas plnenia a zo zmluvy
alebo z povahy veci vyplýva, že na oneskorenom plnenínemôže
mať veriteľ záujem, musíveriteľ oznámiť
dlžníkovi bez zbytočného odkladu, že na plnení trvá; ak
tak neurobí, zmluva sa od začiatku zrušuje.
§ 519
Právo veriteľa na náhradu škody spôsobenej omeškaním
dlžníka nie je dotknuté; pri omeškaní s plnením
peňažného dlhu možno však náhradu škody požadovať,
len pokiaľ nie je krytá úrokmi z omeškania alebo
poplatkom z omeškania.
§ 520
K omeškaniu dlžníka nedôjde, ak veriteľ včas a riadne
ponúknuté plnenie od neho neprijme alebo mu neposkytne
súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. Ak ide
o plnenie veci, znáša veriteľ nebezpečenstvo jej straty,
zničenia alebo poškodenia.
Občiansky zákonník Strana 29

§ 521
Ak dôjde k dohode o tom, že sa už splatný dlh bude
plniť v splátkach, a ak veriteľ chce, aby dlžník v splátkach
plnil aj úroky z omeškania, musísa to výslovne
dohodnúť.
Omeškanie veriteľa
§ 522
Veriteľ je v omeškaní, ak neprijal riadne ponúknuté
plnenie alebo neposkytol v čase plnenia súčinnosť potrebnú
na splnenie dlhu. V takých prípadoch je veriteľ
najmä povinný nahradiť dlžníkovi náklady, ktoré mu
tým vznikli. Ďalej naňho prechádza nebezpečenstvo
náhodnej skazy veci. Okrem toho je dlžník oprávnený
žiadať od veriteľa náhradu iných škôd spôsobených
mu omeškaním, ak možno veriteľovi pripočítať zavinenie.
§ 523
Za čas veriteľovho omeškania nie je dlžník povinný
platiť úroky.
Štvrtý oddiel
Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka
Postúpenie pohľadávky
§ 524
(1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.
(2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.
§ 525
(1) Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká
najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa
zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
(2) Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo dohode s dlžníkom.
§ 526
(1) Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie
pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže,
zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
(2) Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.
§ 527
(1) Ak sa dojednalo postúpenie pohľadávky za odplatu,
zodpovedá postupca postupníkovi, ak
a) postupník sa nestal namiesto postupcu veriteľom
pohľadávky s dohodnutým obsahom;
b) dlžník splnil postupcovi záväzok skôr, než bol povinný
ho splniť postupníkovi,
c) postúpená pohľadávka alebo jej časť zanikla započítaním
nároku, ktorý mal dlžník voči postupcovi.
(2) Za vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky postupca
ručído výšky prijatej odplaty spolu s úrokmi, len
keď sa na to postupníkovi písomne zaviazal; toto ručenie
však zaniká, ak postupník nevymáha postúpenú
pohľadávku od dlžníka bez zbytočného odkladu na
súde.
§ 528
(1) Ak splnenie postúpenej pohľadávky je zabezpečené
záložným právom, ručením alebo iným spôsobom, je
postupca povinný o postúpenípohľadávky podať správu
osobe, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla.
(2) Postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky
doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie,
ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.
§ 529
(1) Námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník
uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované
i po postúpenípohľadávky.
(2) Dlžník môže použiť na započítanie voči postupníkovi
aj svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré
mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené
alebo preukázané postúpenie pohľadávky (§ 526), ak
ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi.
Toto právo má dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky
v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia neboli
ešte splatné.
§ 530
(1) Na žiadosť postupníka môže postupca vymáhať
postúpený nárok sám vo svojom mene na účet postupníka.
Ak postúpenie pohľadávky sa oznámilo alebo preukázalo
dlžníkovi (§ 526), môže postupca pohľadávku
vymáhať iba v prípade, že ju nevymáha postupník a postupca
preukáže dlžníkovi súhlas postupníka s týmto
vymáhaním.
(2) Ak postupca vymáha pohľadávku, môže dlžník
použiť svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré
má dlžník voči postupcovi v čase jej vymáhania, nie
však pohľadávky, ktoré má voči postupníkovi.
Prevzatie dlhu
§ 531
(1) Kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh,
nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ
súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi,
alebo tomu, kto dlh prevzal.
(2) Kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou
s veriteľom, stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi.
Občiansky zákonník Strana 30

(3) Zmluva o prevzatídlhu vyžaduje, aby sa uzavrela
písomnou formou.
(4) Námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník,
môže uplatniť aj osoba, ktorá dlh prevzala.
§ 532
Obsah záväzku sa prevzatím dlhu nemení, ale zabezpečenie
dlhu poskytnuté tretími osobami trvá len vtedy,
ak tieto osoby súhlasia so zmenou v osobe dlžníka.
Pristúpenie k záväzku
§ 533
Kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom,
že splníza dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa
dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú
zaviazaníspoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531
ods. 4 tu platíobdobne.
§ 534
Kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok
voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať
plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame
právo nevznikne.
Poukážka
§ 535
Poukážkou sa oprávňuje poukazník vybrať plnenie u
poukázanca a poukázanec sa splnomocňuje, aby splnil
poukazníkovi na účet poukazcu. Priamy nárok nadobudne
poukazník proti poukázancovi len vtedy, ak dostane
prejav poukázanca, že poukážku prijíma.
§ 536
(1) Pokiaľ je poukázanec to, čo má plniť, už poukazcovi
dlžný, je voči nemu povinný poukážke vyhovieť.
Jeho záväzok zanikne, ak nie je inak dohodnuté, iba
tým, že splnípodľa poukážky poukazníkovi. Ak sa má
poukážkou splniť dlh poukazcu u poukazníka, ktorý
s tým súhlasil, je poukazník povinný poukázanca vyzvať,
aby plnil.
(2) Ak poukazník nechce použiť poukážku alebo ak
poukázanec odopiera poukážku prijať alebo podľa nej
plniť, je poukazník povinný oznámiť to bez zbytočného
odkladu poukazcovi.
§ 537
Ak prijme poukázanec poukážku voči poukazníkovi,
môže uplatniť len také námietky, ktoré sa týkajú platnosti
prijatia alebo ktoré vyplývajú z obsahu poukážky
alebo z jeho vlastných vzťahov k poukazníkovi.
§ 538
(1) Dokiaľ poukázanec ešte neprijal poukážku voči
poukazníkovi, môže ju poukazca odvolať.
(2) Ak medzi poukazcom a poukázancom nie je iný
právny dôvod, platia o právnom vzťahu medzi oboma
ustanovenia o príkaznej zmluve; ale poukážka nezanikne
smrťou poukazcu alebo poukázanca. Či a pokiaľ
zrušenie poukážky pôsobíaj proti poukazníkovi, spravuje
sa právnym vzťahom medzi ním a poukazcom.
§ 539
Ak vo vzťahu medzi poukazcom a poukazníkom začala
plynúť premlčacia doba ohľadne záväzku, ktorého
plnenie je predmetom poukážky, a to pred dobou, keď
poukazníkovi došlo oznámenie poukázanca o prijatí
poukážky, plynie od tejto doby premlčacia doba vo
vzťahu medzi poukázancom a poukazníkom.
Poukážka na cenné papiere
§ 540
Banka a pobočka zahraničnej banky (ďalej len „peňažný
ústav“) môže vystaviť za tretiu osobu alebo na
seba písomnú poukážku znejúcu na plnenie cenných
papierov bez toho, že by v nej uviedol dôvod záväzku.
§ 541
(1) Ak taká poukážka znie na rad, môže sa previesť
rubopisom.
(2) Rubopisom prechádzajú všetky práva z poukážky
na osobu oprávnenú z rubopisu.
§ 542
(1) Kto prijme poukážku vystavenú peňažným ústavom,
je povinný plniť tomu, v koho prospech bola vystavená
alebo na koho bola prevedená.
(2) Osoba zaviazaná poukážkou je povinná plniť, len
ak sa jej vydá kvitovaná poukážka. Proti osobe oprávnenej
rubopisom z poukážky môže robiť iba také námietky,
ktoré vyplývajú z obsahu poukážky alebo
z vlastných vzťahov k oprávnenému.
§ 543
O náležitostiach prijatia rubopisu, ako aj o tom, kto
je z rubopisu oprávnený a ako toto oprávnenie preukazuje,
platia predpisy o zmenkách. Podľa týchto ustanovenísa
takisto posúdi, od koho môže požadovať poukážku
ten, kto o ňu prišiel.
Piaty oddiel
Zabezpečenie záväzkov
Zmluvná pokuta
§ 544
(1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto
povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne
škoda.
Občiansky zákonník Strana 31

(2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a
v dojednanímusíbyť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia.
(3) Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na
pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti
právnym predpisom (penále).
§ 545
(1) Ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo
iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie
bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
(2) Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody
spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje
zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov
o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený
domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú
pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.
(3) Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný
zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti
nezavinil.
Ručenie
§ 546
Dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku
ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým
ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že
pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
§ 547
Veriteľ je povinný kedykoľvek a bez zbytočného odkladu
oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojej
pohľadávky.
§ 548
(1) Ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník,
hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.
(2) Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky,
ktoré by mal proti veriteľovi dlžník.
(3) Uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi,
len keď s ním vysloví súhlas.
§ 549
Ručiteľ môže plnenie odoprieť, pokiaľ veriteľ zavinil,
že pohľadávku nemôže uspokojiť dlžník.
§ 550
Ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od
dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi.
§ 551
Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
(1) Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach
zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
(2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na
výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda
predložila.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy,
s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so
mzdou.
§ 552
Záložná zmluva
Pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou.
Ako sa zabezpečuje pohľadávka zálohom veci alebo
práva, je upravené v časti o vecných právach.
§ 553
Zabezpečenie záväzkov prevodom práva
(1) Splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom
práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod
práva).
(2) Zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí
uzavrieť písomne.
§ 554
Zabezpečenie postúpením pohľadávky
Pohľadávku možno zabezpečiť aj postúpením pohľadávky
dlžníka alebo pohľadávky tretej osoby.
Zábezpeka
§ 555
Záväzok dať zábezpeku možno splniť najmä zriadením
záložného práva alebo spôsobilými ručiteľmi.
§ 556
Nikto nie je povinný prijať vec alebo právo ako zábezpeku
do sumy vyššej, než koľko sú dve tretiny ich odhadnej
ceny.
§ 557
Vklady v bankách a sporiteľniach (ďalej len „peňažný
ústav“) a štátne cenné papiere sú spôsobilou zábezpekou
do celej svojej výšky.
§ 558
Uznanie dlhu
Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo
do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania
trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento
právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho
premlčaní.
Občiansky zákonník Strana 32

Šiesty oddiel
Zánik záväzkov
Splnenie dlhu
§ 559
(1) Splnením dlh zanikne.
(2) Dlh musíbyť splnený riadne a včas.
§ 560
Ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže
sa domáhať splnenia záväzku len ten, kto sám splnil
svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť. I ten,
kto je povinný plniť vopred, môže svoje plnenie odoprieť
až do tej doby, keď bude poskytnuté alebo zabezpečené
vzájomné plnenie, ak je plnenie druhého účastníka
ohrozené skutočnosťami, ktoré nastali u druhého
účastníka a ktorémuneboli známe, keď zmluvu uzavrel.
§ 561
(1) Ak možno záväzok splniť viacerými spôsobmi, má
právo voľby dlžník, ak nebolo dohodnuté inak. Od vykonanej
voľby však nemožno odstúpiť.
(2) Ak sa náhodným zánikom niektorej veci voľba
zmarila, môže účastník, ktorý mal právo voľby, od
zmluvy odstúpiť.
§ 562
Dlžník splnídlh aj vtedy, ak plnítomu, kto predloží
veriteľovi potvrdenie o tom, že je oprávnený prijať plnenie;
to však neplatí, ak dlžník vedel, že ten, kto potvrdenie
predložil, nie je oprávnený plnenie prijať.
§ 563
Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník
povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.
§ 564
Ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho
na návrh veriteľa súd podľa okolnostíprí padu tak, aby
to bolo v súlade s dobrými mravmi.
§ 565
Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej
splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr
do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
§ 566
Veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to
neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky.
§ 567
(1) Dlh sa plnína mieste určenom dohodou účastníkov.
Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko
alebo sídlo dlžníka.
(2) Peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného
ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je
splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom
ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi
v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo
ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.
§ 568
Ak dlžník nemôže svoj záväzok splniť veriteľovi, pretože
veriteľ je neprítomný alebo je v omeškaní alebo ak
dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom,
alebo veriteľa nepozná, nastávajú účinky splnenia záväzku,
ak jeho predmet dlžník uloží do úradnej úschovy.
Vynaložené potrebné náklady s tým spojené znáša
veriteľ.
§ 569
(1) Veriteľ je povinný vydať dlžníkovi na jeho požiadanie
písomné potvrdenie o tom, že dlh bol úplne alebo
čiastočne splnený.
(2) Dlžník je oprávnený plnenie odoprieť, ak mu veriteľ
nevydá zároveň potvrdenie.
Dohoda
§ 570
(1) Ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok
sa nahrádza novým záväzkom, doterajšízáväzok
zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.
(2) Ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou,
musísa dohoda o zriadenínového záväzku uzavrieť
písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný
záväzok.
§ 571
Doterajšízáväzok sa pokladá za nahradený iba v rozsahu,
ktorý nepochybne vyplýva z dohody o novom záväzku.
§ 572
(1) Ručenie a záložné právo zabezpečujúce zaniknutý
záväzok zabezpečujú aj záväzok, ktorý nahrádza pôvodný
záväzok. Ak však ručiteľ alebo osoby, voči ktorým
sa môžu uvedené práva uplatniť, neprejavia súhlas
s tým, aby sa zabezpečil nový záväzok, trvá
zabezpečenie len v rozsahu pôvodného záväzku a všetky
námietky proti doterajšiemu záväzku zostávajú zachované.
(2) Strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok
alebo jeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový
záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný
Občiansky zákonník Strana 33

záväzok zaniká, keď návrh na jeho zrušenie prijala
druhá strana.
(3) Dohoda o zrušenízáväzku sa musíuzavrieť písomne,
ak sa zrušuje záväzok dojednaný písomne.
§ 573
Ak výslovne z písomnej dohody o zrušení záväzku nevyplýva
niečo iné, zaniká súčasne aj záväzok druhej
strany, a ak už bol splnený, má druhá strana nárok na
jeho vrátenie, a to pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi.
Ak sa strany dohodnú na zrušeníčasti záväzku, zaniká
záväzok druhej strany v rozsahu zodpovedajúcom
zrušovanej časti záväzku.
§ 574
(1) Veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva
svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí
uzavrieť písomne.
(2) Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré
môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.
Nemožnosť plnenia
§ 575
(1) Ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka
plniť zanikne.
(2) Plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť
aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi
alebo až po dojednanom čase.
(3) Ak sa nemožnosť týka len časti plnenia, zanikne
povinnosť, len pokiaľ ide o túto časť; veriteľ má však
právo ohľadne zvyšujúceho plnenia od zmluvy odstúpiť.
Ak však z povahy zmluvy alebo z účelu plnenia,
ktorý bol dlžníkovi známy v čase uzavretia zmluvy, vyplýva,
že plnenie zvyšku záväzku nemá pre veriteľa žiaden
hospodársky význam, zaniká záväzok v celom rozsahu,
ibaže veriteľ bez zbytočného odkladu po tom, čo
sa o nemožnosti časti plnenia dozvedel, oznámi dlžníkovi,
že na zvyšku plnenia trvá.
§ 576
Ak sa uskutočnenie jedného z viacerých voliteľných
plnenístane nemožným, obmedzuje sa záväzok na zvyšujúce
plnenie. Ak však nemožnosť tohto plnenia je
spôsobená osobou, ktorá nemá právo voľby plnenia,
môže druhá strana od zmluvy odstúpiť.
§ 577
(1) Dlžník je povinný bez zbytočného odkladu po tom,
čo sa dozvie o skutočnosti, ktorá robíplnenie nemožným,
oznámiť to veriteľovi, inak zodpovedá za škodu,
ktorá vznikne veriteľovi tým, že nebol včas o nemožnosti
upovedomený.
(2) Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je
dotknuté.
§ 578
Uplynutie času
Práva aj povinnosti zaniknú uplynutím času, na ktorý
boli obmedzené.
§ 579
Smrť dlžníka alebo veriteľa
(1) Smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej
obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.
(2) Smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie
obmedzené len na jeho osobu; zanikne aj právo na bolestné
a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Započítanie
§ 580
Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky,
ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním,
pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov
urobívoči druhému prejav smerujúci k započítaniu.
Zánik nastane okamihom, keď sa stretli
pohľadávky spôsobilé na započítanie.
§ 581
(1) Započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na
náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo
o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého
druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam,
ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.
(2) Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky,
ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako
aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno
započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
(3) Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať
aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.
(4) Započítanie proti pohľadávkam na výživné upravuje
Zákon o rodine.
§ 582
Výpoveď
(1) Ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej
predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú
činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo
strpieť určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy
nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať
v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho
štvrťroka.
(2) Výpoveď je však neúčinná ohľadne záväzku zdržať
sa určitej činnosti, ak z jeho povahy alebo zo zmluvy
vyplýva, že záväzok je časovo neobmedzený.
Občiansky zákonník Strana 34

§ 583
Neuplatnenie práva
K zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom
čase, dochádza len v prípadoch uvedených v zákone.
Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník nenamietne.
§ 584
Splynutie
Ak akýmkoľvek spôsobom splynie právo s povinnosťou
(záväzkom) v jednej osobe, zanikne právo i povinnosť
(záväzok), ak zákon neustanovuje inak.
Urovnanie
§ 585
(1) Dohodou o urovnanímôžu účastníci upraviť práva
medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou
majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa
netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.
(2) Ak bol doterajšízáväzok zriadený písomnou formou,
musísa dohoda o urovnaníuzavrieť písomne; to
isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.
(3) Doterajšízáväzok je nahradený záväzkom, ktorý
vyplýva z urovnania.
§ 586
(1) Omyl o tom, čo je medzi stranami sporné alebo pochybné,
nespôsobuje neplatnosť dohody o urovnaní.
Ak však omyl bol vyvolaný ľsťou jednej strany, môže sa
druhá strana neplatnosti dovolať.
(2) Urovnanie dojednané dobromyseľne nestráca
platnosť ani v prípade, že dodatočne vyjde najavo, že
niektorá zo strán dohodnuté právo v čase dojednania
urovnania nemala.
§ 587
I keď strany vyhlásia, že urovnaním sú medzi nimi
upravené všetky vzájomné práva, týkajú sa tieto účinky
iba právneho vzťahu, v ktorom vznikla medzi nimi
spornosť alebo pochybnosť, ibaže z obsahu urovnania
nepochybne vyplýva, že sa urovnanie týka aj iných
vzťahov.
DRUHÁ HLAVA
KÚPNA A ZÁMENNÁ ZMLUVA
Prvý oddiel
Všeobecné ustanovenia o kúpnej zmluve
§ 588
Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu
povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.
§ 589
Cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa
§ 40a.
§ 590
Ak nie je dohodnuté inak, prechádza na kupujúceho
nebezpečenstvo náhodnej skazy a náhodného zhoršenia
predmetu kúpy, včítane úžitkov, súčasne s nadobudnutím
vlastníctva. Ak kupujúci nadobudne vlastníctvo
skôr, než dôjde k odovzdaniu predmetu kúpy,
má predávajúci až do odovzdania práva a povinnosti
uschovávateľa.
§ 591
Ak nie je dohodnuté inak ani ak to nie je obvyklé, sú
účastníci povinní plniť bez zbytočného odkladu. Predávajúci
je oprávnený odovzdanie predmetu kúpy odoprieť,
ak kupujúci nezaplatícenu včas. Ak sa odosiela
predmet kúpy na miesto plnenia alebo určenia, nie je
kupujúci povinný zaplatiť cenu, dokiaľ nemá možnosť
si predmet kúpy prezrieť.
§ 592
Ak je kupujúci v omeškanís prevzatím, môže predávajúci
predmet kúpy uložiť na náklady kupujúceho vo
verejnom skladišti alebo u iného uschovávateľa alebo
ho môže po upozornenípr edať na účet kupujúceho. Ak
ide o vec podliehajúcu rýchlej skaze a ak nie je na upozornenie
čas, upozornenie nie je potrebné.
§ 593
Ak nie je dohodnuté inak, znáša náklady spojené
s odovzdaním predmetu kúpy, najmä náklady merania,
váženia a balenia, predávajúci a náklady spojené
s prevzatím kupujúci; ak sa vec odosiela na miesto,
ktoré nie je miestom splnenia, znáša náklady odoslania
kupujúci.
§ 594
Ak má predávajúci predmet kúpy odoslať na miesto
splnenia alebo určenia, platí, že vec bola odovzdaná
v čase, keď bola odovzdaná na prepravu, pokiaľ nebolo
dohodnuté inak.
§ 595
Tomu, kto kúpi budúce úžitky nejakej veci vcelku
alebo s nádejou na neisté budúce úžitky, patria všetky
úžitky riadne vyťažené. Znáša však stratu, ak bolo jeho
očakávanie zmarené.
§ 596
Ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný
kupujúceho pri dojednávaníkúpnej zmluvy na ne upozorniť.
Občiansky zákonník Strana 35

§ 597
(1) Ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci
kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na
primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe
a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robívec neupotrebiteľnou,
má tiež právo od zmluvy odstúpiť.
(2) Právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy,
ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti,
najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že
nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.
§ 598
Kupujúci má právo na úhradu nevyhnutných nákladov,
ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo
zodpovednosti za vady.
§ 599
(1) Vady musíkupujúci uplatniť u predávajúceho bez
zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady
sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol
najneskôr do šiestich mesiacov, ak ide o vady krmív, do
troch týždňov, a ak ide o vady zvierat, do šiestich týždňov
od prevzatia veci.
(2) Právo na náhradu nevyhnutnych nákladov môže
kupujúci uplatniť na súde, len ak náklady predávajúcemu
oznámi v lehote uvedenej v odseku 1.
§ 600
Uplatnením práv zo zodpovednosti za vady nie je
dotknuté právo na náhradu škody.
Druhý oddiel
Vedľajšie dojednanie pri kúpnej zmluve
§ 601
Výhrada vlastníctva
Ak má vlastníctvo k predanej hnuteľnej veci prejsť na
kupujúceho až po zaplateníceny, musísa táto výhrada
dohodnúť písomne. Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné,
prechádza nebezpečenstvo náhodnej skazy a náhodného
zhoršenia na kupujúceho odovzdaním veci.
Predkupné právo
§ 602
(1) Kto predá vec s výhradou, že mu ju kupujúci ponúkne
na predaj, keby ju chcel predať, má predkupné
právo.
(2) Také právo možno dohodnúť aj pre prípad iného
scudzenia veci než predajom.
§ 603
(1) Predkupné právo ukladá povinnosť iba tomu, kto
sľúbil vec ponúknuť na predaj.
(2) Predkupné právo možno dohodnúť aj ako vecné
právo, ktoré pôsobíaj voči nástupcom kupujúceho.
Zmluva sa musíuzavrieť písomne a predkupné právo
sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Ak
predávajúci nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zostáva
mu zachované predkupné právo aj voči jeho právnemu
nástupcovi.
(3) Ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený
buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol
na predaj, alebo mu zostane predkupné právo
zachované.
§ 604
Predkupné právo neprechádza na dediča oprávnenej
osoby a nemožno ho previesť na inú osobu.
§ 605
Ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj
uskutočniť, musíoprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť
do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke.
Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo
zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok;
ak ide o nehnuteľnosť, musíbyť ponuka písomná.
§ 606
Kto je oprávnený kúpiť vec, musízaplatiť cenu ponúknutú
niekým iným, ak nie je dohodnuté inak. Ak
nemôže vec kúpiť alebo ak nemôže splniť podmienky
ponúknuté popri cene a ak ich nemožno vyrovnať ani
odhadnou cenou, predkupné právo zanikne.
Právo spätnej kúpy
§ 607
(1) Kto predá hnuteľnú vec s výhradou, že má právo
žiadať vrátenie veci do určitej doby po kúpe, ak vráti
kupujúcemu zaplatenú cenu, má právo spätnej kúpy.
(2) Zmluva o práve spätnej kúpy sa musíuzavrieť písomne.
§ 608
(1) Právo spätnej kúpy musípr edávajúci uplatniť písomnou
formou, a ak nie je dohodnuté inak, najneskôr
do jedného roka od odovzdania veci kupujúcemu, inak
právo spätnej kúpy zanikne.
(2) Ak predávajúci využije právo spätnej kúpy, musí
kupujúci vrátiť vec bez zbytočného odkladu a každá
strana má práva a povinnosti, ktoré mala druhá strana
z pôvodnej kúpnej zmluvy.
§ 609
(1) Ak sa právo spätnej kúpy týka veci určenej podľa
druhu, vzniká uplatnením tohto práva kupujúcemu
záväzok vrátiť vec toho istého druhu.
(2) Ak sa právo spätnej kúpy týka veci jednotlivo ur-
Občiansky zákonník Strana 36

čenej, je kupujúci povinný vrátiť tú istú vec, ktorú kúpil.
Zmluva o scudzeníveci, ktorou sa porušilo právo
spätnej kúpy, je neplatná.
§ 610
Iné vedľajšie dojednania
(1) Účastníci môžu písomnou zmluvou dohodnúť aj
iné vedľajšie dojednania majúce povahu výhrad a podmienok
pripúšťajúcich zánik právneho vzťahu založeného
kúpnou zmluvou.
(2) Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, zanikajú tieto
výhrady a podmienky najneskôr uplynutím jedného
roka od uzavretia kúpnej zmluvy, ak ich predávajúci
v tejto lehote neuplatnil.
Tretí oddiel
Zámenná zmluva
§ 611
Ustanovenia o kúpnej zmluve sa primerane použijú
aj na zmluvu, podľa ktorej si zmluvné strany vymieňajú
vec za vec, a to tak, že každá zo strán sa považuje
ohľadne veci, ktorú výmenou dáva, za predávajúcu
stranu, a ohľadne veci, ktorú výmenou prijíma, za kupujúcu
stranu.
Štvrtý oddiel
Osobitné ustanovenia
o predaji tovaru v obchode
§ 612
Ak fyzická alebo právnická osoba predáva tovar ako
podnikateľ (ďalej len „predávajúci“) v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, platia okrem všeobecných ustanovenío
kúpnej zmluve aj nasledujúce ustanovenia
§ 613 až 627.
§ 613
Veci možno predávať aj na objednávku. Predávajúci
je povinný obstarať objednaný tovar v dohodnutej lehote,
a ak lehota nie je dohodnutá, v lehote primeranej
okolnostiam. Ak sa tak nestane, objednávateľ je oprávnený
od zmluvy odstúpiť. Odstúpením objednávateľa
od zmluvy nie je dotknuté jeho právo na náhradu škody.
§ 614
(1) Ak je predávajúci podľa dohody s kupujúcim alebo
podľa povahy veci povinný dodať vec na miesto určené
kupujúcim, kupujúci je povinný prevziať vec pri dodaní.
V ostatných prípadoch je kupujúci povinný
prevziať vec pri predaji, ak sa s predávajúcim nedohodne
inak.
(2) Ak kupujúci neprevezme vec v čase uvedenom
v odseku 1, predávajúci je oprávnený požadovať poplatok
za uskladnenie; výšku poplatku ustanovuje osobitný
predpis, prípadne určuje dohoda medzi účastníkmi.
(3) Prevzatím veci prechádza na kupujúceho vlastníctvo
kúpenej veci. Pri zásielkovom predaji prechádza
vlastníctvo na kupujúceho prevzatím veci kupujúcim
na mieste dodania ním určenom. Pri samoobslužnom
predaji dochádza k prevodu vlastníctva ku kúpenej
veci okamihom zaplatenia ceny za vybraný tovar. Do
tohto okamihu môže kupujúci vybraný tovar vrátiť na
pôvodné miesto. Ak kupujúci svojím zavinením poškodíalebo
zničívybraný tovar pred prevodom vlastníckeho
práva, zodpovedá za škodu podľa všeobecných ustanovenío
zodpovednosti za škodu.
§ 615
Plnenia, ktoré sa s predajom veci obvykle neposkytujú,
je treba osobitne dohodnúť.
Akosť a množstvo
§ 616
Predávaná vec musímať požadovanú, prípadne
právnymi predpismi ustanovenú akosť, množstvo,
mieru alebo hmotnosť a musíbyť bez vád, najmä musí
zodpovedať záväzným technickým normám. Pri potravinách
musíbyť vyznačený dátum spotreby alebo
dátum minimálnej trvanlivosti. Ak to povaha veci pripúšťa,
má kupujúci právo, aby sa vec pred ním prekontrolovala
alebo aby sa mu jej činnosť predviedla.
§ 617
Ak treba, aby sa pri užívaní veci zachovali osobitné
pravidlá, najmä ak sa užívanie riadi návodom alebo je
upravené technickou normou, je predávajúci povinný
kupujúceho s nimi oboznámiť, ibaže ide o pravidlá všeobecne
známe. Ak predávajúci nesplnítúto povinnosť,
je povinný nahradiť kupujúcemu škodu, ktorá z toho
vznikla.
§ 618
Veci, ktoré majú vady, ktoré nebránia, aby sa mohla
vec užívať na určený účel, musia sa predávať len za nižšie
ceny, než je obvyklá cena bezvadnej veci; kupujúceho
treba upozorniť, že vec má vadu a o akú vadu ide, ak
to nie je zrejmé už z povahy predaja.
Zodpovednosť za vady predanej veci
§ 619
(1) Predávajúci zodpovedá za vady, ktoré má predaná
vec pri prevzatíkupujúcim. Pri použitých veciach nezodpovedá
za vady vzniknuté ich použitím alebo opotrebením.
Pri veciach predávaných za nižšiu cenu nezodpovedá
za vadu, pre ktorú bola dojednaná nižšia
cena.
(2) Ak nejde o veci, ktoré sa rýchlo kazia, alebo o použité
veci, zodpovedá predávajúci za vady, ktoré sa vyskytnú
po prevzatíveci v záručnej dobe (záruka).
Občiansky zákonník Strana 37

§ 620
(1) Záručná doba je šesť mesiacov; ak ide o predaj potravinárskeho
tovaru, je záručná doba osem dní, pri
predaji krmív tri týždne a pri predaji zvierat šesť týždňov.
Ak je na predávanej veci, jej obale alebo návode
k nej pripojenom vyznačená lehota na použitie veci, neskončízáručná
doba pred uplynutím tejto lehoty.
(2) Pri veciach, ktoré sú určené na to, aby sa užívali
po dlhšiu dobu, ustanovujú osobitné predpisy záručnú
dobu dlhšiu ako šesť mesiacov. Záručná doba presahujúca
šesť mesiacov sa môže týkať i len niektorej súčiastky
veci. Predávajúci je povinný vydať kupujúcemu
pri predaji záručný list s vyznačením záručnej doby.
(3) Vyhlásením v záručnom liste vydanom kupujúcemu
môže predávajúci poskytnúť záruku presahujúcu
rozsah záruky ustanovenej v tomto zákone. V záručnom
liste určípr edávajúci podmienky a rozsah tejto záruky.
§ 621
Záručné doby začínajú plynúť od prevzatia veci kupujúcim.
Ak má kúpenú vec uviesť do prevádzky iný
podnikateľ než predávajúci, začne záručná doba plynúť
až odo dňa uvedenia veci do prevádzky, pokiaľ kupujúci
objednal uvedenie do prevádzky najneskôr do
troch týždňov od prevzatia veci a riadne a včas poskytol
na vykonanie služby potrebnú súčinnosť.
§ 622
Ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, má kupujúci
právo, aby bola bezplatne, včas a riadne odstránená.
Predávajúci je povinný vadu bez zbytočného odkladu
odstrániť. Ak vec nebola ešte použitá, môže kupujúci
namiesto odstránenia vady požadovať výmenu veci,
alebo ak sa vada týka len súčasti veci, výmenu súčasti.
Predávajúci môže vždy namiesto odstránenia vady vymeniť
vadnú vec za bezvadnú.
§ 623
(1) Ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá
bráni tomu, aby sa vec mohla riadne užívať ako vec bez
vady, má kupujúci právo na výmenu veci alebo má právo
od zmluvy odstúpiť. Tie isté práva prislúchajú kupujúcemu,
ak ide síce o odstrániteľné vady, ak však
kupujúci nemôže pre opätovné vyskytnutie sa vady po
oprave alebo pre väčšípočet vád vec riadne užívať.
(2) Ak ide o iné neodstrániteľné vady, má kupujúci
právo na primeranú zľavu z ceny veci.
§ 624
Ak vec predávaná za nižšiu cenu alebo použitá vec
má vadu, za ktorú predávajúci zodpovedá, má kupujúci
namiesto práva na výmenu veci právo na primeranú
zľavu.
§ 625
Práva zo zodpovednosti za vady sa uplatňujú u predávajúceho,
u ktorého bola vec kúpená. Ak je však
v záručnom liste uvedený iný podnikateľ určený na opravu,
ktorý je v mieste predávajúceho alebo v mieste
pre kupujúceho bližšom, uplatníkupujúci právo na
opravu u podnikateľa určeného na vykonanie záručnej
opravy. Podnikateľ určený na opravu je povinný opravu
vykonať v lehote dohodnutej pri predaji veci medzi
predávajúcim a kupujúcim.
§ 626
(1) Práva zo zodpovednosti za vady veci, pre ktoré
platízáručná doba, zaniknú, ak sa neuplatnili v záručnej
dobe.
(2) Práva zo zodpovednosti za vady pri veciach, ktoré
sa rýchle kazia, musia sa uplatniť najdlhšie v deň nasledujúci
po kúpe a pri použitých veciach najdlhšie do
šiestich mesiacov po ich kúpe; inak práva zaniknú.
§ 627
(1) Doba od uplatnenia práva zo zodpovednosti za
vady až do doby, keď kupujúci po skončeníopravy bol
povinný vec prevziať, sa do záručnej doby nepočíta.
Predávajúci je povinný vydať kupujúcemu potvrdenie
o tom, kedy právo uplatnil, ako aj o vykonaníopravy a
o dobe jej trvania.
(2) Ak dôjde k výmene, začne plynúť záručná doba
znova od prevzatia novej veci. To isté platí, ak dôjde
k výmene súčiastky, na ktorú bola poskytnutá záruka.
TRETIA HLAVA
DAROVACIA ZMLUVA
§ 628
(1) Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo
sľub prijíma.
(2) Darovacia zmluva musíbyť písomná, ak je predmetom
daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde
k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
(3) Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má
plniť až po darcovej smrti.
§ 629
Darca je povinný pri ponuke daru upozorniť na vady,
o ktorých vie. Ak má vec vady, na ktoré darca neupozornil,
je obdarovaný oprávnený vec vrátiť.
§ 630
Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že
tým hrubo porušuje dobré mravy.
Občiansky zákonník Strana 38

ŠTVR TÁ HLAVA
ZMLUVA O DIELO
Prvý oddiel
Všeobecné ustanovenia
§ 631
Zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten,
komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú
cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
§ 632
Ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ
je povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie
o prevzatíobjednávky. Potvrdenie musíobsahovať
označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť,
cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.
§ 633
(1) Zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy,
riadne a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela
ustanovená záväzná technická norma, musívykonanie
zodpovedať tejto norme.
(2) Od obsahu zmluvy a povahy diela závisí, či je zhotoviteľ
povinný vykonať ho osobne alebo či je oprávnený
dať dielo vykonať na svoju zodpovednosť.
§ 634
(1) Ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo
ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť
primeranú cenu.
(2) Ak nie je dohodnuté inak, platísa cena až po
skončenídiela. Ak sa však dielo vykonáva po častiach
alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je
ten, komu bolo zadané, oprávnený požadovať už počas
vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky.
§ 635
(1) Ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa bez
súhlasu objednávateľa zvýšiť. Práce a náklady do rozpočtu
nezahrnuté možno účtovať iba vtedy, ak ich
schválil objednávateľ písomne alebo ak práce dodatočne
písomne objednal.
(2) Ak v čase od uzavretia zmluvy do jej splnenia došlo
k zmene cenového predpisu, podľa ktorého sa cena
dohodla, je zhotoviteľ na to povinný objednávateľa bez
meškania písomne upozorniť a oznámiť mu novú cenu.
(3) Objednávateľ je oprávnený po oznámenínovej
ceny od zmluvy odstúpiť; ak bez zbytočného odkladu
od zmluvy neodstúpi, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi
novú cenu, ibaže k zvýšeniu ceny došlo po prekročení
dohodnutej doby vykonania diela.
(4) Ak objednávateľ odstúpi od zmluvy, je povinný zaplatiť
zhotoviteľovi sumu pripadajúcu na vykonanú
prácu a vzniknuté náklady podľa pôvodne dohodnutej
ceny, iba ak mal z čiastočného plnenia zmluvy majetkový
prospech.
§ 636
(1) Ak cenu pri uzavretízmluvy nemožno dojednať
pevnou sumou, musísa určiť aspoň odhadom. Ak zhotoviteľ
dodatočne zistí, že bude treba cenu určenú odhadom
podstatne prekročiť, je povinný na to objednávateľa
bez meškania písomne upozorniť a oznámiť mu
novourčenú cenu; inak nemá právo na zaplatenie rozdielu
v cene.
(2) Objednávateľ je oprávnený po oznámenínovour -
čenej ceny od zmluvy odstúpiť; ak od zmluvy odstúpi,
je povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu pripadajúcu na
vykonanú prácu a vzniknuté náklady podľa pôvodne
určenej ceny, len pokiaľ mal z čiastočného plnenia
zmluvy majetkový prospech. Odstúpením od zmluvy
nie je dotknuté právo objednávateľa na náhradu škody.
(3) Ak objednávateľ neodstúpi od zmluvy bez zbytočného
odkladu, je povinný zaplatiť za poskytnutú službu
novourčenú vyššiu cenu.
§ 637
(1) Ak má objednávateľom dodaný materiál nedostatky,
ktoré bránia riadnemu vyhotoveniu diela, zhotoviteľ
je povinný na to objednávateľa bez zbytočného odkladu
upozorniť. Rovnakú povinnosť má zhotoviteľ aj
vtedy, ak objednávateľ žiada, aby bolo dielo vykonané
podľa pokynov, ktoré sú nevhodné.
(2) Ak objednávateľ napriek upozorneniu zhotoviteľa
trvá na objednávke, zhotoviteľ môže od zmluvy odstúpiť.
§ 638
(1) Ak je na vykonanie diela potrebná súčinnosť objednávateľa,
je zhotoviteľ oprávnený určiť na to primeranú
lehotu a po jej márnom uplynutímôže od zmluvy
odstúpiť, ak na taký následok upozorní.
(2) To isté platí, ak sa dielo vykonáva u objednávateľa
a ten nevykoná potrebné zdravotné a bezpečnostné
opatrenia pre osoby vykonávajúce dielo.
§ 639
Ak objednávateľ poskytne riadne a včas potrebnú
súčinnosť, zhotoviteľ však v určený čas nepristúpi
k vykonaniu diela, patrímu právo na náhradu potrebných
nákladov, ktoré mu tým vznikli. Toto právo musí
uplatniť u zhotoviteľa najneskôr do jedného mesiaca
od prevzatia veci; ak z tohto dôvodu odstúpi od zmluvy,
musího uplatniť najneskôr do jedného mesiaca od odstúpenia;
inak právo zanikne.
§ 640
Ak dielo bolo zmarené náhodou pred časom splnenia,
stráca zhotoviteľ nárok na odmenu.
Občiansky zákonník Strana 39

§ 641
(1) Aj keď sa dielo nevykonalo, patrízhotoviteľovi dojednaná
cena, ak bol ochotný dielo vykonať a ak mu
v tom zabránili okolnosti na strane objednávateľa. Je
však povinný dať si započítať to, čo ušetril nevykonaním
diela, čo zarobil inak alebo čo úmyselne zameškal
zarobiť.
(2) Ak zhotoviteľa zdržali vo vykonávanídiela okolnosti
na strane objednávateľa, patrímu za to primeraná
náhrada.
§ 642
(1) Až do zhotovenia diela môže objednávateľ od
zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi
sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ
nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu
účelne vynaložené náklady.
(2) Objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj
vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo
nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobíná -
pravu ani v poskytnutej primeranej lehote.
§ 643
(1) Ak vykonanie diela závisíod osobitných osobných
vlastnostízhotoviteľa, zrušuje sa zmluva jeho smrťou.
Dedičia zhotoviteľa sa môžu domáhať iba zaplatenia
upotrebiteľnej hmoty pripravenej na dielo a časti odmeny
primeranej upotrebiteľným výsledkom vykonanej
práce.
(2) Smrť objednávateľa sama o sebe zmluvu nezrušuje.
Druhý oddiel
Osobitné ustanovenia
o zhotovení veci na zákazku
§ 644
Ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi
právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky
vec zhotovil, a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi
cenu za zhotovenie veci.
§ 645
(1) Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená
na zákazku pri prevzatíobjednávateľom, ako aj za
vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatíveci v záručnej
dobe. Rovnako zodpovedá za to, že vec má vlastnosti,
ktoré si objednávateľ pri zákazke vymienil.
(2) Zhotoviteľ zodpovedá za vady vykonanej zákazky,
ktorých príčinou je vadnosť materíálu dodaného objednávateľom
alebo nevhodnosť jeho pokynov, ak objednávateľa
na vadnosť materiálu alebo nevhodnosť jeho
pokynov neupozornil.
§ 646
(1) Záručná doba je šesť mesiacov.
(2) Pri veciach, ktoré sú určené na to, aby sa užívali
po dlhšiu dobu, ustanovujú osobitné predpisy záručnú
dobu dlhšiu ako šesť mesiacov; záručná doba presahujúca
šesť mesiacov sa môže týkať i len niektorej súčiastky.
Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi
záručný list s vyznačením záručnej doby.
(3) Pri zhotovenístavby je záručná doba tri roky. Vykonávacípr
edpis môže ustanoviť, že pri niektorých
častiach stavieb môže byť záručná doba kratšia, najmenej
však osemnásť mesiacov.
§ 647
Záručná doba začína plynúť odo dňa prevzatia veci.
Ak objednávateľ prevzal vec až po dni, do ktorého mal
povinnosť ju prevziať, plynie záručná doba už odo dňa,
keď mal túto povinnosť.
§ 648
(1) Ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, je objednávateľ
oprávnený požadovať bezplatné odstránenie
vady. Zhotoviteľ je povinný odstrániť vadu bez zbytočného
odkladu.
(2) Ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá
bráni tomu, aby sa vec mohla podľa objednávky riadne
užívať ako vec bez vady, má objednávateľ právo na zrušenie
zmluvy. To isté právo mu prislúcha pri odstrániteľných
vadách, ak pre opätovné vyskytnutie sa vady
po oprave alebo pre väčšípočet vád nemôže vec riadne
užívať. Ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá však nebráni
riadnemu užívaniu veci podľa objednávky, má
objednávateľ právo na primeranú zľavu.
§ 649
Práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u
zhotoviteľa v záručnej dobe; inak práva zaniknú. Čas
od uplatnenia práva zo záruky až do vykonania opravy
sa do záručnej doby nepočíta. Zhotoviteľ je povinný vydať
objednávateľovi potvrdenie o tom, kedy právo
uplatnil, ako aj o vykonaníopravy a čase jej trvania.
§ 650
(1) Objednávateľ je povinný prevziať vec najneskôr
do jedného mesiaca od uplynutia času, keď mala byť
vec zhotovená, a ak bola vec zhotovená neskôr, do jedného
mesiaca od jej zhotovenia. Ak tak neurobí, je povinný
zaplatiť dohodnutý poplatok za uskladnenie.
(2) Po uplynutíšiestich mesiacov odo dňa, keď bola
vec zhotovená, môže zhotoviteľ s vecou voľne nakladať.
Pokiaľ sa mu nepodarívec speňažiť alebo iným spôsobom
s ňou účelne naložiť, má zhotoviteľ právo, aby mu
objednávateľ zaplatil cenu zhotovenia diela. Objednávateľ
má právo na vrátenie ceny za použitý materiál,
ktorý dodal na zhotovenie veci. V prípade zhotovenia
stavby má zhotoviteľ vždy právo na zaplatenie ceny za
zhotovenú stavbu.
§ 651
Ak sa objednávateľovi zhotovuje stavba na objednávku,
zodpovedá zhotoviteľ za poškodenie alebo zničenie
Občiansky zákonník Strana 40

stavby až do prevzatia zhotovenej stavby, ibaže by ku
škode došlo aj inak.
Tretí oddiel
Osobitné ustanovenia
o zmluve o oprave a úprave veci
§ 652
(1) Ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne objednávateľovi
právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky
vykonal opravu alebo úpravu veci; zhotoviteľovi
vznikne právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu za
opravu alebo úpravu veci.
(2) Opravou veci je činnosť, ktorou sa najmä odstraňujú
vady veci, následky jej poškodenia alebo účinky
jej opotrebenia. Úpravou veci je činnosť, ktorou sa najmä
menípovr ch veci alebo jej vlastnosti.
§ 653
(1) Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vykonaná
oprava alebo úprava pri prevzatíveci objednávateľom,
ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatíveci v záručnej
dobe.
(2) Zhotoviteľ zodpovedá tiež za vady, ktorých príčinou
je vadnosť veci, ktorá sa má opraviť alebo upraviť,
alebo nevhodnosť pokynov objednávateľa, ak ho na
vadnosť veci alebo nevhodnosť pokynov neupozornil.
§ 654
(1) Záručná doba je tri mesiace, ak nie je dojednaná
alebo osobitnými predpismi ustanovená inak; pri stavebných
prácach je záručná doba najmenej osemnásť
mesiacov.
(2) Ak účelom opravy alebo úpravy je, aby sa vec
mohla aj naďalej po dlhšíčas užívať, ustanovia osobitné
predpisy pre opravu alebo úpravu veci záručnú
dobu dlhšiu ako tri mesiace, ak sa nedojednalo inak.
Záručná doba presahujúca tri mesiace sa môže týkať
i len niektorej súčiastky. Zhotoviteľ je povinný vydať
objednávateľovi záručný list s vyznačením záručnej
doby.
(3) Vyhlásením v záručnom liste vydanom objednávateľovi
môže zhotoviteľ poskytnúť záruku presahujúcu
rozsah záruky ustanovenej v tomto zákone. V záručnom
liste určízhotoviteľ podmienky a rozsah tejto
záruky.
§ 655
(1) Ak je vec opravená alebo upravená vadne, má objednávateľ
právo na bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ
je povinný vadu odstrániť najdlhšie v dohodnutej
lehote. Ak vadu nemožno odstrániť alebo ak ju
zhotoviteľ neodstráni v dohodnutej lehote alebo ak sa
vada vyskytne znovu, má objednávateľ právo na zrušenie
zmluvy alebo na primerané zníženie ceny opravy
alebo úpravy.
(2) Práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť
u zhotoviteľa v záručnej dobe; inak zaniknú. Čas od
uplatnenia práva až po vykonanie opravy alebo úpravy
sa do záručnej doby nepočíta. Zhotoviteľ je povinný vydať
objednávateľovi potvrdenie o tom, kedy právo
uplatnil, ako aj o vykonaníopravy alebo úpravy a
o čase jej trvania.
§ 656
(1) Objednávateľ je povinný vyzdvihnúť si vec najneskôr
do jedného mesiaca od uplynutia času, keď sa oprava
alebo úprava mala vykonať, a ak bola vykonaná
neskôr, do jedného mesiaca od upovedomenia o jej vykonaní.
Ak tak neurobí, je povinný zaplatiť poplatok za
uskladnenie.
(2) Ak si objednávateľ nevyzdvihne vec v lehote šiestich
mesiacov odo dňa, keď bol povinný ju vyzdvihnúť,
má zhotoviteľ právo vec predať. Ak zhotoviteľ pozná adresu
objednávateľa a ak ide o vec väčšej hodnoty, je
zhotoviteľ povinný o zamýšľanom predaji objednávateľa
vopred upovedomiť a poskytnúť mu primeranú dodatočnú
lehotu na vyzdvihnutie veci.
(3) Ak dôjde k predaju nevyzdvihnutej veci, vyplatí
zhotoviteľ objednávateľovi výťažok predaja po odpočítaníceny
opravy alebo úpravy, poplatku za uskladnenie
a nákladov predaja. Právo na výťažok predaja musí
objednávateľ uplatniť u zhotoviteľa.
PIATA HLAVA
ZMLUVA O PÔŽIČKE
§ 657
Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci
určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje
vrátiť po uplynutídohodnutej doby veci rovnakého
druhu.
§ 658
(1) Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
(2) Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto
úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo
vecílepšej akosti, spravidla toho istého druhu.
ŠIESTA HLAVA
ZMLUVA O VÝPOŽIČKE
§ 659
Zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo
vec po dohodnutú dobu bezplatne užívať.
§ 660
Požičiavateľ je povinný odovzdať vypožičiavateľovi
vec v stave spôsobilom na riadne užívanie. Ustanovenie
§ 617 platíprimerane aj pre užívanie veci.
§ 661
(1) Vypožičiavateľ je oprávnený užívať vec riadne a
Občiansky zákonník Strana 41

v súlade s účelom, ktorý sa v zmluve dohodol alebo ktorému
obvykle slúži; je povinný chrániť ju pred poškodením,
stratou alebo zničením.
(2) Ak nie je dohodnuté inak, nesmie vypožičiavateľ
prenechať vec na užívanie inému.
§ 662
(1) Vypožičiavateľ je povinný vec vrátiť, len čo ju nepotrebuje,
najneskôr však do konca určenej doby zapožičania.
(2) Požičiavateľ môže požadovať vrátenie veci aj pred
skončením určenej doby zapožičania, ak vypožičiavateľ
neužíva vec riadne alebo ak ju užíva v rozpore s účelom,
ktorému slúži.
SIEDMA HLAVA
NAJOMNÁ ZMLUVA
Prvý oddiel
Všeobecné ustanovenia
§ 663
Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej
dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
§ 664
Prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi
v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie,
alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie,
a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.
§ 665
(1) Nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným
v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe
a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať
prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec
riadnym spôsobom.
(2) Nájomca je povinný vec užívať iba v prípade, že sa
tak dohodlo alebo že neužívaním by sa vec znehodnotila
viac než jej užívaním.
§ 666
(1) Nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu,
ak zmluva neurčuje inak.
(2) Ak nájomca dá vec do podnájmu v rozpore so
zmluvou, prenajímateľ má právo odstúpiť od zmluvy.
§ 667
(1) Zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať
len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov
s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade,
že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje
inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až
po ukončenínájmu po odpočítaníznehodnotenia
zmien, ku ktorému v medziobdobídošlo v dôsledku
užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou,
ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca
požadovať po skončenínájmu protihodnotu toho, o čo
sa zvýšila hodnota veci.
(2) Ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu
prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť
vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v dôsledku
vykonávaných zmien hrozína veci prenajímateľovi
značná škoda, je prenajímateľ oprávnený odstúpiť od
zmluvy.
§ 668
(1) Nájomca je povinný oznámiť prenajímateľovi bez
zbytočného odkladu potreby opráv, ktoré má vykonať
prenajímateľ. Pri porušení tejto povinnosti zodpovedá
nájomca za škodu tým spôsobenú a nemá nároky, ktoré
by mu inak prislúchali pre nemožnosť alebo obmedzenú
možnosť užívať vec pre vady veci, ktoré sa včas
prenajímateľovi neoznámili.
(2) Nájomca je povinný znášať obmedzenie v užívaní
prenajatej veci v rozsahu potrebnom na vykonanie
opráv a udržiavanie veci.
§ 669
Ak nájomca vynaložil na vec náklady pri oprave, na
ktorú je povinný prenajímateľ, má nárok na náhradu
týchto nákladov, ak sa oprava vykonala so súhlasom
prenajímateľa alebo ak prenajímateľ bez zbytočného
odkladu opravu neobstaral, hoci sa mu oznámila jej
potreba. Inak môže nájomca požadovať len to, o čo sa
prenajímateľ obohatil.
§ 670
Nájomca je povinný starať sa o to, aby na veci nevznikla
škoda. Je povinný dať vec poistiť, len ak to určuje
zmluva.
Druhý oddiel
Nájomné
§ 671
(1) Nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy,
inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím
na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
(2) Ak nie je dohodnuté alebo osobitné predpisy neustanovujú
inak, platísa nájomné z poľnohospodárskych
alebo lesných pozemkov polročne pozadu 1. apríla
a 1. októbra, pri ostatných nájmoch mesačne
pozadu.
§ 672
(1) Na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ nehnuteľnosti
záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré
sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám,
ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou
vecívylúčených z výkonu rozhodnutia.
Občiansky zákonník Strana 42

(2) Záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené
skôr, než boli spísané súdnym vykonávateľom, ibaže by
boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlási
svoje práva na súde do ôsmich dnípo výkone. Ak sa nájomca
sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci, napriek
tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené,
môže prenajímateľ zadržať veci na vlastné nebezpečenstvo,
do ôsmich dnívšak musížiadať o súpis súdnym
vykonávateľom, alebo musíveci vydať.
§ 673
Nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre
vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec
užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania
nedohodol primerane povahe a určeniu veci, alebo
ak nemohol z uvedených príčin pri nájme poľnohospodárskych
alebo lesných pozemkov docieliť žiadny
výnos.
§ 674
Ak nájomca môže užívať prenajatú vec z dôvodov
uvedených v § 673 iba obmedzene alebo ak pri nájme
poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov úžitky
z veci klesli z uvedených dôvodov pod polovicu bežného
výnosu, má nájomca nárok na primeranú zľavu z nájomného.
Prenajímateľ si však musí započítať náklady,
ktoré ušetril, a cenu výhod, ktoré mal z toho, že nájomca
užíval vec len obmedzene.
§ 675
Právo na odpustenie alebo na poskytnutie zľavy z nájomného
sa musíuplatniť u prenajímateľa bez zbytočného
odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnído šiestich
mesiacov odo dňa, keď došlo ku skutočnostiam
toto právo zakladajúcim.
Tretí oddiel
Skončenie nájmu
§ 676
(1) Nájom sa skončíuplynutí m doby, na ktorú sa dojednal,
ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom
inak.
(2) Ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ
proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo
na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje
sa nájomná zmluva za tých istých podmienok,
za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný
na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom
dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.
§ 677
(1) Zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú
dobu možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom,
iba výpoveďou.
(2) Nájomnú zmluvu možno vypovedať pri nájmoch
pozemkov patriacich do poľnohospodárskeho pôdneho
fondu alebo lesného pôdneho fondu5) v jednoročnej lehote,
a to k 1. októbru bežného roka; pri nájmoch iných
nehnuteľnostív trojmesačnej lehote, pri nájme hnuteľných
vecív jednomesačnej lehote.
§ 678
Ustanovenia o výpovednej dobe, vypratanía odovzdaníplatia
iba vtedy, ak zmluva alebo osobitné predpisy
neustanovujú inak.
§ 679
(1) Nájomca je oprávnený odstúpiť od zmluvy kedykoľvek,
ak bola prenajatá vec odovzdaná v stave nespôsobilom
na dohodnuté alebo obvyklé užívanie alebo ak
sa stane neskôr - bez toho, aby nájomca porušil svoju
povinnosť - nespôsobilou na dohodnuté alebo obvyklé
užívanie, ak sa stane neupotrebiteľnou alebo ak sa mu
odníme taká časť veci, že by sa tým zmaril účel zmluvy.
(2) Ak sú miestnosti, ktoré boli prenajaté na obývanie
alebo na to, aby sa v nich zdržiavali ľudia, zdraviu závadné,
má nájomca toto právo aj vtedy, ak o tom vedel
pri uzavretízmluvy. Práva odstúpiť od zmluvy sa nemožno
vopred vzdať.
(3) Prenajímateľ môže kedykoľvek odstúpiť od zmluvy,
ak nájomca napriek písomnej výstrahe užíva prenajatú
vec alebo ak trpíuží vanie veci takým spôsobom, že
prenajímateľovi vzniká škoda alebo že mu hrozí značná
škoda. Ak nejde o byt alebo nebytový priestor, môže
prenajímateľ tiež odstúpiť od zmluvy, ak nájomca, hoci
upomenutý, nezaplatil splatné nájomné ani do splatnosti
ďalšieho nájomného, a ak je táto doba kratšia ako
tri mesiace; do troch mesiacov, alebo ak s ohľadom na
právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu treba
prenajatú vec vypratať.
§ 680
(1) Zničením prenajatej veci nájomná zmluva zaniká.
(2) Ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci,
vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa
a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov
voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena
oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná.
(3) Ak dôjde ku zmene vlastníctva k nehnuteľnej veci,
môže z tohto dôvodu vypovedať nájomnú zmluvu iba
nájomca, a to aj vtedy, ak bola zmluva uzavretá na
dobu určitú; výpoveď však musípodať v najbližšom výpovednom
období, pokiaľ je zákonom alebo dohodou
ustanovené. Pri zmene vlastníctva k hnuteľnej veci
môže zmluvu vypovedať aj nadobúdateľ.
Občiansky zákonník Strana 43
5) § 1 zákona č. 53/1966 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znenízákona č. 75/1976 Zb.
§ 2 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch.

§ 681
Po podanej výpovedi alebo tri mesiace pred skončením
nájmu a odovzdaním veci je nájomca nehnuteľnej
veci povinný, ak sa nedohodlo inak, umožniť záujemcovi
o prenajatie jej prehliadku v prítomnosti prenajímateľa
alebo jeho zástupcu. Nájomca nesmie byť prehliadkou
zbytočne obťažovaný.
§ 682
Ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú
vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu
užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol,
v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na
obvyklé opotrebenie.
§ 683
(1) Ak došlo k poškodeniu alebo nadmernému opotrebeniu
prenajatej veci v dôsledku jej zneužitia, zodpovedá
nájomca aj za škody spôsobené osobami, ktorým
umožnil k prenajatej veci prístup, za náhodu však nezodpovedá.
(2) Domáhať sa náhrady možno len do šiestich mesiacov
od vrátenia prenajatej veci; inak nárok zanikne.
§ 684
Ak tretia osoba uplatňuje k veci práva, ktoré sú nezlučiteľné
s právami nájomcu, je prenajímateľ povinný
urobiť potrebné právne opatrenia na jeho ochranu. Ak
tak prenajímateľ v primeranej lehote neurobí alebo ak
nie sú jeho opatrenia úspešné, môže nájomca odstúpiť
od zmluvy.
Štvrtý oddiel
Osobitné ustanovenia o nájme bytu
§ 685
(1) Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do
užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia
doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj
opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je
chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať
len z dôvodov ustanovených v zákone.
(2) Nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu
možno uzavrieť za podmienok upravených v stanovách
bytového družstva.
(3) Zákony národných rád ustanovia, čo sa rozumie
služobným bytom, bytom osobitného určenia a bytom
v domoch osobitného určenia a za akých podmienok
možno uzavrieť nájomnú zmluvu o nájme služobného
bytu, o nájme bytu osobitného určenia a o nájme bytu
v domoch osobitného určenia.
§ 686
(1) Nájomná zmluva musíobsahovať označenie predmetu
a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku
úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob
ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis
príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva
neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
(2) Ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa,
že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.
Práva a povinnosti z nájmu bytu
§ 687
(1) Prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi byt
v stave spôsobilom na riadne užívanie a zabezpečiť nájomcovi
plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním
bytu.
(2) Ak nájomná zmluva neurčuje inak, drobné opravy
v byte súvisiace s jeho užívaním a náklady spojené
s bežnou údržbou uhrádza nájomca. Pojem drobných
opráv a nákladov spojených s bežnou údržbou bytu
upravuje osobitný predpis.
(3) Práva a povinnosti nájomca - člena družstva - pokiaľ
ide o vykonávanie drobných opráv v byte a pokiaľ
ide o úhradu nákladov spojených s bežnou údržbou
bytu, upravujú stanovy družstva.
§ 688
Nájomca bytu a osoby, ktoré žijú s nájomcom v spoločnej
domácnosti, majú popri práve užívať byt aj právo
užívať spoločné priestory a zariadenie domu, ako aj
požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním
bytu.
§ 689
Nájomca je povinný užívať byt, spoločné priestory a
zariadenie domu riadne a riadne požívať plnenia, ktorých
poskytovanie je spojené s užívaním bytu.
§ 690
Nájomcovia sú povinnípri výkone svojich práv dbať,
aby sa v dome vytvorilo prostredie zabezpečujúce
ostatným nájomcom výkon ich práv.
§ 691
Ak prenajímateľ nesplní svoju povinnosť odstrániť
závady brániace riadnemu užívaniu bytu, alebo ktorými
je výkon nájomcovho práva ohrozený, má nájomca
práva po predchádzajúcom upozornenípr enajímateľa
závady odstrániť v nevyhnutnej miere a požadovať od
neho náhradu účelne vynaložených nákladov. Právo
na náhradu musíuplatniť u prenajímateľa bez zbytočného
odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo do
šiestich mesiacov od odstránenia závad.
§ 692
(1) Nájomca je povinný oznámiť bez zbytočného odkladu
prenajímateľovi potrebu tých opráv v byte, ktoré
má znášať prenajímateľ, a umožniť ich vykonanie; inak
Občiansky zákonník Strana 44

zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením tejto povinnosti
vznikla.
(2) Ak sa nájomca nepostará o včasné vykonanie
drobných opráv a bežnú údržbu bytu, má prenajímateľ
právo tak urobiť po predchádzajúcom upozorneníná -
jomcu na svoje náklady sám a požadovať od neho náhradu.
§ 693
Nájomca je povinný odstrániť závady a poškodenia,
ktoré spôsobil v dome sám alebo tí, ktorí s ním bývajú.
Ak sa tak nestane, má prenajímateľ právo po predchádzajúcom
upozornenínájomcu závady a poškodenia
odstrániť a požadovať od nájomcu náhradu.
§ 694
Nájomca nesmie vykonávať stavebné úpravy ani inú
podstatnú zmenu v byte bez súhlasu prenajímateľa, a
to ani na svoje náklady.
§ 695
Prenajímateľ je oprávnený vykonávať stavebné úpravy
bytu a iné podstatné zmeny v byte iba so súhlasom
nájomcu. Tento súhlas možno odoprieť len z vážnych
dôvodov. Ak prenajímateľ vykonáva také úpravy na príkaz
príslušného orgánu štátnej správy, je nájomca povinný
ich vykonanie umožniť; inak zodpovedá za škodu,
ktorá nesplnením tejto povinnosti vznikla.
Nájomné a úhrada za plnenia
poskytované s užívaním bytu
§ 696
(1) Spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia
poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako
aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne
zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované
s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej
zmluvy, ustanovíosobitný právny predpis.
(2) Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu
alebo preddavok na ne sa platíspolu s nájomným, ak
sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovíinak.
§ 697
Ak nájomca nezaplatínájomné alebo úhradu za plnenia
poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej
splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok
z omeškania.
§ 698
(1) Nájomca má právo na primeranú zľavu z nájomného,
dokiaľ prenajímateľ napriek jeho upozorneniu
neodstráni v byte alebo v dome závadu, ktorá podstatne
alebo po dlhšíčas zhoršuje ich užívanie. Právo na
primeranú zľavu z nájomného má nájomca aj vtedy, ak
sa neposkytovali plnenia spojené s užívaním bytu alebo
sa poskytovali vadne, a ak sa v dôsledku toho užívanie
bytu zhoršilo.
(2) Rovnaké právo má nájomca, ak stavebnými úpravami
v dome sa podstatne alebo po dlhšíčas zhoršia
podmienky užívania bytu alebo domu.
(3) Nájomca má právo na primeranú zľavu z úhrady
za plnenia poskytované s užívaním bytu, pokiaľ ich
prenajímateľ riadne a včas neposkytuje.
§ 699
Právo na zľavu z nájomného alebo z úhrady za plnenia
poskytované s užívaním bytu treba uplatniť u prenajímateľa
bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak
sa neuplatnilo do šiestich mesiacov od odstránenia závad.
Spoločný nájom bytu
§ 700
(1) Byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb.
Spoločnínájomcovia majú rovnaké práva a povinnosti.
(2) Spoločný nájom vzniká tiež dohodou medzi doterajším
nájomcom, ďalšou osobou a prenajímateľom.
(3) Pri družstevnom byte môže spoločný nájom vzniknúť
len medzi manželmi.
§ 701
(1) Bežné veci týkajúce sa spoločného nájmu bytu
môže vybavovať každý zo spoločných nájomcov.
V ostatných veciach je potrebný súhlas všetkých; inak
je právny úkon neplatný.
(2) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločného nájmu
bytu sú oprávnenía povinnívšetci spoločnínájom -
covia spoločne a nerozdielne.
§ 702
(1) Ak medzi spoločnými nájomcami dôjde k nezhode
o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoločného
nájmu bytu, rozhodne na návrh niektorého z nich
súd.
(2) Súd môže v prípadoch hodných osobitného zreteľa
na návrh spoločného nájomcu zrušiť právo spoločného
nájmu bytu, ak vznikne ním nezavinený stav,
ktorý bráni spoločnému užívaniu bytu spoločnými nájomcami.
Zároveň určí, ktorý zo spoločných nájomcov
alebo ktoríz nich budú byt ďalej užívať.
Spoločný nájom bytu manželmi
§ 703
(1) Ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden
z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom
bytu manželmi.
(2) Ak vznikne len jednému z manželov za trvania
manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného
bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu
Občiansky zákonník Strana 45

manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve;
z tohto členstva sú obaja manželia oprávnenía povinní
spoločne a nerozdielne.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak manželia
spolu trvale nežijú.
§ 704
(1) Ak sa niektorý z manželov stal nájomcom bytu
pred uzavretím manželstva, vznikne obom manželom
spoločný nájom bytu uzavretím manželstva.
(2) To isté platí, ak vzniklo pred uzavretím manželstva
niektorému z manželov právo na uzavretie zmluvy
o nájme družstevného bytu.
§ 705
(1) Ak sa rozvedenímanželia nedohodnú o nájme
bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje
právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý
z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.
(2) Ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme
družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred
uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu
bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu
z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred
uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného
nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa
rozvedenímanželia nedohodnú, na návrh jedného
z nich o zrušenítohto práva, ako aj o tom, kto z nich
bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne
aj spoločné členstvo rozvedených manželov
v družstve.
(3) Pri rozhodovanío ďalšom nájme bytu vezme súd
zreteľ najmä na záujmy maloletých detía stanovisko
prenajímateľa.
§ 705a
Ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického
násilia, alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi
alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému
užívateľovi bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva
spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným,
môže súd na návrh jedného z manželov alebo rozvedených
manželov obmedziť užívacie právo druhého
z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
Prechod nájmu bytu
§ 706
(1) Ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom
nájme manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými
nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a
nevesta, ktorís ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti
a nemajú vlastný byt. Nájomcami (spoločnými
nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú
domácnosť zomretého nájomcu alebo na neho boli
odkázanívýživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti
aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt.
(2) Ak sa prenajímateľ domnieva, že neboli splnené
podmienky prechodu nájmu bytu podľa odseku 1,
môže sa v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o nich
dozvedel, najneskôr však v lehote troch rokov odo dňa
smrti nájomcu, domáhať na súde, aby určil, že k prechodu
nájmu bytu nedošlo.
(3) Ak zomrie nájomca družstevného bytu a ak nejde
o byt v spoločnom nájme manželov, prechádza smrťou
nájomcu jeho členstvo v družstve a nájom bytu na toho
dediča, ktorému pripadol členský podiel.
§ 707
(1) Ak zomrie jeden z manželov, ktoríboli spoločnými
nájomcami bytu, stane sa jediným nájomcom pozostalý
manžel.
(2) Ak ide o družstevný byt, zanikne smrťou jedného
z manželov spoločný nájom bytu manželmi. Ak sa právo
na družstevný byt nadobudlo za trvania manželstva,
zostáva členom družstva pozostalý manžel a jemu patrí
členský podiel; na to prihliadne súd v konanío dedičstve.
Ak zomrel manžel, ktorý nadobudol právo na
družstevný byt pred uzavretím manželstva, prechádza
jeho smrťou členstvo v družstve a nájom družstevného
bytu na toho dediča, ktorému pripadol členský podiel.
Ak ide o viac predmetov nájmu, môže členstvo poručiteľa
prejsť na viacerých dedičov.
(3) Ak zomrie jeden zo spoločných nájomcov, prechádza
jeho právo na ostatných spoločných nájomcov.
§ 708
Ustanovenia § 706 ods. 1 a 2 a § 707 ods. 1 platia aj
v prípade, ak nájomca opustí trvale spoločnú domácnosť.
§ 709
Ustanovenia § 703 až 708 neplatia pre byty trvale určené
ako služobné byty, pre byty osobitného určenia a
pre byty v domoch osobitného určenia.
Zánik nájmu bytu
§ 710
(1) Nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi
prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.
(2) Ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne
tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676
ods. 2 neplatípr e zánik nájmu bytu.
(3) Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom
bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota
je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená
výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne
Občiansky zákonník Strana 46

určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej
výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia
osobitného predpisu.5a)
(4) Ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1
písm. d), že nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu
za plnenia poskytované s užívaním bytu, a preukáže,
že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi
z objektívnych dôvodov,5b) výpovedná lehota sa predlžuje
o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov.
§ 711
(1) Prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak
a) prenajímateľ potrebuje byt pre seba, manžela, pre
svoje deti, vnukov, zaťa alebo nevestu, svojich rodičov
alebo súrodencov,
b) nájomca prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom
služobného bytu viazaný,
c) nájomca alebo ten, kto je členom jeho domácnosti,
hrubo poškodzuje prenajatý byt, jeho príslušenstvo,
spoločné priestory alebo spoločné zariadenia
v dome alebo sústavne narušuje pokojné bývanie
ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov, ohrozuje
bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy
v dome,
d) nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce
z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné
alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním
bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že
prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu
bez písomného súhlasu prenajímateľa,
e) je potrebné z dôvodu verejného záujmu s bytom
alebo s domom naložiť tak, že byt nemožno užívať,
alebo ak byt alebo dom vyžaduje opravy, pri ktorých
vykonávanínemožno byt alebo dom najmenej
počas šiestich mesiacov užívať,
f) nájomca prestal spĺňať predpoklady užívania bytu
osobitného určenia5c) alebo predpoklady užívania
bytu vyplývajúce z osobitného určenia domu,5d)
g) nájomca využíva byt bez súhlasu prenajímateľa na
iné účely ako na bývanie.
(2) Dôvod výpovede sa musívo výpovedi skutkovo vymedziť
tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom,
inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.
(3) Výpoveď z dôvodov uvedených v odseku 1
písm. b), e) a f) je neplatná, ak prenajímateľ nepriložil
k výpovedi listinu, ktorá preukazuje dôvod výpovede.
(4) Ak ide o byt osobitného určenia alebo o byt
v dome osobitného určenia, možno vypovedať nájom
podľa odseku 1 len po predchádzajúcom súhlase toho,
kto svojím nákladom takýto byt zriadil, alebo jeho
právneho nástupcu, alebo príslušného orgánu, ktorý
uzavretie zmluvy o jeho nájme odporučil.
(5) Ak nájomca, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych
dôvodov, pred uplynutím ochrannej lehoty (§ 710
ods. 4) zaplatípr enajímateľovi dlžné nájomné alebo sa
písomne dohodne s prenajímateľom o spôsobe jeho
úhrady, rozumie sa tým, že dôvod výpovede nájmu
bytu zanikol.
(6) Neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na
súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede.
Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutíprá -
voplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh
na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.
Bytové náhrady
§ 712
(1) Bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné
ubytovanie a prístrešie.
(2) Náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou
a vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcu
a členov jeho domácnosti.
(3) Náhradným ubytovaním je byt s jednou obytnou
miestnosťou alebo obytná miestnosť v slobodárni,
ubytovni alebo v iných zariadeniach určených na trvalé
bývanie alebo podnájom v zariadenej alebo nezariadenej
časti bytu u iného nájomcu. Byt alebo obytnú
miestnosť môžu užívať viacerí nájomcovia.
(4) Prístreším je prechodné ubytovanie, najmä v spoločnej
nocľahárni alebo v iných zariadeniach na to určených,
5e) a priestor na uskladnenie bytového zariadenia
a ostatných vecídomácej a osobnej potreby.
§ 712a
(1) Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodov podľa
§ 711 ods. 1 písm. a), e) alebo písm. f) alebo z dôvodu
podľa § 711 ods. 1 písm. b) nájomcovi, ktorý prestal vykonávať
prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný,
z dôvodu na strane zamestnávateľa5f) alebo z dôvodu,
za ktorý zamestnávateľ zodpovedá podľa
osobitných predpisov,5g) nájomca má právo na náhradný
byt, ktorý je veľkosťou obytnej plochy, vybave-
Občiansky zákonník Strana 47
5a) § 46 Občianskeho súdneho poriadku.
5b) § 7 až 9 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v zneníneskorší ch predpisov.
5c) § 2 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami.
5d) § 3 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb.
5e) § 754 Občianskeho zákonníka.
5f) § 46 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.
§ 32 ods. 1 písm. c) zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov.
§ 192 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej
a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.
§ 183 ods. 1 písm. a) zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.
5g) Napríklad § 190 až 192 Zákonníka práce.

ním, umiestnením a výškou nájomného primeraný
bytu, ktorý má vypratať, a to s prihliadnutím na jeho
životné a pracovné potreby. Nájomca má tiež právo na
úhradu nevyhnutných výdavkov spojených so sťahovaním.
V iných prípadoch skončenia vykonávania práce,
na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, nemá
nájomca, ktorému bola daná výpoveď z dôvodu podľa
§ 711 ods. 1 písm. b), právo na bytovú náhradu.
(2) Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa
§ 711 ods. 1 písm. c), nájomca nemá právo na bytovú
náhradu. Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa
§ 711 ods. 1 písm. c) a ide o dôvod hodný osobitného
zreteľa, má nájomca právo na prístrešie.
(3) Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa
§ 711 ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že je
v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má
právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch
skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711
ods. 1 písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu;
ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca
právo na prístrešie.
(4) Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodov uvedených
v odseku 3 nájomcovi, ktorý sa stará o maloleté
dieťa alebo o bezvládnu osobu, ktorísú členmi jeho domácnosti,
a ak to pomery prenajímateľa umožňujú,
poskytne sa mu namiesto náhradného ubytovania náhradny
byt. Náhradny byt môže mať horšiu kvalitu
a menšiu obytnú plochu, ako má byt, ktorý má nájomca
vypratať. Náhradný byt mu možno poskytnúť aj
mimo obce, v ktorej sa nachádza ním vypratávaný
byt. Vzdialenosť náhradného bytu musívšak umožniť
dennú dochádzku do práce.
(5) Ak sa nájomný pomer skončil opätovne z dôvodu
podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže,
že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, poskytne
sa nájomcovi namiesto náhradného bytu alebo náhradného
ubytovania iba prístrešie.
(6) Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa
§ 711 ods. 1 písm. g), nájomca nemá právo na bytovú
náhradu.
(7) Ak ide o prípady podľa § 705 ods. 2 prvej vety, stačír
ozvedenému manželovi, ktorý je povinný byt vypratať,
poskytnúť náhradné ubytovanie; súd však z dôvodov
hodných osobitného zreteľa môže rozhodnúť, že
rozvedený manžel má právo na náhradný byt.
(8) Ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety
môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa,
rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na
náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený
manžel za trvania manželstva alebo po rozvode
manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej
osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo
dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia,
súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.
(9) Pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas
nemá nájomca právo na bytovú náhradu. Osobitný zákon
môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca
právo na bytovú náhradu.5h)
§ 712b
zrušený
§ 712c
(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je
povinný vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je
pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada.
Spoločnínájomcovia majú právo len na jednu bytovú
náhradu.
(2) Ustanovenia osobitného zákona5i) o zabezpečení
bytovej náhrady a prístrešia platia primerane.
(3) Nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný uzavrieť
zmluvu o bytovej náhrade do 30 dníod doručenia
písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady;
ak nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok
na bytovú náhradu zanikne.
§ 713
(1) Ak služobný byt po smrti nájomcu alebo po rozvode
jeho manželstva užívajú ďalej manžel, prípadne osoby
uvedené v § 706 ods. 1. nie sú povinné sa z bytu vysťahovať,
dokiaľ im nie je zabezpečený primeraný
náhradný byt, ak nestačípodľa osobitného zákona
poskytnutie náhradného ubytovania. To platíaj v prípade,
ak nájomca služobného bytu opustítrvale spoločnú
domácnosť.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa primerane použije aj na
byty osobitného určenia a na byty v domoch osobitného
určenia.
§ 714
Zánikom členstva osoby v bytovom družstve zanikne
jej nájom bytu. Nájomca družstevného bytu nie je povinný
sa z bytu vysťahovať, dokiaľ mu nie je zabezpečený
primeraný náhradný byt. Vrátenia členského podielu
sa môže člen domáhať až po vysťahovaníz bytu, a
to v lehote danej stanovami družstva.
Úprava práv nájomcov
pri vzájomnej výmene bytu
§ 715
So súhlasom prenajímateľov sa môžu nájomcovia
dohodnúť o výmene bytu. Súhlas aj dohoda musia mať
písomnú formu. Ak prenajímateľ odoprie bez závažných
dôvodov súhlas s výmenou bytu, môže súd na návrh
nájomcu rozhodnutím nahradiť prejav vôle prenajímateľa.
Občiansky zákonník Strana 48
5h) § 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb.
5i) § 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb.

§ 716
(1) Právo na splnenie dohody o výmene bytu sa musí
uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa, keď bol
s dohodou vyslovený súhlas; inak právo zanikne.
(2) Ak nastanú dodatočne u niektorého z účastníkov
také závažné okolnosti, že nemožno od neho splnenie
dohody spravodlivo požadovať, môže od dohody odstúpiť;
musítak však urobiť bez zbytočného odkladu. Povinnosť
na náhradu škody tým nie je dotknutá.
Piaty oddiel
Nájom obytných miestností v zariadeniach
určených na trvalé bývanie
§ 717
(1) V zariadeniach určených na trvalé bývanie vzniká
nájom obytnej miestnosti nájomnou zmluvou uzavretou
medzi prenajímateľom a nájomcom.
(2) Ak sú na užívanie tej istej miestnosti uzavreté nájomné
zmluvy s viacerými nájomcami, je každý z nich
samostatným nájomcom, a to v rozsahu, ktorý mu bol
v dohode vymedzený.
§ 718
Ak je nájomca povinný sa z obytnej miestnosti vysťahovať,
stačímu poskytnúť náhradné ubytovanie, pokiaľ
nájomnou zmluvou nedohodli účastníci niečo iné.
Šiesty oddiel
Podnájom bytu (časti bytu)
§ 719
(1) Prenajatý byt alebo jeho časť možno inému prenechať
do podnájmu na dobu určenú v zmluve o podnájme
alebo bez časového určenia len s písomným súhlasom
prenajímateľa. Zmluva o podnájme upravuje
podmienky skončenia podnájmu, najmä možnosť dať
výpoveď zo strany prenajímateľa; ak sa nedohodlo
inak, platí, že podnájom možno vypovedať bez uvedenia
dôvodov v lehote podľa § 710 ods. 3.
(2) Ak nájomca nemôže zo závažných dôvodov po dlhšiu
dobu byt užívať a ak prenajímateľ nesúhlasí bez závažných
dôvodov s tým, aby prenajatý byt alebo jeho
časť nájomca prenechal inému do podnájmu, môže súd
na návrh nájomcu rozhodnutím nahradiť prejav vôle
prenajímateľa.
(3) Ak bol podnájom dojednaný na určitú dobu,
skončísa tiež uplynutím tejto doby.
(4) Po skončenípodnájmu podnájomník nemá právo
na náhradný podnájom.
Siedmy oddiel
Nájom a podnájom nebytových priestorov
§ 720
Nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje
osobitný zákon.6)
Ôsmy oddiel
Osobitné ustanovenia o podnikateľskom nájme
hnuteľných vecí
§ 721
(1) Ak má vec, ktorá bola prenajatá, vady, pre ktoré ju
nemožno riadne užívať alebo ktoré také užívanie sťažujú,
má nájomca právo, aby sa mu poskytla iná vec slúžiaca
tomu istému účelu. Okrem toho má právo na odpustenie
nájomného alebo na zľavu z nájomného za
dobu, po ktorú nemohol vec pre jej vadu riadne užívať
buď vôbec, alebo len za sťažených podmienok.
(2) Právo na odpustenie alebo na zľavu z nájomného
sa musíuplatniť u prenajímateľa najneskôr do konca
doby, na ktorú bol nájom dojednaný.
§ 722
(1) Za opotrebenie veci spôsobené riadnym užívaním
nájomca nezodpovedá.
(2) Vzniknuté poškodenie, stratu alebo zničenie veci
je nájomca povinný ohlásiť prenajímateľovi bez zbytočného
odkladu. Povinnosť nájomcu nahradiť škodu sa
spravuje ustanoveniami tohto zákona o zodpovednosti
za škodu; nájomca však nezodpovedá za škodu, ktorá
vznikla tým, že ten, kto vec prenajal, nesplnil povinnosť
uloženú ustanovením § 617.
§ 723
(1) Ak nájomca vráti vec po dobe dohodnutej v zmluve,
je povinný platiť nájomné až do vrátenia veci. Ak je
nájomca s vrátením veci v omeškaní, je povinný zaplatiť
aj poplatok z omeškania.
(2) Ak sa vec stratila alebo bola zničená, je nájomca
povinný platiť nájomné a poplatok z omeškania, ak sa
jeho platenie dohodlo, dokiaľ stratu alebo zničenie veci
prenajímateľovi neohlásil alebo dokiaľ sa o tom prenajímateľ
inak nedozvedel.
Občiansky zákonník Strana 49
6) Zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.

ÔSMA HLAVA
PRĺKAZNÁ ZMLUVA
Prvý oddiel
Všeobecné ustanovenia
§ 724
Príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu
obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.
Povinnosti príkazníka
§ 725
Príkazník je povinný konať pri plnení príkazu podľa
svojich schopností a znalostí. Od príkazcových pokynov
sa príkazník môže odchýliť len vtedy, ak je to nevyhnutné
v záujme príkazcu a ak nemôže včas dostať
jeho súhlas; inak zodpovedá za škodu.
§ 726
Príkazník je povinný vykonať príkaz osobne. Ak zverí
vykonanie príkazu inému, zodpovedá, akoby príkaz vykonával
sám; ak však príkazca dovolil, aby si ustanovil
zástupcu, alebo ak bol tento nevyhnutne potrebný,
zodpovedá príkazník iba za zavinenie pri voľbe zástupcu.
§ 727
Príkazník je povinný podať príkazcovi na jeho žiadosť
všetky správy o postupe plnenia príkazu a previesť na
príkazcu všetok úžitok z vykonaného príkazu; po vykonaníprí
kazu predložíprí kazcovi vyúčtovanie.
Povinnosti príkazcu
§ 728
Príkazca je povinný, ak sa inak nedohodlo, poskytnúť
príkazníkovi vopred na jeho žiadosť primerané
prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a nahradiť
príkazníkovi potrebné a užitočné náklady vynaložené
pri vykonávaníprí kazu, a to aj keď sa výsledok nedostavil.
§ 729
(1) Príkazca je ďalej povinný nahradiť príkazníkovi
okrem zavinenej škody aj tú škodu, ktorá vznikla v súvislosti
s výkonom príkazu.
(2) Ak príkazník utrpí pri výkone príkazu škodu len
náhodou, môže sa domáhať náhrady iba vtedy, ak sa
zaviazal vykonať príkaz bezplatne; nedostane však
viac, než by mu patrilo ako obvyklá odmena, keby bola
dojednaná.
§ 730
(1) Príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu
iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá,
najmä vzhľadom na povolanie príkazníka.
(2) Príkazca je povinný poskytovať odmenu, aj keď
výsledok nenastal, ibaže nezdar konania bol spôsobený
porušením povinnosti príkazníka.
Zánik príkaznej zmluvy
§ 731
Pre zánik príkaznej zmluvy sa použijú primerane
ustanovenia o zániku plnomocenstva (§ 33b).
§ 732
Ak príkazná zmluva zanikla odvolaním, je príkazca
povinný nahradiť príkazníkovi náklady vzniknuté do
odvolania, utrpenú škodu, a ak prislúcha príkazníkovi
odmena, aj jej časť zodpovedajúcu vykonanej práci. To
platíaj vtedy, ak sa dokončenie príkazného konania
zmarilo náhodou, na ktorú nedal príkazník podnet.
Druhý oddiel
Zmluva o obstaraní veci
§ 733
Zmluvou o obstaraníveci sa obstarávateľ zaväzuje
objednávateľovi obstarať určitú vec. Obstarávateľ má
právo vec obstarať aj prostredníctvom inej osoby. Objednávateľ
je povinný obstarávateľovi za obstaranie
veci poskytnúť odmenu.
§ 734
O uzavretízmluvy musíobstarávateľ vydať objednávateľovi
písomné potvrdenie, v ktorom musí byť uvedený
predmet obstarania, jeho cena a doba obstarania.
§ 735
Objednávateľ môže až do obstarania veci od zmluvy
odstúpiť; musívšak obstarávateľovi nahradiť účelne
vynaložené náklady a inú ujmu vzniknutú obstarávateľovi,
pokiaľ jej obstarávateľ nemohol zabrániť. Tým
nie je dotknutý nárok na uplatnenie práv vyplývajúcich
z omeškania alebo z vadného plnenia obstarávateľa.
§ 736
Obstarávateľ je povinný pri obstarávanídbať na pokyny
objednávateľa; odchýliť sa od nich môže iba vtedy,
ak je to v záujme objednávateľa nevyhnutné a ak
nemôže včas dosiahnuť jeho súhlas.
Tretí oddiel
Zmluva o obstaraní predaja veci
§ 737
Zmluvou o obstaranípr edaja veci vznikne objednávateľovi
právo, aby obstarávateľ prevzal od neho do
Občiansky zákonník Strana 50

predaja zverenú vec a urobil potrebné opatrenia na
predaj.
§ 738
Zmluva musíbyť uzavretá písomne. Musíobsahovať
najmä predmet predaja, cenu, za ktorú sa má predmet
predať, odmenu obstarávateľa za obstaranie predaja a
poplatok pre prípad odstúpenia od zmluvy pred dohodnutou
dobou určenou na predaj veci.
§ 739
(1) Obstarávateľ má právo na odmenu iba vtedy, ak
sa zverená vec predala.
(2) Objednávateľ má právo, aby mu obstarávateľ vyplatil
po zrážke odmeny sumu, za ktorú vec predal.
§ 740
Ak obstarávateľ nepredá vec do troch mesiacov odo
dňa, keď mu bola vec zverená do predaja, zmluva sa
zrušuje, ak sa medzi objednávateľom a obstarávateľom
nedohodlo inak. Účastníci sa môžu dohodnúť, že sa po
uplynutíur čenej doby predá vec za nižšiu cenu.
§ 741
(1) Pri predaji veci zverenej do predaja zodpovedá obstarávateľ
predaja kupujúcemu za vady predanej veci;
obstarávateľ predaja zodpovedá aj za to, že predaná vec
má vlastnosti, ktoré obstarávateľ pri predaji uviedol.
(2) Inak pre túto zodpovednosť platia obdobne ustanovenia
týkajúce sa predaja použitých vecí.
Štvrtý oddiel
ZMLUVA O OBSTARANÍ ZÁJAZDU
§ 741a
Zmluvou o obstaranízájazdu sa obstarávateľ (cestovná
kancelária) zaväzuje, že objednávateľovi obstará
vopred ponúkanú kombináciu služieb cestovného ruchu
(zájazd), a objednávateľ sa zaväzuje, že zaplatído -
hodnutú cenu.
§ 741b
(1) Zmluva musímať písomnú formu alebo inú vhodnú
formu a musíobsahovať
a) označenie zmluvných strán,
b) charakteristiku zájazdu, najmä termín jeho začatia
a skončenia, uvedenie všetkých poskytovaných
služieb, ktoré sú zahrnuté do ceny zájazdu, miesto
a čas ich trvania; vymedzenie zájazdu možno nahradiť
odkazom na číslo zájazdu alebo iné označenie
v katalógu iba v tom prípade, ak katalóg obsahuje
všetky tieto informácie a bol odovzdaný
objednávateľovi,
c) cenu zájazdu vrátane časového rozvrhu platieb
a výšky preddavku,
d) lehotu a spôsob, akým má objednávateľ uplatniť
nároky plynúce z porušenia právnej povinnosti
cestovnej kancelárie,
e) výšku zmluvných pokút, ktoré je povinný objednávateľ
cestovnej kancelárii uhradiť pri odstúpeníod
zmluvy v prípadoch určených týmto zákonom.
(2) Zmluva má ďalej obsahovať
a) ďalšie platby za služby, ktorých cena nie je zahrnutá
v cene zájazdu, údaje o počte a výške týchto
ďalších platieb, ak sú súčasťou zájazdu,
b) ubytovanie, jeho názov, polohu, kategóriu a triedu,
stupeň vybavenosti a hlavné charakteristické
znaky, ak je súčasťou zájazdu,
c) druh, charakteristiku a kategóriu dopravného
prostriedku, údaje o trase cesty, ak je súčasťou zájazdu
doprava,
d) spôsob a rozsah stravovania, ak je súčasťou zájazdu,
e) ak je realizácia zájazdu podmienená dosiahnutím
minimálneho počtu účastníkov zájazdu, výslovné
uvedenie tejto skutočnosti a lehotu, v ktorej najneskôr
musícestovná kancelária objednávateľa písomne
informovať o zrušenízájazd u a o odstúpení
od zmluvy z dôvodu nedosiahnutia minimálneho
počtu účastníkov zájazdu,
f) ak sú dôvody na určenie podmienok, ktoré musí
objednávateľ spĺňať, uvedenie týchto podmienok
a lehotu, v ktorej môže objednávateľ oznámiť, že sa
zájazdu namiesto neho zúčastníiná osoba,
g) ďalšie skutočnosti, na ktorých sa zmluvné strany
dohodnú.
(3) Cestovná kancelária je povinná objednávateľovi
odovzdať spolu so zmluvou doklad o poistenízájazdu
pre prípad úpadku vystavený poistiteľom.
§ 741c
(1) V zmluve možno dohodnúť, že cestovná kancelária
je oprávnená jednostranným úkonom zvýšiť cenu
zájazdu, ak je súčasne presne určený spôsob výpočtu
zvýšenia ceny. Cena zájazdu uvedená v zmluve sa nesmie
jednostranne zvýšiť v priebehu 20 dnípr ed začiatkom
zájazdu.
(2) Cenu zájazdu podľa odseku 1 možno zvýšiť len
v prípade, že dôjde k
a) zvýšeniu dopravných nákladov vrátane cien pohonných
látok,
b) zvýšeniu platieb spojených s dopravou, napríklad
letiskových a prístavných poplatkov, ktoré sú zahrnuté
v cene zájazdu,
c) zmene kurzu slovenskej koruny použitého na určenie
ceny zájazdu v priemere o viac ako 5 %, ak
k tomuto zvýšeniu dôjde do 21. dňa pred začatím
zájazdu.
(3) Písomné oznámenie o zvýšeníceny sa musíob -
jednávateľovi odoslať najneskôr 21 dnípr ed začatím
zájazdu, inak cestovnej kancelárii nevznikne
právo na zaplatenie rozdielu v cene zájazdu.
§ 741d
(1) Cestovná kancelária je povinná najneskôr sedem
dnípr ed začatím zájazdu poskytnúť objednávateľovi
Občiansky zákonník Strana 51

písomne ďalšie podrobné informácie o všetkých skutočnostiach,
ktoré sú pre objednávateľa dôležité a ktoré
sú jej známe, ak nie sú obsiahnuté už v zmluve alebo
v katalógu, ktorý bol objednávateľovi odovzdaný, a to
najmä
a) spresnenie údajov uvedených v § 741b ods. 2
písm. a) až d),
b) podrobnosti o možnosti kontaktu na neplnoletú
osobu alebo zástupcu cestovnej kancelárie v mieste
pobytu neplnoletej osoby, ak ide o zájazd, ktorého
účastníkom je neplnoletá osoba,
c) meno, miesto pobytu alebo kontaktnú adresu a telefónne
číslo zástupcu cestovnej kancelárie, na
ktorého sa objednávateľ v ťažkostiach v priebehu
zájazdu môže obrátiť so žiadosťou o pomoc a ktorý
je oprávnený prijímať a vybavovať reklamácie objednávateľa
počas zájazdu,
d) všetky potrebné doklady, ktoré potrebuje objednávateľ
na poskytovanie obstaraných služieb (napríklad
letenku, poukaz pre hotel na poskytnutie dohodnutého
ubytovania a stravovania, doklad pre
zástupcu cestovnej kancelárie v mieste pobytu na
poskytnutie fakultatívnych výletov).
(2) Ak je zmluva uzatvorená v čase kratšom ako sedem
dnípr ed začatím zájazdu, musícestovná kancelária
svoju povinnosť podľa odseku 1 splniť pri uzatváranízmluvy.
§ 741e
(1) Ak je cestovná kancelária nútená pred začatím
zájazdu zmeniť podstatnú podmienku zmluvy, navrhne
objednávateľovi zmenu zmluvy. Ak navrhovaná
zmena zmluvy vedie aj k zmene ceny zájazdu, musísa
v návrhu nová cena uviesť.
(2) Ak cestovná kancelária navrhne zmenu zmluvy
podľa odseku 1, má objednávateľ právo rozhodnúť, či
so zmenou zmluvy súhlasíalebo či od zmluvy odstúpi
bez zaplatenia zmluvných pokút. Rozhodnutie objednávateľa
musípí somne oznámiť cestovnej kancelárii
v lehote určenej cestovnou kanceláriou.
§ 741f
(1) Pred začatím zájazdu môže objednávateľ písomne
oznámiť cestovnej kancelárii, že zájazdu sa namiesto
neho zúčastníiná osoba uvedená v oznámení. Objednávateľ
tak môže urobiť len v určenej lehote a oznámenie
musíobsahovať aj vyhlásenie nového objednávateľa,
že súhlasís uzatvorenou zmluvou a spĺňa všetky
dohodnuté podmienky účasti na zájazde. Dňom doručenia
oznámenia sa v ňom uvedená osoba stáva objednávateľom.
(2) Pôvodný objednávateľ a nový objednávateľ spoločne
a nerozdielne zodpovedajú za zaplatenie ceny zájazdu
a úhradu nákladov, ktoré cestovnej kancelárii
v súvislosti so zmenou objednávateľa vzniknú.
§ 741g
(1) Cestovná kancelária môže pred začatím zájazdu
od zmluvy odstúpiť len z dôvodu zrušenia zájazdu alebo
z dôvodu porušenia povinnostíobjednávateľom,
ktoré boli zmluvne dohodnuté.
(2) Ak odstúpi objednávateľ od zmluvy podľa § 741e
ods. 2 alebo ak odstúpi cestovná kancelária od zmluvy
z dôvodu zrušenia zájazdu pred jeho začatím, má objednávateľ
právo žiadať, aby mu cestovná kancelária
na základe novej zmluvy poskytla iný zájazd najmenej
v kvalite, ktorá zodpovedá službám dohodnutým v pôvodnej
zmluve, ak cestovná kancelária môže takýto zájazd
ponúknuť.
(3) Pri uzatvorenízmluvy podľa odseku 2 sa platby
uskutočnené na základe pôvodnej zmluvy považujú za
platby podľa novej zmluvy. Ak je cena nového zájazdu
nižšia ako už uskutočnené platby, je cestovná kancelária
povinná tento rozdiel bezodkladne objednávateľovi
vrátiť.
(4) Ak cestovná kancelária zrušízájazd v lehote kratšej
ako 20 dnípr ed termínom jeho začatia, objednávateľ
má právo na primeranú náhradu škody.
§ 741h
(1) Ak nie je dôvodom odstúpenia od zmluvy objednávateľa
porušenie povinnostícestovnej kancelárie, ktoré
sú určené zmluvou alebo týmto zákonom, alebo ak
cestovná kancelária odstúpi od zmluvy pred začatím
zájazdu z dôvodu porušenia povinnostíobjednávateľom,
je objednávateľ povinný zaplatiť cestovnej kancelárii
zmluvné pokuty vo výške určenej podľa § 741b
ods. 1 písm. e) a cestovná kancelária je povinná vrátiť
objednávateľovi bezodkladne zostatok z uhradenej
ceny zájazdu podľa zrušenej zmluvy.
(2) Ak je dôvodom odstúpenia objednávateľa od
zmluvy porušenie povinnostícestovnej kancelárie určené
zmluvou alebo týmto zákonom alebo ak nedôjde
k uzatvoreniu novej zmluvy podľa § 741g ods. 2, je cestovná
kancelária povinná bezodkladne vrátiť objednávateľovi
celú sumu, ktorú od neho dostala na úhradu
ceny zájazdu podľa zrušenej zmluvy, pričom objednávateľ
nie je povinný zaplatiť cestovnej kancelárii zmluvné
pokuty. Právo objednávateľa na náhradu škody
týmto nie je dotknuté.
§ 741i
(1) Cestovná kancelária zodpovedá objednávateľovi
za porušenie záväzkov vyplývajúcich z uzatvorenej
zmluvy bez ohľadu na to, či tieto záväzky má splniť cestovná
kancelária, alebo inídodávatelia služieb, ktoré
sa poskytujú v rámci zájazdu. Objednávateľ uplatní
právo na odstránenie chybne poskytnutej služby bezodkladne,
a to u dodávateľa služby alebo u povereného
zástupcu cestovnej kancelárie. O uplatnenítohto práva
je potrebné urobiť písomný záznam v spolupráci so
zástupcom cestovnej kancelárie.
(2) Ak nesplnícestovná kancelária povinnosti vyplývajúce
zo zmluvy alebo z tohto zákona riadne a včas,
musíobjednávateľ uplatniť svoje právo písomne v cestovnej
kancelárii bezodkladne, najneskôr však do
troch mesiacov od skončenia zájazdu, alebo v prípade,
že sa zájazd neuskutočnil, odo dňa, keď sa mal zájazd
Občiansky zákonník Strana 52

skončiť podľa zmluvy, inak právo zaniká. Na uznanie
nárokov pri chybne poskytnutej službe objednávateľ
predložípí somný záznam urobený podľa odseku 1.
(3) Ak je uzatvorenie zmluvy sprostredkované inou
cestovnou kanceláriou alebo cestovnou agentúrou,
platia lehoty podľa odseku 2, ak si objednávateľ uplatnil
svoje práva v sprostredkujúcej cestovnej kancelárii
alebo v cestovnej agentúre.
§ 741j
(1) Cestovná kancelária sa môže zbaviť zodpovednosti
za škodu spôsobenú odstúpením od zmluvy alebo porušením
povinností len vtedy, ak preukáže, že túto škodu
nezavinila ani ona, ani jej dodávatelia služieb
a škoda bola spôsobená
a) objednávateľom,
b) treťou osobou, ktorá nie je spojená s poskytovaním
zájazdu,
c) udalosťou, ktorej nebolo možné zabrániť ani pri
vynaloženívšetkého úsilia, alebo v dôsledku neobvyklých
a nepredvídateľných okolností.
(2) V prípadoch podľa odseku 1 písm. b) a c) je cestovná
kancelária povinná poskytnúť objednávateľovi bezodkladne
pomoc.
§ 741k
(1) Ak po začatízájazdu cestovná kancelária neposkytne
objednávateľovi služby alebo ich podstatnú
časť riadne a včas alebo zistí, že mu ich nebude môcť
poskytnúť, aj keď ju k tomu zmluva zaviazala, je povinná
bezodkladne urobiť také opatrenia, aby mohol zájazd
pokračovať.
(2) Ak pokračovanie zájazdu nemožno zabezpečiť
inak ako prostredníctvom služieb nižšej kvality, než sú
uvedené v zmluve, je cestovná kancelária povinná vrátiť
objednávateľovi rozdiel ceny medzi ponúkanými
a poskytnutými službami.
(3) Ak služby podľa odseku 2 nemožno zabezpečiť
alebo ich objednávateľ neprijme, je cestovná kancelária
povinná bezodkladne vrátiť objednávateľovi rozdiel
ceny zájazdu. V prípade, že súčasťou zájazdu je aj doprava,
je cestovná kancelária povinná poskytnúť objednávateľovi
dopravu späť na miesto odchodu alebo
na iné miesto návratu, s ktorým objednávateľ súhlasí,
vrátane nevyhnutného náhradného ubytovania a stravovania.
Ak je doprava uskutočnená iným dopravným
prostriedkom, než ktorý bol dohodnutý v zmluve, je
cestovná kancelária povinná
a) vrátiť rozdiel ceny, ak je doprava uskutočnená za
nižšie náklady,
b) rozdiel ceny uhradiť z vlastných prostriedkov, ak je
doprava uskutočnená za vyššie náklady.
DEVIATA HLAVA
KONANIE BEZ PRĺKAZU
§ 742
Ak niekto bez toho, aby bol na to oprávnený, obstará
cudziu záležitosť, aby odvrátil hroziacu škodu, je ten,
ktorého záležitosť bola obstaraná, povinný nahradiť
konateľovi bez príkazu nevyhnutné náklady, aj keď sa
výsledok bez zavinenia konajúceho nedostavil.
§ 743
(1) Ak nejde o odvrátenie hroziacej škody, musíten,
kto chce obstarať záležitosť iného, upovedomiť ho
o tom a vyčkať na jeho súhlas.
(2) Ak tak neurobía ak ide o záležitosť v prospech
iného, má konateľ bez príkazu nárok na náhradu nákladov,
ktorými sa ten, v ktorého záujme konal, v čase
skončenia konania obohatil.
§ 744
(1) Kto zasiahne do záležitostíiného bez toho, aby šlo
o odvrátenie hroziacej škody, zodpovedá za vzniknutú
škodu; v rámci tejto zodpovednosti zodpovedá aj za náhodu,
ibaže by vznikla aj bez jeho zásahu.
(2) To isté platí, ak zasiahne niekto do záležitostí iného
proti jeho prejavenej vôli.
§ 745
Ak konateľ bez príkazu nemá nárok na náhradu nákladov,
je oprávnený vziať si, pokiaľ je to možné, čo obstaral
na svoje náklady.
§ 746
Konateľ bez príkazu je povinný dokončiť konanie,
podať o ňom vyúčtovanie a previesť všetko, čo pri tom
získal, na toho, koho záležitosť obstaral.
DESIATA HLAVA
ZMLUVA O ÚSCHOVE
§ 747
(1) Zmluvou o úschove vznikne zložiteľovi právo, aby
uschovávateľ hnuteľnú vec prevzatú od neho do úschovy
riadne opatroval. Zmluvu o úschove možno uzavrieť
aj tak, že sa odovzdanie aj prevzatie veci zabezpečíme -
chanickými prostriedkami.
(2) V zmluve možno dohodnúť, že uschovávateľ môže
vec odovzdať do úschovy ďalšiemu uschovávateľovi.
§ 748
Zložiteľ je povinný nahradiť uschovávateľovi nevyhnutné
náklady, ktoré na vec pri jej opatrovanívynalo -
žil; odmenu za úschovu je povinný zaplatiť len vtedy,
ak sa tak dohodol alebo ak to zodpovedá predmetu podnikania
uschovávateľa alebo zvyklostiam.
§ 749
(1) Uschovávateľ je povinný prevzatú vec opatrovať
dohodnutým spôsobom, a ak sa dohoda o spôsobe
úschovy neuzavrela, je povinný ju opatrovať starostlivo,
najmä je povinný dať ju poistiť, ak je to obvyklé, a po
Občiansky zákonník Strana 53

uplynutídoby úschovy prevzatú vec vrátiť spolu s tým,
čo k nej pribudlo.
(2) Uschovávateľ je povinný vrátiť vec zložiteľovi na
požiadanie aj pred uplynutím dojednanej doby úschovy,
ale sám nie je oprávnený vrátiť ju skôr, ibaže vec nemôže
pre nepredvídateľnú okolnosť bezpečne alebo bez
vlastnej škody opatrovať.
§ 750
Ak nie je dojednané a ani z okolnostízr ejmé, ako dlho
má byť vec v úschove, môže zložiteľ kedykoľvek žiadať
vrátenie veci a uschovávateľ môže vec kedykoľvek vrátiť.
§ 751
Ak uschovávateľ použije prevzatú vec, ak umožníjej
použitie inému, ak ju dá bez dovolenia zložiteľa alebo
bez nevyhnutnej potreby niekomu inému do úschovy
alebo ak je v omeškanís jej vrátením, zodpovedá aj za
náhodnú škodu, ibaže by táto škoda postihla uschovanú
vec aj inak.
§ 752
Zložiteľ je povinný, ak sa účastníci nedohodli inak,
nahradiť uschovávateľovi škodu vzniknutú mu úschovou,
ako aj náklady, ktoré uschovávateľ na vec vynaložil
na splnenie svojej povinnosti.
§ 753
Vzájomných práv z úschovy sa možno domáhať iba
do šiestich mesiacov po vráteníveci; inak zaniknú.
JEDENÁSTA HLAVA
ZMLUVA O UBYTOVANĺ
§ 754
(1) Zo zmluvy o ubytovanívznikne objednávateľovi
právo, aby mu ubytovateľ poskytol prechodné ubytovanie
na dohodnutú dobu alebo na dobu vyplývajúcu
z účelu ubytovania v zariadenína to určenom (hotely,
nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia).
(2) Za ubytovanie a služby s ním spojené je objednávateľ
povinný zaplatiť ubytovateľovi cenu v lehotách
určených ubytovacími poriadkami.
§ 755
Ubytovaný má právo užívať priestory, ktoré mu boli
na ubytovanie vyhradené, ako aj užívať spoločné priestory
ubytovacieho zariadenia a používať služby, ktorých
poskytovanie je s ubytovaním spojené.
§ 756
Ubytovateľ je povinný odovzdať ubytovanému priestory
vyhradené mu na ubytovanie v stave spôsobilom
na riadne užívanie a zabezpečiť mu nerušený výkon
jeho práv spojených s ubytovaním.
§ 757
Ubytovaný je povinný užívať priestory vyhradené mu
na ubytovanie a plnenia spojené s ubytovaním riadne;
v týchto priestoroch nesmie ubytovaný bez súhlasu
ubytovateľa vykonávať žiadne podstatné zmeny.
§ 758
O zodpovednosti ubytovateľa za veci vnesené do ubytovacích
priestorov ubytovaným alebo pre neho platia
ustanovenia § 433 a 436.
§ 759
(1) Ubytovaný môže odstúpiť od zmluvy pred uplynutím
dohodnutej doby; ujmu vzniknutú ubytovateľovi
predčasným zrušením ubytovania je ubytovaný povinný
nahradiť, iba ak nemohol ubytovateľ ujme zabrániť.
(2) Ubytovateľ môže od zmluvy pred uplynutím dohodnutej
doby odstúpiť, ak ubytovaný v ubytovacom
zariadeníaj napriek výstrahe hrubo porušuje dobré
mravy alebo inak hrubo porušuje svoje povinnosti zo
zmluvy.
DVANÁSTA HLAVA
ZMLUVY O PREPRAVE
Prvý oddiel
Zmluva o preprave osôb
§ 760
Zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý
za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo,
aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne
a včas.
§ 761
Dopravca je povinný starať sa pri preprave najmä
o bezpečnosť a pohodlie cestujúcich a pri hromadnej
preprave im umožniť používanie, spoločenských a kultúrnych
zariadení. Podrobnosti upravia prepravné poriadky.
§ 762
(1) Ak má cestujúci batožinu, prepravuje ju dopravca
bud spoločne s ním a pod jeho dohľadom, alebo oddelene.
(2) Ak sa batožina prepravuje oddelene, je dopravca
povinný dbať, aby sa prepravila do miesta určenia najneskôr
v rovnaký čas s cestujúcim.
Zodpovednosť
§ 763
(1) Pri pravidelnej preprave osôb určujú prepravné
poriadky, aké práva má cestujúci voči dopravcovi, ak
sa preprava nevykonala včas.
Občiansky zákonník Strana 54

(2) Pri nepravidelnej preprave osôb je dopravca povinný
nahradiť škodu vzniknutú cestujúcemu tým, že
preprava nebola vykonaná včas; podmienky a rozsah
náhrady určujú prepravné poriadky.
(3) Práva podľa odsekov 1 a 2 musícestujúci uplatniť
u dopravcu bez zbytočného odkladu; ak sa práva neuplatnili
najneskôr do šiestich mesiacov, zaniknú.
§ 764
(1) Ak cestujúcemu vznikne počas prepravy škoda na
zdravíalebo škoda na batožinách prepravovaných spoločne
s ním alebo na veciach, ktoré mal pri sebe, zodpovedá
na ňu dopravca podľa ustanovenío zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov
(§ 427 až 431).
(2) Za škodu spôsobenú na batožinách prepravovaných
oddelene od cestujúcich zodpovedá dopravca
podľa ustanovenío zodpovednosti pri nákladnej preprave.
Druhý oddiel
Zmluva o preprave nákladu
§ 765
(1) Zmluvou o preprave nákladu vzniká odosielateľovi
právo, aby mu dopravca za prepravné zásielku prepravil
do určeného miesta a vydal ju určenému príjemcovi.
(2) Odosielateľ je povinný dopravcovi na požiadanie
objednávku prepravy písomne potvrdiť.
(3) Dopravca je povinný na požiadanie odosielateľa
prevzatie zásielky písomne potvrdiť.
§ 766
(1) Až do vydania zásielky má odosielateľ právo dávať
za podmienok ustanovených prepravnými poriadkami
dopravcovi nové príkazy.
(2) Kedy a za akých podmienok právo dávať dopravcovi
nové príkazy patrí príjemcovi, určujú prepravné
poriadky.
§ 767
Dopravca je povinný vykonať prepravu s odbornou
starostlivosťou a v určenej lehote.
§ 768
(1) Dopravca môže použiť na vykonanie prepravy aj
iné fyzické alebo právnické osoby; pritom zodpovedá,
akoby prepravu vykonal sám.
(2) Ak vykonáva prepravu spoločne niekoľko dopravcov
podľa prepravného poriadku ako združenú prepravu,
určujú prepravné poriadky, ktorý z dopravcov a za
akých podmienok za túto prepravu zodpovedá.
Zodpovednosť
§ 769
(1) Dopravca zodpovedá za škodu, ktorá vznikla na
prepravovanej zásielke v čase od prevzatia na prepravu
až do vydania, ibaže škoda bola spôsobená odosielateľom
alebo príjemcom, vadnosťou zásielky, jej obalu alebo
balenia, osobitnou povahou zásielky alebo okolnosťou,
ktorú dopravca nemohol odvrátiť.
(2) Prepravné poriadky môžu určiť, za akých podmienok
sa predpokladá, že škoda vznikla niektorou z príčin
uvedených v odseku 1.
(3) Na škody vzniknuté na prepravovaných zásielkach
sa nevzťahujú ustanovenia § 427 až 431.
§ 770
(1) Pri strate alebo zničenízásielky je dopravca povinný
nahradiť cenu, ktorú mala stratená alebo zničená
zásielka v čase, keď bola prevzatá na prepravu. Okrem
toho je povinný znášať účelne vynaložené náklady
vzniknuté v súvislosti s prepravou stratenej alebo zničenej
zásielky. Pri poškodeníalebo čiastočnej strate zásielky
uhrádza dopravca sumu, o ktorú bola zásielka
znehodnotená; ak je účelné vykonať opravu, uhrádza
dopravca náklady opravy.
(2) Za iné škody z nákladnej prepravy, ako sú škody
na prepravovanej zásielke, zodpovedá dopravca, len ak
boli spôsobené prekročením dodacej lehoty; podmienky
a rozsah náhrady určujú prepravné poriadky.
§ 771
Právo na náhradu škody musíodosielateľ uplatniť u
dopravcu do šiestich mesiacov od vydania zásielky príjemcovi,
alebo ak k vydaniu zásielky nedošlo, do šiestich
mesiacov od prevzatia zásielky na prepravu; inak
právo zanikne.
Tretí oddiel
Spoločné ustanovenia k zmluvám o preprave
§ 772
Podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy
určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a
tarify. V rámci tejto úpravy môžu prepravné poriadky
tiež prevziať ustanovenia platné v medzinárodnej preprave
pre vnútroštátnu prepravu; zodpovednosť za
škodu na zdravíustanovená týmto zákonom nesmie
byť obmedzená.
§ 773
(1) O nevyzdvihnutých (neodobratých) zásielkach
platia ustanovenia § 656 ods. 2 a 3.
(2) Prepravné poriadky môžu určiť pre vyzdvihnutie
(odobratie) niektorých zásielok, najmä vecínebezpeč -
nej povahy alebo vecí, ktoré sa rýchlo kazia, lehoty
kratšie ako 6 mesiacov.
Občiansky zákonník Strana 55

TRINÁSTA HLAVA
SPROSTREDKOVATEĽSKÁ ZMLUVA
§ 774
Sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ
zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie
zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi
poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý
pričinením sprostredkovateľa.
§ 775
Sprostredkovateľovi patríodmena v dohodnutej výške;
odmenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná
podľa § 40a.
§ 776
Sprostredkovateľovi patríokr em odmeny náhrada
nákladov iba vtedy, ak je to výslovne dohodnuté; pri
pochybnostiach, len ak mu vznikol nárok na odmenu.
§ 777
Záujemca a sprostredkovateľ sú povinníoznamovať
si navzájom všetky dôležité okolnosti súvisiace so
sprostredkovaním, najmä okolnosti, ktoré môžu
ovplyvniť rozhodnutie záujemcu uzavrieť sprostredkúvanú
zmluvu. Sprostredkovateľ je oprávnený za záujemcu
konať alebo prijímať čokoľvek, len ak bol na to
splnomocnený písomným plnomocenstvom.
ŠTRNÁSTA HLAVA
VKLADY
Všeobecné ustanovenia
§ 778
Zmluva o vklade vzniká medzi fyzickou alebo právnickou
osobou (ďalej len „vkladateľ“) a peňažným ústavom
zložením vkladu v peňažnom ústave a jeho prijatím
peňažným ústavom.
§ 779
Vkladateľ má právo na úroky alebo iné majetkové výhody
určené peňažným ústavom v súlade s opatrením
podľa osobitných predpisov.7)
§ 780
(1) Vkladateľ a v zákonom ustanovených prípadoch
aj iná oprávnená osoba má právo s vkladom nakladať
po preukázanísvojej totožnosti v zákonom ustanovených
prípadoch.
(2) Vkladateľ môže po dohode s peňažným ústavom
viazať (vinkulovať) výplatu vkladu na oznámenie hesla
alebo na splnenie inej podmienky.
(3) Ak vkladateľ nepozná heslo, musípr eukázať, že
mu vklad patrí.
Vklady na vkladných knižkách
§ 781
(1) Prijatie vkladu potvrdípeňažný ústav vkladnou
knižkou upravenou tak, aby z nej bola zrejmá výška
vkladu, jeho zmeny a konečný stav.
(2) Ak nie je preukázaná iná výška vkladu, je rozhodujúci
zápis vo vkladnej knižke.
§ 782
Vkladná knižka môže byť vystavená len na meno.
§ 783
(1) Bez predloženia vkladnej knižky nemožno s vkladom
nakladať.
(2) S vkladom na vkladnej knižke na meno je oprávnený
nakladať ten, na koho meno, priezvisko, adresu
trvalého pobytu, rodné číslo alebo dátum narodenia fyzickej
osoby alebo názov, adresu sídla a pridelené identifikačné
číslo právnickej osoby je vkladná knižka vystavená.
S vkladom na cestovnej vkladnej knižke je
však v určených prípadoch oprávnený nakladať každý,
kto predložívkladnú knižku a preukazný lístok.
§ 784
(1) Pri strate alebo zničenívkladnej knižky môže
vkladateľ s vkladom nakladať, len ak vyhlási peňažný
ústav na jeho návrh alebo na návrh toho, kto má na
tom právny záujem, vkladnú knižku za umorenú.
(2) Po umorenívydá peňažný ústav vkladateľovi novú
vkladnú knižku alebo na požiadanie vyplatícelý vklad.
(3) Vykonávacípr edpis ustanovuje postup pri umorovanívkladných
knižiek a prípady, kedy môže peňažný
ústav vykonať výplatu vkladu alebo vydať novú
vkladnú knižku aj bez umorenia pôvodnej vkladnej
knižky, ak je oprávnený známy.
§ 785
Ak vkladateľ po dvadsať rokov s vkladom nenakladal
ani nepredložil vkladnú knižku na doplnenie záznamov,
zrušuje sa vkladový vzťah uplynutím tejto doby;
vkladateľ má právo na výplatu zostatku zrušeného
vkladu.
§ 786
Vkladové listy
(1) Vkladový list je potvrdením peňažného ústavu
Občiansky zákonník Strana 56
7) § 11 ods. 3 zákona č. 158/1989 Zb. o bankách a sporiteľniach (teraz pozri zákon č. 21/1992 Zb. o bankách v zneníneskorší ch predpisov -
pozn. autora).

o pevnom jednorazovom vklade. Výška vkladu je uvedená
na vkladovom liste. Inak sa na vkladový list vzťahujú
primerane ustanovenia tohto zákona o vkladných
knižkách.
(2) Vkladový list je cenný papier.
§ 787
Ďalšie formy vkladov
(1) Peňažný ústav môže dojednať s vkladateľom aj iné
formy vkladov.
(2) Pokiaľ nie je dojednané niečo iné, vzťahujú sa na
tieto iné formy vkladov primerane ustanovenia o vkladných
knižkách a vkladových listoch.
PÄTNÁSTA HLAVA
POISTNÉ ZMLUVY
Prvý oddiel
Poistná zmluva
§ 788
(1) Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť
v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná
udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická
osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela,
je povinná platiť poistné.
(2) Poistná zmluva obsahuje najmä
a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku
zaručenej poistnej sumy,
b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové
poistné alebo bežné poistné,
c) poistnú dobu,
d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia
osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch
poisťovateľa a akým spôsobom,
e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného
a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,
f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí
v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení
poistenia.
(3) Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné
podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa
poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo
boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom
zmluvu uzavrel, oznámené.
(4) V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok
odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných
prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech
poisteného.
§ 789
(1) Osobitný predpis môže ustanoviť, že poistenie
vznikne bez uzavretia poistnej zmluvy na základe inej
skutočnosti a za podmienok v ňom uvedenych (zákonné
poistenie).
(2) Osobitny predpis môže ustanoviť fyzickej osobe
alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú
zmluvu (povinné zmluvné poistenie).
(3)*) Ak osobitný predpis členského štátu Európskych
spoločenstiev alebo štátu, ktorý je súčasťou Európskeho
hospodárskeho priestoru (ďalej len „členský
štát“), ustanovípovinné zmluvné poistenie, táto povinnosť
je splnená, ak je poistná zmluva uzavretá v súlade
s osobitnými predpismi členského štátu, ktoré sa týkajú
tohto poistenia.
(4)*) Ak osobitný predpis členského štátu ustanovuje
povinné zmluvné poistenie a súčasne právo tohto členského
štátu ukladá poisťovateľovi povinnosť oznámiť
oprávneným orgánom zánik poistného plnenia, môže
tento zánik poisťovateľ uplatniť voči poškodeným tretím
osobám len za podmienok ustanovených osobitným
predpisom tohto členského štátu.
§ 790
Poistiť možno najmä
a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia,
straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom
vzniknú (poistenie majetku);
b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia,
smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad
inej poistnej udalosti (poistenie osôb);
c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdravíalebo
na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú
škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).
§ 791
(1) Pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná
písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných
podmienkach ustanovené inak.
(2) Poistiteľ vydá tomu, kto s ním poistnú zmluvu
uzavrel, poistku ako písomné potvrdenie o uzavretí poistnej
zmluvy. Ak dôjde ku strate alebo k zničeniu poistky,
vydá poistiteľ tomu, kto s ním poistnú zmluvu
uzavrel, na jeho žiadosť a náklady druhopis poistky.
Pokiaľ treba podľa poistných podmienok poistku predložiť
na uplatnenie práva na poistné plnenie môže poistiteľ
požadovať, aby sa poistka pred vydaním druhopisu
umorila.
(3) Ak poistka týkajúca sa medzinárodnej dopravy
tovaru obsahuje oprávnenie toho, kto s poistiteľom
zmluvu uzavrel, previesť právo z poistnej zmluvy rubopisom,
a to aj nevyplneným, na ďalšie osoby, ktoré sú
oprávnené na ďalšípr evod, sú tieto osoby oprávnené
na ďalšípr evod (poistka na rad). Tento prevod dopravnej
poistky rubopisom (indosamentom) má účinky postúpenia
pohľadávky, aj keď poistiteľ nebol o postupe
Občiansky zákonník Strana 57
*) Toto ustanovenie nadobúda účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpeníSlovenskej republiky k Európskym spoločenstvám
a k Európskej únii.

upovedomený. Poistiteľ nie je povinný skúmať platnosť
rubopisu.
Druhý oddiel
Uzavretie poistnej zmluvy
§ 792
(1) Na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol
návrh prijatý v lehote, ktorú určil navrhovateľ, a ak ju
neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník
návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá okamihom,
keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí
svojho návrhu.
(2) Návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného
vo výške uvedenej v návrhu, ak sa tak stane
v lehote podľa odseku 1; poistná zmluva je v takom prípade
uzavretá, len čo bolo poistné zaplatené.
§ 792a
(1) Pred uzavretím poistnej zmluvy poisťovateľ poskytne
tomu, kto s ním uzaviera poistnú zmluvu, najmä
tieto údaje:
a) obchodné meno poisťovateľa a jeho právnu formu,
b) názov štátu, kde sa nachádza sídlo poisťovateľa
a názov štátu, kde sa nachádza pobočka poisťovateľa,
ktorá uzaviera poistnú zmluvu,
c) sídlo poisťovateľa a adresu umiestnenia pobočky
poisťovateľa, ktorá uzaviera poistnú zmluvu.
(2) V prípade poistenia osôb poisťovateľ poskytne
pred uzavretím poistnej zmluvy tomu, kto s ním uzaviera
poistnú zmluvu, okrem údajov podľa odseku 1 aj
tieto ďalšie údaje:
a) obsah všetkých poistných plnenív súvislosti s poistnou
udalosťou,
b) dobu trvania poistnej zmluvy,
c) spôsob zániku poistnej zmluvy,
d) spôsob platenia poistného a jeho splatnosť,
e) spôsob výpočtu a rozdelenia bonusov, ak sú súčasťou
poistnej zmluvy,
f) spôsob stanovenia odkupnej hodnoty a rozsah jej
záruky,
g) výšku poistného za každé poistné plnenie,
h) určenie investičných podielov, na ktoré je viazané
poistné plnenie, pri poistných zmluvách viazaných
na investovanie finančných prostriedkov v mene
poistených,
i) označenie druhu príslušných aktív pre poistenie
pri poistných zmluvách viazaných na investovanie
finančných prostriedkov v mene poistených,
j) podmienky odstúpenia od poistnej zmluvy,
k) všeobecné informácie o daňovych povinnostiach,
ktoré sa vzťahujú na danú poistnú zmluvu,
l) spôsob vybavovania sťažnostítoho, kto s poisťovateľom
uzaviera poistnú zmluvu, poisteného
a oprávnenej osoby,
m) právo štátu, ktoré platípr e poistnú zmluvu tam,
kde zmluvné strany nemajú možnosť zvoliť si právo
platné pre poistnú zmluvu, alebo právo štátu,
ktoré navrhuje poisťovateľ, ak zmluvné strany
majú možnosť zvoliť si právo.
(3) Počas trvania poistnej zmluvy poisťovateľ poskytuje
tomu, kto s ním uzavrel poistnú zmluvu, najmä
tieto údaje:
a) zmenu obchodného mena poisťovateľa, jeho právnej
formy a sídla a zmenu adresy umiestnenia pobočky
poisťovateľa, s ktorou bola uzavretá poistná
zmluva,
b) zmenu údajov uvedených v odseku 2 písm. a) až i),
c) stav bonusov za každý rok.
(4) Údaje podľa odsekov 1 až 3 sa poskytujú písomne
v štátnom jazyku Slovenskej republiky. Tieto údaje sa
môžu poskytnúť aj v jazyku, ktorý požaduje ten, kto
s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, alebo v jazyku
štátu, ktorého právo platípr e poistnú zmluvu, ak
zmluvné strany majú možnosť zvoliť si právo.
§ 793
(1) Kto s poistiteľom uzaviera poistnú zmluvu, je povinný
odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné
otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia.
To platítiež, ak ide o zmenu poistenia.
(2) Túto povinnosť má aj ten, na ktorého majetok, život
alebo zdravie alebo zodpovednosť za škody sa má
poistenie vzťahovať, aj keď poistnú zmluvu sám neuzaviera.
§ 794
(1) Poistnú zmluvu možno uzavrieť aj v prospech inej
osoby.
(2) Na poistné zmluvy uzavreté v prospech inej osoby
sa primerane použijú ustanovenia o zmluve v prospech
tretej osoby (§ 50) s tým, že súhlas inej osoby môže byť
daný aj dodatočne pri uplatnenípráv vyplývajúcich
z poistnej udalosti.
Tretí oddiel
Práva a povinnosti z poistenia
§ 795
(1) Povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné
vznikne prvým dňom po uzavretípoistnej zmluvy, ak
nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím
poistnej zmluvy alebo neskôr.
(2) V poistenítýkajúcom sa medzinárodnej dopravy
tovaru možno dohodnúť, že sa poistenie vzťahuje aj na
dobu pred uzavretím poistnej zmluvy. Poistiteľ však nie
je povinný poskytnúť poistné plnenie, pokiaľ ten, kto
s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, v čase uzavretia
poistnej zmluvy vedel alebo musel vedieť, že poistná
udalosť už nastala.
§ 796
(1) Ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je
povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia
(bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné
bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie
dojednané (jednorazové poistné).
Občiansky zákonník Strana 58

(2) Ak nebolo dohodnuté inak, je, bežné poistné
splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové
poistné dňom začiatku poistenia.
(3) Ak nie je v poistenítýkajúcom sa medzinárodnej
dopravy tovaru zaplatené poistné a ak nejde o prípad
uvedený v § 795 ods. 2, nie je poistiteľ povinný poskytnúť
poistné plnenie z poistných udalostí, ku ktorým
došlo pred zaplatením poistného. Poistiteľ nemá právo
na poistné, ak v čase uzavretia poistnej zmluvy vedel,
že poistná udalosť nemôže nastať.
(4) Ak tak určujú poistné podmienky, je ten, kto s poistiteľom
uzavrel poistnú zmluvu, zbavený povinnosti
platiť poistné bez toho, aby tým bola dotknutá výška
poistného plnenia.
§ 797
(1) Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone
alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten,
na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
(2) Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť,
s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť
(poistná udalosť).
(3) Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ
skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti
poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musívykonať
bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného
mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti
dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému
na požiadanie primeraný preddavok.
§ 798
Poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane
znížiť, ak na základe vedome nepravdivej alebo
neúplnej odpovede (§ 793) bolo určené nižšie poistné.
§ 799
(1) Poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré
boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo
v poistných podmienkach ustanovené.
(2) Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného
odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala
poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a
rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady,
ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu
uložiť aj ďalšie povinnosti.
(3) Ak malo vedomé porušenie povinnostíuvedených
v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti
alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej
udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej
zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie
na rozsah jeho povinnosti plniť.
Štvrtý oddiel
Zánik poistenia
§ 800
(1) Poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné,
zanikne výpoveďou ku koncu poistného obdobia; výpoveď
sa musídať aspoň šesť týždňov pred jeho uplynutím.
(2) Možno tiež dohodnúť, že poistenie môže vypovedať
každý z účastníkov do dvoch mesiacov po uzavretí
poistnej zmluvy. Výpovedná lehota je osemdenná; jej
uplynutím poistenie zanikne.
(3) Poistiteľ nemôže podľa odseku 1 vypovedať poistenie
osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu.
§ 801
(1) Poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné
obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené
do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
(2) Poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné
obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo
dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie,
ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy.
Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie
zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak
bola zaplatená len časť poistného.
(3) Lehoty podľa odsekov 1 a 2 možno dohodou predĺžiť.
§ 802
(1) Pri vedomom porušenípovinnostíuvedených
v ustanoveniach § 793 môže poistiteľ od poistnej zmluvy
odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní
otázok by poistnú zmluvu neuzavrel. Toto právo môže
poistiteľ uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď takú
skutočnosť zistil; inak právo zanikne.
(2) Ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že jej
príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé
alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní
poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola
podstatná, je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy odmietnuť;
odmietnutím plnenia poistenie zanikne.
§ 803
(1) Poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku
poistenia.
(2) Ak zanikne poistenie pred uplynutím doby, za
ktorú bolo bežné poistné zaplatené, je poistiteľ povinný
zvyšujúcu časť poistného vrátiť.
(3) Ak nastala poistná udalosť a dôvod ďalšieho poistenia
tým odpadol, patrípoistiteľovi poistné do konca
poistného obdobia, v ktorom poistná udalosť nastala;
jednorazové poistné patrípoistiteľovi aj v týchto prípadoch
vždy celé.
Občiansky zákonník Strana 59

§ 804
Poistné podmienky pre poistenie osôb určujú, v ktorých
prípadoch je poistiteľ povinný vyplatiť pri zániku
poistenia odbytné, kedy poistenie nezanikne pre neplatenie
poistného a na ktoré prípady sa nevzťahuje ustanovenie
§ 803 ods. 2 o vrátenípoistného.
Piaty oddiel
Zmena poistenia
§ 805
Poistné podmienky pre poistenie majetku a pre poistenie
zodpovednosti za škodu týkajúce sa poistenia
majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
určujú, za akých predpokladov zaniká poistenie majetku
alebo poistenie zodpovednosti za škodu, na koho
prechádzajú a na ktoré veci sa vzťahuje, ak zaniklo
bezpodielové spoluvlastníctvo.
Šiesty oddiel
Poistenie majetku
§ 806
Z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo
poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných
podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú
sa poistenie vzťahuje.
§ 807
Ak je tá istá vec poistená pre rovnaký prípad u viacerých
poistiteľov a ak prevyšuje úhrn poistných súm poistnú
hodnotu veci alebo ak prevyšuje úhrn súm, ktoré
by z uzavretých poistných zmlúv z tej istej udalosti poistitelia
boli povinníplniť (viacnásobné poistenie), je
každý z poistiteľov povinný poskytnúť plnenie do výšky
hodnoty veci alebo dohodnutej poistnej sumy len v pomere
sumy, ktorú by bol povinný plniť podľa svojej
zmluvy, k sumám, ktoré by boli úhrnom povinníplniť
všetci poistitelia.
§ 808
Pokiaľ je vec poistená pre tú istú dobu zároveň inym
poistením proti jednotlivym osobitnym nebezpečenstvám,
poskytne poistiteľ plnenie z poistnej udalosti
spôsobenej takým osobitným nebezpečenstvom - ak
má vôbec povinnosť nahradiť škodu - pokiaľ poistený
nemohol dosiahnuť plnenie z poistenia pre prípad takého
osobitného nebezpečenstva.
§ 809
(1) Poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala;
najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce
k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré
sú mu právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal
na seba poistnou zmluvou.
(2) Ak poistený vedome alebo následkom požitia alkoholu
alebo návykových látok porušil povinnosti uvedené
v odseku 1 a toto porušenie podstatne prispelo ku
vzniku poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej
následkov, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej
zmluvy primerane znížiť. To isté platí, ak porušil tieto
povinnosti vedome alebo následkom požitia alkoholu
alebo návykových látok ten, kto s poisteným žije v spoločnej
domácnosti.
§ 810
Poistený má právo na náhradu nákladov účelne vynaložených
na odvrátenie poistnej udalosti, ktorá poistenému
majetku bezprostredne hrozila. Takisto má
právo na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil,
aby zmiernil následky poistnej udalosti.
§ 811
zrušený
§ 812
Zmenou v osobe vlastníka poistenej veci poistenie
zanikne, ak poistné podmienky neurčujú inak.
§ 813
(1) Ak poistený má proti inému právo na náhradu
škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho
právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ
poskytol.
(2) Ak prešlo na poistiteľa právo podľa odseku 1 proti
fyzickej osobe, platípri jeho uplatňovaníprimerane
ustanovenie § 450.
(3) Na poistiteľa neprechádzajú nároky poisteného
proti osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti
alebo ktoré sú na neho odkázané svojou výživou. To
však neplatí, ak tieto osoby spôsobili škodu úmyselne.
§ 814
Ak poistiteľ nahradil poistenému len časť škody, je
osoba, proti ktorej má poistený právo na úhradu zvyšujúcej
časti škody, povinná uspokojiť poistiteľa až po
uspokojenípoisteného.
§ 815
(1) Poistenie sa môže vzťahovať na majetok iného než
toho, kto poistnú zmluvu s poistiteľom uzavrel. Poistné
podmienky určujú, kedy v tomto prípade nevzniká právo
na plnenie z poistnej udalosti poistenému, ale inej
osobe.
(2) Ak fyzická osoba zomrie alebo ak zanikne právnická
osoba, ktorá dojednala poistenie vzťahujúce sa na
majetok inej osoby, vstupuje táto osoba do poistenia na
miesto toho, kto s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrel.
Občiansky zákonník Strana 60

Siedmy oddiel
Poistenie osôb
§ 816
Z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená
dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý
dôchodok, alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie
vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak
u neho nastane poistná udalosť.
§ 817
(1) Ak je dohodnuté, že poistnou udalosťou je smrť
poisteného, môže ten, kto poistnú zmluvu s poistiteľom
uzavrel, určiť osobu, ktorej má poistnou udalosťou
vzniknúť právo na plnenie, a to menom alebo vzťahom
k poistenému. Až do vzniku poistnej udalosti môže určenie
osoby zmeniť; ak nie je ten, kto zmluvu uzavrel,
sám poisteným, môže tak urobiť len so súhlasom poisteného.
Zmena určenia osoby je účinná doručením
oznámenia poistiteľovi.
(2) Ak nie je oprávnená osoba v čase poistnej udalosti
určená alebo ak nenadobudne právo na plnenie, nadobúdajú
toto právo manžel poisteného, a ak ho niet, deti
poisteného.
(3) Ak niet osôb uvedených v odseku 2, nadobúdajú
toto právo rodičia poisteného, a ak ich niet, osoby, ktoré
žili s poisteným po dobu najmenej jedného roka pred
jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktoré sa z toho
dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázané
výživou na poisteného; ak niet ani týchto osôb,
nadobúdajú toto právo dedičia poisteného.
§ 818
Ak vznikne právo na plnenie niekoľkým osobám a ak
nie sú podiely určené, má každý z nich právo na rovnaký
diel.
§ 819
Ak zomrie ten, kto uzavrel s poistiteľom poistnú
zmluvu, podľa ktorej je poistený niekto iný, vstupuje
do poistenia na jeho miesto poistený. To isté platí, ak
zanikne právnická osoba, ktorá poistnú zmluvu s poistiteľom
uzavrela.
§ 820
Ak je poistnou udalosťou úraz poisteného, je poistiteľ
oprávnený znížiť sumu, ktorú má vyplatiť, ak došlo
k úrazu následkom požitia alkoholu alebo návykových
látok poisteným.
§ 821
Právom voči poistiteľovi nie je dotknuté právo na náhradu
škody proti tomu, kto za škodu zodpovedá.
Ôsmy oddiel
Poistenie zodpovednosti za škody
§ 822
Z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo,
aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil
podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený
zodpovedá.
§ 823
Náhradu platípoistiteľ poškodenému; poškodený
však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné
predpisy neustanovujú inak.
§ 824
Poistné podmienky môžu určiť, v ktorých prípadoch
zmenou v osobe vlastníka veci nezaniká poistenie zodpovednosti
za škody.
§ 825
Poistiteľ nemá právo znížiť podľa ustanovenia § 799
ods. 3 náhradu, ktorú za poisteného vypláca poškodenému;
sumu, o ktorú poistiteľ takto nemohol svoje plnenie
znížiť, je povinný mu uhradiť poistený.
§ 826
Ak poistený spôsobíškodu následkom požitia alkoholu
alebo návykových látok, má poistiteľ proti nemu
právo na primeranú náhradu toho, čo za neho plnil.
§ 827
Pokiaľ poistiteľ nahradil za poisteného škodu, prechádza
na neho právo poisteného na náhradu škody
alebo iné obdobné právo, ktoré mu v súvislosti s jeho
zodpovednosťou za škodu vzniklo proti inému. Ak prešlo
na poistiteľa právo na náhradu škody proti fyzickej
osobe, platípri jeho uplatňovaníprimerane ustanovenie
§ 450.
§ 828
(1) Poistenie sa môže vzťahovať aj na zodpovednosť
iného než toho, kto poistnú zmluvu s poistiteľom uzavrel.
(2) Ak zomrie fyzická osoba alebo ak zanikne právnická
osoba, ktorá dojednala poistenie vzťahujúce sa na
zodpovednosť inej osoby, vstupuje táto osoba do poistenia
na miesto toho, kto s poistiteľom poistnú zmluvu
uzavrel.
Deviaty oddiel
§ 828a
Poistenie právnej ochrany
(1) Poistnou zmluvou pri poisteníprávnej ochrany sa
poisťovateľ zaväzuje uhradiť náklady poisteného spo-
Občiansky zákonník Strana 61

jené s uplatnením jeho práva v rozsahu vymedzenom
v poistnej zmluve a poskytovať služby priamo spojené
s týmto poistením za podmienok dohodnutých v poistnej
zmluve.
(2) Poistná zmluva nemôže obmedziť poisteného
v práve výberu svojho právneho zástupcu pri jeho zastupovanía
pri ochrane jeho práv.
(3) Poisťovateľ je povinný uzavrieť rozhodcovskú
zmluvu podľa osobitného predpisu na riešenie sporov
vyplývajúcich z poistenia právnej ochrany, ak ten, kto
s poisťovateľom poistnú zmluvu uzaviera, pri uzavretí
poistnej zmluvy o to požiada. Údaj o uzavretír ozhodcovskej
zmluvy podľa prvej vety sa uvedie v poistnej
zmluve o poisteníprávnej ochrany. Ak vznikne spor vyplývajúci
z poistenia právnej ochrany, poisťovateľ je
povinný informovať poisteného o jeho práve podľa odseku
2 a o možnosti riešiť spor v rozhodcovskom konaní.
(4) Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nevzťahujú na
a) poistenie právnej ochrany, ktoré sa týka používania
námorného dopravného prostriedku alebo poistných
rizík vznikajúcich v súvislosti s jeho používaním,
b) zastupovanie poisteného, ak je táto činnosť súčasne
vykonávaná vo vlastnom záujme poisťovateľa
v rámci poistenia zodpovednosti za škodu,
c) poistenie právnej ochrany vykonávané poisťovateľom
ako doplnkové poistenie k poisteniu pomoci
osobám v núdzi počas cestovania alebo pobytu
mimo miesta svojho trvalého pobytu.
ŠESTNÁSTA HLAVA
ZMLUVA O ZDRUŽENÍ
§ 829
(1) Niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne
pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu.
(2) Združenia nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti.
§ 830
Každý z účastníkov je povinný vyvíjať činnosť na dosiahnutie
dojednaného účelu spôsobom určeným
v zmluve a zdržať sa akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla
znemožniť alebo sťažiť dosiahnutie tohto účelu.
§ 831
Popri pracovnej činnosti môžu byť účastníci združenia
podľa zmluvy povinníposkytnúť na účely združenia
peniaze alebo iné veci. Ak v zmluve nie je určená
výška, predpokladá sa, že účastníci sú povinní poskytnúť
rovnaké hodnoty.
§ 832
(1) Majetkové hodnoty je účastník povinný poskytnúť
na účely zmluvy v dobe určenej v zmluve, inak bez
zbytočného odkladu po uzavretízmluvy.
(2) Pokiaľ nie je poverený niektorý účastník správou
vecíuvedených v odseku 1, nakladá s nimi za účelom
dosiahnutia účelu zmluvy účastník, ktorý ich poskytol;
je však povinný oddeliť ich od ostatného svojho majetku
dohodnutým spôsobom alebo spôsobom, ktorý
oznámi ostatným účastníkom zmluvy o združení.
§ 833
Poskytnuté peniaze alebo iné veci určené podľa druhu
sú v spoluvlastníctve všetkých účastníkov v pomere
k ich výške, a to oznámením o ich oddelení od ostatného
majetku účastníka alebo odovzdaním poverenému
účastníkovi. Veci jednotlivo určené sú v bezplatnom
užívaní všetkých účastníkov.
§ 834
Majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva
spoluvlastníctvom všetkých účastníkov.
§ 835
(1) Podiely na majetku získanom spoločnou činnosťou
sú rovnaké, ak zmluva neurčuje inak.
(2) Zo záväzkov voči tretím osobám sú účastníci zaviazaníspoločne
a nerozdielne.
§ 836
(1) Ak nie je v zmluve určené inak, rozhodujú účastníci
o zaobstarávaníspoločných vecíjednomyseľne.
(2) Ak má podľa zmluvy rozhodovať väčšina hlasov,
patríkaždému účastníkovi jeden hlas; veľkosť podielu
nerozhoduje.
§ 837
Každý účastník, aj keď nevykonáva správu, má právo
sa presvedčiť o hospodárskom stave združenia.
Ustanovenia zmluvy, ktoré tomu odporujú, sú neplatné.
§ 838
(1) Každý účastník môže zo združenia vystúpiť, nie
však v nevhodnej dobe a na ujmu ostatných účastníkov
združenia. Z vážnych dôvodov však môže zo združenia
vystúpiť kedykoľvek, a to aj keď bola dohodnutá výpovedná
lehota.
(2) Z vážnych dôvodov možno účastníka zo združenia
vylúčiť, a to iba jednomyseľným uznesením ostatných
účastníkov združenia, ak zmluva neurčuje inak.
§ 839
Účastníkovi, ktorý vystúpil alebo bol vylúčený, sa
veci vnesené do združenia vrátia. Podiel majetku podľa
stavu v deň vystúpenia alebo vylúčenia sa mu vyplatí
v peniazoch.
Občiansky zákonník Strana 62

§ 840
Účastník, ktorý vystúpil alebo ktorý bol vylúčený, sa
nezbavuje zódpovednosti za záväzky z činnosti združenia,
ktoré vznikli do dňa vystúpenia alebo vylúčenia.
§ 841
Pri rozpustenízdruženia majú účastníci nárok na
vrátenie hodnôt poskytnutých na účel združenia a vyporiadajú
sa medzi sebou o majetok získaný výkonom
spoločnej činnosti združenia spôsobom určeným
v zmluve, inak rovným dielom.
SEDEMNÁSTA HLAVA
ZMLUVA O DÔCHODKU
§ 842
Zmluvou o dôchodku sa zakladá niekomu na doživotne
alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania
právo na vyplácanie určitéhb dôchodku.
§ 843
Zmluva o dôchodku sa musíuzavrieť písomne.
§ 844
Právo na dôchodok nemožno previesť na iného.
Splatné dávky možno však postúpiť.
OSEMNÁSTA HLAVA
STÁVKA A HRA
§ 845
(1) Výhry zo stávok a hier nemožno vymáhať; vymáhať
nemožno ani pohľadávky z pôžičiek poskytnutých
vedome do stávky alebo hry. Také výhry a pohľadávky
nemožno ani platne zabezpečiť.
(2) Žreb sa posudzuje ako stávka alebo hra.
§ 846
Ustanovenie § 845 neplatí, ak ide o výherný podnik,
ktorý prevádzkuje štát alebo ktorý bol úradne povolený.
DEVÄTNÁSTA HLAVA
VEREJNÁ SÚŤAŽ
§ 847
Ak fyzická alebo právnická osoba (ďalej len „vyhlasovateľ
súťaže“) vyhlási verejnú súťaž na určité dielo alebo
výkon, musívo vyhláseníuviesť presné vymedzenie
predmetu a lehoty súťaže, výšku cien a ostatné súťažné
podmienky; taktiež musívyhlásiť, kto, v akej lehote
a podľa akých kritériíposúdi splnenie podmienok súťaže
a vykoná ocenenie.
§ 848
(1) Vyhlasovateľ súťaže je povinný poskytnúť ceny
vyhlásené verejnou súťažou tým, ktorípodľa vykonaného
ocenenia splnili podmienky súťaže určené pre
udieľanie cien.
(2) Ak sa výsledok dosiahol činnosťou niekoľkých súťažiacich,
rozdelísa cena, ak sa nevyhlásil iný postup a
ak nedôjde k dohode, podľa toho, v akom pomere sa
každý na dosiahnutom výsledku podieľal.
§ 849
(1) Verejnú súťaž možno odvolať len zo zzodpovednostidov.
Odvolanie sa musívykonať rovnakým spôsobom,
akým došlo k vyhláseniu súťaže, alebo iným rovnako
účinným spôsobom.
(2) Ak dôjde k odvolaniu verejnej súťaže, vyhlasovateľ
súťaže je povinný poskytnúť primerané odškodnenie
súťažiacim, ktorípr ed odvolaním súťaže jej podmienky
prevažne alebo sčasti už splnili. Na toto právo
musívyhlasovateľ súťaže súťažiacich pri odvolanísú -
ťaže upozorniť.
DVADSIATA HLAVA
VEREJNÝ PRÍSĽUB
§ 850
Verejným prísľubom sa zaväzuje ten, kto verejne vyhlási,
že zaplatíodmenu alebo poskytne iné plnenie
jednému alebo niekoľkým z bližšie neobmedzeného
počtu osôb, ktoré splnia podmienky určené vo verejnom
prísľube.
§ 851
Ak podmienky verejného prísľubu neurčujú inak,
dostane odmenu ten, kto ich najskôr splní.
§ 852
Ak podmienky verejného prísľubu splní súčasne niekoľko
osôb a z ich obsahu vyplýva, že odmenu má dostať
len jedna osoba, rozdelísa odmena medzi ne rovnakým
dielom.