Stojí koník pri javore, pri javore v bielom
dvore.
A v tam dvore smutno stojí, na vojnu sa
šuhaj strojí.
Janík, Janík, biely Janík! Nač ti šabľa, vraný
koník? Šabľa britká, koník divý – ver‘ mi, budeš
nešťastlivý!
Hej, šablička vybrúsená, to je moja mladá
žena!
A koníček divý, vraný – to je môj svet
maľovaný! Janík, Janík, biely Janík!
Do tábora úzky chodník – úzky chodník,
šíra voda: Ver‘ ťa bude, šuhaj, škoda!
Šabľa moja rúbe vzteklo, prerúbe ma i cez
peklo a koník môj kľatá stvora, prepluje i šíre
morá!
Janík, Janík, biely Janík! Tenký ten tvoj
dolománik; v tom tábore smutne hrajú, veru ťa
tam dostrieľajú!
1
Hrajú guľky olovené – zastrelia ma alebo
nie!
Hraj, muzika, hraj len ešte že sprobujem
dobré šťastie!
Janík, Janík, biely Janík! Nebudeš tam
kapitánik,
nebudeš tam v striebre, zlate, ale budeš v
prachu, blate.
A čože mne striebro, zlato? Ani ja ta nejdem
zato, ale idem v boj biť sa ja za slobodu svojho
kraja!
Janík, Janík, biely Janík!
Tam zvädne môj tulipánik; ponad horou
čiema zora: Nechoď, milý, do tábora!
Nič sa neboj, moja drahá!
Veď ho skropím krvou vraha; tou krvou i
zlé znamenie – čierna zora – orumenie!
Janík, Janík, biely Janík! Márna šabľa,
márny koník; v tom tábore vyzváňajú – tam mi
teba pochovajú!
Nedbám, keď ma pochovajú, nech si ma len
2 Piesne vojenské
spomínajú; nedbám, nedbám, nebanujem, len si
voľnosť vybojujem.
II.
Keď odchodil milý z dvora, vyťal krížik do
javora a pod krížik štyri slová:
Milá moja, ostaň zdravá!
V prvý deň ten kríž belavý: Kdeže sa moj
milý baví?
Baví sa on v dlhom rade, sprobúva tam
rúčky mladé.
Na druhý deň kríž krvavý: Kdeže sa môj
milý baví?
Baví sa on na bojisku v daždi guliek, v
šabieľ blysku.
Na tretí deň kríž ten tmavý: Kdeže sa môj
milý baví?
V šírom poli dorúbaný, chránia ti ho straky,
vrany!
Vrany, vrany, čierne vrany!
Kde môj milý pochovaný?
Či na holi, či na doli, či na šírom, pustom
poli?
Piesne vojenské 3
I na holi i na doli – i na šírom, pustom poli;
jeden palček za horami, druhý palček za morami.
Jaj, Bože môj, Bože milý!
Čo ťa mi tak zachránili – bez truhličky, bez
jamičky roznosili na kúštičky?!
?Nač mi truhla, milá moja!
Veď som padol vprostred boja; nač mi
jamka úzka, tmavá:
Môj hrob veľký jak má sláva!?
III.
Letí sokol v šírom kole, letí, letí od Budína:
Hej, sokole, môj sokole! čis‘ videI tam
môjho syna?
?VideI, videI včera, vloni – včera, vloni v
šírom poli;
tam on zastal pri pokoni, tam ho biela
hlávka bolí.?
Syn môj, syn môj, keď ťa bolí, kto ťa chová,
kto ťa pojí – kto ťa chová v šírom poli, keď sú nie
tam rodní tvoji?
Netráp sa ty, mati moja! veď sú pri mne
4 Piesne vojenské
moji známi: Dobre mňa tu kŕmia, poja bujné
vetry s obláčkami!
Syn môj, syn môj, keď ťa bolí, kto pri tebe
deň, noc stojí, kto pri tebe v šírom poli, keď sú
nie tam rodní tvoji?
Netráp sa ty, mati moja! mám tu sluhov po
svej vôli, vo dne, v noci pri mne stoja hladní vlci
i sokoli!
Syn môj, syn môj, keď ťa bolí, kto ťa lieči,
kto ťa hojí, kto ťa hojí v šírom poli, keď sú nie
tam rodní tvoji?
Netráp sa ty, mati moja!
Dobre ja tu obstaraný – mňa tu liečia, mňa
tu hoja sestry moje: straky, vrany!
A keď zomrieš, syn môj milý, ktože ťa tam
v hrob pristrojí, kto sprevodí do mohyly, keď sú
nie tam rodní tvoji?
Netráp sa ty, mati moja!
Mám tu dmžstva na tisíce: Hviezdy, mesiac
mňa pristroja, vyprevodia fujavice.
Syn môj, syn môj – moje dieťa! Čo si počne
tvoja mati?!
Piesne vojenské 5
Povedz aspoň, kde mám kvieťa na hrobček
tvoj zasievati?
Netráp sa ty, mati milá!
Obzri sa len kolo sebä:
Ten svet celý – má mohyla, mramor kameň
– sivé nebe!
IV.
Vrany, vrany, čierne vrany! Skiad’ letíte, z
ktorej strany? Letíme my od Budína:
Bolaže tam za hostina!
Bolože tam jedla, pitia – bolože tam za kus
žitia!
Ten tvoj Janík, to chlapina! Nacedil nám
hnedky vína, nasekal nám sčerstva mäsa:
Najedzte sa! Napite sa!
Už sme chceli nasýtené ďakovať mu za
uctenie, a on nám len kladie, kladie nových jedál
rad po rade.
Až na konfekt, smačnú stravu – predloží
nám – svoju hlavu.