Hovorí sa že vzduch je najlepšia izolácia ak sa nehýbe. Vo vzduchovej medzere vzduch prúdi a tepelný odpor vzduchovej medzery je orientačne R = 0,15 bez ohľadu na jej šírku. Vzduch prakticky prúdi v každej medzere širšej ako pár mm. So šírkou medzery rastie prúdenie, aj ked nie lineárne. Aj to je dovod preco sa davaju v oknach uzsie vzduchove medzery. Závisí aj na spôsobe prenosu tepla cez medzeru, pri ohrievani zo spodu sa teplo prenasa rýchlejšie, pretože stúpa hore. Preto viac vadí nezateplenie stropu ako podlahy nad pivnicou. Tiež je dôležité či ide o vodorovnú alebo zvislú medzeru. Vo zvislej medzere je väčšia vztlaková sila a silnejšie prúdenie. V strešnom okne je preto menší prenos tepla.
Pomocou vlákien (vata) alebo bubliniek (polystyrén, porobetón) sa vytvorí veľa vzduchových medzier a vodivosť takýchto izolácii je λ = 0,04. Teoretická hranica vzduchových izolácii obsahujúcich vzduch je vodivosť vzduchu λ = 0,025. Lepšiu izolačnú schopnosť ma argón, λ = 0,017. Najlepšie izoluje vákum, jeho zložka prúdenia a vedenia je λ = 0.
Takže je lepšie dať polystyrén alebo fúkanú celulózovú izoláciu, než nechať vzduchovú medzeru.
Príklad: Aký výkon sa prenáša cez 1 m2 medzery širokej 10 cm, ak je vyplnená vzduchom, alebo ak je vyplnená polystyrénom? Rozdiel teplôt dnu + 20 ˚C a von -10 ˚C je ΔT = 30 ˚C = 30 K.
a) vzduch: R = 0,15 ... U = 1 / R = 1 / 0,15 = 6,7 W/m2.K
p = U . ΔT = 6,7 W/m2 . 30 K = 200 W/m2
b) polystyrén: R = d / λ = 0,1 / 0,04 = 2,5 ... U = 1/R = 0,4 W/m2.K
p = U . ΔT = 0,4 W/m2.K . 30 K = 12 W/m2
Strop s plochou 100 m2, bude mať stratový výkon so vzduchovou medzerou 20 kW, s 10 cm polystyrénom 1,2 kW. Preto je potrebné časti budovy izolovať. Tepelná strata celých novopostavených domov neprekračuje niekolko kW.